Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a34/380499.3df96c.pdf
PDF · 147.42 KB
No categories available
3Obdo/35/2007
Najvyšší súd3 Obdo 35/2007 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Margity Fridovej a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a Mgr. Ľubomíry
Kúdelovej v právnej veci žalobcu: P., so sídlom R., X., IČO: X., proti žalovanej: A.,
bytom Č., X., o zaplatenie 22 395 Sk s príslušenstvom, na dovolanie žalobcu proti
uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14 Cob 3/2007 zo dňa
13. februára 2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn.
14 Cob 3/2007 zo dňa 27. mája 2008 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom zo dňa 28.9.2006 č. k. 18 Cb 149/05-100 Okresný súd v Martine
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10 230 Sk spolu s úrokom z omeškania
vo výške 0,13 % za každý deň omeškania zo sumy 16 200 Sk od 12.5.2004 do 5.10.2005
vo výške 10 783 Sk, zo sumy 13 200 Sk od 6.10.2005 do 9.11.2005 vo výške 600 Sk
a zo sumy 10 200 Sk od 10.11.2005 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi vrátil časť súdneho poplatku zo žalobného návrhu
v sume 100 Sk a upravil Daňový úrad B., aby po právoplatnosti tohto
rozhodnutia poukázal na účet žalobcu P., R.,
X., IČO: X., č. účtu X., sumu 100 Sk
na vrátenie časti súdneho poplatku zaplateného kolkovými známkami v celkovej
sume 1115 Sk. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške
559 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol,
že predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo na zaplatenie sumy 16 200 Sk
s príslušenstvom z titulu poskytnutého úveru, na základe zmluvy o úvere č. 5180912
zo dňa 26.3.2004 vo výške 12 000 Sk.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že účastníci konania uzatvorili dňa 26.3.2004
zmluvu o úvere č. 5180912, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver
v sume 12 000 Sk a žalovaná ako dlžník sa zaviazala zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi túto
sumu, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 6000 Sk, t. j. spolu sumu 18 000 Sk,
a to v 10-tich dvojtýždňových splátkach po 1800 Sk, počnúc dňom 9.4.2004 na účet
veriteľa č. X., resp. v hotovosti mandatárovi. Pre prípad omeškania dlžníka
s úhradou dlhu v náväznosti na body 15. a 16. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
sa zmluvné strany dohodli na splnomocnení tak, že dlžník ako splnomocniteľ udelil
v zmysle § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka splnomocnenie veriteľovi, ako
splnomocnencovi, na všetky právne úkony v Stredisku cenných papierov SR, a. s. s tým, že
veriteľ je oprávnený splnomocniť tretiu osobu na všetky právne úkony v Stredisku cenných
papierov SR, a. s. vyplývajúce z tohto splnomocnenia, ktoré platí na dobu neurčitú. Dlžník,
ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta M., A., Z., k spísaniu notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, t. j. aby v mene žalovanej uznal záväzok z predmetného úveru tak, aby
notárska zápisnica sa stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, na celý
majetok do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku v prípade čiastočného
splatenia dlhu žalovanej a jej príslušenstva). Dlžník sa zaväzuje uhradiť všetky náklady
súvisiace so spísaním notárskej zápisnice. Dlžník súčasne vyhlásil, že súhlasí so
Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy.
Podľa § 273 ods. 1 Obch. zák., časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami, alebo
odkazmi na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim zmluvu známe alebo
k návrhu priložené. Súd mal preukázané, že žalovaná z uvedenej čiastky 18 000 Sk
uhradila ku dňu podania návrhu iba čiastku 1800 Sk dňa 19.4.2004 a súčasne, že bola
dohodnutá splatnosť dlhu pre prípad omeškania dlžníka s plnením povinnosti, ku ktorým sa
zaviazal, a to splácať dlh v dohodnutých splátkach v zmysle splátkového kalendára.
Podľa čl. 04 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ak dlžník neuhradí včas
dve po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, stáva sa celý dlh splatný
okamžite. Podaním zo dňa 3.1.2006 žalobca zobral svoj návrh v časti zaplatenia sumy
6000 Sk späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Súd uznesením zo dňa 6.2.2006 v tejto
časti konanie zastavil v súlade s ust. § 96 ods. 1, 3 OSP. Súd mal preukázané, že žalovaná
si nesplnila splátkový kalendár, preto jej bolo zo strany žalobcu oznámené, že stratila
výhodu splátok a stal sa splatným celý dlh naraz dňom 12.5.2004. Vzhľadom na uvedené,
súd návrhu žalobcu, pokiaľ ide o zaplatenie sumy 10 200 Sk z titulu nesplateného úveru
a príslušného poplatku, vyhovel.
V čl. 6 Všeobecných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak sa
stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 04 týchto podmienok, zaväzuje sa dlžník
zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň
omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia. Pokiaľ sa
žalobca domáhal zaplatenia úroku z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň omeškania,
súd tomuto návrhu vyhovel len v časti, a to tak, že priznal žalobcovi právo na úroky
z omeškania vo výške 0,13 % denne za každý deň omeškania. V danom prípade súd
aplikoval ust. § 265 Obch. zák., pričom poukázal na skutočnosť, že úroková sadzba
vo výške 0,25 % z dlžnej sumy, predstavuje úrokovú sadzbu 91,25 % ročne a takéto
zmluvné dojednanie podľa názoru súdu odporuje poctivému obchodnému styku
s poukazom na uvedené ustanovenie. Pri komplexnom posúdení všetkých okolností daného
prípadu, podľa názoru súdu, primeraná výška úroku z omeškania je 0,13 % denne.
Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu, ktorý obsahoval nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania presahujúcich 0,13 % denne, zamietol.
Súd zamietol aj návrh žalobcu v časti, ktorým sa domáhal zaplatenia nákladov
za spísanie notárskej zápisnice v sume 3676 Sk a k náhrade trov exekučného konania
vo výške 2399 Sk. Z obsahu plnomocenstva v zmysle zmluvy o úvere medzi povinnou –
žalovanou ako splnomocniteľom a advokátom M. ako splnomocnencom, súd zistil, že
žalovaná ako povinná nesplnomocnila M., advokáta na uznanie trov za spísanie notárskej
zápisnice tak, ako tomu bolo učinené v notárskej zápisnici zo dňa 13.8.2004. Pokiaľ teda
došlo k uznaniu splnomocnenou osobou M. istiny v sume 19 996 Sk, pričom sa uvádza, že
celý vyššie uvedený dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku
z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice, v tejto časti je
uvedené uznanie dlhu neplatné, pretože žalovaná nesplnomocnila M.
na takéto uznanie, keďže sama sa zaviazala v zmluve o úvere uhradiť všetky náklady
súvisiace so spísaním notárskej zápisnice, a takisto trov právneho zastúpenia. Poukázal
v ďalšom na právoplatné uznesenie Okresného súdu v Martine zo dňa 11.3.2005 sp. zn.
14 Er 189/04, Ex 1121/04, právoplatného dňa 4.5.2005, ktorým okresný súd zamietol
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného P., R.,
Bratislava, na základe exekučného titulu – notárskej zápisnice. Týmto právoplatným
uznesením okresného súdu bolo vyslovené, že právny úkon, a to uznanie záväzku uhradiť
náklady so spísaním notárskej zápisnice, je absolútne neplatný. Uvedený záväzok
žalovanej znášať náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice
a trovy exekučného konania boli záväzkom smerujúcim v exekučnom konaní a v tomto
konaní bol žalobca neúspešný bez viny žalovanej, keďže súdu nepreukázal opak.
Neuniesol tak dôkazné bremeno svojho skutkového tvrdenia, že žalovaná má zmluvný
záväzok uhradiť mu náklady za spísanie notárskej zápisnice a trov exekučného konania.
Súd priznal žalobcovi náhradu za zaslanie jednej upomienky v sume 30 Sk, a to
výzvy na úhradu z 12.5.2004. Doručovanie ďalších výziev na úhradu žalobca súdu
nepreukázal, preto nárok na úhradu za zaslanie týchto upomienok v sume 90 Sk zamietol.
O vrátení časti súdneho poplatku súd rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4, 6 Zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP.
Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podal žalobca odvolanie a domáhal sa
zmeny rozsudku Okresného súdu v Martine odvolacím súdom tak, že tento uloží žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi aj 0,12 % úrok z omeškania za každý deň omeškania z dlžnej
sumy 16 200 Sk od 12.5.2005, zo sumy 13 200 Sk od 6.10.2005 do 9.11.2005, zo sumy
10 200 Sk od 10.12.2005 do zaplatenia, zostatok poplatku za zaslanie upomienok vo výške
90 Sk, pomernú časť trov prvostupňového konania a trovy odvolacieho konania.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, uznesením zo dňa 13.2.2007 č. k.
14 Cob 3/2007-124 konanie o odvolaní zastavil. Nariadil vrátiť žalobcovi súdny poplatok
za odvolanie vo výške 1800 Sk, zaplatený prostredníctvom kolkových známok s tým, že
súdny poplatok bude žalobcovi vrátený po právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom
Daňového úradu B. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozhodnutie
odôvodnil tým, že keďže stanovená 10-dňová lehota na zaplatenie súdneho poplatku je
upravená v § 10 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov, ktorého ustanovenie má hmotnoprávny charakter, je pre zachovanie lehoty
rozhodujúce, aby kolkové známky, prostredníctvom ktorých je súdny poplatok platený,
došli súdu najneskôr v posledný deň uvedenej lehoty. K vymedzeniu lehoty 10 dní od
doručenia výzvy ako lehoty hmotnoprávnej, odvolací súd poukázal na ust. § 9 ods. 1
zákona o súdnych poplatkoch, ktoré upravuje platobné miesto, ktoré má súvis
pri vyhodnotení, či sa súdny poplatok zaplatil riadne a včas. Konštatoval, že súdny
poplatok je zaplatený kolkovými známkami v deň, kedy sú kolkové známky odovzdané
príslušnému súdu. V danom prípade krajskému súdu bola doručená výzva na zaplatenie
súdneho poplatku spolu s nalepenými kolkovými známkami dňa 30.1.2007. Keďže
posledným dňom lehoty na zaplatenie súdneho poplatku bol 29.1.2007 (pri doručení výzvy
žalobcovi dňa 19.1.2007), súdny poplatok za odvolanie v zákonom stanovenej lehote
zaplatený nebol. Krajský súd preto konanie podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov zastavil. O vrátení súdneho poplatku
rozhodol v zmysle ust. § 11 ods. 3, 4, 6 tohto zákona. O trovách konania rozhodol podľa
§ 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 2, veta prvá OSP.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote dovolanie žalobca v zmysle § 241
ods. 2, písm. a/ OSP a namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 237 OSP,
konkrétne s poukazom na ust. § 237, písm. f/ OSP, t. j. že sa mu ako účastníkovi konania
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Uviedol, že sa nestotožňuje s názorom
krajského súdu, že lehota 10 dní na zaplatenie súdneho poplatku má hmotno-právny
charakter. V predmetnom prípade žalobcovi bola výzva na zaplatenie súdneho poplatku
skutočne doručená 19.1.2007, žalobca nalepil kolkové známky v požadovanej výške
a predmetnú výzvu spolu s vyjadrením dňa 26.1.2007 odposlal cestou Slovenskej pošty,
a. s. súdu. Tým, podľa jeho názoru, splnil povinnosť uhradiť požadovaný súdny poplatok
za odvolanie v stanovenej 10-dňovej lehote. Lehota 10 dní je, podľa jeho názoru, lehotou
sudcovskou. Žalobca ešte pred vydaním a doručením uznesenia o zastavení odvolacieho
konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, predmetný poplatok uhradil tak, ako to
konštatuje odvolací súd vo svojom rozhodnutí. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 10
ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch. Namietal, že krajský súd pochybil, pretože nemal
vydať rozhodnutie o zastavení odvolacieho konania, ale po nezaplatení súdneho poplatku
žalobcom v stanovenej lehote, mal vrátiť spis súdu prvého stupňa, ktorý by rozhodol
vo veci a voči rozhodnutiu, ktorého by bolo prípustné odvolanie. Tým, že krajský súd
vo veci sám rozhodol a účastníka poučil o tom, že voči jeho rozhodnutiu nie je prípustné
odvolanie, odňal žalobcovi ako účastníkovi konania právo na podanie opravného
prostriedku, čo je v rozpore so zásadou dvojstupňového konania pred súdmi. Navrhol, aby
dovolací súd rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. l OSP),
po preskúmaní procesných podmienok podľa § 236 a nasl. OSP dospel k záveru, že
dovolanie je dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 OSP). Podľa § 237, písm. f/ OSP, dovolanie je prípustné
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom. Prípustnosť dovolania však nie je založená už tým, že
dovolateľ príslušnú vadu konania tvrdí, ale až zistením, že konanie takouto vadou skutočne
trpí. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorý znemožnil
účastníkovi realizáciu procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237, písm. f/ OSP významná, sa pritom jedná len
vtedy, ak išlo o postup nesprávny. Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti o vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom
navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ (§ 5 ods. 1, písm. a/ Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v znení neskorších predpisov). Podľa § 10 ods. 1 tohto zákona, ak nebol
zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, odvolania alebo dovolania,
súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote desiatich dní od doručenia výzvy, ak
aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch
nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Podľa § 14 tohto zákona,
na konanie vo veciach poplatkov, ak tento zákon neustanovuje inak, platí primerane
Občiansky súdny poriadok. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, účinného od 1.7.2007,
na počítanie lehôt podľa tohto zákona sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku.
Lehota vymedzená v § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch je lehotou
procesnoprávnou. Argumentom pre priznanie procesného charakteru tejto lehote je fakt, že
ide o poplatok za konanie pred súdom, ktoré je ako celok upravené Občianskym súdnym
poriadkom. Je tu teda daná súvislosť s civilným procesom. V náväznosti na to, potom aj
lehoty by mali byť v súlade s ustanoveniami procesného poriadku. Ak teda má byť súdny
poplatok zaplatený v lehote, postačí podanie s kolkami odovzdať na prepravu v tejto lehote
(t. j. 10 dní od doručenia výzvy) orgánu, ktorý má podanie doručiť, resp. dať v lehote
príkaz banke alebo podať na súde.
Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca si s podaním odvolania svoju poplatkovú
povinnosť nesplnil. Následne bol krajským súdom postupom podľa zákona č. 71/1992 Zb.
vyzvaný, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok za odvolanie
vo výške 2000 Sk (položka 2, písm. a/ Sadzobníka o súdnych poplatkoch). Súčasne bol
poučený o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku. Výzva súdu zo dňa 18.1.2007 bola
žalobcovi doručená dňa 19.1.2007. Žalobca kolkové známky v súdom požadovanej výške
a predmetnú výzvu spolu s vyjadrením dňa 26.1.2007 podaním na pošte zaslal súdu.
Krajskému súdu bola doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku s nalepenými
kolkovými známkami dňa 30.1.2007. Posledným dňom lehoty na zaplatenie súdneho
poplatku bol deň 29.1.2007. Pokiaľ teda žalobca súdny poplatok v kolkových známkach
v požadovanej výške odovzdal na prepravu dňa 26.1.2007, zaplatil ho v lehote (t. j.
v lehote 10 dní od doručenia výzvy).
Nemožno však súhlasiť s tvrdením dovolateľa, že zastaviť odvolacie konanie
pre nezaplatenie súdneho poplatku za odvolanie, mal v danom prípade prvostupňový súd.
Podľa § 211 ods. 2 OSP (účinného od 1.9.2005 do 30.6.2005), odvolací súd odstraňuje
vady odvolania vrátane výzvy na zaplatenie súdneho poplatku. V odvolacom konaní sa
poplatok platí na účet súdu, ktorý rozhoduje o odvolaní (§ 9 ods. 3 zákona o súdnych
poplatkoch, účinného v čase podaného odvolania). Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 621/2005
Z. z. (účinného od 1.1.2006), ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v znení neskorších predpisov platí, že uznesenie o zastavení konania
pre nezaplatenie súdneho poplatku zruší po splnení zákonnej podmienky príslušný súd.
Z uvedeného vyplýva, že v situácii, kedy o súdnych poplatkoch rozhodujú odvolacie súdy,
odpadá „tretia“ lehota na zaplatenie, t. j. odvolacia lehota voči uzneseniu o zastavení
konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. V danom prípade postup krajského súdu bol
správny, pretože o zastavení odvolacieho konania rozhodol príslušný súd, ktorý súdny
poplatok za podanie odvolania vyrubil.
Dovolací súd preto napadnuté uznesenie podľa § 243b ods. 1 OSP zrušil a podľa
odseku 2 tohto ustanovenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.
O trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd v novom rozhodnutí o veci
samej (§ 243d ods. 1 OSP).
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 27. mája 2008
JUDr. Margita F r i d o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: