Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/229/2006

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci žalobkyne I., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. F., advokátom so sídlom v B.,

proti žalovanému S., B., a.s., so sídlom B., za účasti vedľajšej účastníčky na strane

žalovaného S., so sídlom V., za ktorú koná A., a.s., B., o náhradu škody z ublíženia na

zdraví, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní

žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. marca 2006, sp. zn. 15 Co

49/2006 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. júna

2006, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky

I. z r u š u j e výrok rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. marca 2006

sp. zn. , ktorým

1/ bol rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 21. marca 2005, č.k. -390

zmenený tak, že žaloba o náhradu za bolesť od 234 394 Sk do 488 811 Sk sa zamieta,

2/ bol rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 21. marca 2005, č.k. -390

zmenený tak, že žaloba o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu od

4 596 000 Sk do 8 343 000 Sk sa zamieta,

3/ bol rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 21. marca 2005, č.k. -390

zmenený vo výrokoch u o trovách prvostupňového konania.

II. z r u š u j e dopĺňací rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. júna

2006, sp. zn. .

III. o d m i e t a dovolanie, pokiaľ smeruje proti výroku rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 29. marca 2006, sp. zn. , ktorým bol rozsudok Okresného

súdu Banská Bystrica z 21. marca 2005, č.k. -390 zmenený tak, že

1/ žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni do 3 dní náhradu za bolesť vo výške 234 394 Sk,

2/ žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni do 3 dní náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia vo výške 4 596 000 Sk,

3/ žaloba sa vo zvyšku (náhrada za bolesť nad sumu 488 811 Sk a náhrada za sťaženie

spoločenského uplatnenia nad sumu 8 343 000 Sk) zamieta.

Vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 21. marca 2005, č.k. -390

zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni z titulu odškodnenia za bolesť 488 811 Sk a z titulu

odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia 8 343 000 Sk, všetko v lehote do 15

dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti čo do odškodnenia za bolesť

a sťaženie spoločenského uplatnenia a úrokov z omeškania žalobu zamietol. Žalovaného

zaviazal zaplatiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia v sume 17 900 Sk na účet advokátky

JUDr. D. v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Znalcovi MUDr. J., CSc. priznal

náhradu trov 3 145 Sk a učtárni tamojšieho súdu uložil, aby priznané trovy zaplatila

znalcovi zo štátnych prostriedkov v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Advokátovi

JUDr. F. priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 97 525 Sk a zároveň uložil učtárni

tamojšieho súdu, aby advokátovi JUDr. F. zaplatila uvedené trovy zo štátnych

prostriedkov v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť na účet tamojšieho súdu súdny poplatok 200 000 Sk do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia. Žalovaného zaviazal zaplatiť na účet tamojšieho súdu trovy štátu v sume

27 045 Sk z titulu nákladov na znalečné, trovy štátu v sume 3 145 Sk z titulu trov znalca a v

sume 97 525 Sk z titulu trov právneho zastúpenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutia. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa l. februára 1993 žalobkyňa ako

cestujúca v autobuse, ktorého vodičom bol zamestnanec žalovaného, pri dopravnej nehode

zavinenej zamestnancom žalovaného utrpela mnohé zranenia. Z rozsudku Okresného súdu

Galanta sp. zn. na str. 2 vyplýva, že utrpela „obojstrannú otvorenú zlomeninu

predkolenia vľavo, otras mozgu, poúrazové poškodenie nervu predkolenia vľavo, otras

hrudníka, tržno-hmoždné rany na tvári, lakti a ľavom kolene, zlomeniny zubov s trvalými

následkami“. Tieto zranenia žalobkyne a ich rozsah boli potvrdené v tomto konaní predloženými

lekárskymi správami. V dôsledku zranení sa žalobkyňa počnúc od 1. februára 1993 podrobila

dlhodobej liečbe spojenej s dlhodobou práceneschopnosťou, v dôsledku poranení, utrpených pri

dopravnej nehode má trvalé zdravotné následky a stala sa úplne invalidnou. Žalobkyni

rozhodnutím Národnej poisťovne č. 5354291280 zo dňa 22. novembra 1994 bol priznaný

úplný invalidný dôchodok. Žalovaný pred podaním žaloby žalobkyni vyplatil 60 000 Sk,

ktorá suma pozostáva z titulu odškodnenia za bolesť 18 000 Sk, z odškodnenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia 42 000 Sk, vrátane zvýšenia základnej sumy odškodnenia podľa § 6

ods. 2 vyhl. č.

Z predložených lekárskych správ a znaleckých posudkov súd mal preukázané, že život

žalobkyne je v dôsledku traumy z prežitého úrazu a trvalých následkov z úrazu mimoriadne

poznačený a jej možnosti vo všetkých oblastiach života, a to v osobnom uplatnení,

v sexuálnom živote, v partnerskom živote, v rodičovstve, v oblasti výchovy

a starostlivosti o dieťa, v pracovnom živote, sú po úraze oproti jej predchádzajúcim

možnostiam mimoriadne obmedzené, a preto sú dané dôvody pre ďalšie zvýšenie

odškodnenia podľa vyhl. č. , nie však v takom rozsahu, akého sa

v konaní domáhala. Vzhľadom na zložitosť problematiky pri určovaní príčinnej súvislosti

medzi úrazovým dejom a diagnózou a následným bodovým hodnotením utrpenej bolesti

a zníženia spoločenského uplatnenia žalobkyne došlo zo strany lekárov, aj znalcov

v niektorých prípadoch k rozdielnym stanoviskám a hodnoteniam utrpenej bolesti aj

zníženia spoločenského uplatnenia. Súd prvého stupňa považoval za rozhodujúci

psychiatrický znalecký posudok MUDr. A., závery ktorého akceptovali všetci odborníci, vo

svojich posudkoch sa odvolávali naň, jeho závery nespochybnili ani účastníci konania, lebo v

konaní bolo preukázané, že práve zdravotný stav žalobkyne v tejto oblasti mal a má

rozhodujúci vplyv jednak na jej individuálne prežívanie bolesti, ale aj na kvalitu jej života

po úraze a priamy vplyv na jej objektívne spoločenské uplatnenie sa.

Pri určení výšky odškodnenia súd vychádzal zo znaleckého posudku znaleckého ústavu

Martinskej fakultnej nemocnice, úlohou ktorého bolo odlíšiť zmeny charakteru trvalých

následkov vzniknuté ako následok úrazu od fyziologických zmien podmienených starnutím

žalobkyne k marcu 1998 a pritom vziať do úvahy už podané znalecké posudky. Podľa tohto

posudku základné bodové hodnotenia bolo určené 1/ pri bolestnom vo výške 1126,25 bodov,

ktoré podľa doporučenia znalca zvýšil o polovicu podľa ods. 6 bod b/ Zásad pre hodnotenie,

ktoré tvoria prílohu vyhl. č. , t.j. spolu 1689,37 bodov, 2/ za sťaženie spoločenského

uplatnenia podľa vyhl. č. 3890 bodov a znalec odporučil zvýšenie

o 1700 bodov (pol. 251 – 253), t.j. 5590 bodov. Pri posúdení primeranosti odškodnenia za

vytrpenú bolesť súd prvého stupňa dospel k záveru, že hodnotenie odškodnenia za bolesť

vykonané podľa uvedeného ustanovenia nepostačuje na primerané zmiernenie následkov.

Dôvody pre zvýšenie odškodnenia videl v trvalom organickom poškodení psychiky

žalobkyne, čo malo nepochybne vplyv na intenzitu prežívania utrpenej bolesti, z ktorého

dôvodu zvýšil odškodnenie za bolesť nad rámec ohodnotenia lekárom v rozsahu 10 násobku

základného bodového hodnotenia.

Súd sa stotožnil s názormi znalcov, že pre spoločenské uplatnenie žalobkyne po úraze

je viac rozhodujúci a určujúci jej duševný stav a menej rozhodujúci je jej fyzický stav, čo

potvrdil vo svojej výpovedi koordinátor ústavného znaleckého MUDr. J., CSc., ktorý uviedol,

že spoločenské uplatnenie žalobkyne závisí od jej individuálneho psychického postoja ku

svojej životnej situácii a že žalobkyňa nie je natoľko handicapovaná, aby sa nemohla

uchádzať o žiadnu prácu. Z psychiatrického znaleckého posudku mal preukázané, že

u žalobkyne v dôsledku úrazu došlo k závažnému organickému poškodeniu jej psychického

stavu, ktoré má negatívny dopad na všetky oblasti jej života, a vzhľadom na toto organické

poškodenie psychického stavu spôsobené úrazom, má žalobkyňa podstatne sťažené

spoločenské uplatnenie. Žalobkyňa má výrazne obmedzenú mobilitu, činnosť pohybového

ústrojenstva, má bolesti pri základných úkonoch, okrem toho prežíva bolesť nielen fyzickú, ale

aj duševnú, ktorá je nemerateľná a neporovnateľná. Žalobkyňa sa v relatívne mladom veku,

v tzv. najlepších rokoch života ako žena musí vyrovnávať aj s porušením celkového vzhľadu

tela. Pretože v dôsledku úrazu došlo práve k trvalému a závažnému poškodeniu

psychického stavu žalobkyne, je z tohto dôvodu sťaženie spoločenského uplatnenia

žalobkyne mimoriadne veľké a dotýka sa všetkých oblastí jej života. Po zohľadnení

uvedených skutočností súd za primerané odškodnenie žalobkyne z titulu sťaženia jej

spoločenského uplatnenia považoval 50-násobné zvýšenie základného bodového hodnotenia.

Pri určení hodnoty 1 bodu pre vyčíslenie odškodnenia súd aplikoval vyhl.

č. , keď z predložených lekárskych správ mal preukázané, že pôvodné lekárske

hodnotenia boli ešte vzhľadom na ďalšie vykonané zákroky doplnené, naposledy 22. mája

1995, teda po nadobudnutí účinnosti vyhl. č. (1. apríla 1995), ktorá určuje hodnotu

jedného bodu vo výške 30 Sk (§ 7 ods. 1 cit. vyhl.).

Na základe uvedeného výšku bolestného vyčíslil sumou 506 811 Sk (bolestné - 1689,37

bodov x 30 Sk x 10 = 506 811 Sk) a po odpočítaní už vyplatenej sumy 18 000 Sk, žalobkyni

priznal titulom odškodnenia za bolesť 488 811 Sk. Odškodnenie za sťaženie spoločenského

uplatnenia vyčíslil sumou 8 385 000 (5590 bodov x 30 Sk x 50 = 8 385 000 Sk) a po

odpočítaní zaplatenej sumy 42 000 Sk, celkovú výšku náhrady za sťaženia spoločenského

uplatnenia určil sumou 8 343 000 Sk.

Žalobu na zvýšenie odškodnenia z titulu vytrpenej bolesti a z titulu sťaženia

spoločenského uplatnenia v prevyšujúcich častiach zamietol (t.j. nad priznané sumy do výšky

200-násobku bodového ohodnotenia bolestného a 300-násobku bodového ohodnotenia

sťaženia spoločenského uplatnenia), keďže žalobou pôvodne požadované 20-násobné

zvýšenie z titulu utrpenej bolesti a neskôr žalobkyňou uplatňované 200-násobné zvýšenie

(podaním zo 7. októbra 1998 na č.l. 212 spisu), považoval vzhľadom na výsledky

dokazovania a doterajšiu súdnu prax za neprimerane vysoké, ktoré by bolo v rozpore s platnou

právnou úpravou. V prípade odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sa žalobkyňa

pôvodne domáhala 30-násobného zvýšenia bodového ohodnotenia a podaním zo 7. októbra

1998 uplatnila zvýšenie na 300-násobok zvýšenia odškodnenia. Keďže za primerané

odškodnenie súd považoval 50-násobné zvýšenie, žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

Súd zamietol žalobu aj v časti úrokov z omeškania z dôvodu, že žalovaný sa nedostal so

zaplatením odškodnenia do omeškania. Obe strany v konaní akceptovali, že žalobkyni pred

podaním žaloby bolo zaplatených 60 000 Sk z titulu odškodnenia z oboch uplatnených

nárokov, aj vrátane zvýšenia podľa vyhl. č. Keďže zvýšenie podľa

ods. 3 tejto vyhlášky môže vykonať iba súd, povinnosť žalovaného zaplatiť vzniká až

rozhodnutím súdu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ; o náhrade

trov štátu rozhodol podľa a o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny

poplatok za žalobu podľa , keďže žalobkyňa je podľa

ods. 1 písm. ch/ tohto zákona oslobodená od súdnych poplatkov.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie všetkých účastníkov rozsudkom

z 29. marca 2006 sp. zn. rozsudok okresného súdu v časti o povinnosti

žalovaného zaplatiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia 17 900 Sk na účet advokátky

JUDr. D., o priznaní odmeny znalcovi MUDr. J. 3 145 Sk, o povinnosti učtárne okresného

súdu poukázať sumu 3 145 Sk znalcovi, o povinnosti žalovaného zaplatiť na účet okresného

súdu súdny poplatok 200 000 Sk potvrdil. V ďalšej časti rozsudok okresného súdu zmenil

tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni z titulu odškodnenia za bolesť 234 394 Sk a z

titulu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia 4 596 000 Sk, všetko v lehote 15 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V časti o priznaní

náhrady trov právneho zastúpenia advokátovi JUDr. F. rozsudok zmenil tak, že uvedenému

advokátovi priznal trovy právneho zastúpenia za prvostupňové konanie v sume 72 029,50 Sk.

Ďalej uložil učtárni Okresného súdu Banská Bystrica povinnosť vyplatiť JUDr. F. priznané

trovy v sume 72 029,50 Sk zo štátnych prostriedkov v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia. V časti o povinnosti žalovaného zaplatiť na účet okresného súdu trovy štátu

zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu

v sume 138 553,50 Sk v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Krajský súd v Banskej Bystrici dopĺňacím rozsudkom zo 7. júna 2006, sp. zn.

priznal advokátovi JUDr. F. trovy právneho zastúpenia žalobkyne za

odvolacie konanie v sume 51 164 Sk. Upravil učtáreň Krajského súdu v Banskej Bystrici, aby

advokátovi JUDr. F. vyplatila titulom trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní sumu

51 164 Sk zo štátnych prostriedkov v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovanému uložil povinnosť nahradiť Slovenskej republike na trovách odvolacieho konania

sumu 51 164 Sk, ktorú je povinný zaplatiť na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici v lehote

15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Krajský súd vec preskúmal v rozsahu odvolaní účastníkov ( ods. l ) a po

doplnení dokazovania doplnkom znaleckého posudku Martinskej fakultnej nemocnice

napadnutý rozsudok zmenil podľa tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozsudku.

Podľa doplnku tohto posudku vypracovaného MUDr. J., CSc. (po zrušení znaleckého ústavu

Martinskej fakultnej nemocnice, ktorá bola spracovateľom pôvodného znaleckého posudku),

účelom ktorého bola konkretizácia jednotlivých položiek podľa sadzieb uvedených v prílohe

vyhl. č. a uvedenie časových údajov, kedy k jednotlivým poškodeniam zdravia

došlo, bol určený základný počet bodov bolestného na 1121,75 bodov, v čom sú obodované

všetky položky, u ktorých bol preukázaný kauzálny vzťah s predmetným úrazom.

U žalobkyne išlo o združené poranenia, ktoré boli diagnostikované po úraze počas prvej

a druhej hospitalizácie, teda do 5. mája 1993, kedy bola prepustená do domáceho ošetrenia.

Podľa znaleckého posudku nebolo možné akceptovať tie následky, ktoré boli následné

a vyžiadané žalobkyňou na riešenie kozmetických problémov. Pri obodovaní bolesti sa

vychádzalo len z takých porúch zdravia dokumentovaných v prvotných lekárskych

záznamoch po úraze (v zdravotnej dokumentácie neboli záznamy o úraze skeletu hrudníka,

nedošlo k poškodeniu štruktúry väzov, vnútrohrudných a intraspinálnych orgánov, nebola

porušená brušná stena, nebola dokumentovaná zlomenina nosa). U žalobkyne išlo len o jednu

operáciu, pretože 1. februára 1993 nešlo o operáciu, ale bolo vykonané len primárne ošetrenie

bez operovania. Krajský súd tak pri určení výšky odškodnenia za bolesť vychádzal zo

zmeneného základného počtu bodov 1121,75. Vzhľadom na závery doplnku znaleckého

posudku, z ktorého vyplýva, že bolesti odškodňované u žalobkyne vznikli bezprostredne po

úraze, resp. v časovom období niekoľkých mesiacov po úraze, s výnimkou zlomeniny klenby

lebečnej s vpáčením úlomkov (52,5 bodu), ktorá bola diagnostikovaná až 27. februára 1996

CT vyšetrením (podľa názoru súdu aj keď toto poškodenie zdravia bolo zistené po účinnosti

vyhl. č. , bolesti spojené s touto zlomeninou pociťovala žalobkyňa v čase

bezprostredne po úraze), pri určení hodnoty jedného bodu na rozdiel od súdu prvého stupňa

vychádzal z predošlej právnej úpravy (č.l. II vyhl. č. ), kedy podľa

vyhl. č. bola výška odškodnenia za bolesť určená sumou 15 Sk za jeden bod.

Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že existujú

dôvody hodné osobitného zreteľa podľa vyhl. č. na zvýšenie

odškodnenia za bolesť i nad sumu ustanovenú v § 7 ods. 2 cit. vyhlášky, ale zvýšenie

odškodnenia za bolesť na 10-násobok bodového ohodnotenia nepovažoval za primerané

intenzite bolestí vytrpených žalobkyňou. Za dôvodné a primerané okolnostiam prípadu

považoval zvýšenie odškodnenia bolestného na 15-násobok základného počtu bodov.

Odvolací súd vychádzal z doplnku znaleckého posudku vypracovaného MUDr. D., Csc.

v priebehu odvolacieho konania, podľa ktorého žalobkyňa utrpela poranenia silno bolestivé.

Aj keď po nehode 1. februára 1993 nebola operovaná, došlo k ošetrovania zatvorenou

repozíciou v celkovej anestézii, čo predstavuje bolestivejší a náročnejší spôsob liečby, išlo

o komplikované zlomeniny ľavého a pravého predkolenia a aj keď kosti boli zlomené na

viacerých miestach, možno ich hodnotiť ako jednu zlomeninu na každej nohe. Ďalej odvolací

súd vzal zreteľ na pridružené poúrazové komplikácie – zápal pohrudnice a prihliadol k tomu,

že po úraze bola žalobkyňa pripútaná na lôžko, len postupne dochádzalo k rehabilitácii na

lôžku, neskôr chôdzou za podpory inej osoby, resp. ortopedických pomôcok. Za tejto situácie

žalobkyňa dlhšiu dobu nemohla vykonávať štandardným spôsobom najzákladnejšie ľudské

potreby, bola odkázaná v nepohodlí zdravotníckeho zariadenia na pomoc personálu, resp.

iných osôb, boli u nej indikované lieky proti bolesti. Vzhľadom na opakované operačné

zákroky vykonávané v celkovej i lokálnej anestézii (dve operácie v celkovej anestézii

11. februára 1993, 30. júla 1993, ošetrenie v anestézii 1. februára 1993, resekcia zubov

v lokálnej anestézii) je dôvodné a primerané okolnostiam prípadu zvýšenie základného

bodového ohodnotenia na 15-násobok, čo predstavuje pri základnom bodovom ohodnotení

bolestného 1121,75 bodu po 15 Sk a 15-násobnom zvýšení, celkom odškodnenie za bolesť

252 394 Sk. Po zohľadnení už zaplatených 18 000 Sk, náhrada bolestného činí podľa výpočtu

krajského súdu 234 394 Sk. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala priznania náhrady bolestného vo

väčšom rozsahu, nepovažoval žalobu v tejto časti za opodstatnenú, preto ju vo zvyšku

zamietol.

Pri rozhodovaní o priznaní mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia odvolací súd vzhľadom na zistené predpoklady sťaženia spoločenského uplatnenia

považoval konkrétnym okolnostiam danej veci za primerané zvýšenie základného bodového

ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia na 40-násobok základného bodového

ohodnotenia. Vychádzajúc zo znaleckého (psychiatrického) posudku znalca MUDr. A.,

s ktorým sa stotožnil aj znalecký posudok Martinskej fakultnej nemocnice, odvolací súd vzal

zreteľ na celkové sťaženie zdravotnej pohody žalobkyne, t.j. obmedzenie predpokladov pre

výkon práce, športovej, rekreačnej činnosti, ďalšie uplatnenie v živote a spoločnosti.

U žalobkyne na poprednom mieste v hierarchii hodnôt bolo: úspešnosť v zamestnaní,

napredovanie, sebarealizácia s možnosťou postupu, sebestačnosť, nezávislosť, starostlivosť

o syna a takisto dôraz na vzhľad, celkovú prezentáciu. Úrazovým dejom došlo u nej k rozvoju

pseudoneurastenickej symptomatiky, ktorá je čiastočne na organickej báze a ďalšia

symptomatika vyplýva z funkčných zmien centrálneho nervového systému, ako aj

poúrazových osobnostných zmien v dôsledku organického poškodenia mozgových buniek

a v dôsledku prežitej psychotraumatizácie. Výsledný klinický obraz v oblasti psychopatológie

sa u žalobkyne po odstupe štyroch rokov od úrazu podstatne nezlepšuje, naopak v niektorých

aspektoch javí určitú progresiu aj po dlhodobej odbornej liečbe, pričom znalec MUDr. A.

poškodenie žalobkyne v jej spoločenskom sebauplatnení označil za celkom výnimočné. Došlo

u nej k trvalému zníženiu adaptácie na prostredie, k zníženej výkonnosti a odolnosti voči

záťaži, k celkovo trvajúcej destabilizácii osobnosti, čo podmieňuje celkové zníženie

výkonnosti aj v oblasti intelektových funkcií, ktoré sú pri súčasnej funkčnej poruche

mimoriadne intenzívne subjektívne pociťované. Žalobkyňa bola po úraze vyradená

z pracovného pôsobenia. Pred úrazom naposledy pracovala ako vedúca odboru na

Ministerstve vnútra SR, bola držiteľkou živnostenského oprávnenia na sprostredkovateľskú

činnosť a poradenskú činnosť v oblasti požiarnej bezpečnosti. Po úraze bola uznaná za

invalidnú a od 31. októbra 1994 jej bol priznaný invalidný dôchodok, ktorý bol postupne

zvyšovaný pre bezvládnosť, spočiatku čiastočnú, neskôr prevažnú. Žalobkyňa je považovaná

za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, opakovanými rozhodnutiami správnych

orgánov jej bol priznávaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu podľa zákona o sociálnej

pomoci. Odvolací súd vzhľadom na pochybenie súdu prvého stupňa, ktorý duplicitne

zohľadnil položky č. 251, 253, vychádzal pri určení počtu bodov z doplnku znaleckého

posudku (3865 bodov). Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za správne, pokiaľ určil

hodnotu 1 bodu sumou 30 Sk podľa vyhl. č. , keďže k ustáleniu zdravotného

stavu žalobkyne došlo už za účinnosti tejto vyhlášky. Pri základnom počte bodov odškodnenia

za sťažené spoločenské uplatnenie 3865 bodov po 30 Sk a pri mimoriadnom zvýšení tejto

časti odškodnenia, predstavuje 40-násobok základného bodového hodnotenia Sk

(3865 x 30 x 40). Po odpočítaní plnenia z tohto titulu poskytnutého vedľajším účastníkom

42 000 Sk, žalobu považoval za dôvodnú vo výške 4 596 000 Sk a vo zvyšku žalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení s Os.p.,

o náhrade trov štátu podľa

Proti tomuto rozsudku krajského súdu v zmeňujúcej časti podala žalobkyňa dovolanie,

prípustnosť ktorého odôvodnila ods. l jeho dôvodnosť ,

V merite veci nesúhlasila s výškou priznanej náhrady za bolesť a sťaženie

spoločenského uplatnenia, ktoré považovala za neprimerane nízke. Namietala, že súdy oboch

stupňov nesprávne založili svoje rozhodnutia na takom odbornom posudku, ktorý za primárne

považoval psychiatrické nálezy. Bola toho názoru, že primárne sú neurologické nálezy, ktoré

vychádzajú z postihnutia centrálneho nervového systému. Podľa znaleckého posudku znalca

z odboru psychiatrie MUDr. S. došlo u nej k rozvoju pseudonuerastenickej symptomatiky,

ktorá je čiastočne na organickej báze a ďalšia symptomatika vyplýva z funkčných zmien

centrálneho nervového systému ako aj poúrazových osobnostných zmien v dôsledku

organického poškodenia mozgových buniek a v dôsledku prežitej psychotraumatizácie. Trvala

na tom, že psychiatrické nálezy neboli primárnou príčinou rozsiahleho poškodenia zdravia,

lebo to boli neurologické nálezy a poškodenia, a až v dôsledku uvedomenia si a prežívania

takéhoto stavu začali postupne vznikať psychiatrické poruchy a postihnutia. Namietala, že

odvolací súd si nepovšimol rozšírenia jej pôvodnej žaloby v podaní z 29. septembra 1998,

doručené súdu 7. októbra 1998, pokiaľ ide o zvýšenie bolestného na 200-násobok a za

sťaženie spoločenského uplatnenia na 300-násobok. Hoci znalcovi MUDr. D. odovzdala cca

400 strán zdravotnej dokumentácie týkajúcej sa jej neurologického poškodenia, túto

skutočnosť neakceptoval (čo aj sám potvrdil) z dôvodu, že vychádzal len z prvotnej zdravotnej

dokumentácie tesne po úraze a týmto postupom sa vlastne neoboznámil s priebehom

a vývojom celého radu poškodení jej zdravia, čo malo za následok hodnotenie uplatnených

nárokov v rozpore so zákonným predpisom pre ohodnotenie bolestného a sťaženia

spoločenského uplatnenia. V tejto súvislosti poukázala na výpoveď znalca na odvolacom

pojednávaní, kde sám uviedol, že nebodoval jednotlivé čiastkové ošetrenia (operačné

zákroky), lebo tieto nemohol obodovať a tiež potvrdil, že neakceptoval ani následky následné

po úraze (v priebehu 13 rokov), ktorý postup je v rozpore s , 3 ods. 2 vyhl. č.

Pri posudzovaní násobku bolestného aj sťaženia spoločenského uplatnenia odvolací súd sa mal

dôsledne zaoberať otázkou jej uplatnenia v spoločenskom živote vo vzťahu k jej osobe,

odbornému rastu, záujmom a všetkým otázkam spoločenského uplatnenia, ktoré majú výrazný

a priamy význam pri odôvodnení primeranosti následkov. V tejto súvislosti poukázala na

znalecký posudok znalca MUDr. S., zistenia ktorého prevzal aj odvolací súd, ktorý uviedol, že

„poškodenie žalobkyne v jej spoločenskom sebauplatnení je celkom výnimočné, pričom pri

bolestnom zvýraznil, že bolesti boli u nej mimoriadne intenzívne subjektívne pociťované“.

Ďalej tvrdila, že k ustáleniu jej zdravotného stavu vo vzťahu k sťaženiu spoločenského

uplatnenia nedošlo v rokoch 2002-2003, ale v roku 2005, z ktorej skutočnosti bolo potrebné

vychádzať aj pri odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia. Znalec MUDr. D. vo svojom

doplňujúcom znaleckom posudku nevzal zreteľ na celý rad poškodení z oblasti neurológie,

stomatológie, urológie, gynekológie, preto žiadala preskúmať zákonnosť doplnku znaleckého

posudku v dovolacom konaní, lebo tento doplnok bol vypracovaný 30. novembra 2005

a MUDr. D. bol za znalca ustanovený odvolacím súdom 9. decembra 2005, pričom sľub

znalca zložil až 19. januára 2006. Z uvedených dôvodov žiadala rozsudok krajského súdu

v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný a vedľajšia účastníčka sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), ktorá je zastúpená advokátom

( ), pristúpil najskôr k riešeniu otázky, či dovolanie smeruje proti výroku

rozhodnutia, ktorý možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie, či už smeruje proti rozsudku alebo proti uzneseniu, je vždy procesne

prípustné, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované

v a/ - g/ Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak tento opravný

prostriedok neprípustný. V dovolaní žalobkyne nie je namietaná procesná vada takejto povahy

a jej existencia v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania žalobkyne preto

z nevyplýva.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že dovolanie proti rozsudku je prípustné vtedy, keď je ním napadnutý zmeňujúci

rozsudok ( ) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ). Dovolanie je

prípustné aj proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ale len vtedy, ak odvolací súd

vo výroku rozsudku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu ( ).

Z obsahu dovolania žalobkyne vyplýva, že dovolaním napadla rozsudok krajského

súdu „v časti v ktorej zmenil rozsudok súdu prvého stupňa“, t.j. vo výrokoch, ktorými zmenil

rozsudok okresného súdu tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni z titulu odškodnenia

za bolesť 234 394 Sk a z titulu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia

4 596 000 Sk a vo zvyšku žalobu zamietol. Zmenený bol rozsudok súdu prvého stupňa aj vo

výroku o priznaní trov právneho zastúpenia advokátovi JUDr. V. (ktorý bol žalobkyni

ustanovený podľa ) tak, že zmenil pôvodne priznanú výšku tejto náhrady a uložil

učtárni Okresného súdu Banská Bystrica zaplatiť priznané trovy. V týchto častiach považuje

dovolateľka rozsudok krajského súdu za nesprávny.

Žalobkyňa v dovolaní uviedla, že opravný prostriedok podáva podľa § 238 ods. 1

, podľa tohto ustanovenia prípustnosť dovolania je založená na rozdielnosti rozsudku

odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa. O rozdielne rozsudky ide vtedy, ak

okolnosti významné pre rozhodnutie veci posúdili oba súdy rozdielne, v dôsledku čoho

odlišne určili alebo deklarovali práva a povinnosti účastníkov. Pre posúdenie, či ide

o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu nie je významné formálne hľadisko, ale vždy

obsahové hľadisko, teda, či súdy práva a povinnosti účastníkov v danom právnom vzťahu

posúdili odlišne.

V danom prípade súd prvého stupňa priznal žalobkyni náhradu za bolesť vo výške

488 811 Sk a vo zvyšku žalobu o túto náhradu zamietol (t.j. v peňažnom vyjadrení v rozsahu

nad 488 811 Sk – do výšky požadovaného 200 násobku bodového ohodnotenia, ktorý nebol

špecifikovaný), ďalej náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 8 343 000 Sk

a vo zvyšku žalobu o túto náhradu zamietol (t.j. v peňažnom vyjadrení v rozsahu nad

8 343 000 Sk – do výšky 300 násobku bodového ohodnotenia tejto náhrady). Pokiaľ odvolací

súd rozhodnutie súdu prvého stupňa „zmenil“ tak, že žalobkyni priznal náhradu za vytrpenú

bolesť 234 394 Sk a vo zvyšku žalobu o túto náhradu zamietol, je jeho rozsudok po stránke

obsahovej a/ potvrdzujúci v rozsahu od 0 Sk do 234 394 Sk a tiež nad 488 811 Sk do výšky

200 násobku bodového ohodnotenia (v ktorom súdy oboch stupňov rozhodli rovnako - žalobu

zamietli), b/ zmeňujúci v rozsahu od 234 394 Sk do 488 811 Sk (v ktorom sú rozhodnutia

súdov odlišné). Obdobne platí, že pokiaľ odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa

„zmenil“ tak, že žalobkyni priznal náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia

4 596 000 Sk a vo zvyšku žalobu o túto náhradu zamietol, je jeho rozsudok po stránke

obsahovej a/ potvrdzujúci v rozsahu od 0 Sk do 4 596 000 Sk a tiež od 8 343 000 Sk do

výšky 300 násobku bodového ohodnotenia (oba súdy v tomto rozsahu rozhodli rovnako, keď

žalobu zamietli), b/ zmeňujúci v rozsahu od 4 596 000 Sk do 8 343 000 Sk (v tomto rozsahu

sú rozhodnutia súdov odlišné). Najvyšší súd Slovenskej republiky v danom prípade mohol

posudzovať opodstatnenosť dovolateľkou uplatneného dovolacieho dôvodu len vo vzťahu

k tým výrokom rozsudku odvolacieho súdu, v ktorých išlo o zmenu rozsudku súdu prvého

stupňa po stránke obsahovej (t.j. časti výrokov označené vyššie písmenami b/), lebo len proti

ním je dovolanie žalobkyne procesne prípustné v zmysle To znamená, že

dovolací súd mohol preskúmať správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu len vo výroku,

ktorým odvolací súd znížil súdom prvého stupňa priznanú náhradu za bolesť zo sumy

488 811 Sk na sumu 234 394 Sk a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zo sumy

8 343 000 Sk na sumu 4 596 000 Sk.

Dovolanie žalobkyne vo zvyšnej časti smeruje proti rozsudku (jeho výrokom), ktorý

nevykazuje znaky rozsudku, proti ktorému je dovolanie prípustné, preto Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne v procesne neprípustnej časti bez ďalšieho

odmietol podľa v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu (výrokom), proti ktorému je neprípustné [t.j. dovolanie, pokiaľ

smeruje proti výroku rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. marca 2006, sp. zn.

, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 21. marca 2005, č.k.

-390 zmenený tak, že 1/ žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni do 3 dní

náhradu za bolesť vo výške 234 394 Sk, 2/ žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni do 3 dní

náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4 596 000 Sk, 3/ žaloba sa vo

zvyšku (náhrada za bolesť nad sumu 488 811 Sk a náhrada za sťaženie spoločenského

uplatnenia nad sumu 8 343 000 Sk) zamieta].

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Dovolateľka v dovolaní uplatnila dovolací dôvod v zmysle

z dôvodu, že napadnuté zmeňujúce výroky rozsudku odvolacieho súdu spočívajú na

nesprávnom právnom posúdení veci. Z procesne prípustnej časti dovolania vyplýva, že

dovolateľka považuje rozhodnutie odvolacieho súdu za založené na nesprávnych právnych

záveroch z hľadiska zníženia náhrad priznaných súdom prvého stupňa.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že súdy nesprávne založili svoje rozhodnutie na

odbornom posudku, ktorý za primárne určoval psychiatrické nálezy, pričom podľa nej za

primárne treba považovať neurologické nálezy vychádzajúce z postihnutia centrálneho

nervového systému, z obsahu jej dovolania (viď ) je zrejmé, že nesúhlasí

s logickými úvahami a skutkovými závermi súdov nižších stupňov a s vyhodnotením

zistených skutkových okolností súdmi. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa namieta

nesprávnosť hodnotenia dôkazov (znaleckých posudkov) odvolacím súdom. Treba však

uviesť, že táto nesprávnosť nie je relevantným dovolacím dôvodom (viď ).

Účelom dovolacieho konania nie je prehodnocovanie úvah, ktorými sa riadili súdy nižších

stupňov pri hodnotení dôkazov. Dovolací súd nemôže inak hodnotiť doterajšie dôkazy aj

preto, že sám nemôže vykonávať dokazovanie (viď ), ktorým by si

vytvoril podklady pre prehodnotenie skutkových zistení súdov nižších stupňov. Z týchto

dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že vo vzťahu k určeniu primárneho poškodenia

zdravia dovolateľky a jeho vplyvu na jej zdravotný stav, nie je dovolanie podložené

prípustným dovolacím dôvodom.

K otázke primeranosti náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia

dovolací súd uvádza, že náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú

dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, i keď sú vo vyhl. č. ,

ktorú treba na daný prípad aplikovať ( o náhrade za bolesť

a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia), upravené spoločne. Táto vyhláška

upravuje zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a zvlášť

podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, zvýšenie odškodnenia

u oboch nárokov treba posudzovať osobitne. Súdy oboch nižších stupňov dospeli

k zhodnému názoru, že v prejednávanej veci sú dané dôvody pre mimoriadne zvýšenie tak

náhrady za bolesť, ako aj náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 7 ods. 3 vyhl.

č. ).

Pokiaľ ide o odškodnenie bolestného, súd prvého stupňa vychádzal zo základného

počtu bodov určených znaleckým posudkom Martinskej fakultnej nemocnice vo výške

1126,25 bodov zvýšeného o polovicu podľa časti A ods. 6 bodu b/ Zásad pre hodnotenie,

ktoré tvoria prílohu vyhl. č. , celkom 1689,38 bodov a považoval za primerané

okolnostiam prípadu 10 násobné zvýšenie tohto bodového ohodnotenia, pričom vychádzal

z hodnoty jedného bodu vo výške 30 Sk podľa ods. l vyhl. č. (1689,37

bodov x 30 Sk x 10 = 506 811 Sk) a po odpočítaní vyplatenej sumy 18 000 Sk, bolestné

vyčíslil sumou 488 811 Sk. Krajský súd po doplnení znaleckého dokazovania určil výšku

odškodnenia za bolesť v rozsahu 1121,75 bodov (bez znalcom navrhnutého zvýšenia) a za

primerané okolnostiam prípadu považoval zvýšenie v rozsahu 15-násobku tohto základného

bodového ohodnotenia, pričom však vychádzal z hodnoty bodu vo výške 15 Sk, keď mal zato,

že je potrebné postupovať v zmysle čl. II vyhl. č. , nakoľko bolesti pri poškodení

zdravia žalobkyne vznikli a boli zistené pred účinnosťou vyhl. č. , t.j. pred

1. aprílom 1995 (1121,75 bodov x 15 x 15 = 252 394 Sk) a po odpočítaní už vyplatených

18 000 Sk, bolestné vyčíslil sumou 234 394 Sk.

Podľa vyhl. č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia

spoločenského uplatnenia (ďalej len „vyhláška“) v znení neskorších predpisov, odškodnenie

za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo

odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb stanovených v prílohe k tejto

vyhláške. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu

liečenia.

Odvolací súd rozhodnutie o priznaní mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť

nezaložil na zásadách uvedených v prílohe vyhlášky (časť A., bod I.).

Zásady pre hodnotenie odškodnenia za bolesť sú uvedené v prílohe vyhlášky pod

písm. A, bod I. a sadzby pre hodnotenie bolestného u úrazov pod písm. B., bod I. Podľa

písm. A., bod I. ods. 2 prílohy vyhlášky lekár podávajúci posudok ohodnotí poškodenie na

zdraví počtom bodov podľa stanovených sadzieb a hodnotenie poškodenia vykonané podľa

odsekov 2 a 4 sa zvýši až o polovicu, ak a/ došlo k infekcii rany; ohodnotenie možno zvýšiť

len za to zranenie, ktorého doba liečenia sa infekciou predĺžila, b/ poškodenie zdravia

vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby, ako sú transfúzie a infúzie, alebo pri liečbe nastali

komplikácie, ako sú zápal žíl, preležaniny, zápal pľúc a pod., c/ povaha zranenia si vyžiadala

operačný výkon. Podľa ods. 7 pri súbehu dôvodov pre zvýšenie uvedených v ods. 6 možno

odškodnenie za bolesť zvýšiť najviac na dvojnásobok základnej sadzby.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že lekár pri hodnotení poškodenia na zdraví

spôsobeného úrazom vychádza zo základnej sadzby počtu bodov tak, ako sú ustanovené pod

písm. B., bod I. prílohy k vyhláške a ak sú dané dôvody uvedené v ods. 6 a 7 zásad pre

hodnotenie odškodnenia za bolesť (písm. A., bod I. prílohy vyhlášky), hodnotenie základnej

sadzby zvýši. Výsledný počet bodov takto stanovený potom predstavuje základné bodové

ohodnotenie bolestného, ktoré sa stáva tiež základom pre ďalšie odškodnenie, o ktorom je

oprávnený rozhodovať len súd podľa kritérií uvedených v § 7 ods. 3 vyhlášky.

Dôvody umožňujúce mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť treba vyvodzovať

predovšetkým z okolností, ktoré sú vymedzené v bode I. ods. 6 uvedených zásad pred

hodnotenie odškodnenia za bolesť, najmä ak ani lekárom navrhnuté zvýšenie odškodnenia na

dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie následkov. Hoci sa

odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne zaoberal dôvodmi pre zvýšenie

odškodnenia v zmysle bodu I. ods. 6 zásad pre hodnotenie uvedenými v doplnku znaleckého

posudku vypracovaného v priebehu odvolacieho konania, vychádzal z bodového ohodnotenia

určeného znalcom na 1121,75 bodu bez ním navrhnutého zvýšenia o polovicu, pričom

uvedené dôvody považoval za rozhodujúce pre určenie výšky mimoriadneho zvýšenia

odškodnenia bolesti v rozsahu 15-násobku uvedeného základného bodového ohodnotenia

bolestného. Z akých dôvodov odvolací súd neakceptoval navrhované zvýšenie hodnotenia

poškodenia zdravia v znaleckom posudku, z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva.

So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že odvolací súd pri rozhodovaní o priznaní

primeraného zvýšenia odškodnenia za bolesť v zmysle uvedených zásad nepostupoval,

z ktorého dôvodu jeho rozhodnutie v napadnutej časti nemôže byť považované za správne.

Pri určení výšky odškodnenia za bolesť, odvolací súd na rozdiel od súdu prvého

stupňa vychádzal v zmysle čl. II vyhl. č. z hodnoty jedného bodu 15 Sk, keď

z doplnku znaleckého posudku mal preukázané, že bolesti, ktoré sa u žalobkyne odškodňujú,

vznikli bezprostredne po úraze, resp. v časovom období niekoľkých mesiacov po úraze

z 1. februára 1993.

(čl. II) vyžaduje pre posúdenie výšky odškodnenia za bolesť

a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa predpisov platných pred nadobudnutím jej

účinnosti splnenie dvoch podmienok, a to, aby išlo o bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia , ktoré boli 1/ spôsobené a 2/ zistené pred jej účinnosťou. Podľa § 9 ods. 1 vyhl.

č. posúdenie (bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia) sa vykoná len čo stav

poškodeného možno považovať za ustálený, teda až po ustálení zdravotného stavu

poškodeného možno ohodnotiť jeho bolesť a týmto okamihom je bolesť zistená, bez ohľadu

na to, kedy vyhotoví ošetrujúci lekár posudok o bolestnom a sťažení spoločenského

uplatnenia. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že z hľadiska čl. II vyhl. č. ,

ktorou sa mení vyhl. č. , za čas spôsobenia bolesti treba považovať deň úrazu

alebo iného poškodenia na zdraví a za čas zistenia bolesti, okamih ustálenia zdravotného

stavu poškodeného. So zreteľom na uvedené nemožno potom prisvedčiť správnosti záveru

odvolacieho súdu pokiaľ ide o určenie odškodnenia zranenia dovolateľky uvedeného pod

bodom 26/ doplnku znaleckého posudku - zlomenina klenby lebečnej (ktorý nebol

vypracovaný v súlade s ).

Tak ako odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví

a priebehu liečenia (§ 2 ods. 1, veta druhá, vyhlášky), musí byť aj odškodnenie za sťaženie

spoločenského uplatnenia primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to

v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Úvaha súdu o „primeranosti“ zvýšenia nie je neobmedzená, lebo vyhláška tým, že rámcovo

stanovila predpoklady pre vznik nároku na základné odškodnenie a pre vznik nároku na jeho

mimoriadne zvýšenie, určila zároveň hľadiská, na ktoré treba vziať zreteľ a ktoré v ich

vzájomnej nadväznosti usmerňujú úvahu súdu o miere „primeranosti“ zvýšenia vo

výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa. V prejednávanej veci súdy odlišne

vyjadrili mieru primeranosti zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd

prvého stupňa považoval za primerané zvýšenie na 50-násobok bodového ohodnotenia vo

výške 5590 bodov (základného ohodnotenia v rozsahu 3890 bodov spolu s pripočítaním

1700 bodov z psychiatrického znaleckého posudku MUDr. S.). Krajský súd určil výšku

odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa doplnku znaleckého posudku vo

výške 3865 bodov po zohľadnení duplicitných položiek č. 251, 253 sadzobníka tvoriaceho

prílohu vyhlášky č. (v rozsahu 1700 bodov) a za primerané považoval zvýšenie

odškodnenia v rozsahu 40-násobku základného počtu bodov, vychádzal z nezmeneného

skutkového stavu zisteného súdom. Ak však odvolací súd mení súdom prvého stupňa

priznanú výšku odškodnenia za bolesť alebo za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu,

že za „primeranú“ považuje náhradu inú (nižšiu alebo vyššiu), musí v odôvodnení

zmeňujúceho rozhodnutia vysvetliť dôvody potreby zmeny náhľadu na „primeranosť“, teda

musí poukázať na určité konkrétne skutkové alebo právne významné okolnosti a s poukazom

na ne vysvetliť, prečo a z akých dôvodov dospel k názoru, že „primeranou“ nie je náhrada,

ktorú určil súd prvého stupňa, ale náhrada iná (nižšia alebo vyššia). Odvolací súd vychádzal

v podstate z tých istých skutkových okolností, na ktoré vzal zreteľ už súd prvého stupňa

a tieto v odôvodnení len podrobnejšie rozpísal. Keďže odvolací súd pri zmene rozhodnutia

( ) svojím rozhodnutím nahradzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa, musí jeho

rozhodnutie aj v tomto smere obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie zahŕňajúce výklad

opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Len také

rozhodnutie možno označiť za preskúmateľné ( a v spojení s

). V tomto smere napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v plnom rozsahu

preskúmateľný nie je, lebo neobsahuje dostatočné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací

súd dospel v porovnaní so súdom prvého stupňa k odlišným záverom v otázke, aký násobok

základného bodového ohodnotenia vyjadruje „primeranosť“ náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia. Bez bližšieho vymedzenia konkrétnych dôvodov, pre ktoré

odvolací súd znížil násobok základného bodového ohodnotenia priznaného žalobkyni súdom

prvého stupňa pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia (z 50-násobku na

40-násobok), nemal Najvyšší súd Slovenskej republiky možnosť posúdiť opodstatnenosť

a dôvodnosť zmeny prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom (a teda ani preskúmať, či

napadnutý rozsudok v tejto časti spočíva na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení

veci).

Pokiaľ ide o námietku dovolateľky, že odvolací súd si nepovšimol rozšírenie žaloby

(doručené súdu 7. októbra 1998, č.l. 212 spisu), ktorým žiadala priznať zvýšenie odškodnenia

za bolesť v rozsahu 200-násobku ohodnotenia a 300-násobku ohodnotenia sťaženia

spoločenského uplatnenia, táto nie je dôvodná. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí sa

vyporiadal s namietanou vadou konania, na ktorú neprihliadol, pretože súd prvého stupňa

o tejto rozšírenej žalobe konal, aj keď o pripustení rozšírenia žaloby samostatným uznesením

nerozhodol.

Z dôvodov uvedených vyššie vyplýva, že rozsudok odvolacieho súdu vo výrokoch,

ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenený, spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ), a že je postihnutý vadou, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom

v napadnutých výrokoch ako aj v súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania a o povinnosti

žalovaného zaplatiť súdny poplatok zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu

v Banskej Bystrici na ďalšie konanie (, ). Právny názor vyslovený

v tomto rozsudku je záväzný; v novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného

a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. mája 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: