Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b75/377942.3e816b.pdf
PDF · 94.58 KB
No categories available
2Cdo/223/2007
Najvyšší súd 2 Cdo 223/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. B., nar. X., bytom T.,
proti žalovanému S., zastúpenému: S., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného:
S., B., zastúpeného: A. a.s. B., o náhradu škody na zdraví, vedenej
na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. l0 C 44/1997, o dovolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Trnave zo 6. júna 2007 sp. zn. 24 Co 22/2007, takto
rozhodol:
D ovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 6. júna 2007 sp. zn.
24 Co 22/2007 o d m i e t a .
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Trnava rozsudkom z 26.1.2006 č.k. 10 C 44/1997-285 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 255.000,- Sk. V časti uplatnených úrokov z omeškania
návrh zamietol. Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania
v sume 77.484,- Sk a štátu v sume 22.207,- Sk ako i zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume
12.750,- Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Krajský súd v Trnave rozsudkom zo 6. júna 2007 sp. zn. 24 Co 22/2007 na odvolanie
žalovaného a vedľajšieho účastníka rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti istiny
zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 127.500,- Sk do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku návrh žalobcu zamietol. V časti náhrady trov
prvostupňového konania rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V časti týkajúcej sa náhrady
trov konania štátu napadnutý rozsudok zmenil tak, že štátu sa náhrada trov konania
nepriznáva. V časti, ktorou bol odporca zaviazaný zaplatiť súdny poplatok za návrh
rozhodnutie sudu prvého stupňa zrušil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 0,- Sk k rukám právneho zástupcu žalobcu do
troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Vo vzťahu k ostatne uvedenému
výroku v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si náhradu trov odvolacieho konania
spočívajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 15.358,- Sk uplatnil prostredníctvom svojho
právneho zástupcu formou faxovej správy doručenej súdu dňa 7.6.2007 – teda v zákonnej
lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. V zmysle § 42 bolo potom povinnosťou právneho zástupcu
žalobcu toto podanie najneskôr do 3 dní doplniť predložením jeho originálu. Vzhľadom na to,
že vyúčtovanie trov odvolacieho konania žalobca v zákonom stanovenej lehote nedoplnil
predložením originálu, na jeho podanie nebolo možné s poukazom na poslednú vetu § 42
ods. 1 O.s.p. prihliadnuť. V písomnom vyhotovení rozsudku preto jeho nárok vyčíslil sumou
0,- Sk, súc viazaný vyhláseným znením rozhodnutia (§ 156 ods. 4 O.s.p. i v spojení s § 167
ods. 2 O.s.p. vo vzťahu k výroku o trovách konania, ktorý má charakter uznesenia).
Proti tomuto rozsudku krajského súdu voči výroku o trovách odvolacieho konania
podal včas dovolanie žalobca. Navrhol v napadnutej časti rozsudok krajského súdu zrušiť
a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že odvolací súd nesprávne
aplikoval ustanovenie procesného predpisu na konkrétne rozhodnutie o trovách konania.
Podľa jeho názoru z ustanovenia § 42 O.s.p. vyplýva, že iba podania vo veci samej, urobené
telegramom alebo telefaxom treba doplniť do troch dní spôsobom uvedeným v druhej vete
citovaného zákonného ustanovenia. Potom aj sankcia neprihliadania na podanie, ktoré nebolo
v lehote troch dní doplnené, sa vzťahuje výlučne na podania vo veci samej a nie na každé
podanie adresované súdu. V danom prípade – vyúčtovanie priznaných trov konania – nie je
podaním vo veci samej. Odvolací súd nemal preto na uplatnenie náhrady trov konania
aplikovať ustanovenie § 42 ods. 1 posledná veta O.s.p., ale správne mal preskúmať správnosť
vyúčtovania a v súlade s vyhláseným rozsudkom, v ktorom náhradu trov konania žalobcovi
priznal, rozhodnúť o povinnosti žalovaného túto náhradu zaplatiť. Ponechal na posúdenie
dovolaciemu súdu, či týmto spôsobom nebola žalobcovi aj odňatá možnosť konať pred súdom
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že sa stotožňuje s právnym záverom
odvolacieho súdu. Navrhol preto dovolanie žalobcu ako nedôvodne podané zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel
pritom k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je
prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené
v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239 O.s.p. V ustanovení § 237 O.s.p. sú stanovené
podmienky prípustnosti dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu
na jeho procesnú formu. Ustanovenie § 238 O.s.p. upravuje dôvody prípustnosti dovolania
proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení § 239
O.s.p. sú uvedené dôvody prípustnosti dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam
odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.
Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania proti výroku odvolacieho súdu o trovách
konania zrejme z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p., keď vychádzal zo skutočnosti, že o trovách
konania odvolací súd rozhodol rozsudkom.
V zmysle ustanovenia § 167 ods. 1 O.s.p. platí, že o náhrade trov konania súd
rozhoduje uznesením. O tejto povinnosti rozhoduje na návrh a spravidla v rozhodnutí,
ktorým sa konanie na ňom končí (§ 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Z uvedeného vyplýva,
že spravidla súd pojme rozhodnutie o trovách konania do rozsudku, ktorým rozhoduje
o veci samej (§ 155 ods. 1 O.s.p.). Výrok o náhrade trov konania sa tak stáva súčasťou
výroku rozsudku. To ale neznamená, že táto časť výroku zároveň stráca povahu rozhodnutia
vydaného vo forme uznesenia. Práve naopak, túto povahu rozhodnutia si aj naďalej
zachováva, pretože výrok o náhrade trov konania je obsiahnutý vo výroku rozsudku len
z dôvodov procesnej hospodárnosti. Z uvedeného možno vyvodiť, že prípustnosť dovolania
proti výroku odvolacieho súdu o náhrade trov konania, nie je možné posudzovať v zmysle
§ 238 ods. 1 O.s.p., nakoľko nie je naplnený základný predpoklad jeho prípustnosti
spočívajúci v tom, že dovolaním napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu má povahu
rozsudku.
Treba zdôrazniť, že výrok o náhrade trov konania nemá nikdy charakter rozhodnutia
vo veci samej. Aj z tohto dôvodu je prípustnosť dovolania smerujúceho proti výroku rozsudku
odvolacieho súdu o trovách konania podľa § 238 ods. 1 O.s.p. vylúčená.
Podmienky prípustnosti dovolania, smerujúceho proti uzneseniu odvolacieho súdu
(ako tomu je v prejednávanej veci), sú upravené v ustanovení § 239 O.s.p. V treťom odseku
tohto zákonného ustanovenia sú vymenované prípady, ktoré vylučujú prípustnosť dovolania.
Jedným z nich je aj uznesenie o trovách konania, pričom nie je významný spôsob rozhodnutia
odvolacieho súdu v porovnaní s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Dovolanie proti takémuto
rozhodnutiu preto nie je prípustné ani v prípade, že odvolací súd v tejto časti rozhodnutie súdu
prvého stupňa zmenil.
Vzhľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalobcu, ktoré
v prejednávanej veci smeruje proti výroku odvolacieho súdu o trovách konania, nie je podľa
Dovolací súd preskúmal nakoniec prípustnosť dovolania z hľadísk uvedených v § 237
O.s.p. Nezistil existenciu žiadneho dôvodu obsiahnutého v jeho taxatívnom výpočte
uvedenom pod písmenami a/ až g/. Dovolanie v tejto veci preto ani podľa § 237 O.s.p.
prípustné nie je.
Pokiaľ dovolateľ namietal, že odvolací súd v rámci rozhodovania o trovách konania
nesprávne interpretoval ustanovenie § 42 ods. 1 O.s.p., treba uviesť, že uvedená námietka
nespôsobuje existenciu vady v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Námietku účastníka konania,
v ktorej vytýka súdu omyl pri aplikácii práva, treba totiž považovať za dovolací dôvod
uvedený v ustanovení § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci), ktorý však sám osebe prípustnosť dovolania nezakladá. I keby
odvolací súd v napadnutom rozsudku prípadne aj vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci (čo sa však v danom prípade nestalo), nespôsobil by tým procesnú vadu
Keďže v prejednávanej veci, dovolanie smerujúce proti výroku rozsudku odvolacieho
súdu o trovách konania, podľa § 239 ods. 3 O.s.p nie je prípustné a neboli zistené ani dôvody
prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu
odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 4 veta prvá O.s.p.).
Žalovaný mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov
konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalovanému však v dovolacom konaní žiadne trovy
nevznikli, preto mu neboli priznané.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. mája 2008
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: