Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d9b/378733.a2a398.pdf
PDF · 111.68 KB
No categories available
1Obo/110/2007
Najvyšší súd1 Obo 110/2007 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte predsedníčky JUDr. M. Fridovej
a členiek JUDr. H. Haukvitzovej a JUDr. Ľ. Kúdelovej v právnej veci žalobcu: I., K., K.,
správkyňa konkurznej podstaty úpadcu: B.., R., T., zast. JUDr. J., advokát, M., T., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu: M., M., K., proti žalovanému: U., P.,
o určenie neplatnosti zmluvnej odchýlky v poistnej zmluve a o zaplatenie
600 000 Sk, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.
36 Cb 10/2002-120 zo dňa 2. júla 2007, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 36 Cb 10/2002-120 zo dňa 2. júla 2007
p o t v r d z u j e.
Žalovanému trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd, ako súd prvého stupňa, zamietol žalobu
na určenie neplatnosti zmluvnej odchýlky a zaplatenie sumy 600 000 Sk. Žiadnemu
z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
V dôvodoch svojho rozsudku uviedol, že na základe vykonaného dokazovania
konajúci súd dospel k záveru, že žalobca nesprávne posudzuje rozsah poistného krytia, ak
má za to, že vylúčením vedomého porušenia povinnosti je poistné krytie nulové. V zmysle
čl. 5 ods. 4 VPP poistenia zodpovednosti za škodu možno dohodnúť, že poistenie sa
nevzťahuje na zodpovednosť za škodu vzniknutú inými rizikami, ako sú uvedené v ods. l
a 2 tohto článku. Poistná zmluva v zmysle tohto článku vylúčila vedomé porušenie
povinnosti, t. j. zodpovednosť za také zavinenie, kde je prítomná intelektuálna zložka.
Táto je prítomná pri priamom a nepriamom úmysle a pri vedomej nedbanlivosti.
Intelektuálna zložka nie je zastúpená pri nevedomej nedbanlivosti, pre jeho zodpovednosť
za tento druh zavinenia je v plnej miere krytá. Žalobca sa teda nemôže dovolávať toho, že
zmluva nekryje žiadne riziko. Po opätovnom posúdení nároku súdom, dospel súd
k záveru, že nárok je nedôvodný, a preto ho zamietol v plnom rozsahu. Výrok o trovách
konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. l OSP, žalobca si však žiadne trovy konania
neuplatnil, súd preto rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať trovy konania. Namietal,
že jeho zodpovedný pracovník z nedbanlivosti nevykonával službu zodpovedne, lebo
v dlhšom čase od 18.30 h dňa 17.6.1999 do 4.30 h dňa 18.6.1999 si vlámanie alebo inú
podozrivú činnosť vôbec nevšimol, čím došlo k vlámaniu a odcudzeniu vecí. Jeho
pracovník úmyselne neporušil režimové opatrenia, ale pri výkone obchádzkovej služby
nebol dôsledný a pri jej výkone mal zistiť na bočných dverách objektu rozlomenú vložku
FAB a vylomené dvere do budovy. Ak by to bol zistil včas, možno by bol páchateľ
pri čine zaistený.
Podľa § 788 ods. 2, 3 Obč. zák. v platnom znení, súčasťou poistnej zmluvy sú
všeobecné poistné podmienky schválené dozorným orgánom. V poistnej zmluve sa možno
od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených, alebo ak je to
na prospech poisteného. V článku 5 Všeobecných poistných podmienok bolo dohodnuté,
že poistenie sa nevzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú len úmyselne. V poistnej
zmluve, v článku 2 bod 4 písm. a, bolo dohodnuté, že poistenie sa nevzťahuje na škodu
spôsobenú vedomým porušením povinnosti, t. j. že sa nevzťahuje aj na nedbanlivostné
porušenie povinnosti. V poistných podmienkach poistenia zodpovednosti za škodu, ktoré
platia pre zmluvu, ktorú uzavreli so žalovanou, nie je určené, že sa možno odchýliť
od výluk v nich stanovených alebo v poistných podmienkach ustanovené výluky
rozširovať o ďalšie výluky, t. j. úmyselné konanie rozšíriť a na nedbanlivostné konanie,
pokiaľ by neboli v jeho prospech. Preto dojednanie v poistnej zmluve, že poisťovňa nie je
povinná nahradiť za neho škodu vedľajšiemu účastníkovi, ak škoda vznikla vedomým
(nedbanlivým) porušením povinnosti je neplatné, pretože je v jeho prospech. V poistných
podmienkach sa neuvádza, že poisťovňa nie je povinná nahradiť za neho škodu
poškodenému, ak škoda vznikla vedome, t. j. z nedbanlivosti. Uvádza sa len, že poistenie
sa nevzťahuje, ak škoda vznikla úmyselne. Ak by tomu tak malo byť podľa čl. 5 bod 4
VPP, že poistenie sa nevzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselne, ale aj
z nedbanlivosti, je tým vylúčená akákoľvek postihnuteľnosť žalovanej pri plnení
za škodu. Je toho názoru, že v tejto časti je poistná zmluva neplatná podľa § 39 Obč. zák.,
lebo odporuje zákonu, ho obchádza a prieči sa dobrým mravom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalobcu
podľa § 212 ods. l OSP v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na nariadenom
pojednávaní riadne ospravedlnil a napadnutý rozsudok podľa § 219 OSP ako vecne
správny potvrdil. Zobral na vedomie zmenu v osobe správcu konkurznej podstaty,
ku ktorej došlo na základe uznesenia konkurzného súdu z októbra 2007. Vychádzal
zo zistenia, že predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo na vyslovenie neplatnosti
článku 2 bod 4 písm. a poistnej zmluvy a zaplatenie 600 000 Sk. Účastníci uzatvorili
9.6.1999 poistnú zmluvu O poistení zodpovednosti za škodu. Túto vymedzili v čl. l bod l
písm. a/, b/, kde je uvedené, že poistenie podľa tejto zmluvy zahŕňa a/ poistenie
všeobecnej zodpovednosti za škodu a b/ poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
výkonom strážnej služby v rozsahu podľa článku 2 tejto zmluvy. V článku 2 – Osobitné
zmluvné dojednania je v bode 4 písm. a/ uvedené, že okrem vylúčení stanovených
v článku V ods. l, 2, 3 a 5 VPPZ a v súlade s čl. 5 ods. 4 VPPZ sa poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú výkonom strážnej služby nevzťahuje na zodpovednosť za škodu
spôsobenú vedomým porušením povinností stanovených zmluvou o poskytovaní
súkromných bezpečnostných služieb (smernice pre výkon strážnej služby). Medzi
účastníkmi nie je sporné, že v nočných hodinách bližšie nezistenej dobe zo 17.
na 18.6.1999 doteraz neznámy páchateľ sa vlámal do objektu vedľajšieho účastníka
a odcudzil odtiaľ rôzne hnuteľné predmety, čím mu bola spôsobená škoda v udanej výške
786 200 Sk. V objekte vykonával strážnu službu pracovník žalobcu, ktorý riadne
v potrebných intervaloch vykonával obchôdzku a pri obchôdzke v čase od 4.25 do 4.35 h
dňa 18.6.1999 zistil vylomený bočný vchod a dvere a krádež, o čom vyrozumel policajné
orgány. Žalobca sa domnieva, že pokiaľ by jeho pracovník vykonával obchôdzku
dôslednejšie, mohol toto narušenie objektu zistiť skôr, prípadne prichytiť páchateľa, preto
považuje škodu, ktorá vznikla vedľajšiemu účastníkovi v dôsledku krádeže vlámaním,
za poistnú udalosť v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy, za ktorú zodpovedá z titulu
nevedomej nedbanlivosti, a ktorú je potom za neho povinný plniť žalovaný. Odvolací súd
je zhodne s prvostupňovým súdom toho názoru, že v predmetnom prípade vôbec nedošlo
k poistnej udalosti, na ktorú by sa vzťahovala zodpovednosť žalobcu. Ako sa z obsahu
spisu zisťuje, povinnosti pre výkon strážnej služby upravovali režimové opatrenia, ktoré
v časti – Základné povinnosti Súkromnej bezpečnostnej služby a jej členov upravovali
konkrétne povinnosti na zabezpečenie ochrany majetku vedľajšieho účastníka žalobcom,
kde je okrem iného uvedené, že zabezpečenie ochrany majetku a objektov sa vykonáva
týždenne v dobe O. nepretržite v sobotu a nedeľu a počas sviatkov, dní pracovného voľna
a pokoja. Počas výkonu služby je služba povinná vykonávať nepravidelnú pochôdzku
a o tejto viesť záznam v knihe služieb. Počas výkonu služby je povinný vykonávať
obchôdzky po určených trasách v objekte v nepravidelných intervaloch tak, že za každých
X. minút vykoná minimálne jednu obchádzku. O vykonaní obchádzok vedie predpísanú
evidenciu v knihe služieb. Pri pochôdzkovej činnosti je potrebné sa zamerať
predovšetkým na pohyb cudzích osôb po pracovnej dobe
a na uzamykanie budov, prevádzkových a skladových priestorov, uzatvorenie okien
a dverí. Vyšetrovaním predmetnej trestnej činnosti neznámeho páchateľa nebolo zistené,
že škoda, ktorá vznikla vedľajšiemu účastníkovi bola spôsobená výkonom strážnej služby,
a že by teda išlo o škodu, ktorá je predmetom poistného krytia podľa uzatvorenej poistnej
zmluvy. Obchôdzky boli vykonávané podľa režimových opatrení, o čom svedčia
predložené záznamy a pri pochôdzke v čase od 4.25 h strážna služba zistila narušenie
objektu, čo ihneď ohlásili polícii. Kedy konkrétne došlo k vlámaniu sa počas vyšetrovania
nezistilo a nebolo ani preukázané, že k vlámaniu a následnej škode došlo v dôsledku
zodpovednosti žalobcu pri výkone strážnej služby, nie je preto možné zodpovednosť
za škodu pripísať na vrub pracovníka žalobcu. Treba súhlasiť s názorom, že
v predmetnom prípade nedošlo k poistnej udalosti, ktorá je krytá poistnou zmluvou
č. 20 3 1705. Za daného skutkového a právneho stavu veci nebol dôvod zaoberať sa
námietkou žalobcu o neplatnosti článku 2 bod 4 písm. a/ poistnej zmluvy. Odvolací súd
preto odvolaniu žalobcu nevyhovel.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. l v spojení s § 142
ods. l OSP, ale pretože žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, neboli
mu priznané.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 27. mája 2008
JUDr. Margita F r i d o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: