Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
87e/378601.0a739a.pdf
PDF · 119.51 KB
No categories available
3Cdo/1/2007
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,
v právnej veci žalobcu L., bývajúceho v T., zastúpeného JUDr. J., advokátkou so sídlom v L.,
proti žalovanému A., a.s. so sídlom v B. vo veci pobočky L., o zaplatenie 79 000 Sk
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde L. pod sp. zn. 9 C 73/2003, o dovolaní žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 26. októbra 2005, sp. zn. 7 Co 91/2005, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 26. októbra
2005, sp. zn. 7 Co 91/2005 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd L. rozsudkom z 29. novembra 2004, č.k. 9 C 73/2003-141 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu poistného plnenia 79 000 Sk so 17,6 %
úrokom z omeškania ročne od 1. apríla 1999 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania
19 714 Sk na účet advokátky JUDr. J. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému
zároveň uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy znaleckého dokazovania vo výške 4 200
Sk do 3 dní. Rozhodol tak majúc preukázané, že žalobca dňa 4. novembra 1994 uzavrel so
žalovaným poistnú zmluvu o združenom poistení pracujúcich typu č. 2, ktorá bola uzavretá
pre prípad dožitia sa konca dojednanej doby, úmrtia a úraz; poisteným podľa tejto zmluvy bol
brat žalobcu P.. Poistenie sa dojednalo na trojnásobok základných poistných súm so splatnou
sumou pre prípad dožitia 20 700 Sk. Oprávnenou osobou v prípade smrti poisteného P. bol
určený na výplatu poistného žalobca, ktorý platil žalovanému aj dohodnuté poistné, ktoré
žalovaný od neho prijímal. Poistený P. zomrel 13. marca 1999. Žalovaný po oznámení vzniku
poistnej udalosti žalobcom, ktorý požiadal o vyplatenie poistného plnenia v zmysle poistnej
zmluvy, odmietol poistné plnenie vyplatiť s poukazom na § 802 O.z. z dôvodu, že žalobca do
dotazníka, ktorý je súčasťou poistnej zmluvy uviedol vedome nepravdivé údaje o zdravotnom
stave poisteného P.. Keďže úmyslom žalobcu bolo uzavretie poistnej zmluvy v prospech tretej
osoby - svojho brata P., avšak uzavretá zmluva nemá náležitosti poistnej zmluvy tohto druhu
v zmysle § 794 O.z. (pre chýbajúci súhlas tretej osoby), súd prvého stupňa predmetnú poistnú
zmluvu uzavretú medzi účastníkmi posúdil ako zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená
ustanoveniami Občianskeho zákonníka (§ 51 O.z.), ktorá svojím obsahom ani účelom
neodporuje zákonu. Z platnej zmluvy žalovanému vznikla povinnosť plniť žalobcovi z titulu
poistnej udalosti (smrti poisteného), pretože nebolo preukázané, že by žalobca vedome
zamlčal údaje o zdravotnom stave svojho brata, ktorý sa dlhodobo neliečil na žiadne vážne
ochorenie. Výšku priznaného poistného plnenia súd bližšie nezdôvodnil s odkazom na to, že
žalovaný výšku uplatneného nároku nepoprel. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil
§ 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na úspech žalobcu v konaní. Rozhodnutie o trovách štátu
odôvodnil poukazom na výšku znaleckej odmeny účtovanej znalcom, ktorú je povinný
zaplatiť neúspešný účastník.
Krajský súd v Nitre na odvolanie žalovaného rozsudkom z 26. októbra 2005, sp. zn.
7 Co 91/2005 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol. Žalovanému
náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania nepriznal. Krajský súd na rozdiel od
súdu prvého stupňa považoval predmetnú poistnú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon
podľa § 39 O.z. V zmluve je uvedená ako poistená osoba brat žalobcu P., ktorý však túto
zmluvu nikdy nepodpísal, ale ju podpísal žalobca, ktorý však nie je osobou poistenou podľa
tejto zmluvy a na podpísanie zmluvy od poistenej osoby nemal splnomocnenie. Absolútna
neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému.
Toto právo sa nepremlčuje, ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky
nenastanú, a to ani dodatočným schválením ani odpadnutím vady prejavu vôle; súd musí na
túto neplatnosť prihliadať a musí z nej vyvodiť dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti.
Plnením z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré sa
musí vydať v zmysle § 451 a nasl. O.z. Keďže poistná zmluva z 3. novembra 1994 je
neplatná, nemôže sa žalobca domáhať poistného plnenia z neplatnej zmluvy, na druhej strane
má právo na vrátenie doteraz zaplateného poistného, ktoré je žalovaný povinný mu z titulu
bezdôvodného obohatenia vrátiť. Odvolací súd nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že
predmetná zmluva je nepomenovanou zmluvou v zmysle § 51 O.z., pretože Občiansky
zákonník upravuje v § 788 a nasl. všeobecne poistnú zmluvu, v § 816 a nasl. osobitný druh
zmluvy o poistení osôb a v § 794 ods. l, 2 aj poistnú zmluvu v prospech inej osoby.
Nedostatok náležitostí niektorej z uvedených typov zmlúv nemožno nahradiť posúdením
takejto zmluvy podľa § 51 O.z. ako zmluvy neupravenej v tomto zákone. Vzhľadom na
právne posúdenie predmetnej zmluvy ďalšie dokazovanie na okolnosti skúmania podmienok
vyplývajúcich z ustanovenia § 802 O.z. (správnosť a úplnosť údajov o zdravotnom stave
poisteného) považoval za nadbytočné. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 224 ods. l
O.s.p. v spojení s § 142 ods. l O.s.p. a § 150 O.s.p. Úspešnému žalovanému nepriznal náhradu
trov konania, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa videl na strane žalobcu v tom, že
uzatváral predmetnú zmluvu v dobrej viere, že ide o poistnú zmluvu, podľa ktorej je
poistenou osobou jeho brat, za ktorého platil poistné a takúto zmluvu uzavrel so súhlasom
žalovaného, ktorý má povinnosť dbať, aby pri uzatváraní zmluvy sa odstránilo všetko, čo by
mohlo viesť k vzniku rozporov (§ 43 O.z.), pritom žalovaný sám považoval zmluvu za platnú,
a to aj po tom, čo bolo nad všetky pochybnosti zistené, že zmluva nebola poistenou osobou
podpísaná a že zamestnanec žalovaného konajúci pri uzatváraní zmluvy nesprávne súhlasil, že
žalobca môže zmluvu podpísať aj sám bez osobitného splnomocnenia od poisteného.
Rozhodnutie o náhrade trov štátu odôvodnil § 221 ods. l, 2 O.s.p. v spojení s § 148 ods. l
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že
napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal na to,
ohľadom uzavretia poistnej zmluvy rokoval s bývalým zamestnancom žalovaného J., ktorý ho
ubezpečil, že môže poistiť svojho brata pre prípad dožitia, úmrtia a úrazu a ktorý potreboval
k uzavretiu zmluvy len zdravotnú kartu poisteného. Dal mu podpísať formulár zmluvy a po
prezretí zdravotnej dokumentácie súhlasil s uzavretím zmluvy. Po uzavretí zmluvy platil
poistné 5 rokov až do poistnej udalosti. Zákon nevylučuje uzavretie zmluvy v prospech tretej
osoby a žiadne zákonné ustanovenie nevylučuje, že osoba, ktorá uzavrie poistnú zmluvu,
nemôže byť v prípade poistnej udalosti osobou oprávnenou. Pri uzavretí zmluvy konal
dobromyseľne a nepredpokladal, že by mohol byť zamestnancom žalovaného manipulovaný,
a že by žalovaný s ním nemohol uzavrieť zmluvu tak, ako bola uzavretá, ako to tvrdí teraz
žalovaný a odvolací súd. Poukázal na § 35 ods. 2 O.z., v zmysle ktorého výklad prejavu vôle
nesmie viesť k tomu, aby sa skutočná vôľa konajúceho alebo úmysel prejavu jeho vôle
nahradili iným obsahom alebo iným zmyslom, než v skutočnosti majú a dodal, že on nemal
úmysel uzavrieť poistnú zmluvu, predmetom ktorej by bolo poistenie jeho života. Z obsahu
poistnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že poisteným zo zmluvy je jeho brat P. s uvedením
všetkých identifikačných znakov, osobou oprávnenou ako aj platiteľom poisteného bol on
(žalobca). Poistná zmluva bola uzavretá písomne v súlade so zákonom, obsahovala podstatné
náležitosti (§ 788 ods. 1 O.z.) a vykazuje znaky poistnej zmluvy uzavretej v prospech tretej
osoby v zmysle § 794 ods. 1 O.z. a § 50 ods. l O.z.; brat vedel o uzavretí zmluvy, lebo ho
sám o to požiadal. Pri uzavretí zmluvy nekonal za poisteného ako tvrdí odvolací súd, ale
v jeho prospech. Hoci zisťovanie zdravotného stavu poisteného a zodpovedanie všetkých
položených otázok poisteným je podmienkou pre uzavretie poistnej zmluvy typu ZPP 2,
žalovaný o uzavretí zmluvy rokoval výlučne so žalobcom, prítomnosť poisteného
nevyžadoval, hoci ako profesionál mal a musel vedieť, že odpovede na jednotlivé otázky
môže dať len poistený. Pokiaľ v zmluve nesprávne označil žalobcu ako poisťovanú osobu na
mieste podpisu na zmluve, nemôže tento vadný postup žalovaného byť na ujmu osoby
oprávnenej z poistnej zmluvy. Žalovaný sám zmaril splnenie podmienky zisťovania
zdravotného stavu, preto nemožno na takúto podmienku prihliadať a zaoberať sa
dokazovaním ohľadom zdravotného stavu poisteného v čase uzavretia zmluvy. Okrem toho
poistiteľ podľa § 802 ods. 2 O.z. mal možnosť od zmluvy odstúpiť do 3 mesiacov od jej
uzavretia, lebo vedel, že poistený v čase uzavretia zmluvy na otázky vôbec neodpovedal, toto
svoje právo však nevyužil. Bolo by preto nemorálne a v rozpore s dobrými mravmi, keby
nedostal poistné plnenie z predmetnej poistnej zmluvy, ktorú uzavrel v dobrej viere
v prospech brata so žalovaným ako absolútnym profesionálom na poisťovacom trhu.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie zamietnuť. Žalovaný nemal
žiadnu vedomosť o okolnostiach uzatvárania predmetnej poistnej zmluvy, vychádzal z toho,
že zmluvu podpísal P.. Až po jeho smrti vyšli najavo skutočnosti týkajúce sa uzavretia
poistnej zmluvy žalobcom, ako aj pravdivé údaje o zdravotnom stave P. pred uzavretím
zmluvy. Stotožnil sa so záverom odvolacieho súdu o absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy
v zmysle § 39 O.z., keďže poistnú zmluvu nepodpísal poistený P., ale žalobca L. menom brata
a nie svojím menom, pričom k tomuto úkonu nebol bratom splnomocnený. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti a záver krajského súdu o práve žalobcu na vrátenie doteraz zaplateného
poistného, poistné bolo dňa 2. novembra 2006 aj zaslané na adresu žalobcu, ktorý však
odmietol vrátené poistné prevziať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátkou
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba zrušiť.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,
či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/
O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad
nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,
prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľ žiadnu z týchto vád ani inú vadu
konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná,
nenamietal a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Dovolací dôvod v zmysle
§ 241 ods. 2 písm. a/, b/ O.s.p. preto nie je daný.
Dovolací súd ďalej posudzoval opodstatnenosť dovolacej námietky, že napadnutý
rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.
So zreteľom na predmet daného dovolacieho konania, ktorý vymedzil dovolateľ
uplatnením a formulovaním dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p), posudzoval
dovolací súd správnosť právnych záverov odvolacieho súdu len v otázke posúdenia platnosti
poistnej zmluvy.
Podľa § 788 ods. 1 O.z. poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť
v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená
a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná
platiť poistné.
Ten, kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať pravdivo
a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia; to platí tiež,
ak ide o zmenu poistenia (§ 793 ods. 1 O.z.). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť
(poistná udalosť), s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (§ 797 ods. 2 O.z.).
Poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome
nepravdivej alebo neúplnej odpovede (§ 793) bolo určené nižšie poistné (§ 798 O.z.). Pri
vedomom porušení povinností uvedených v ustanoveniach § 793 môže poistiteľ od poistnej
zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu
neuzavrel (§ 802 ods. 1 O.z.). Ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je
skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri
dojednávaní poistenia, a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený
plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne (§ 802 ods. 2
O.z.).
Z citovaného ustanovenia § 788 a nasl. O.z. vyplýva, že uzavretím poistnej zmluvy
vzniká záväzkový právny vzťah účastníkov poistnej zmluvy pri poistení. Ide o kogentné
ustanovenie, ktoré určuje základné znaky zmluvného typu poistnej zmluvy. Z tejto úpravy
vyplýva, že poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie,
ak nastane náhodilá udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoby, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. K uzavretiu poistnej zmluvy,
ktorá je dvojstranným právnym úkonom, je treba aspoň dvoch účastníkov, ktorými sú
poistiteľ, t.j. účastník, k predmetu činnosti ktorého patrí vykonávanie poisťovacej činnosti
a ten, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, ktorý je v právnej teórii označovaný ako poistník.
Poistníkovi patrí právo disponovať s poistnou zmluvou a povinnosť platiť riadne a včas
poistné. Poistník je vo väčšine prípadov zároveň i ďalším účastníkom poistenia označeným
ako poistený. Týmto účastníkom poistnej zmluvy je podľa § 797 ods. 1 O.z. ten, ktorý má
právo na plnenie, ktorým je, pokiaľ nie je v zákone alebo v poistných podmienkach stanovené
inak, ten na majetok, život alebo zdravie alebo zodpovednosť za škodu sa poistenie vzťahuje,
vtedy ide o tzv. poistenie vlastníka rizika, alebo ak v takejto úlohe nie je, potom ide o tzv.
poistenie cudzieho rizika.
Od poistníka je potrebné odlíšiť osobu, na ktorej majetok, život alebo zdravie, ale na
ktorej zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje; túto osobu vymedzuje § 797 ods. 1 O.z.
ako poisteného. V prevažnej väčšine prípadov poistník a poistený je tá istá osoba, (ak sa
poistenie vzťahuje priamo na osobu, ktorá zmluvu s poistiteľom uzavrela. Poistník a poistený
však môžu byť aj rozdielne osoby, ako je to napríklad vždy v prípade poistnej zmluvy
v prospech inej osoby (§ 794 O.z.).
Poistenie osôb sa líši od ostatných druhov poistenia aj tým, že v prípade, keď poistnou
udalosťou je smrť poisteného, je oprávneným na prijatie plnenia poisťovne iná osoba než
poistený (§ 797 ods. 1 O.z.). Vyplýva to z povahy poistenia osôb, kde poistnou udalosťou sú
udalosti v živote poisteného, a teda aj jeho smrť. Pre tento prípad má Občiansky zákonník
ustanovenie § 817, ktoré je vo vzťahu k § 50 osobitným ustanovením, a preto pri posudzovaní
právnych vzťahov vzniknutých smrťou poisteného nemožno použiť všeobecné ustanovenia.
V danej veci je predmetom konania vyplatenie poistného plnenia z poistnej zmluvy
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Okresný súd, ktorý žalobe vyhovel, vychádzal
z názoru, že zmluva, ktorú účastníci uzavreli je platná a ide o tzv. nepomenovanú zmluvu
v zmysle § 51 O.z., keď vzhľadom na nedostatok podstatnej náležitosti poistnej zmluvy
v prospech inej osoby v zmysle § 794 O.z. - na absenciu súhlasu poisteného P. s poistením,
nejedná sa o poistnú zmluvu uzavretú v prospech inej osoby v zmysle tohto ustanovenia.
Nestotožnil sa dôvodmi uvádzanými žalovaným pre odmietnutie plnenia z poistnej zmluvy,
pretože bolo preukázané, že údaje o zdravotnom stave poisteného neboli vedome zamlčané,
preto žalobu považoval za dôvodnú.
Krajský súd, ktorý vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, na
rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že poistná zmluva je absolútne neplatná
v zmysle § 39 O.z., pretože v zmluve uvedená poistená osoba brat žalobcu P., túto zmluvu
nikdy nepodpísal, ale ju podpísal žalobca, ktorý však nie je osobou poistenou podľa zmluvy.
Keďže zmluvu neuzavrel a nepodpísal ten, na koho sa mala vzťahovať, t.j. ten, kto mal byť
jej účastníkom ako poistený - brat žalobcu P., ktorý žalobcu na podpísanie zmluvy za neho
nesplnomocnil, považoval zmluvu za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 O.z.
Uvedený právny záver dovolací súd nepovažuje za správny.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci dňa 3. novembra 1994
uzavreli poistnú zmluvu, v ktorej bol ako poistený označený brat žalobcu P. a na základe tejto
zmluvy žalobca sa zaviazal platiť poistné, žalovaný sa zaviazal poskytnúť plnenie za poistné
udalosti dožitie sa konca dojednanej doby, úmrtie a úraz. Oprávnenou osobou v prípade smrti
P. bol určený na výplatu poistného žalobca.
Z obsahu zmluvy vyplýva, že poistnú zmluvu uzavrel žalobca, ktorý ako poistník, t.j.
osoba uzatvárajúca zmluvu s poistiteľom a osoba odlišná od poisteného, dňa 3. novembra
1994 podpísal poistiteľom vypracovaný návrh na uzavretie poistnej zmluvy (vo forme
predtlačeného formuláru návrhu poistnej zmluvy – v danom prípade zrejme nesprávneho),
prijatie ktorého žalobca potvrdil svojím podpisom na druhej strane zmluvy v kolonke
označenej ako „podpis poisťovanej osoby“. Prijatím tohto návrhu na uzavretie zmluvy
poistiteľom dňa 3. novembra 1994, došlo k uzavretiu poistnej zmluvy (§ 792 ods. 1 O.z.), čím
poistiteľ akceptoval žalobcu ako poistníka, teda osobu odlišnú od poisteného, čo zákonná
úprava nevylučuje. Uvedená zmluva podľa názoru dovolacieho súdu spĺňa všetky atribúty
platnej poistnej zmluvy, v ktorej poistník ako osoba odlišná od poisteného určil pre prípad
smrti poistenej osoby (tzv. osobu zvýhodnenú, poctenú výhodou), t.j. osobu, ktorej sa má
plniť v prípade poistnej udalosti (§ 817 ods. 1 O.z.). Uvedené ustanovenie ani všeobecné
poistné podmienky nevylučujú, že by poistník nemohol určiť seba ako oprávneného na
plnenie v prípade smrti poisteného.
Zo žiadneho ustanovenia Občianskej zákonníka ani zo všeobecných poistných
podmienok v prípade, ak poistený je osobou odlišnou od poistníka, nevyplýva pre poisteného
povinnosť podpísať takúto zmluvu, ako podmienku jej platnosti. So zreteľom na uvedené,
nemožno prisvedčiť správnosti názoru krajského súdu, ktorý záver o neplatnosti poistnej
zmluvy vyvodil bez ďalšieho z nedostatku podpisu poistnej zmluvy poisteným P..
Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že žalobca opodstatnene namieta, že
rozsudok odvolacieho súdu je založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd
preto rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 1 vety za bodkočiarkou O.s.p. zrušil a vec
mu podľa § 243b ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o náhrade trov pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. mája 2008
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: