Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/203/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Rudolfa Čirča a sudcov JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Ľubora Šeba v právnej veci

žalobcu I. K., bývajúceho v S., zastúpeného JUDr. S. M., advokátom so sídlom v B.,

proti žalovanej S. S., so sídlom v L., o určenie neplatnosti okamžitého skončenia

pracovného pomeru a o náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod

sp.zn. MA , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 25. januára 2007 sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcu z a m i e t a .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na pôvodnom Okresnom súde Malacky 13.12.2002 sa žalobca

domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru oznámeného mu

žalovanou listom zo 14.10.2002. V žalobe uviedol, že okamžité skončenie pracovného

pomeru za údajné porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, spočívajúce

v jeho neprítomnosti v práci v dňoch 1.10.2002 až 14.10.2002, je neplatné pre neurčitosť

a neprerokovanie s odborovým orgánom.

Okresný súd Malacky rozsudkom zo 14. októbra 2004 č.k. -58 žalobu

zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Takto rozhodol odvolávajúc sa na

výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil záver, že boli splnené všetky

podmienky pre platné okamžité skončenie pracovného pomeru. V odôvodnení rozsudku tiež

uviedol, že pokiaľ vykonaným dokazovaním bolo zistené, že u žalovanej nepôsobila odborová

organizácia, prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru vopred s príslušným

odborovým orgánom v zmysle ustanovenia – Zákonníka

práce – v znení do 30.6.2003, t.j. v znení v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru,

(ďalej len „“) nebolo možné. V súvislosti s tým poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu ČSR z 22.10.1971 sp.zn. , publikované v Zbierke súdnych

rozhodnutí a stanovísk, vydávanej Najvyšším súdom ČSFR, ČR a SR v dobe do 31.12.1992,

pod R 45/72 (ďalej len „R 45/72“), podľa ktorého, ak sa u zamestnávateľa neustanovila

odborová organizácia, účasť odborových orgánov pri skončení pracovného pomeru

neprichádza do úvahy.

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd na odvolanie žalobcu rozsudkom

z 25. januára 2007 sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovanej

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Zároveň samostatným výrokom pripustil proti

svojmu rozsudku dovolanie. Prvostupňový rozsudok považoval za vecne správny, keď aj

podľa jeho názoru povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať okamžité skončenie

pracovného pomeru s príslušným odborovým orgánom odpadá, ak u zamestnávateľa nepôsobí

odborová organizácia a ani ďalšie formy zástupcov zamestnancov ako je zamestnanecká rada,

resp. zamestnanecký dôverník. Pripustenie dovolania odôvodnil otázkou zásadného právneho

významu, za ktorú považoval otázku, či je aj naďalej použiteľný záver vyplývajúci

z rozhodnutia R 45/72, teda či v prípade, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia,

účasť príslušného odborového orgánu pri skončení pracovného pomeru v zmysle § 74

neprichádza do úvahy.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vyčítal odvolaciemu súdu nesprávne právne

posúdenie veci v otázke, pre ktorú pripustil dovolanie. Uviedol, že rozhodnutie českého

Najvyššieho súdu z roku 1971 nie je použiteľné na novú právnu úpravu, keďže Zákonník

práce nepočítal s možnosťou alebo nemožnosťou ustanovenia odborov, ale jednoducho na

platnosť úkonu vyžadoval prerokovanie s odbormi a nesplnenie tejto podmienky znamenalo

neplatnosť úkonu.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok ako

neopodstatnený zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) preskúmal

dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

a dospel k záveru, že dovolaniu nemožno vyhovieť.

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný rozsahom dovolania

a uplatneným dovolacím dôvodom; z úradnej povinnosti skúma iba vady uvedené v § 237

, a iné vady konania len vtedy, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci. Tieto však neboli dovolaním namietané a zo súdneho spisu nevyplývajú.

V danom prípade je dovolanie prípustné podľa , t.j. len preto, že

jeho prípustnosť vyslovil vo svojom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd, ktorý zároveň

v odôvodnení rozsudku vymedzil otázku po právnej stránke zásadného významu. To

znamená, že dovolateľ bol oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu len z dôvodu,

že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to iba v otázke, pre ktorú bolo dovolanie

pripustené. Dovolací súd sa preto nezaoberal námietkami dovolateľa týkajúcimi sa toho, že

súdy sa podľa neho nevysporiadali s otázkou neurčitosti dôvodu na okamžité skončenie

pracovného pomeru.

Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je

zamestnávateľ povinný vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom, inak sú

neplatné ( ).

Citované ustanovenie formuluje povinnosť

zamestnávateľa prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru vopred

s príslušným odborovým orgánom ako hmotnoprávnu podmienku, nesplnenie ktorej má za

následok neplatnosť týchto spôsobov skončenia pracovného pomeru. Pod príslušným

odborovým orgánom treba v zmysle ustanovenia rozumieť

orgán odborovo organizovaných zamestnancov. V zmysle článku 37 Slovenskej

republiky členstvo v odborových organizáciách je výkonom práva slobodne sa združovať

s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov. Je teda právom a nie

povinnosťou zamestnancov. Zamestnávateľ má len povinnosť umožniť pôsobenie odborových

organizácií na pracovisku ( ). Ak sa zamestnanci nezdružia

v odborovej organizácii, nebude táto u zamestnávateľa pôsobiť. Tento stav napokon

predpokladá aj ustanovenie upravujúce zamestnaneckú radu ako

orgán zastupujúci všetkých zamestnancov, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová

organizácia.

Dispozícia výslovne vychádza z predpokladu existencie

odborovej organizácie a teda aj príslušného odborového orgánu. V prípade jeho neexistencie

sa táto dispozícia nemôže naplniť. Neprichádza totiž do úvahy povinnosť zamestnávateľa

prerokovať zamýšľanú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru

s nejestvujúcim subjektom. Ak nemôže vzniknúť takáto povinnosť, nemôže dôjsť ani k jej

porušeniu a teda k naplneniu predpokladov pre vznik sankcie v podobe neplatnosti

zamýšľaného právneho úkonu. Právny záver odvolacieho súdu, podľa ktorého ak

u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, účasť príslušného odborového orgánu pri

skončení pracovného pomeru v zmysle ustanovenia neprichádza

do úvahy, je preto správny a rozhodnutie R 45/72 je i naďalej primerane použiteľné.

V súvislosti s námietkami dovolateľa o povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť voľbu

zamestnaneckej rady dovolací súd poznamenáva, že pre právne posúdenie veci v dovolaním

pripustenej otázke boli právne bezvýznamné, pretože ustanovenie § 74 ods. 1 Zákonníka

práce sa výslovne týkalo len príslušného odborového orgánu, a okrem toho výsledkami

vykonaného dokazovania, ktoré neboli spochybnené, bolo zistené, že v čase okamžitého

skončenia pracovného pomeru nepôsobila u žalovanej ani zamestnanecká rada, resp.

zamestnanecký dôverník.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu smerujúce proti správnemu

rozsudku odvolacieho súdu zamietol ( veta pred bodkočiarkou ).

Žalovanej úspešnej v dovolacom konaní náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,

lebo jej v súvislosti s ním žiadne nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. mája 2008

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :