Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a28/375048.29692a.pdf
PDF · 94.52 KB
No categories available
4Ndob/9/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Ndob 9/2008
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: F., a.s., P., v konkurze,
G.X., K., IČO: X., o návrhu veriteľa K.M., spol. s r.o., K., P.X., K., IČO: X., na vylúčenie
konkurzných sudcov Krajského súdu v Košiciach z prejednávania konkurznej veci sp. zn.
5K 73/2000, takto
rozhodol:
Konkurzní sudcovia Krajského súdu v Košiciach n i e s ú v y l ú č e n í
z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.
O d ô v o d n e n i e :
Veriteľ K.M., spol. s r.o., K. podaním zo dňa 9.4.2008 vzniesol námietku zaujatosti
konkurzných sudcov Krajského súdu v Košiciach v konkurznom konaní sp. zn. 5K 73/2000.
Uviedol, že Krajský súd v Košiciach v konkurznej veci úpadcu F., a.s., P. uznesením č.k.
5K/73/00-422 zverejneným v OV 55B/2008 rozhodol, že zvoláva schôdzu veriteľov na
14.4.2008 s programom: 1/ správa správcu o doterajšom speňažovaní majetku úpadcu, 2/
návrh na ustanovenie nového správcu konkurznej podstaty. V zmysle zák. č. 328/1991 Zb.
(ZKV) správca konkurznej podstaty je jediným orgánom, ktorý má zverené právomoci
rozhodovať s konštitutívnymi účinkami de lege lata iba súd. Nie je možné stotožniť sa
s priznaním tohto oprávnenia vrátane práva rozhodovať o výmere správcu na iné orgány.
Takéto orgány, ako je napríklad schôdza veriteľov, či veriteľský výbor navyše nie sú orgánmi
verejnej moci, na ktoré by legislatíva preniesla oprávnenie rozhodovať v zmysle zákona.
Vzhľadom na zámysel zákonodarcu o dozore súdu v rámci tejto časti občianskeho súdneho
konania by bolo akceptovanie rozhodovania iným orgánom ako contra lege neprípustné.
Z uvedených dôvodov sa s vyššie naznačeným postupom nestotožňuje a žiada o schválenie
postupu v zmysle všeobecných záväzných právnych predpisov SR. Má za to, že existujú
vážne pochybnosti o objektivite ich rozhodovania.
Všetci konkurzní sudcovia Krajského súdu v Bratislave sa vyjadrili vo veci tak, že
nemajú k účastníkom konania žiaden vzťah, účastníkov nepoznajú a necítia sa pri
rozhodovaní vo veci zaujatí. Sudkyňa JUDr. Drahomíra Brixiová, ktorá zvolala
spochybňovanú schôdzu konkurzných veriteľov na 14.4.2008 poukázala na ust. § 10 ods. 1
a § 8 ods. 5 ZKV. Schôdzu konkurzných veriteľov zvolala na návrh veriteľa S. k., a.s., B.,
ktorého súčet pohľadávok predstavuje 30% pohľadávok, s navrhovaným programom
ustanovenie nového správcu konkurznej podstaty, a preto nedošlo z jej strany k porušeniu
vyššie uvedených zákonných ustanovení a necíti sa vo veci byť zaujatá a námietku veriteľa
považuje za účelovú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nadriadený súd podľa ust. § 16 O.s.p. po
preskúmaní dôvodov námietky zaujatosti sudcov a ich stanoviska dospel k záveru, že nie sú
dôvody spochybňujúce nezaujatosť sudcov v prejednanej veci.
Podľa ust. § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania veci, ak so
zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom, alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti
o ich nezaujatosti.
Citované zákonné ustanovenie predpokladá u sudcu, ktorý má vec prejednávať a o nej
rozhodnúť, taký vzťah osobného záujmu, ktorý by napriek snahe o objektívnosť rozhodovania
mohol ovplyvniť jeho objektivitu. Nestrannosť sudcu je potrebné skúmať z dvoch hľadísk a to
z hľadiska subjektívneho a objektívneho. Pochybnosti o nezaujatosti sudcu musia vyplývať
z objektívne existujúcich skutočností, svedčiacich o takom vzťahu sudcu k veci, účastníkom
alebo ich zástupcom, aký predpokladá cit. ust. § 14 O.s.p. Subjektívna nestrannosť sa
prezumuje, až kým nie je preukázaný opak.
Pomer sudcu k veci môže vyplývať predovšetkým z priameho právneho záujmu sudcu
na prejednávanej veci. Tak je tomu v prípade, keby sudca sám bol účastníkom konania, či na
strane žalobcu, alebo žalovaného, alebo v prípade, že by mohol byť rozhodnutím súdu priamo
dotknutý na svojich právach (napr. keby mohol byť vedľajším účastníkom). Vylúčený je tiež
sudca, ktorý získal o veci poznatky iným spôsobom než z konania (napr. ako svedok vnímal
skutočnosti, ktoré sú predmetom konania a dokazovania). Sudcov pomer k účastníkom, alebo
k ich zástupcom potom môže byť založený predovšetkým príbuzenským, alebo jemu
podobným vzťahom (§ 116 OZ), ktorému na roveň môže v konkrétnom prípade stáť vzťah
priateľský, či naopak vzťah nepriateľský, takej intenzity, že sudca nebude schopný nezávisle
a nestranne rozhodovať vo veci. Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri
rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7
ods. 2 a 5 ústavy SR a zákonom.
Z priebehu doterajšieho konania, obsahu súdneho spisu a z vyjadrenia sudcov, nebolo
preukázané nič také, čo by umožnilo prijať záver, že súd splnené predpoklady uvedené v ust.
§ 14 O.s.p., pretože sudca je v konaní a rozhodovaní veci viazaný len zákonom a posúdenie
potrebnosti návrhov procesných úkonov je v jeho výlučnej kompetencii. Jeho názor nemusí
byť vždy v súlade s právnym názorom účastníkov konania.
Pretože Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvody pre vylúčenie sudcov
Krajského súdu v Bratislave z prejednávania predmetnej veci, námietke veriteľa úpadcu
nevyhovel.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 12. mája 2008
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: