Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/1/2007

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci žalobcu L., bývajúceho v T., zastúpeného JUDr. J., advokátkou so sídlom v L.,

proti žalovanému A., a.s. so sídlom v B. vo veci pobočky L., o zaplatenie 79 000 Sk

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde L. pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 26. októbra 2005, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 26. októbra

2005, sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd L. rozsudkom z 29. novembra 2004, č.k. -141 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu poistného plnenia 79 000 Sk so 17,6 %

úrokom z omeškania ročne od 1. apríla 1999 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania

19 714 Sk na účet advokátky JUDr. J. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému

zároveň uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy znaleckého dokazovania vo výške 4 200

Sk do 3 dní. Rozhodol tak majúc preukázané, že žalobca dňa 4. novembra 1994 uzavrel so

žalovaným poistnú zmluvu o združenom poistení pracujúcich typu č. 2, ktorá bola uzavretá

pre prípad dožitia sa konca dojednanej doby, úmrtia a úraz; poisteným podľa tejto zmluvy bol

brat žalobcu P.. Poistenie sa dojednalo na trojnásobok základných poistných súm so splatnou

sumou pre prípad dožitia 20 700 Sk. Oprávnenou osobou v prípade smrti poisteného P. bol

určený na výplatu poistného žalobca, ktorý platil žalovanému aj dohodnuté poistné, ktoré

žalovaný od neho prijímal. Poistený P. zomrel 13. marca 1999. Žalovaný po oznámení vzniku

poistnej udalosti žalobcom, ktorý požiadal o vyplatenie poistného plnenia v zmysle poistnej

zmluvy, odmietol poistné plnenie vyplatiť s poukazom na § 802 O.z. z dôvodu, že žalobca do

dotazníka, ktorý je súčasťou poistnej zmluvy uviedol vedome nepravdivé údaje o zdravotnom

stave poisteného P.. Keďže úmyslom žalobcu bolo uzavretie poistnej zmluvy v prospech tretej

osoby - svojho brata P., avšak uzavretá zmluva nemá náležitosti poistnej zmluvy tohto druhu

v zmysle § 794 O.z. (pre chýbajúci súhlas tretej osoby), súd prvého stupňa predmetnú poistnú

zmluvu uzavretú medzi účastníkmi posúdil ako zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená

ustanoveniami ( O.z.), ktorá svojím obsahom ani účelom

neodporuje zákonu. Z platnej zmluvy žalovanému vznikla povinnosť plniť žalobcovi z titulu

poistnej udalosti (smrti poisteného), pretože nebolo preukázané, že by žalobca vedome

zamlčal údaje o zdravotnom stave svojho brata, ktorý sa dlhodobo neliečil na žiadne vážne

ochorenie. Výšku priznaného poistného plnenia súd bližšie nezdôvodnil s odkazom na to, že

žalovaný výšku uplatneného nároku nepoprel. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil

vzhľadom na úspech žalobcu v konaní. Rozhodnutie o trovách štátu

odôvodnil poukazom na výšku znaleckej odmeny účtovanej znalcom, ktorú je povinný

zaplatiť neúspešný účastník.

Krajský súd v Nitre na odvolanie žalovaného rozsudkom z 26. októbra 2005, sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol. Žalovanému

náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania nepriznal. Krajský súd na rozdiel od

súdu prvého stupňa považoval predmetnú poistnú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon

podľa § 39 O.z. V zmluve je uvedená ako poistená osoba brat žalobcu P., ktorý však túto

zmluvu nikdy nepodpísal, ale ju podpísal žalobca, ktorý však nie je osobou poistenou podľa

tejto zmluvy a na podpísanie zmluvy od poistenej osoby nemal splnomocnenie. Absolútna

neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému.

Toto právo sa nepremlčuje, ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky

nenastanú, a to ani dodatočným schválením ani odpadnutím vady prejavu vôle; súd musí na

túto neplatnosť prihliadať a musí z nej vyvodiť dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti.

Plnením z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré sa

musí vydať v zmysle § 451 a nasl. O.z. Keďže poistná zmluva z 3. novembra 1994 je

neplatná, nemôže sa žalobca domáhať poistného plnenia z neplatnej zmluvy, na druhej strane

má právo na vrátenie doteraz zaplateného poistného, ktoré je žalovaný povinný mu z titulu

bezdôvodného obohatenia vrátiť. Odvolací súd nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že

predmetná zmluva je nepomenovanou zmluvou v zmysle § 51 O.z., pretože Občiansky

zákonník upravuje v § 788 a nasl. všeobecne poistnú zmluvu, v § 816 a nasl. osobitný druh

zmluvy o poistení osôb a v § 794 ods. l, 2 aj poistnú zmluvu v prospech inej osoby.

Nedostatok náležitostí niektorej z uvedených typov zmlúv nemožno nahradiť posúdením

takejto zmluvy podľa § 51 O.z. ako zmluvy neupravenej v tomto zákone. Vzhľadom na

právne posúdenie predmetnej zmluvy ďalšie dokazovanie na okolnosti skúmania podmienok

vyplývajúcich z ustanovenia § 802 O.z. (správnosť a úplnosť údajov o zdravotnom stave

poisteného) považoval za nadbytočné. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 224 ods. l

v spojení s ods. l a Úspešnému žalovanému nepriznal náhradu

trov konania, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa videl na strane žalobcu v tom, že

uzatváral predmetnú zmluvu v dobrej viere, že ide o poistnú zmluvu, podľa ktorej je

poistenou osobou jeho brat, za ktorého platil poistné a takúto zmluvu uzavrel so súhlasom

žalovaného, ktorý má povinnosť dbať, aby pri uzatváraní zmluvy sa odstránilo všetko, čo by

mohlo viesť k vzniku rozporov (§ 43 O.z.), pritom žalovaný sám považoval zmluvu za platnú,

a to aj po tom, čo bolo nad všetky pochybnosti zistené, že zmluva nebola poistenou osobou

podpísaná a že zamestnanec žalovaného konajúci pri uzatváraní zmluvy nesprávne súhlasil, že

žalobca môže zmluvu podpísať aj sám bez osobitného splnomocnenia od poisteného.

Rozhodnutie o náhrade trov štátu odôvodnil ods. l, 2 v spojení s ods. l

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že

napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal na to,

ohľadom uzavretia poistnej zmluvy rokoval s bývalým zamestnancom žalovaného J., ktorý ho

ubezpečil, že môže poistiť svojho brata pre prípad dožitia, úmrtia a úrazu a ktorý potreboval

k uzavretiu zmluvy len zdravotnú kartu poisteného. Dal mu podpísať formulár zmluvy a po

prezretí zdravotnej dokumentácie súhlasil s uzavretím zmluvy. Po uzavretí zmluvy platil

poistné 5 rokov až do poistnej udalosti. Zákon nevylučuje uzavretie zmluvy v prospech tretej

osoby a žiadne zákonné ustanovenie nevylučuje, že osoba, ktorá uzavrie poistnú zmluvu,

nemôže byť v prípade poistnej udalosti osobou oprávnenou. Pri uzavretí zmluvy konal

dobromyseľne a nepredpokladal, že by mohol byť zamestnancom žalovaného manipulovaný,

a že by žalovaný s ním nemohol uzavrieť zmluvu tak, ako bola uzavretá, ako to tvrdí teraz

žalovaný a odvolací súd. Poukázal na § 35 ods. 2 O.z., v zmysle ktorého výklad prejavu vôle

nesmie viesť k tomu, aby sa skutočná vôľa konajúceho alebo úmysel prejavu jeho vôle

nahradili iným obsahom alebo iným zmyslom, než v skutočnosti majú a dodal, že on nemal

úmysel uzavrieť poistnú zmluvu, predmetom ktorej by bolo poistenie jeho života. Z obsahu

poistnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že poisteným zo zmluvy je jeho brat P. s uvedením

všetkých identifikačných znakov, osobou oprávnenou ako aj platiteľom poisteného bol on

(žalobca). Poistná zmluva bola uzavretá písomne v súlade so zákonom, obsahovala podstatné

náležitosti (§ 788 ods. 1 O.z.) a vykazuje znaky poistnej zmluvy uzavretej v prospech tretej

osoby v zmysle § 794 ods. 1 O.z. a § 50 ods. l O.z.; brat vedel o uzavretí zmluvy, lebo ho

sám o to požiadal. Pri uzavretí zmluvy nekonal za poisteného ako tvrdí odvolací súd, ale

v jeho prospech. Hoci zisťovanie zdravotného stavu poisteného a zodpovedanie všetkých

položených otázok poisteným je podmienkou pre uzavretie poistnej zmluvy typu ZPP 2,

žalovaný o uzavretí zmluvy rokoval výlučne so žalobcom, prítomnosť poisteného

nevyžadoval, hoci ako profesionál mal a musel vedieť, že odpovede na jednotlivé otázky

môže dať len poistený. Pokiaľ v zmluve nesprávne označil žalobcu ako poisťovanú osobu na

mieste podpisu na zmluve, nemôže tento vadný postup žalovaného byť na ujmu osoby

oprávnenej z poistnej zmluvy. Žalovaný sám zmaril splnenie podmienky zisťovania

zdravotného stavu, preto nemožno na takúto podmienku prihliadať a zaoberať sa

dokazovaním ohľadom zdravotného stavu poisteného v čase uzavretia zmluvy. Okrem toho

poistiteľ podľa § 802 ods. 2 O.z. mal možnosť od zmluvy odstúpiť do 3 mesiacov od jej

uzavretia, lebo vedel, že poistený v čase uzavretia zmluvy na otázky vôbec neodpovedal, toto

svoje právo však nevyužil. Bolo by preto nemorálne a v rozpore s dobrými mravmi, keby

nedostal poistné plnenie z predmetnej poistnej zmluvy, ktorú uzavrel v dobrej viere

v prospech brata so žalovaným ako absolútnym profesionálom na poisťovacom trhu.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie zamietnuť. Žalovaný nemal

žiadnu vedomosť o okolnostiach uzatvárania predmetnej poistnej zmluvy, vychádzal z toho,

že zmluvu podpísal P.. Až po jeho smrti vyšli najavo skutočnosti týkajúce sa uzavretia

poistnej zmluvy žalobcom, ako aj pravdivé údaje o zdravotnom stave P. pred uzavretím

zmluvy. Stotožnil sa so záverom odvolacieho súdu o absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy

v zmysle § 39 O.z., keďže poistnú zmluvu nepodpísal poistený P., ale žalobca L. menom brata

a nie svojím menom, pričom k tomuto úkonu nebol bratom splnomocnený. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti a záver krajského súdu o práve žalobcu na vrátenie doteraz zaplateného

poistného, poistné bolo dňa 2. novembra 2006 aj zaslané na adresu žalobcu, ktorý však

odmietol vrátené poistné prevziať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátkou

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba zrušiť.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľ žiadnu z týchto vád ani inú vadu

konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná,

nenamietal a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Dovolací dôvod v zmysle

, preto nie je daný.

Dovolací súd ďalej posudzoval opodstatnenosť dovolacej námietky, že napadnutý

rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

So zreteľom na predmet daného dovolacieho konania, ktorý vymedzil dovolateľ

uplatnením a formulovaním dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p), posudzoval

dovolací súd správnosť právnych záverov odvolacieho súdu len v otázke posúdenia platnosti

poistnej zmluvy.

Podľa § 788 ods. 1 O.z. poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť

v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená

a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná

platiť poistné.

Ten, kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať pravdivo

a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia; to platí tiež,

ak ide o zmenu poistenia (§ 793 ods. 1 O.z.). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť

(poistná udalosť), s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (§ 797 ods. 2 O.z.).

Poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome

nepravdivej alebo neúplnej odpovede (§ 793) bolo určené nižšie poistné (§ 798 O.z.). Pri

vedomom porušení povinností uvedených v ustanoveniach § 793 môže poistiteľ od poistnej

zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu

neuzavrel (§ 802 ods. 1 O.z.). Ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je

skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri

dojednávaní poistenia, a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený

plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne (§ 802 ods. 2

O.z.).

Z citovaného ustanovenia § 788 a nasl. O.z. vyplýva, že uzavretím poistnej zmluvy

vzniká záväzkový právny vzťah účastníkov poistnej zmluvy pri poistení. Ide o kogentné

ustanovenie, ktoré určuje základné znaky zmluvného typu poistnej zmluvy. Z tejto úpravy

vyplýva, že poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie,

ak nastane náhodilá udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoby, ktorá

s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. K uzavretiu poistnej zmluvy,

ktorá je dvojstranným právnym úkonom, je treba aspoň dvoch účastníkov, ktorými sú

poistiteľ, t.j. účastník, k predmetu činnosti ktorého patrí vykonávanie poisťovacej činnosti

a ten, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, ktorý je v právnej teórii označovaný ako poistník.

Poistníkovi patrí právo disponovať s poistnou zmluvou a povinnosť platiť riadne a včas

poistné. Poistník je vo väčšine prípadov zároveň i ďalším účastníkom poistenia označeným

ako poistený. Týmto účastníkom poistnej zmluvy je podľa § 797 ods. 1 O.z. ten, ktorý má

právo na plnenie, ktorým je, pokiaľ nie je v zákone alebo v poistných podmienkach stanovené

inak, ten na majetok, život alebo zdravie alebo zodpovednosť za škodu sa poistenie vzťahuje,

vtedy ide o tzv. poistenie vlastníka rizika, alebo ak v takejto úlohe nie je, potom ide o tzv.

poistenie cudzieho rizika.

Od poistníka je potrebné odlíšiť osobu, na ktorej majetok, život alebo zdravie, ale na

ktorej zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje; túto osobu vymedzuje § 797 ods. 1 O.z.

ako poisteného. V prevažnej väčšine prípadov poistník a poistený je tá istá osoba, (ak sa

poistenie vzťahuje priamo na osobu, ktorá zmluvu s poistiteľom uzavrela. Poistník a poistený

však môžu byť aj rozdielne osoby, ako je to napríklad vždy v prípade poistnej zmluvy

v prospech inej osoby (§ 794 O.z.).

Poistenie osôb sa líši od ostatných druhov poistenia aj tým, že v prípade, keď poistnou

udalosťou je smrť poisteného, je oprávneným na prijatie plnenia poisťovne iná osoba než

poistený (§ 797 ods. 1 O.z.). Vyplýva to z povahy poistenia osôb, kde poistnou udalosťou sú

udalosti v živote poisteného, a teda aj jeho smrť. Pre tento prípad má

ustanovenie § 817, ktoré je vo vzťahu k § 50 osobitným ustanovením, a preto pri posudzovaní

právnych vzťahov vzniknutých smrťou poisteného nemožno použiť všeobecné ustanovenia.

V danej veci je predmetom konania vyplatenie poistného plnenia z poistnej zmluvy

uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Okresný súd, ktorý žalobe vyhovel, vychádzal

z názoru, že zmluva, ktorú účastníci uzavreli je platná a ide o tzv. nepomenovanú zmluvu

v zmysle § 51 O.z., keď vzhľadom na nedostatok podstatnej náležitosti poistnej zmluvy

v prospech inej osoby v zmysle § 794 O.z. - na absenciu súhlasu poisteného P. s poistením,

nejedná sa o poistnú zmluvu uzavretú v prospech inej osoby v zmysle tohto ustanovenia.

Nestotožnil sa dôvodmi uvádzanými žalovaným pre odmietnutie plnenia z poistnej zmluvy,

pretože bolo preukázané, že údaje o zdravotnom stave poisteného neboli vedome zamlčané,

preto žalobu považoval za dôvodnú.

Krajský súd, ktorý vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, na

rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že poistná zmluva je absolútne neplatná

v zmysle § 39 O.z., pretože v zmluve uvedená poistená osoba brat žalobcu P., túto zmluvu

nikdy nepodpísal, ale ju podpísal žalobca, ktorý však nie je osobou poistenou podľa zmluvy.

Keďže zmluvu neuzavrel a nepodpísal ten, na koho sa mala vzťahovať, t.j. ten, kto mal byť

jej účastníkom ako poistený - brat žalobcu P., ktorý žalobcu na podpísanie zmluvy za neho

nesplnomocnil, považoval zmluvu za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 O.z.

Uvedený právny záver dovolací súd nepovažuje za správny.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci dňa 3. novembra 1994

uzavreli poistnú zmluvu, v ktorej bol ako poistený označený brat žalobcu P. a na základe tejto

zmluvy žalobca sa zaviazal platiť poistné, žalovaný sa zaviazal poskytnúť plnenie za poistné

udalosti dožitie sa konca dojednanej doby, úmrtie a úraz. Oprávnenou osobou v prípade smrti

P. bol určený na výplatu poistného žalobca.

Z obsahu zmluvy vyplýva, že poistnú zmluvu uzavrel žalobca, ktorý ako poistník, t.j.

osoba uzatvárajúca zmluvu s poistiteľom a osoba odlišná od poisteného, dňa 3. novembra

1994 podpísal poistiteľom vypracovaný návrh na uzavretie poistnej zmluvy (vo forme

predtlačeného formuláru návrhu poistnej zmluvy – v danom prípade zrejme nesprávneho),

prijatie ktorého žalobca potvrdil svojím podpisom na druhej strane zmluvy v kolonke

označenej ako „podpis poisťovanej osoby“. Prijatím tohto návrhu na uzavretie zmluvy

poistiteľom dňa 3. novembra 1994, došlo k uzavretiu poistnej zmluvy (§ 792 ods. 1 O.z.), čím

poistiteľ akceptoval žalobcu ako poistníka, teda osobu odlišnú od poisteného, čo zákonná

úprava nevylučuje. Uvedená zmluva podľa názoru dovolacieho súdu spĺňa všetky atribúty

platnej poistnej zmluvy, v ktorej poistník ako osoba odlišná od poisteného určil pre prípad

smrti poistenej osoby (tzv. osobu zvýhodnenú, poctenú výhodou), t.j. osobu, ktorej sa má

plniť v prípade poistnej udalosti (§ 817 ods. 1 O.z.). Uvedené ustanovenie ani všeobecné

poistné podmienky nevylučujú, že by poistník nemohol určiť seba ako oprávneného na

plnenie v prípade smrti poisteného.

Zo žiadneho ustanovenia Občianskej zákonníka ani zo všeobecných poistných

podmienok v prípade, ak poistený je osobou odlišnou od poistníka, nevyplýva pre poisteného

povinnosť podpísať takúto zmluvu, ako podmienku jej platnosti. So zreteľom na uvedené,

nemožno prisvedčiť správnosti názoru krajského súdu, ktorý záver o neplatnosti poistnej

zmluvy vyvodil bez ďalšieho z nedostatku podpisu poistnej zmluvy poisteným P..

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že žalobca opodstatnene namieta, že

rozsudok odvolacieho súdu je založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd

preto rozsudok odvolacieho súdu podľa vety za bodkočiarkou zrušil a vec

mu podľa vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o náhrade trov pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. mája 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: