Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/196/2006

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Priecelovej a členiek senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej

v právnej veci žalobcu: Ing. J.H., V.X., N., zast. JUDr. J.W., advokát, Š.X., N. proti

žalovanému: D., družstvo, V.X., N., zast. JUDr. M.K., advokátka, F.X., N., o vyslovenie

neplatnosti uznesenia členskej schôdze, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave č.k. Z-2-33 Cb 1979/94-289 zo dňa 13. októbra 2005, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok vo veci samej Krajského súdu

v Bratislave č.k. Z-2-33 Cb 1979/94-289 zo dňa 13. októbra 2005 p o t v r d z u j e .

V časti trov konania m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi

na účet jeho právneho zástupcu trovy konania v sume 2.000,- Sk.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy

dovolacieho a odvolacieho konania v sume 8.000,- Sk.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom určil, že rozhodnutie

členskej schôdze žalovaného o vylúčení žalobcu je neplatné. Súd vo zvyšku návrh

zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 9.296,- Sk na náhradu trov

konania žalobcu, na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa

6.6.1994 žalobca žiadal, aby súd vyslovil neplatnosť uznesenia členskej schôdze

zo dňa 7.6.1994, ktorým členská schôdza rozhodla o vylúčení žalobcu z družstva D.

so sídlom v N. Ďalej žalobca žiadal, aby súd vyslovil, že právne úkony vykonané

následne po tejto členskej schôdzi sú neplatné. Žalobca pred zahájením pojednávania

zobral žalobu v časti o vyslovenie neplatnosti následne vykonaných právnych úkonov

po členskej schôdzi konanej dňa 7.6.1994 späť, a tak súd v tejto časti konanie

zastavil v zmysle ust. a Vo veci prvostupňový aj odvolací súd

niekoľkokrát rozhodol. Dovolací súd rozsudkom č.k. Obdo V 16/2001-250 rozsudok

NS SR č.k. -219 zo dňa 10.10.2000 zrušil a vec vrátil Najvyššiemu

súdu SR na nové konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

uznesením č.k. -254 zo dňa 24.8.2004 zrušil rozsudok Krajského súdu

v Bratislave č.k. Z-2-33 Cb 1979/94 zo dňa 6.7.1999, ktorým súd vyslovil neplatnosť

rozhodnutia členskej schôdze žalovaného o vylúčení člena JUDr. J.H. zo dňa

7.6.1994 a vec vrátil krajskému súdu na nové konanie. Poukázal na to, že žalobca

ako štatutárny zástupca žalovaného – predseda, zrejme konal v mene žalovaného pri

výkone jeho práv spoločníka v spoločnosti, avšak z obsahu spisu nie je zrejmé, akým

spôsobom mal žalobca toto právo vykonávať, či konal samostatne, alebo dostával

v tomto smere pokyny od vyššieho orgánu družstva. Bez objasnenia týchto

skutočností nie je možné však posúdiť, či žalobca nevyužitím predkupného práva

porušil dajakú povinnosť, či išlo len o porušenie povinnosti predsedu, alebo zároveň

o porušenie povinnosti člena. Z obsahu spisu nie je možné zistiť, či manželka

žalobcu nadobudla podiel v spoločnosti kúpou od iného spoločníka, alebo

pristúpením do spoločnosti po rozhodnutí o zvýšení jej základného imania. Krajský

súd v novom konaní zistil, že predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo, aby

súd vyslovil neplatnosť rozhodnutia členskej schôdze žalovaného o jeho vylúčení

z družstva, konanej dňa 7.6.1994. Vylúčený bol pre závažné porušenie členských

povinností určených v čl. 5 stanov družstva. Ako hlavné dôvody, ktoré viedli k jeho

vylúčeniu sú uvedené:

A/ zanedbávanie správy zvereného majetku vo firme S. – I., s.r.o., P., v ktorej

zastupoval družstvo ako jeden zo spoločníkov firmy

B/ svojvoľné založenie konkurenčnej firmy S. – I., R., s.r.o., so sídlom

v R.K.

C/ v mene družstva svojvoľné odmietnutie kúpy voľného obchodného podielu

spoločnosti S. – I., s.r.o., P. a následne odkúpenie obchodného podielu

A.H. – manželkou žalobcu.

Podľa § 231 ods. 3 Obchod. zák., člen môže byť z družstva vylúčený,

ak opätovne a napriek výstrahe porušuje členské povinnosti, alebo z iných dôležitých

dôvodov uvedených v stanovách. Ustanovenie § 231 ods. 4 Obchod. zák. umožňuje

členovi, ktorého sa rozhodnutie týka, právo žiadať, aby súd vyhlásil rozhodnutie

členskej schôdze o vylúčení za neplatné, ak je v rozpore s právnymi predpismi, alebo

stanovami. Túto možnosť môže člen efektívne využiť len vtedy, ak je z rozhodnutia

zrejmé, aké konanie sa mu dáva za vinu a aké povinnosti ním porušil. Z toho vyplýva

požiadavka, aby v rozhodnutí bol skutok, ktorý je dôvodom pre vylúčenie, natoľko

konkretizovaný, aby umožňoval vylúčenému členovi z neho zistiť, čo sa mu vytýka

a brániť sa proti tvrdeniu v ňom obsiahnutom a súdu v prípadnom súdnom konaní

preskúmať existenciu dôvodov vylúčenia v ňom uvedených. Súd konštatoval k bodu

A/ že je veľmi všeobecným konštatovaním, že žalobca zanedbal správu zvereného

majetku. Upresnené je len údajom, že majetok mu bol zverený vo firme S. – I., s.r.o.,

P.. Ani z toho údaja však nevyplýva, o aký majetok sa jednalo, a aké povinnosti,

akým spôsobom žalobca porušil. Išlo o nedostatky vo vedení skladového

hospodárstva, ktoré nedávalo pravdivý obraz o stave majetku a záväzkov odštepného

závodu S. – I., s.r.o., N. Článok 5 stanov žalovaného okrem iného ukladá členom

družstva povinnosť upevňovať, chrániť a rozvíjať majetok družstva. Za porušenie

uvedených povinností člena družstva, však nemožno považovať každé konanie člena,

ktoré sa prípadne negatívne prejaví na majetkových pomeroch družstva. Žalobca

vykonával v spoločnosti S. – I., s.r.o. vedúceho (riaditeľa) odštepného závodu v N.

v pracovnom pomere. Výkonom tejto práce neplnil žiadne členské povinnosti voči

žalovanému. Ak v jeho práci došlo k nedostatkom, tak

ide o porušenie pracovných povinností vo vzťahu k jeho zamestnávateľovi, ktoré

zakladá jeho prípadnú pracovnoprávnu zodpovednosť a nie o porušenie povinností

vyplývajúcich z členstva v žalovanom družstve. Uvedené konanie však nemohlo byť

dôvodom pre zrušenie členstva v družstve.

K bodu B/ žalobca bol predsedom družstva, takže sa na neho zákaz konkurencie

vzťahoval. Z obsahu spisu nevyplýva a žalovaný to ani netvrdil, že by sám žalobca

v čase zrušenia členstva sám bol podnikateľom. Z výpisu z obchodného registra

vyplýva, že žalobca sa podieľal na založení spoločnosti S. – I., R., s.r.o. so sídlom

v R. Spoločnosť bola založená spoločenskou zmluvou 28.6.1993 a vznikla zápisom

do obchodného registra v rovnaký deň. Žalobca nebol konateľom tejto spoločnosti,

ani členom jej dozorných orgánov. Ustanovenie § 249 Obchod. zák. osobám v ňom

vymenovaným nezakazuje zúčastňovať sa na podnikaní inej podnikajúcej právnickej

osoby ako člen, spoločník, prípadne akcionár. Rozšírenie okruhu zakázaných foriem

účasti na podnikaní iných osôb neobsahovali ani stanovy družstva platné v čase

vylúčenia žalobcu. Všeobecný zákaz pre členov družstva zúčastňovať sa na

podnikaní inej podnikajúcej osoby vykonávajúcej rovnakú podnikateľskú činnosť

obsahuje čl. 6/11 terajších stanov družstva. Tie sú však platné až od 28.5.1996.

Konanie žalobcu v roku 1993 a 1994, preto nie je možné podľa nich hodnotiť.

Žalobca tým, že sa ako spoločník zúčastnil založenia spoločnosti S. – I., R., s.r.o. so

sídlom v R.N., nekonal v rozpore so zákonom a neporušil ani stanovy žalovaného.

K bodu C/ žalovaný je spoločníkom spoločnosti S. – I., s.r.o., P.. Čl. 5.2. bod 3

stanov uvedenej spoločnosti stanovuje, že každý zo spoločníkov má predkupné právo

ku vkladu druhého spoločníka. Odmietnutie, resp. neuplatňuje práva na odkúpenie

ponúkaného obchodného podielu nie je konaním v rozpore s uvedeným článkom

stanov spoločnosti. Nevyužitie predkupného práva samo o sebe nemôže byť

porušením povinnosti žalobcu ako člena družstva. Žalobca, ako predseda družstva

bol štatutárnym orgánom družstva D. a v danom prípade nedostával žiadne pokyny

zo strany družstva ani členov družstva na konanie v mene družstva, čo znamená, že

v žiadnom prípade nejde o porušenie povinnosti člena družstva, ktoré sú uvedené

v čl. 5 stanov družstva. Podľa § 231 ods. 3 Obchod. zák., môže byť člen vylúčený

jedine za opätovné porušenie svojich členských povinností. Ing. H. bol vylúčený

podľa § 231 ods. 3 ako člen za porušenie povinnosti štatutárneho orgánu. Vylúčenie

člena družstva podľa § 231 ods. 3 Obchod. zák. je z týchto dôvodov neprípustné.

Z doplneného dokazovania mal súd za preukázané, že sa nejednalo o voľný podiel,

pretože ďalší spoločník Ing. J. viazal predaj obchodného podielu len na osobu Ing.

M.. Ing. J. teda neponúkol obchodný podiel ani družstvu D., ani inému spoločníkovi.

Z týchto dôvodov uplatnenie predkupného práva v zmysle bodu 3 čl. 5.2

spoločenskej zmluvy S. – I. tak, ako to bolo vytknuté Ing. H. v uznesení o vylúčení

nebolo možné. Naopak prevod obchodného podielu bol v súlade so zákonom

a spoločenskou zmluvou S. – I., P., s.r.o., pretože § 115 ods. 2 Obchod. zák. ČR dáva

spoločníkovi možnosť previesť svoj obchodný podiel na inú osobu ako spoločníka,

ak to dovoľuje spoločenská zmluva. Táto podmienka je neplnená v bode 4 čl. 5.2

spoločenskej zmluvy, na základe ktorého „k prevodu podielu s výnimkou dedenia

je potrebný súhlas ostatných spoločníkov“. Ing. J. teda previedol na

Ing. M. svoj obchodný podiel v súlade so spoločenskou zmluvou, keďže sa tak stalo

so súhlasom ostatných spoločníkov. Nepravdivé je taktiež tvrdenie, že obchodný

podiel Ing. J. bol prevedený na nového spoločníka p. H., keďže Ing. J. previedol

podiel na Ing. M. kúpnou zmluvou zo dňa 17.12.1992. Ing. M. tento podiel

nadobudol ako fyzická osoba a je dodnes jeho majetkom. Po prevode obchodného

podielu nedošlo k zmene majetkových pomerov v spoločnosti S. – I., P., s.r.o., a teda

podiely ostatných spoločníkov ostali v pôvodnej výške. K zníženiu majetkového

podielu družstva D. prišlo až pri vstupe p. H. do spoločnosti S. – I., P. s.r.o. Pani H.

požiadala listom o vstup do spoločnosti a dňa 10.5.1993 správní rada rozhodla

o zvýšení základného imania. Záväzok na nový vklad prevzala p. H. v súlade s § 143

ods. 2 Obchod. zák. ČR so súhlasom správní rady S. – I., P., s.r.o. Pri zvýšení

základného imania došlo aj k zmene majetkových pomerov všetkých pôvodných

spoločníkov z 25% na 20%. Z uvedeného vyplýva, že nevyužitím predkupného práva

nedošlo zo strany žalobcu k žiadnemu porušeniu povinností v zmysle zákona. Ani po

doplnení dokazovania nebolo preukázané porušenie základných členských povinností

žalobcu ako člena družstva podľa rozhodnutia o vylúčení žalobcu z družstva zo dňa

14.6.1994, a preto rozhodnutie členskej schôdze konanej dňa 7.6.1994 v časti

o vylúčení člena Ing. J. bolo vyhlásené za neplatné. O trovách konania rozhodol

podľa

Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a navrhol napadnutý rozsudok

krajského súdu zmeniť tak, že žaloba o neplatnosť uznesenia členskej schôdze

sa zamieta. Podľa jeho názoru krajský súd nevykonal dokazovanie, ktoré mal

v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. vykonať. Opätovne iba

skonštatoval, že aj keď žalobca zanedbal správu zvereného majetku vo firme S. – I.,

P. s.r.o., aj keď svojvoľne založil konkurenčnú firmu S. – I.,R., s.r.o., a aj keď

odmietol kúpu voľného obchodného podielu s tým, že sa podiel družstva

v spoločnosti znížil z dôvodu, že sa spoločníkom stala jeho manželka, všetko je

v poriadku – žiadnu povinnosť člena družstva neporušil. Vôbec nie je dôležité, že

týmto konaním poškodil družstvo D., že sám, prípadne jeho manželka, získali

prospech, ktorý by inak prináležal družstvu D., ani to, že ku všetkým informáciám aj

funkciám sa dostal ako člen družstva a že zneužil svoje postavenie na to, aby získal

majetkový prospech pre seba. Krajský súd nesprávne posúdil skutkový stav

a nesprávne vyhodnotil hmotnoprávne vzťahy vyplývajúce z neuplatnenia práva

odkúpenia obchodných podielov a nevyvrátil skutočnosť, že práve konaním žalobcu

prišlo k poklesu podielu družstva na majetok spoločnosti S. – I., s.r.o. z 25% na 20%.

Krajský súd opomenul postup, akým sa zvyšuje základné imanie podľa Obchodného

zákonníka, kde sa uvádza, že záväzok na nové vklady sú oprávnení prevziať

prednostne doterajší spoločníci a až spoločníci nevyužijú prednostné právo, môže

záväzok so súhlasom VZ prevziať nový vklad ktokoľvek. Z uvedeného vyplýva, že

keď p. H. prevzala nový vklad, muselo predtým prísť k neuplatneniu predkupného

práva doterajšími spoločníkmi. Keď ostatní spoločníci neuplatnili právo kúpiť tento

podiel, bola možnosť odkúpiť podiel družstvom. Konanie žalobcu a obchodné

transakcie, mali za dôsledok pokles podielu družstva z 25% na 20% na imaní

spoločnosti S. – I., s.r.o. čo členská schôdza sa dozvedela až následne a konanie

žalobcu vyhodnotila ako porušenie povinnosti člena družstva. Súd v odôvodnení

rozhodnutia neuviedol ani jeden právny predpis ani jeden bod stanov, s ktorými je

rozhodnutie členskej schôdze v rozpore. Jednoznačne žalobca získal majetkový

prospech na úkor družstva D. v čase, keď bol jeho členom, z čoho je zrejmé, že

porušil článok 5 stanov družstva, podľa ktorého

bol povinný upevňovať, chrániť a rozvíjať majetok družstva. Namietal aj výšku

priznaných trov konania žalobcovi. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok

krajského súdu a žalobu zamietol. Namietal aj výšku priznaných trov žalobcovi

vzhľadom na to, že sa na pojednávaní dňa 6.9.2005 nezúčastnil a boli mu za toto

pojednávanie trovy priznané.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

prejednal vec podľa ust. a a zistil, že odvolanie

žalovaného vo veci samej nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdiť, či rozhodnutie súdu prvého

stupňa je správne, ktorým určil, že rozhodnutie členskej schôdze žalovaného zo dňa

7.6.1994 o vylúčení žalobcu je neplatné.

Žalobca bol vylúčený z družstva s poukázaním na čl. 5 stanov družstva a to

z dôvodov, že A/ zanedbal správu zvereného majetku vo firme S. – I., s.r.o. P.,

v ktorej zastupoval družstvo ako jeden zo spoločníkov firmy, že B/ svojvoľne založil

konkurenčnú firmu S. – I., R., s.r.o. so sídlom v R.K. a že C/ v mene družstva

svojvoľne odmietol kúpu voľného obchodného podielu spoločnosti S. – I., s.r.o. P.

a následne tento podiel odkúpila jeho manželka p. H..

Podľa ust. § 5 stanov družstva zo dňa 2.12.1992 medzi povinnosti člena

družstva nepatrí zaplatiť stanovený členský podiel, dodržiavať stanovy a riadiť sa

rozhodnutiami orgánov družstva a upevňovať, chrániť a rozvíjať majetok družstva.

Podľa čl. 4 bod c/1 stanov družstva valné zhromaždenie môže rozhodnúť

o vylúčení člena, ak porušil závažným spôsobom alebo opätovne svoje členské

povinnosti určené zákonom alebo stanovami.

Podľa ust. , člen môže byť z družstva

vylúčený, ak opätovne a napriek výstrahe porušuje členské povinnosti, alebo z iných

dôležitých dôvodov uvedených v stanovách.

Vznik a zánik členstva fyzickej alebo právnickej osoby v družstve upravuje

, ktorý pripúšťa podrobnejšiu úpravu členstva, jeho vzniku

a zániku tiež v stanovách družstva. Zákonom určené spôsoby zániku členstva nemôžu

byť rozšírené ďalšími dôvodmi v stanovách. Vylúčenie je jednostranný úkon

družstva, ktorý smeruje proti členovi a predstavuje závažný zásah do právneho

postavenia člena družstva. Zákon preto spája tento prejav vôle družstva

s podmienkami, ktoré musia byť splnené, aby vylúčenie bolo platné. Pokiaľ člen

družstva porušuje svoje členské povinnosti – toto porušovanie musí byť opakované,

resp. trvajúce a družstvo musí voči členovi uplatniť výstrahu, že bude vylúčený,

pokiaľ sústavne členské povinnosti bude porušovať. Pokiaľ zákon hovorí o iných

dôležitých dôvodoch na vylúčenie člena z družstva, nemôže ním byť samotné

porušenie členských povinností, ale musí ísť o iný dôležitý dôvod s ohľadom na

činnosť a vnútorné fungovanie družstva. Stanovy musia dostatočne a určito

špecifikovať dôležité dôvody. Článok 5 Stanov žalovaného obsahuje len všeobecne

povinnosť upevňovať, chrániť a rozvíjať majetok družstva. Žalobca bol dňa 14. júna

1994 členskou schôdzou vylúčený z družstva A/ pre porušenie povinností

spočívajúcich v zanedbaní správy zvereného majetku vo firme S. – I., s.r.o. P.,

v ktorej zastupoval družstvo ako jedného zo spoločníkov firmy, B/ za svojvoľné

založenie konkurenčnej firmy S. – I., R., s.r.o. so sídlom v R.K. a C/ za svojvoľné

odmietnutie kúpy volného obchodného podielu spoločnosti S. – I., s.r.o. P. Dovolací

súd vyslovil jednoznačný právny záver, že dôvody vylúčenia pod bodom A a B,

nemôžu byť dôvodmi pre vylúčenie žalobcu z družstva. Jeho konanie nebolo

v rozpore so zákonom, neporušil stanovy žalovaného resp. nejednalo sa o konanie

vyplývajúce z členského pomeru.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací je viazaný právnym

názorom dovolacieho súdu ( ), a preto sa zaoberal len dôvodom

vylúčenia uvedenými pod bodom C/ a to svojvoľné odmietnutie kúpy volného

obchodného podielu spoločnosti S. – I., s.r.o. P. žalobcom. Žalovaný nepreukázal, že

by žalobca (predseda družstva) ako štatutárny orgán nemohol bez rozhodnutia

členskej schôdze rokovať o uplatnení predkupného práva týkajúceho sa predaja

obchodného podielu v spoločnosti S. – I., s.r.o. P.. Bol oprávnený konať samostatne

a nebol v tomto smere viazaný pokynmi vyššieho orgánu družstva. Nevyužitie

predkupného práva na odkúpenie obchodného podielu v uvedenej spoločnosti, samo

o sebe nie je konaním v rozpore s ustanovením čl. 5 stanov a dôvodom na vylúčenie

člena z družstva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že žalovaný nepreukázal

závažné porušenie členských povinností žalobcom. Vylúčenie žalobcu na členskej

schôdzi konanej dňa 7.6.1994 z družstva, preto nebolo platné tak, ako konštatoval aj

krajský súd v napadnutom rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa ust. rozsudok krajského súdu vo veci samej ako vecne správny

potvrdil.

V časti trov konania podľa ust. rozsudok krajského súdu zmenil

tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 2.000,- Sk za

odvolací súdny poplatok.

O trovách dovolacieho a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa

, Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov

odvolacieho konania v sume 4.000,- Sk (2 x á 2.000,- Sk zaplatený súdny poplatok

za odvolanie) a dovolacieho konania v sume 4.000,- Sk (zaplatený súdny poplatok)

spolu v sume 8.000,- Sk.

Právnemu zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia neboli priznané

s poukázaním na ust. – neboli vyčíslené do 3 pracovných dní od

vyhlásenia tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 8. apríla 2008

JUDr. Alena Priecelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: