Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/213/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne I. F., bývajúcej v B., proti

žalovanému N., so sídlom v B., o určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného

pomeru, vedenej na Okresnom súde v Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní

žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. augusta 2006 sp. zn.

, takto

rozhodol:

D ovolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. augusta 2006

sp. zn. o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 6. apríla 2006 č.k. – 91 zamietol

návrh, ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dohody o skončení pracovného

pomeru a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,

že žalobkyňa nepreukázala, že dohoda bola uzatvorená v rozpore s ustanovením 37

ods. 1 Obč. zákonníka.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 31. augusta 2006 sp. zn. odmietol

odvolanie žalobkyne a o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov

nemá právo na ich náhradu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozsudok súdu prvého

stupňa bol správne doručovaný splnomocnenému zástupcovi žalobkyne do vlastných rúk

( ). Keďže doručovateľom bol pri doručovaní zachovaný postup podľa

ods. 2 a z doručenky (ani inak) nevyplývalo, že by sa splnomocnený zástupca

žalobkyne v čase doručovania písomnosti v mieste doručenia nezdržoval, vychádzal z fikcie

doručenia rozsudku tretím dňom od jeho uloženia na pošte, t.j. dňom 9.6.2006 (§ 47 ods. 2

). Lehota na odvolanie začala plynúť dňom 10.6.2006 a uplynula dňa 24.6.2006.

Ak žalobkyňa podala odvolanie 27.6.2006, podala tento opravný prostriedok oneskorene

po uplynutí zákonom stanovej lehoty uvedenej v ustanovení veta prvá ,

z ktorého dôvodu jej odvolanie odmietol ( ).

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala včas dovolanie žalobkyňa. Navrhla

uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že uznesenie

krajského súdu je nesprávne a protizákonné, nezodpovedajúce skutkovému a právnemu stavu

veci. Z doručenky o prevzatí zásielky, ktorú vo fotokópii predkladá, vie preukázať, že

uznesenie krajského súdu (správne rozsudok okresného súdu – poznámka najvyššieho súdu)

bolo jej zástupcovi doručené 12.6.2006, čoho dôkazom je jeho vlastnoručný podpis na

doručenke. Lehota na odvolanie preto uplynula dňa 28.6.2006 a nie 24.6.2006 tak, ako

to nesprávne konštatoval krajský súd. Jej odvolanie podané osobne na Okresný súd

Bratislava I 27.6.2006 bolo preto podané včas. Odvolací súd odmietnutím jej odvolania ju

poškodil na jej právach a to domáhať sa spravodlivého rozhodnutia na súde zákonným

spôsobom.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal účastník konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom

k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,

preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239

V ustanovení sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie

upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení sú uvedené dôvody prípustnosti

dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.

Keďže v posudzovanej veci je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu vydané vo forme uznesenia, bolo potrebné prípustnosť dovolania skúmať z hľadísk

uvedených v ustanoveniach § a 239

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa.

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia,

c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za

vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

V prejednávanej veci uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odmietol odvolanie

žalobkyne, nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie podľa

a preto prípustné nie je.

V ustanovení sú vymenované vady, ktoré sú dôvodom prípustnosti

dovolania smerujúceho proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Dovolací súd,

vzhľadom na zákonnú povinnosť vždy na tieto vady konania prihliadnuť, preskúmal

prípustnosť dovolania aj z hľadísk tam uvedených. Osobitne sa zaoberal námietkou

dovolateľky, že odvolací súd tým, že nesprávne odmietol jeho odvolanie, odňal jej možnosť

konať pred súdom ( ) Vychádzal pritom zo zásady, že prípustnosť

dovolania nie je založená už tým, že dovolateľ určitú vadu konania tvrdí, ale až zistením,

že konanie je touto vadou skutočne postihnuté.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle treba

rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré

účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom

zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

Medzi práva, ktoré procesné predpisy účastníkom občianskeho súdneho konania

priznávajú, patrí nepochybne aj právo na preskúmanie vecnej správnosti prvostupňového

rozhodnutia v inštančnom konaní odvolacím súdom na základe včas podaného riadneho

opravného prostriedku. Treba zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej praxe sa za odňatie

možnosti konať pred súdom považuje aj taký postup, keď odvolací súd odmietne odvolanie,

hoci pre také rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky.

Podľa účinného do 31.8.2003 odvolanie sa podáva do pätnástich

dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, plynie táto lehota znovu od doručenia opravného uznesenia.

Pre posúdenie jednej zo základných podmienok prípustnosti odvolania a to, či

odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, je rozhodujúca skutočnosť, kedy bolo

účastníkovi konania, prípadne jeho zástupcovi doručené rozhodnutie, proti ktorému odvolanie

smeruje.

V zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením

rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne ich zástupcom

do vlastných rúk.

Podľa ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do

vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným

spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú

v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ

písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.

Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto

lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Vyššie citované zákonné ustanovenie určuje dve podmienky účinnosti tzv. náhradného

doručenia písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk. Po prvé, že doručovateľ pri

doručovaní písomnosti zachová zákonom predpísaný postup a po druhé, že adresát sa v mieste

doručenia zdržuje, pričom rozhodujúci je stav, ktorý tu bol v čase pokusu doručovateľa

o doručenie písomnosti. Ak boli dodržané všetky tieto zákonné podmienky, treba písomnosť

považovať za doručenú na tretí deň nasledujúci po dni uloženia, a to treba zdôrazniť, bez

zreteľa na to, či a kedy si adresát zásielku skutočne prevezme.

V posudzovanej veci z obsahu spisu, ani z pripojenej doručenky nevyplýva, že by sa

zástupca žalobkyne nezdržoval v čase doručovania rozsudku okresného súdu v mieste jeho

doručenia. Napokon túto skutočnosť žalobkyňa v dovolaní ani netvrdila.

Z doručenky, ktorú pošta vracia späť odosielajúcemu súdu, a ktorá preukazuje miesto,

deň a spôsob doručenia je zrejmé, že súd prvého stupňa doručoval rozsudok zástupcovi

žalobkyne na jeho kontaktnú adresu prostredníctvom poštového orgánu do vlastných rúk,

a to prvýkrát 5.6. 2006. Potom, ako zástupca nebol zastihnutý, zásielku opätovne doručoval

6.6.2006. Nakoľko aj tento pokus o doručenie zostal bezvýsledným, poštový doručovateľ

uložil zásielku v ten istý deň na pošte. Doručovateľ pri doručovaní písomnosti teda zachoval

zákonom predpísaný postup, čo napokon dovolateľka v dovolaní ani nespochybňovala.

Keďže zástupca žalobkyne si písomnosť nevyzdvihol, a to ani v 3-dňovej úložnej

lehote, ktorá začala plynúť 7.6.2006 a ktorej posledný deň pripadol na 9.6.2006, boli

splnené všetky zákonom stanovené podmienky tzv. náhradného doručenia písomnosti

v zmysle

Odvolací súd preto správne dospel k záveru, že písomnosť bola v súlade

s ustanovením zástupcovi žalobkyne doručená tretí deň od uloženia zásielky

na pošte, t.j. dňa 9.6.2006 (piatok), a to bez zreteľa na skutočnosť, kedy si zástupca žalobkyne

písomnosť naozaj prevzal. Zákonná pätnásťdňová lehota na odvolanie uplynula 24.6.2006.

Keďže tento deň pripadol na sobotu, posledným dňom lehoty na podanie odvolania, bol

najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. pondelok 26. jún 2006 ( – odvolací

súd nesprávne za tento deň ustálil 24. jún 2006). Ak za tohto stavu žalobkyňa podala

odvolanie na súde prvého stupňa 27. júna 2006, podala ho aj podľa dovolacieho súdu

oneskorene.

Ak teda odvolací súd stanovil deň doručenia rozsudku (ako rozhodnej skutočnosti pre

posúdenie, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote) v súlade so zákonom

a následne po zistení, že žalobkyňa nepodala odvolanie v zákonom určenej l5-dňovej lehote,

jej odvolanie odmietol ako oneskorene podané, nekonal v rozpore s ustanoveniami

. Týmto postupom neznemožnil žalobkyni realizovať jej

procesné práva, z ktorého dôvodu jej námietka, že konanie trpí procesnou vadou uvedenou

v , je nedôvodná.

Ďalšie dôvody prípustnosti dovolania uvedené pod písm. a/ až c/, e/ a g/ ustanovenia

dovolacím súdom zistené neboli. Napokon dovolateľka procesné vady tam

uvedené ani nenamietala.

Keďže v prejednávanej veci dovolanie žalobkyne smerovalo proti uzneseniu

odvolacieho súdu, proti ktorému podľa a prípustné nie je a neboli zistené

ani dôvody prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej republiky jej

dovolanie ako neprípustné odmietol ( v spojení s

veta prvá ).

Žalovaný mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov

konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( veta prvá v spojení s

ods. 1 a ). Žalovanému však v dovolacom konaní žiadne trovy

nevznikli, preto mu neboli priznané.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. mája 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: