Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/73/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky A., bývajúcej v B.,

zastúpenej JUDr. Ľ., advokátkou so sídlom vo Z., proti odporcovi J., bývajúcemu vo Z.,

o vydanie bezdôvodného obohatenia, neplatnosť kúpnej zmluvy a vydanie predbežného

opatrenia, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. , o dovolaní

navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. októbra 2006, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen uznesením z 31. augusta 2006, č.k. -74 v konaní

o vydanie bezdôvodného obohatenia, neplatnosť kúpnej zmluvy a vydanie predbežného

opatrenia nepriznal navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov, keď dospel k záveru,

že navrhovateľka nespĺňa základnú podmienku na oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd

mal preukázané z predložených dokumentov a dokumentov získaných z vlastnej činnosti, že

navrhovateľka má príjem 0,- Sk, rozhodovanie o jej invalidnom dôchodku po jeho predošlom

odňatí je v riešení, a úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o dávku v hmotnej núdzi

a príspevky nepožiadala. Vzhľadom na uvedené ako aj na skutočnosť, že navrhovateľka je

spoluvlastníčkou dvoch rodinných domov a aj veľkého množstva rôznych druhov pozemkov,

bol toho názoru, že u navrhovateľky nie je dôvod na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie navrhovateľky uznesením z 31. októbra

2006, sp. zn. zmenil uznesenie okresného súdu tak, že navrhovateľke priznal

oslobodenie od súdnych poplatkov v dvoch tretinách. Vychádzal zo skutkového stavu

zisteného súdom prvého stupňa, a na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že

okrem majetkových a sociálnych pomerov je nutné prihliadnuť i na charakter uplatňovaného

nároku a výšku súdneho poplatku. Navrhovateľka bola v prvej fáze konania vyzvaná na

zaplatenie súdneho poplatku 1 000 Sk z návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Odvolací

súd však vzal do úvahy i skutočnosť, že navrhovateľka je povinná zaplatiť aj poplatok za

podaný návrh na začatie konania, ktorého predmetom je zaplatenie 521 900 Sk titulom

bezdôvodného obohatenia a ktorého výška podľa pol. 1. písm. a/ Sadzobníka súdnych

poplatkov bude 31 314 Sk. Bol toho názoru, že za daných okolností nie je v možnostiach

navrhovateľky súdny poplatok v určenej výške zaplatiť. Keďže navrhovateľka vlastní

nehnuteľný majetok a domáha sa peňažného plnenia vo výške 521 900 Sk, odvolací súd mal

za to, že jej situácia nie je taká nepriaznivá, aby sa javilo dôvodným oslobodenie od súdnych

poplatkov v celom rozsahu. Obmedzenie možnosti dispozície majetkom - sporným rodinným

domom je spôsobené tým, že účastníci ani po dobu niekoľkých rokov nedospeli k dohode,

avšak vzhľadom na prechodný charakter súčasnej nepriaznivej situácie navrhovateľky, po

usporiadaní majetkových pomerov účastníkov možno očakávať jej zlepšenie.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala navrhovateľka dovolanie a žiadala

napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Namietala

nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom ( ) a odňatie

možnosti konať pred súdom v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci vzhľadom

k tomu, že jej mesačný príjem je 0,- Sk. Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu je

nezrozumiteľné a zmätočné, keď na jednej strane poukazuje na jej nulový prijem, na druhej

strane ju oslobodil iba v rozsahu dvoch tretín, čím ju núti vziať si pôžičku, ktorú jej

neposkytne žiadna banka, lebo je bez príjmu a nezamestnaná. Poukázala na písomné

prehlásenie manžela, v ktorom uviedol, že sa dištancuje od všetkých súdnych konaní

súvisiacich s jej dedičstvom a nie je ochotný znášať s tým súvisiace výdavky, a tiež aj

písomné prehlásenie svojho syna P. súvisiace s jeho príjmom, ktorý predstavujú len rodinné

prídavky. Ďalej namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza zo skutkového zistenia,

ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní a konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( nebolo doriešené, z čoho má

zaplatiť súdny poplatok pri jej nulovom príjme) a tiež z dôvodu, že nemala možnosť vyjadriť

sa na súde, čo by bolo ovplyvnilo aj rozhodnutie odvolacieho súdu.

Odporca k dovolaniu vyjadrenie nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátkou (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr

to, či dovolanie bolo podané oprávnenou osobou a či jej opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom možno napadnúť ( a nasl. ).

Navrhovateľka vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania z ods. l , podľa

ktorého dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené

uznesenie súdu prvého stupňa. Navrhovateľkou napadnuté uznesenie odvolacieho súdu má

síce citovaným ustanovením objektívne vymedzené znaky rozhodnutia, to však bez ďalšieho

nezakladá prípustnosť dovolania.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia je prípustnosť dovolania založená na

rozdielnosti (odlišnosti) uznesenia odvolacieho súdu v porovnaní s uznesením súdu prvého

stupňa. O rozdielnosť ide v takom prípade, ak okolnosti významné pre rozhodnutie veci boli

posúdené oboma súdmi rozdielne tak, že práva a povinnosti určené účastníkom sú podľa

záverov týchto rozhodnutí odlišné, teda ide o rozdielne konštituovanie alebo deklarovanie

práv a povinností v právnych vzťahoch účastníkov. Rozhodujúcim nie je formálne hľadisko,

t.j. ako odvolací súd označil výrok svojho rozhodnutia, ale vecné hľadisko, t.j. či výsledkom

porovnania obsahu oboch rozhodnutí je vyššie uvedená odlišnosť.

V posudzovanej veci prvostupňový súd uznesením nepriznal navrhovateľke

oslobodenie od súdnych poplatkov. Odvolací súd svojím uznesením zmenil uznesenie súdu

prvého stupňa tak, že navrhovateľke priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu

dvoch tretín, t.j. nevyhovel jej v rozsahu jednej tretiny. Z porovnania výrokovej časti

uznesenia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu v predmetnej veci a z odôvodnenia

uznesenia odvolacieho súdu je zrejmé, že napriek použitej formulácii o zmene uznesenia súdu

prvého stupňa, odvolací súd ho v skutočnosti zmenil len v tej časti výroku, ktorým bolo

navrhovateľke priznané oslobodenie v rozsahu dvoch tretín a potvrdil uznesenie súdu prvého

stupňa v tej časti výroku, ktorým návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov nevyhovel, t.j.

nepriznal oslobodenie v rozsahu jednej tretiny. Z uvedeného vyplýva, že súdy oboch stupňov

zhodne nevyhoveli návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov nad priznané dve tretiny,

teda v tejto časti dovolanie navrhovateľky smeruje podľa obsahu proti potvrdzujúcej časti

výroku uznesenia odvolacieho súdu (nepriznaním oslobodenia v rozsahu jednej tretiny

rozhodli súdy rovnako).

Vychádzajúc z uvedeného, dovolací súd skúmal, či je dovolanie prípustné a pri tom

posudzoval tak objektívnu stránku prípustnosti dovolania ako aj subjektívnu stránku

prípustnosti dovolania. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho dovolateľa

a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku – či smeruje proti rozhodnutiu

vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné (objektívna

prípustnosť dovolania je vymedzená ustanoveniami až určujúcimi

podmienky, v prípade splnenia ktorých je dovolanie prípustné). Subjektívna stránka

prípustnosti dovolania sa naopak viaže na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný

aspekt toho, kto podáva dovolanie, teda či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať

dovolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným

prostriedkom). Takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím odvolacieho súdu bol

dovolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na

jeho pomery. Záver o tom, že podané dovolanie je prípustné, predpokladá posúdenie oboch

stránok jeho prípustnosti (tak objektívnej, ako aj subjektívnej); pritom posúdenie subjektívnej

prípustnosti dovolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti

dovolania. Ak dovolací súd dospeje k záveru, že dovolateľ nie je z určitého dôvodu

subjektívne oprávnený podať dovolanie, nie je potrebné ďalej skúmať, či jeho dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu znaky niektorého z rozhodnutí uvedených v § 236

až

V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo

zmenené uznesenie súdu prvého stupňa (ktorým tento navrhovateľke nepriznal oslobodenie

od súdnych poplatkov, t.j. ktorým v podstate nevyhovel návrhu na oslobodenie v celom

rozsahu) tak, že navrhovateľke priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu dvoch

tretín. Pri skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti dovolania bolo potrebné vychádzať

z toho, že navrhovateľka z procesného hľadiska (ktoré je v tomto zmysle rozhodujúce)

nemôže byť negatívne dotknutá rozhodnutím v časti, ktorým jej bolo priznané oslobodenie od

súdnych poplatkov v rozsahu dvoch tretín (v tomto rozsahu súd jej návrhu na oslobodenie od

súdnych poplatkov vyhovel). Na tom nemôže nič zmeniť ani argumentácia dovolateľky, že

rozhodnutie je nesprávne, pretože komplexne nezohľadňuje jej majetkové a sociálne pomery.

Namietané okolnosti nemajú totiž žiadny vplyv na skutočnosť, že dovolateľka po

(rozhodujúcej) procesnej stránke nebola negatívne dotknutá napadnutým uznesením v časti,

ktorým jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu dvoch tretín.

Z procesného hľadiska jej teda týmto uznesením nebola spôsobená ujma na jej pomeroch,

preto jej nepatrí právo napadnúť uznesenie odvolacieho súdu v časti, ktorou jej bolo priznané

oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu dvoch tretín. Z uvedeného dôvodu dospel

dovolací súd k záveru, že dovolanie v danom prípade podáva ten, kto na dovolanie nie je

(subjektívne) oprávnený.

V časti, v ktorej súdy oboch stupňov zhodne nevyhoveli návrhu na oslobodenie od

súdnych poplatkov v rozsahu jednej tretiny, dovolanie navrhovateľky smeruje podľa obsahu

proti potvrdzujúcej časti výroku uznesenia odvolacieho súdu. Preto je potrebné prípustnosť

opravného prostriedku dovolateľky v tejto časti posudzovať podľa tých ustanovení, ktoré

určujú podmienky, za ktorých možno dovolaním napadnúť právoplatné uznesenie

odvolacieho súdu, potvrdzujúce uznesenie súdu prvého stupňa ( ).

Dovolanie navrhovateľky v tejto časti (pokiaľ súd nevyhovel návrhu na oslobodenie aj

v rozsahu jednej tretiny) podľa § 239 ods. 1, 2 O.s.p nie je prípustné, pretože nejde

o zmeňujúcu časť výroku rozhodnutia, ale podľa obsahu potvrdzujúcu časť uznesenia súdu

prvého stupňa, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je

prípustné ( ), alebo ktorým rozhodol o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (239 ods. 2 písm. b/ ), alebo ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné,

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p).

Keďže prípustnosť dovolania proti potvrdzujúcej časti uznesenia odvolacieho súdu

nemožno vyvodiť z ods. l, 2 , dovolanie v tejto potvrdzujúcej časti [rozhodnutia

prvostupňového a odvolacieho súdu sú z hľadiska vecného obsahovo zhodné (nepriznané

oslobodenie v rozsahu jednej tretiny)], je objektívne neprípustné.

V ustanovení sú vymenované vady, ktoré sú dôvodom prípustnosti

dovolania smerujúceho proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Dovolací súd

vzhľadom na zákonnú povinnosti prihliadať vždy na tieto vady konania, preskúmal

prípustnosť dovolania aj z tam uvedených hľadísk. Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až

e/ a g/ dovolateľka nenamietala a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Z týchto

ustanovení preto prípustnosť jej dovolania nemožno vyvodiť. Osobitne sa preto dovolací súd

zaoberal námietkou dovolateľky, že konanie trpí vadou uvedenou v

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní odnímajúci účastníkovi možnosť pred ním konať

a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv

a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide

najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci

nejde.

Pokiaľ navrhovateľka v dovolaní argumentovala tvrdením, že odvolací súd pri

rozhodovaní o jej návrhu nezohľadnil to, na čo bolo podľa nej vziať zreteľ, t.j. že jej finančná

situácia odôvodňuje oslobodenie od súdnych poplatkov, toto nenapĺňa procesnú vadu

v zmysle , pretože uvedené ustanovenie odňatie možnosti konať pred

súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym

hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí.

Ak by sa odvolací súd aj prípadne dopustil vady spočívajúcej v nesprávnych právnych

záveroch ( ), alebo ak by aj konanie pred ním bolo postihnuté inou

vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/

), išlo by síce o nedostatok, avšak taký, ktorý má za následok vydanie vecne

nesprávneho rozhodnutia, nie však odňatie možnosti účastníka pred súdom konať a dôvod

zakladajúci prípustnosť dovolania v zmysle Na túto nesprávnosť, ak by

k nej vôbec došlo, by bolo možné vziať zreteľ len v prípade, že by dovolanie bolo procesne

prípustné podľa alebo , o takýto prípad ale v prejednávanej veci

nejde.

Dôvodná nie je ani námietka dovolateľky spočívajúca v tom, že odvolací súd jej

neumožnil vyjadriť sa k veci na pojednávaní. Ak odvolací súd prejednal odvolanie

navrhovateľky bez nariadenia pojednávania a zmenil uznesenie súdu prvého stupňa

o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, nejde o prípad postupu súdu, ktorým bola

účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, pretože ide o také konanie, kde sa

v súlade so zákonnou úpravou rozhoduje bez pojednávania podľa

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia

, a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie na súdoch nižších

stupňov bolo postihnuté vadami uvedenými v ustanovení v , odmietol Najvyšší

súd Slovenskej republiky dovolanie podľa v spojení s

písm. b/, c/ Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa

zaoberať napadnutým uznesením z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Dovolateľka nebola v dovolacom konaní úspešná. Právo na náhradu trov konania

vzniklo odporcovi ( v spojení s a ).

Dovolací súd mu nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie

povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania ( v spojení s

a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. mája 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: