Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/95/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. J. J., bývajúceho v H.,

zastúpeného JUDr. R. B., advokátom v H., proti žalovanému Okresnému súdu Humenné,

Laborecká č. 17, Humenné, zastúpenému JUDr. I. Š., advokátom vo S., o náhradu

nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. , o

dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 19. septembra 2007 sp.zn. 3 Co

310/2006 rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalobcu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 19. septembra 2007 sp.zn. potvrdil

rozsudok Okresného súdu Prešov z 20. septembra 2006 č.k. -124, ktorým tento

zamietol žalobu žalobcu o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100 000 000 Sk za

vyjadrenie žalovaného k ústavnej sťažnosti prejednávanej na Ústavnom súde Slovenskej

republiky v tom znení, že jeho podanie ústavnej sťažnosti považuje za tendenčné s motiváciou

aj v tejto veci získať finančné prostriedky. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa

správne zistil skutkový stav veci a na daný skutkový stav použil aj správny právny predpis,

teda vec správne právne posúdil. Aj podľa jeho názoru vyjadrenie žalovaného, poukazujúce

na motiváciu žalobcu smerujúcu k získaniu finančných prostriedkov, neprekročilo rámec

vyjadrenia účastníka konania primeraného k okolnostiam prípadu, teda k samotnému konaniu,

ktorého sa ústavná sťažnosť týkala. Poukázal na to, že predpokladom pre poskytnutie ochrany

pred zásahmi do práva na ochranu osobnosti v zmysle a nasl. je

okrem iného skutočnosť, že zásah bol neoprávnený. Nemožno hovoriť o neoprávnenom

zásahu tam, kde takýto zásah zákon dovoľuje alebo tam, kde k zásahu došlo v rámci výkonu

subjektívneho práva. Subjektívnym právom v uvedenom zmysle je i právo predsedu

Okresného súdu Humenné vyjadriť sa k sťažnosti žalobcu podanej na Ústavný súd.

Vyjadrenie subjektívneho názoru žalovaného vyslovenom v rámci uplatňovania procesných

práv účastníka v konaní vedenom pred Ústavným súdom nemožno preto označiť za

neoprávnený zásah do osobnosti žalobcu, i keď inak by sa zásah týkal osobnosti žalobcu.

Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 20 965,50 Sk na

účet jeho advokáta. Rozhodnutie o trovách konania zdôvodnil s poukazom na § 224 ods. 1

a

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 237

písm.f/ a dovolacím dôvodom podľa a Vyčítal

odvolaciemu súdu, že jeho názor a výklad ustanovenia a nasl.

nemá oporu v platnom práve. Považoval za neprijateľný záver odvolacieho súdu

o subjektívnom práve žalovaného vyjadriť sa k sťažnosti žalobcu podanej na Ústavný súd

Slovenskej republiky. Mal za to, že obidva súdy zásadným spôsobom porušili jeho ústavné

právo podľa a , keď vôbec nezobrali do

úvahy a nevyhodnotili všetky jeho tvrdenia o porušení jeho práv nepravdivými tvrdeniami

odporcu v jeho vyjadrení k ústavnej sťažnosti. Tiež vyčítal okresnému súdu, že napriek jeho

žiadosti z 20. októbra 2006 mu tento nezaslal súdnu zápisnicu z 20. septembra 2006, čím

porušil jeho právo podľa Priznanie náhrady trov prvostupňového

odvolacieho konania žalovanému nepovažoval za vecne správne. Podľa jeho názoru v súdnom

konaní mohli žalovaného kvalifikovane zastupovať vyšší súdni úradníci a jeho predseda,

nakoľko majú právnické vzdelanie a teda priznanú náhradu trov právneho zastúpenia

advokátom považoval za neúčelne vynaložené trovy konania žalovaným.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu ( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretože nejde o zmeňujúci ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je

prípustné ani podľa ustanovenia z dôvodu, že dovolací súd vo veci

doposiaľ nerozhodoval.

Skutočnosť, že by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, prípadne, že by rozhodnutie spočívalo na nesprávnom

právnom posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm.a/

a c/ avšak len v prípade, ak je dovolanie prípustné a nie dôvodom jeho prípustnosti

podľa a nasl.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil. Nezistil ani

podmienky prípustnosti dovolania podľa , na ktoré poukazoval dovolateľ.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie postup súdu,

ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky

súdny poriadok. V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké

postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv [napr.

právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do

súdneho spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie, alebo požiadať súd o vyhotovenie

fotokópií za úhradu vecných nákladov ( ), právo byť predvolaný na súdne

pojednávanie ( ), vyjadriť sa k návrhom na dokazovanie a k všetkým dôkazom,

ktoré sa vykonali ( ), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (

ods. 2 )].

Z obsahu spisu nevyplýva, že by porušením niektorého z uvedených procesných práv

bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Je pravdou, že žalobca 20. októbra 2006

požiadal súd prvého stupňa o vyhotovenie kópie zápisnice z pojednávania konaného pred

súdom prvého stupňa 20. septembra 2006. Kópia zápisnice bola vyhotovená a žalobcovi

doručená so značným odstupom času (podľa tvrdenia žalobcu spolu s rozsudkom odvolacieho

súdu), ktorá skutočnosť však podľa názoru dovolacieho súdu nemala za následok odňatie

možnosti konať pred súdom. Žalobca sa uvedeného pojednávania zúčastnil, bol vypočutý ako

účastník konania, svoju argumentáciu vo veci samej vyjadril v odvolaní podanom proti

rozsudku súdu prvého stupňa a vo svojej rozsiahlej výpovedi účastníka konania pred

odvolacím súdom.

V dovolaní dovolateľ osobitne zdôrazňoval svoj nesúhlas s rozhodnutím odvolacieho

súdu vo výroku o trovách konania. Treba zdôrazniť, že i keď je takéto rozhodnutie súčasťou

rozsudku odvolacieho súdu, má charakter uznesenia a tento charakter nestráca i keď

rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté (§ 167

ods. 1 ). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania,

treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať podľa ustanovení, ktoré

vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu ( a ). Ako je ale

výslovne uvedené v ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalcovskom, tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu a vo veciach týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania ako aj o tých uzneseniach, vo veciach upravených

Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Ustanovenie § 239

ods. 3 teda vylučuje prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo

výroku o trovách konania.

Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa a

prípustné, nebola preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle

a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v dospel

Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcu je neprípustné, preto ho

odmietol ( v spojení s ).

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože trovy žalovaného vzniknuté v súvislosti s jeho

vyjadrením k dovolaniu nepovažoval vzhľadom na jeho neprípustnosť za potrebné na účelné

bránenie práva.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. mája 2008

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :