Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/88/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Rudolfa Čirča, v právnej veci

žalobkyne L., s.r.o., N., zastúpenej JUDr. A. G., advokátkou v T., proti žalovanej V., M.,

o 615 997,46 Sk, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. , o dovolaní

žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. januára 2007 sp.zn. ,

rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 24. januára

2007 sp.zn. z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 27. júna 2005, č.k. -34 uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 615 997,46 Sk a náhradu trov konania v sume

39 416 Sk na účet jej právnej zástupkyne, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 24. januára 2007 sp.zn.

napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť

zaplatiť žalobkyni sumu 283 849,80 Sk do troch dní. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo

na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, navrhla ho

v zamietajúcom výroku vo veci samej a vo výroku o trovách konania zrušiť a vec v rozsahu

zrušenia vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Zaujala stanovisko, že napadnuté

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keď dôvodom zamietnutia istiny

332 147,66 Sk bolo akceptovanie námietky premlčania zo strany žalovanej, pričom odvolací

súd vychádzal z trojročnej premlčacej lehoty. Nebral tak do úvahy skutočnosť, že

v účastníkmi uzatvorenej zmluve o poskytovaní a úhrade liečiv a zdravotníckych pomôcok

vydávaných na lekárske predpisy a na lekárske poukazy v záverečných ustanoveniach bolo

dohodnuté, že v ostatných zmluvou neupravených vzťahoch budú medzi zmluvnými stranami

platiť príslušné ustanovenia . Táto zmluva neupravovala otázku

premlčania, preto je potrebné túto posudzovať podľa ustanovení

s tým, že pri premlčaní sa medzi zmluvnými stranami uplatní štvorročná premlčacia doba.

Okrem toho sa odvolací súd nezaoberal časom, v ktorom žalovaná vzniesla námietku

premlčania a z hľadiska aplikácie správneho právneho predpisu nezohľadnil obdobie, kedy

došlo k omeškaniu žalovanej s platením faktúr, za ktoré si žalobkyňa uplatnila poplatok

z omeškania.

Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu ( ).

V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý vykazuje

znaky rozsudku podľa

V zmysle ustanovenia môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/

Dovolateľka žiadnu z týchto vád nenamietala a jej existencia nevyšla v dovolacom

konaní najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľka nenamietala.

Dovolateľka namieta, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Napriek tomu, že dovolateľka odôvodnila dovolanie (iba) tým, že napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a teda

nenamietala (ako je už vyššie v odôvodnení tohto rozsudku uvedené) existenciu niektorej

z procesných vád uvedených v (ktoré nezistil ani dovolací súd) a ani existenciu

inej vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm.b/ ), dovolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci je konanie postihnuté

práve touto posledne uvedenou vadou.

Rozsudkom rozhoduje súd o veci samej ( veta prvá ).

Rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže

súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe ( ).

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia súd má vec vybaviť

spravidla jedným rozhodnutím, to znamená, že v ňom má rozhodnúť o celej prejednávanej

veci. Ak teda zistí, že návrh je dôvodný len v určitom rozsahu a v zostávajúcom rozsahu nie je

dôvodný, potom nestačí len vyhovieť žalobe v tomto rozsahu, ale žalobu v zostávajúcom

rozsahu treba zamietnuť. Takýto rozsudok je konečným rozsudkom.

V preskúmavanej veci sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy

615 997,46 Sk. Okresný súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je opodstatnene podaná

a v celom rozsahu žalobe vyhovel. Krajský súd, ktorý konal o odvolaní žalovanej, na rozdiel

od okresného súdu však dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len do sumy 283 849,80 Sk,

preto rozsudok okresného súdu zmenil a žalobkyni napadnutým rozsudkom priznal iba túto

sumu bez toho, že by vo zvyšku žalobu zamietol. Tým, v rozpore s citovaným ustanovením

krajský súd nerozhodol o celom predmete konania. Dovolací súd tak

nemohol vecne prejednať žalobkyňou podané dovolanie, ktoré smeruje (vo veci samej) proti

neexistujúcej časti výroku rozsudku krajského súdu, resp. proti výroku rozsudku o zamietnutí

žaloby nad priznanú sumu 283 849,80 Sk, o ktorej časti žalobkyňou žalobou uplatneného

nároku krajský súd nerozhodol. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok krajského

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 veta za bodkočiarkou a ods. 2

).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. mája 2008

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :