Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
7e5/379838.3c5078.pdf
PDF · 103.62 KB
No categories available
4Cdo/203/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Rudolfa Čirča a sudcov JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Ľubora Šeba v právnej veci
žalobcu I. K., bývajúceho v S., zastúpeného JUDr. S. M., advokátom so sídlom v B.,
proti žalovanej S. S., so sídlom v L., o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru a o náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod
sp.zn. MA 5 C 226/2003, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
z 25. januára 2007 sp.zn. 9 Co 259/05 takto
rozhodol:
Dovolanie žalobcu z a m i e t a .
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Žalobou podanou na pôvodnom Okresnom súde Malacky 13.12.2002 sa žalobca
domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru oznámeného mu
žalovanou listom zo 14.10.2002. V žalobe uviedol, že okamžité skončenie pracovného
pomeru za údajné porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, spočívajúce
v jeho neprítomnosti v práci v dňoch 1.10.2002 až 14.10.2002, je neplatné pre neurčitosť
a neprerokovanie s odborovým orgánom.
Okresný súd Malacky rozsudkom zo 14. októbra 2004 č.k. 5 C 226/2003-58 žalobu
zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Takto rozhodol odvolávajúc sa na
výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil záver, že boli splnené všetky
podmienky pre platné okamžité skončenie pracovného pomeru. V odôvodnení rozsudku tiež
uviedol, že pokiaľ vykonaným dokazovaním bolo zistené, že u žalovanej nepôsobila odborová
organizácia, prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru vopred s príslušným
odborovým orgánom v zmysle ustanovenia § 74 ods. 1 zák.č. 311/2001 Z.z. – Zákonníka
práce – v znení do 30.6.2003, t.j. v znení v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru,
(ďalej len „Zákonník práce“) nebolo možné. V súvislosti s tým poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČSR z 22.10.1971 sp.zn. 3 Cz 26/71, publikované v Zbierke súdnych
rozhodnutí a stanovísk, vydávanej Najvyšším súdom ČSFR, ČR a SR v dobe do 31.12.1992,
pod R 45/72 (ďalej len „R 45/72“), podľa ktorého, ak sa u zamestnávateľa neustanovila
odborová organizácia, účasť odborových orgánov pri skončení pracovného pomeru
neprichádza do úvahy.
Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd na odvolanie žalobcu rozsudkom
z 25. januára 2007 sp.zn. 9 Co 259/05 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovanej
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Zároveň samostatným výrokom pripustil proti
svojmu rozsudku dovolanie. Prvostupňový rozsudok považoval za vecne správny, keď aj
podľa jeho názoru povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať okamžité skončenie
pracovného pomeru s príslušným odborovým orgánom odpadá, ak u zamestnávateľa nepôsobí
odborová organizácia a ani ďalšie formy zástupcov zamestnancov ako je zamestnanecká rada,
resp. zamestnanecký dôverník. Pripustenie dovolania odôvodnil otázkou zásadného právneho
významu, za ktorú považoval otázku, či je aj naďalej použiteľný záver vyplývajúci
z rozhodnutia R 45/72, teda či v prípade, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia,
účasť príslušného odborového orgánu pri skončení pracovného pomeru v zmysle § 74
Zákonníka práce neprichádza do úvahy.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vyčítal odvolaciemu súdu nesprávne právne
posúdenie veci v otázke, pre ktorú pripustil dovolanie. Uviedol, že rozhodnutie českého
Najvyššieho súdu z roku 1971 nie je použiteľné na novú právnu úpravu, keďže Zákonník
práce nepočítal s možnosťou alebo nemožnosťou ustanovenia odborov, ale jednoducho na
platnosť úkonu vyžadoval prerokovanie s odbormi a nesplnenie tejto podmienky znamenalo
neplatnosť úkonu.
Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok ako
neopodstatnený zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
a dospel k záveru, že dovolaniu nemožno vyhovieť.
Dovolací súd je podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom dovolania
a uplatneným dovolacím dôvodom; z úradnej povinnosti skúma iba vady uvedené v § 237
O.s.p., a iné vady konania len vtedy, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Tieto však neboli dovolaním namietané a zo súdneho spisu nevyplývajú.
V danom prípade je dovolanie prípustné podľa § 238 ods. 3 O.s.p., t.j. len preto, že
jeho prípustnosť vyslovil vo svojom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd, ktorý zároveň
v odôvodnení rozsudku vymedzil otázku po právnej stránke zásadného významu. To
znamená, že dovolateľ bol oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu len z dôvodu,
že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to iba v otázke, pre ktorú bolo dovolanie
pripustené. Dovolací súd sa preto nezaoberal námietkami dovolateľa týkajúcimi sa toho, že
súdy sa podľa neho nevysporiadali s otázkou neurčitosti dôvodu na okamžité skončenie
pracovného pomeru.
Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je
zamestnávateľ povinný vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom, inak sú
neplatné (§ 74 ods. 1 Zákonníka práce).
Citované ustanovenie § 74 ods. 1 Zákonníka práce formuluje povinnosť
zamestnávateľa prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru vopred
s príslušným odborovým orgánom ako hmotnoprávnu podmienku, nesplnenie ktorej má za
následok neplatnosť týchto spôsobov skončenia pracovného pomeru. Pod príslušným
odborovým orgánom treba v zmysle ustanovenia § 230 ods. 3 Zákonníka práce rozumieť
orgán odborovo organizovaných zamestnancov. V zmysle článku 37 Ústavy Slovenskej
republiky členstvo v odborových organizáciách je výkonom práva slobodne sa združovať
s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov. Je teda právom a nie
povinnosťou zamestnancov. Zamestnávateľ má len povinnosť umožniť pôsobenie odborových
organizácií na pracovisku (§ 230 ods. 2 Zákonníka práce). Ak sa zamestnanci nezdružia
v odborovej organizácii, nebude táto u zamestnávateľa pôsobiť. Tento stav napokon
predpokladá aj ustanovenie § 236 ods. 1 Zákonníka práce upravujúce zamestnaneckú radu ako
orgán zastupujúci všetkých zamestnancov, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová
organizácia.
Dispozícia § 74 ods. 1 Zákonníka práce výslovne vychádza z predpokladu existencie
odborovej organizácie a teda aj príslušného odborového orgánu. V prípade jeho neexistencie
sa táto dispozícia nemôže naplniť. Neprichádza totiž do úvahy povinnosť zamestnávateľa
prerokovať zamýšľanú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru
s nejestvujúcim subjektom. Ak nemôže vzniknúť takáto povinnosť, nemôže dôjsť ani k jej
porušeniu a teda k naplneniu predpokladov pre vznik sankcie v podobe neplatnosti
zamýšľaného právneho úkonu. Právny záver odvolacieho súdu, podľa ktorého ak
u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, účasť príslušného odborového orgánu pri
skončení pracovného pomeru v zmysle ustanovenia § 74 ods. 1 Zákonníka práce neprichádza
do úvahy, je preto správny a rozhodnutie R 45/72 je i naďalej primerane použiteľné.
V súvislosti s námietkami dovolateľa o povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť voľbu
zamestnaneckej rady dovolací súd poznamenáva, že pre právne posúdenie veci v dovolaním
pripustenej otázke boli právne bezvýznamné, pretože ustanovenie § 74 ods. 1 Zákonníka
práce sa výslovne týkalo len príslušného odborového orgánu, a okrem toho výsledkami
vykonaného dokazovania, ktoré neboli spochybnené, bolo zistené, že v čase okamžitého
skončenia pracovného pomeru nepôsobila u žalovanej ani zamestnanecká rada, resp.
zamestnanecký dôverník.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu smerujúce proti správnemu
rozsudku odvolacieho súdu zamietol (§ 243b ods. 1 veta pred bodkočiarkou O.s.p.).
Žalovanej úspešnej v dovolacom konaní náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,
lebo jej v súvislosti s ním žiadne nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. mája 2008
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :