Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Toš/23/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Paludu v trestnej

veci proti obžalovanému I. Z. pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej

výhody podľa § 160a ods.1, ods. 2 Tr. zák. na verejnom zasadnutí konanom

22. mája 2008 v Bratislave prejednal odvolanie obžalovaného I. Z. a prokurátora

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

špeciálny prokurátor) proti rozsudku samosudcu Špeciálneho súdu v Pezinku,

pracovisko Banská Bystrica z 19. októbra 2007, sp. zn. BB – a rozhodol

t a k t o :

Podľa , zrušuje sa napadnutý rozsudok

vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Na podklade sa obžalovanému I. Z. podľa

s použitím Tr. účinného do 1. septembra 2003

(ďalej len Tr. zák.) ukladá úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a, § 59 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému I. Z. výkon

uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní

5 (päť) rokov.

Podľa § 53 ods.1 a § 54 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému I. Z. ukladá

peňažný trest vo výmere 25.000 (dvadsaťpäťtisíc) Sk.

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu

sa obžalovanému I. Z. ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri)

mesiace.

O d ô v o d n e n i e :

Samosudca Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica (ďalej

len špeciálneho súdu) rozsudkom z 19. októbra 2007, sp. zn. BB-3 Tš 6/2006, uznal

obžalovaného I. Z. za vinného z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej

výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom

zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom

skutkovom základe, že

dňa 4. septembra 2003 v čase medzi 20.40 hod. až 20.56 hod. v Nových

Zámkoch na G. ulici, na dvore miestnej pizzérie prijal ako príslušník Obvodného

oddelenia Policajného zboru, oddelenie poriadkovej služby Nové Zámky od J. P., nar.

X. sumu 5 000 Sk v tisíc korunových bankovkách, ktorú od neho požadoval

opakovane už od 26. apríla 2003 preto, že na základe udalosti hlásenej do knihy

fonogramov a hlásení (na Obvodnom oddelení PZ Nové Zámky) nebude J. P. trestne

stíhať pre napadnutie H. P. a zariadi, aby táto vec bola uzavretá ako priestupok.

Špeciálny súd odsúdil za to obžalovaného I. Z. podľa § 160a ods. 2 Tr. zák.

s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere

18 (osemnásť) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň mu podľa § 49 ods.1

Tr. zák. uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu verejného činiteľa na dobu

3 (troch) rokov.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolania

obžalovaný I. Z. a špeciálny prokurátor.

Obžalovaný I. Z. v odôvodnení podaného odvolania v podstate v plnom

rozsahu len zopakoval svoju obhajobnú argumentáciu prednesenú tak v prípravnom

konaní ako aj v konaní pred súdom prvého stupňa založenú na tvrdení, že od J. P.

žiadne peniaze nezobral a tento si to všetko na neho len vymyslel z osobných

dôvodov.

V tomto smere poukázal predovšetkým na to, že peniaze v sume 5 000 Sk

neboli u neho pri zadržaní nájdené a zabezpečený zvukový záznam bol

zmanipulovaný, ako to vyplýva zo znaleckého dokazovania.

Uvedené skutočnosti potom podľa názoru obžalovaného I. Z. vážnym

spôsobom spochybňujú tvrdenia svedka J. P..

Z týchto dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade

ním podaného odvolania zrušil napadnutý rozsudok a buď vec vrátil špeciálnemu

súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alebo aby ho

spod obžaloby oslobodil.

Špeciálny prokurátor podal odvolanie v neprospech obžalovaného I. Z. len

do výroku o treste.

Podľa názoru špeciálneho prokurátora špeciálny súd uložil obžalovanému I. Z.

trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá

pre ustanovenie § 160a ods. 2 Tr. zák. účinného do 26. apríla 2003, teda ku dňu

spáchania skutku, bola v rozpätí dva až osem rokov.

Z tohto dôvodu špeciálny prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby sám vo veci rozhodol

tak, že by obžalovanému I. Z. uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej

sadzby stanovenej účinným ku dňu spáchania skutku a navyše,

aby mu uložil aj peňažný trest, keďže trestným činom chcel získať majetkový

prospech.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa

§ 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré

neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1.

Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v citovanom

ustanovení zistil, že odvolania proti rozsudku špeciálneho súdu podali procesné

strany na to oprávnené, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohli a urobili

tak v lehote ustanovenej v zákone.

Treba hneď úvodom uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim

podstatu súdených trestných činov je napadnutý rozsudok výsledkom konania,

v ktorom sa postupovalo podľa a v ktorom nedošlo k žiadnym

chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide

o zistenie, že sa predmetný skutok stal spôsobom popísaným vo výrokovej časti

napadnutého rozsudku, že ho spáchal obžalovaný a že z jeho konania nastal tam

uvedený následok.

Na takomto základe potom špeciálny súd vyvodil z dôkazov skutkové zistenia,

ktoré sú správne.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný I. Z. vo svojom odvolaní zopakoval

obhajobnú argumentáciu použitú v predchádzajúcich štádiách trestného konania,

Najvyšší súd Slovenskej republiky v otázke skutkových zistení odkazuje len

na podrobne rozvedené dôvody rozsudku špeciálneho súdu, s ktorými sa v plnom

rozsahu stotožňuje.

Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní obsahu

vyšetrovacieho a súdneho spisu dospel k záveru, že výrok o vine obžalovaného I. Z.

bol založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akejkoľvek pochybnosti vylučujú

akúkoľvek inú alternatívu toho skutkového deja, ktorý bol na základe týchto dôkazov

ustálený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že špeciálny súd správne zistené

konanie obžalovaného I. Z. právne posúdil v súlade so zákonom tak po stránke

objektívnej aj po stránke subjektívnej, keď ho právne kvalifikoval ako trestný čin

prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods.1, ods. 2 Tr. zák.

v jednočinnom súbehu s trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa

podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., v obidvoch prípadoch účinného v čase

spáchania skutku, teda 26. apríla 2003.

Rovnako v tomto prípade z tých istých dôvodov sa len odkazuje

na odôvodnenie právnej kvalifikácie, ktoré špeciálny súd podrobne rozviedol

v napadnutom rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však v rámci odvolacieho konania zistil,

že obžalovanému I. Z. špeciálny súd uložil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu

zákonom stanovenej trestnej sadzby, keďže táto podľa

Z. z. účinného do 1. septembra 2003 pre trestný čin prijímania úplatku a inej

nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 2 bola dva až osem rokov.

V tomto smere preto Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie špeciálneho

prokurátora považoval za dôvodné, a to aj vo vzťahu k peňažnému trestu, keďže

obžalovaný I. Z. sa svojim konaním snažil získať majetkový prospech.

Na druhej strane vo vzťahu k uloženému trestu považoval za dôvodné

aj odvolanie obžalovaného I. Z..

V tomto prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky prihliadol, že obžalovaný

I. Z. nebol v minulosti súdne trestaný a od spáchania skutku uplynula doba takmer

piatich rokov, pričom obžalovaný I. Z. nemal žiaden podiel na takto dlhej dĺžke

trestného konania, ktorá bola neúmerná povahe žalovaných trestných činov.

Z tohto pohľadu by sa uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody

obžalovanému I. Z. javilo ako neprimerane prísne a podľa názoru odvolacieho súdu

by minulo účelu trestu, najmä po stránke individuálnej prevencie.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 321 ods. 1

písm. d/, ods. 2 zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody

a spôsobe jeho výkonu a na podklade sám vo veci rozhodol tak,

že obžalovanému I. Z. podľa § 160a ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák.

č. účinného do 1. septembra 2003 (ďalej len Tr. zák.) uložil úhrnný

trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, ktorého výkon mu podľa § 58 ods. 1

písm. a/ a § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní

5 (päť) rokov.

Rovnako obžalovanému podľa § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1 Tr. zák. uložil

peňažný trest vo výmere 25 000 Sk (dvadsaťpäťtisíc) a pre prípad jeho úmyselného

zmarenia podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere

3 (tri) mesiace.

Výrok o treste zákazu činnosti, ktorý bol obžalovanému I. Z. uložený

napadnutým rozsudkom špeciálneho súdu, týmto zostal nedotknutý.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 22. mája 2008

JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: