Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/4/2007

Najvyšší súd1 Obo 4/2007 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Margity Fridovej a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a Mgr. Ľubomíry

Kúdelovej v právnej veci žalobcu: M., T., P., Č., zast. JUDr. P., advokátom, M.,

Bratislava, proti žalovanému: A.

T., D., zast. JUDr. E., advokátkou,

X., D., o zaplatenie 572 852 Sk s príslušenstvom,

na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. -302

zo dňa 15. decembra 2004 v znení opravného uznesenia č. k. -338 zo dňa

28. novembra 2006, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.

-302 zo dňa 15. decembra 2004 v znení opravného uznesenia č. k.

-338 zo dňa 28. novembra 2006 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu

trovy odvolacieho konania v sume 22 351,70 Sk.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským

súdom v Trnave dňa 24.1.2001 č. k. -14 zrušil v časti zmenkovej sumy

248 616,80 Sk, v časti úroku 6 % od 29.7.2000 do zaplatenia, v časti trov konania

z priznanej náhrady súdneho poplatku v rozsahu 9944 Sk a z priznanej náhrady trov

právneho zastúpenia v rozsahu 500 Sk. Vo zvyšku súd zmenkový platobný rozkaz

ponechal v platnosti. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania o námietkach.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom

zo dňa 24.1.2001 súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi (pôvodne E.) zmenkovú sumu

572 852 Sk so 6 % úrokom od 29.7.2000

do zaplatenia a na trovách konania 22 912 Sk ako náhradu za zaplatený súdny poplatok

a 5560 Sk ako náhradu nákladov právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný v zákonnej lehote námietky, v ktorých

poukazoval na zánik pohľadávky žalobcu jej započítaním. Súd na základe vykonaného

dokazovania dospel k záveru, že námietky žalovaného sú čiastočne dôvodné. V súlade

so stanoviskom žalovaného jeho záväzok voči pôvodnému žalobcovi E. predstavoval 547

812,20 Sk, ako to vyplýva zo započítania pohľadávok jednostranným úkonom, ktoré tento

subjekt oznámil žalovanému listom z 19.6.2000

(proti pohľadávke vo výške 662 812,20 Sk započítal záväzok voči žalovanému vo výške

115 000 Sk), z listu zo dňa 6.2.2001 obsahujúceho žiadosť o potvrdenie záväzkov

žalovaného vyčíslených sumou 547 812,20 Sk i zo skutočnosti, že na terajšieho žalobcu F.

zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2002 postúpil svoju pohľadávku voči

žalovanému v tejto výške. Súd tak pri rozhodovaní vychádzal z aktívnej legitimácie

žalobcu čo do výšky 547 812,20 Sk. Za dôvodné a na započítanie s touto pohľadávkou

žalobcu spôsobilé pohľadávky žalovaného, považoval súd pohľadávky uznané žalobcom

vo výške 132 767,40 Sk i pohľadávku na základoch reklamácie uplatnenej vo výške

809,60 Sk faktúrou č. 3600, keď vychádzal zo skutočnosti, že žalobca dôvodnosť tejto

pohľadávky nespochybnil a jej neuznanie na započítanie odôvodnil iba zánikom

zmluvného vzťahu účastníkov, hoci podľa predložených listinných dôkazov pohľadávka

žalovaného (fa č. 3600) bola splatná 17.4.2000 a žalobca od obchodnej zmluvy s

okamžitou účinnosťou odstúpil listom zo dňa 25.4.2000, podľa obsahu ktorého

autorizovaným importérom zmluvných výrobkov prestal byť dňom 19.5.2000. Za rovnako

dôvodné považoval súd započítanie pohľadávky žalovaného vo výške 90 000 Sk, ktorých

prevzatie na nezrealizovanú dodávku žalobca potvrdil a v konaní hodnoverným spôsobom

nepreukázal jej započítanie s inou svojou pohľadávkou voči žalovanému. Naproti tomu

za nedôvodný považoval súd nárok žalovaného a v súvislosti s tým i započítaciu námietku

týkajúcu sa náhrady škody – ušlého zisku, ktorá mu mala byť spôsobená v dôsledku

porušenia zmluvných povinností žalobcu, dodať dohodnutý počet vozidiel v roku 1999.

Žalovaný porušené ustanovenia zmluvy dôslednejšie nešpecifikoval, pričom podľa

zistenia súdu obchodná zmluva zo dňa 19.3.1997, ani ročná dohoda na rok 1999 zo dňa

1.12.1998 záväzok žalobcu na dodávku konkrétneho počtu vozidiel neobsahujú, ročná

dohoda konkretizuje iba odberový záväzok žalovaného a obchodná zmluva záväzok

žalobcu definuje ako povinnosť podľa svojich možností a výrobnej kapacity výrobcu

zabezpečovať predajcovi dodávky zmluvných výrobkov. Vzhľadom na uvedené,

považoval súd za dôvodnú námietku žalovaného čo do rozsahu 248 616,80 Sk,

pozostávajúcich zo sumy 25 039,80 Sk ako rozdielu zmenkovej sumy 572 852 Sk a výšky

pohľadávky postúpenej na žalobcu 547 812,20 Sk, zo sumy 132 767,40 Sk predstavujúcej

žalobcom uznané záväzky voči žalovanému, zo sumy 809,60 Sk (fa č. 3600) a 90 000 Sk

(žalobcom prevzatá záloha). V tomto rozsahu spolu so súvisiacim zmenkovým úrokom

vo výške 6 % a časťou zmenkovým platobným rozkazom priznaných trov konania,

zodpovedajúcou výške dôvodne uplatneného nároku žalobcu, súd podľa

zmenkový platobný rozkaz zrušil. Vo zvyšku zmenkový platobný rozkaz ponechal

v platnosti. Vzhľadom na pomerný úspech účastníkov v konaní o námietkach, súd podľa

žiadnemu z nich nepriznal právo na náhradu trov tohto konania.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie. V odvolaní uviedol, že súd

prvého stupňa mal zmenkový platobný rozkaz zrušiť v celosti a žalobcu zaviazať

na náhradu trov konania. Súd podľa jeho názoru nesprávne vyhodnotil zistené skutkové

dôkazy a na základe takto nesprávne zisteného skutkového stavu dospel aj k nesprávnemu

právnemu záveru. Namietal, že súd jeho započítaciu námietku, týkajúcu sa ušlého zisku

neuznal, pretože nezistil zo strany žalobcu porušenie zmluvnej povinnosti – dodať

dohodnutý počet vozidiel v roku 1999, pričom poukázal na rámcovú zmluvu z 19.3.1997

a ročnú dohodu na rok 1999, z ktorých tento záväzok žalobcu nevyplýva. Poukázal na to,

že ročnými dohodami žalovaný podľa čl. 5.2 rámcovej obchodnej zmluvy, vychádzajúc

z trhovej situácie plánu a odbytu vozidiel C. v mieste jeho prevádzky, vymedzil presne

tzv. odberový záväzok, t. j. počet vozidiel C., ich špecifikáciu podľa druhu,

na príslušný kalendárny rok. V ročnej dohode na rok 1999 žalovaný sa 1.12.1998 zaviazal

od právneho predchodcu žalobcu odobrať (a zaplatiť mu) 83 ks vozidiel továrenskej

značky C. v určenom zložení. Skladová zásoba žalovaného nemohla klesnúť pod ½

odberového záväzku, t. j. 7 ks, čo predstavovalo predpokladaný mesačný obrat. Nie je

na mieste záver súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje záväzok žalobcu dodať

konkrétny počet vozidiel. Logicky, i gramatickým výkladom znenia ustanovenia čl. 1.1.,

1.2. ročnej dohody na rok 1999 je totiž nesporné, že ak žalovanému vznikol záväzok

odobrať 83 ks vozidiel a žalobcovi záväzok žalovanému 83 ks vozidiel v roku 1999

dodať, resp. ak žalovanému vznikla povinnosť 83 ks vozidiel odobrať, vzniklo

žalovanému aj právo žiadať od žalobcu dodanie 83 ks vozidiel, a to najmä tiež preto, že

žalovanému vznikla povinnosť za 83 ks vozidiel zaplatiť. Žalobca od novembra 1999

žalovanému prestal vozidlá dodávať, v roku 1999 mu dodal namiesto 83 ks len 45 ks,

neoznámil pritom dôvod, prečo si svoju povinnosť nesplnil. Naopak uzavrel so žalovaným

8.12.1999 ročnú dohodu na rok 2000. Žalovaný je toho názoru, že právny predchodca

žalobcu porušil svoju povinnosť, vyplývajúcu z ročnej dohody na rok 1999, keď mu

nedodal 38 ks vozidiel zn. C.. Tým, že žalovanému žalobca tento počet nedodal, ušiel mu

zisk, ktorý by bol dosiahol, keď by žalobca mu dodal aj chýbajúcich 38 ks vozidiel v roku

1999 pri spriemerovanej cene áut a priemernej marže (§ 373, § 379 Obch. zák.).

Žalovaného námietka započítania z ušlého zisku je preto dôvodná. Prvostupňový súd sa

touto námietkou dostatočne skutkovo ani právne nevyporiadal, čím sa stal jeho rozsudok

nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na tú

skutočnosť, že počty odobratých motorových vozidiel, uvedené v rámcových zmluvách,

boli len predbežné a vychádzali z odberových a marketingových plánov kalkulovaných

na príslušný kalendárny rok. Skutočne dodané množstvá a typy motorových vozidiel

v jednotlivých kalendárnych rokoch vychádzali z potreby trhu. Postup dodávania

jednotlivých motorových vozidiel bol riadne upravený v rámcovej zmluve, podľa ktorej sa

motorové vozidlá dodávali na základe samostatných kúpnych zmlúv. Potvrdením

objednávky a zložením zálohy bola uzatvorená samostatná kúpna zmluva na objednaný

výrobok – vozidlo špecifikované v potvrdenej objednávke. K vzniku škody podľa jeho

názoru by mohlo prísť iba v tom prípade, ak by predchodca žalobcu napriek riadnemu

uzatvoreniu kúpnych zmlúv na dodanie zostávajúcich motorových vozidiel tieto nedodal.

Žalovaný si však zostávajúce vozidlá u predchodcu žalobcu neobjednal, a teda mu škoda

nemohla vzniknúť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), prejednal

odvolanie žalovaného podľa a rozsudok v napadnutej časti ako vecne

správny podľa potvrdil. Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je

zaplatenie zmenkovej sumy 572 852 Sk, ktorú si uplatnil žalobca C.

P. (právny nástupca pôvodného žalobcu E.) voči žalovanému ako zmenkovému dlžníkovi.

V predmetnom prípade ide o vlastnú zmenku vystavenú žalovaným dňa 18.3.1997, ktorou

tento vyjadril sľub zaplatiť E., U., sumu 572 852 Sk. Dňa 31.7.2000 bol vykonaný na

notárskom úrade notárkou JUDr. J. protest. Na predmetnú zmenku ku dňu podania návrhu

nebolo platené vôbec. V súlade s návrhom bol dňa 24.1.2001 vydaný zmenkový platobný

rozkaz č. k. -14. Proti tomuto zmenkovému platobnému rozkazu žalovaný

podal v zákonom stanovenej lehote námietky, v ktorých poukazoval na zánik pohľadávky

žalobcu započítaním. V tomto smere vykonal súd prvého stupňa rozsiahle dokazovanie na

objasnenie skutkového stavu. Za dôvodnú

a na započítanie spôsobilú pohľadávku žalovaného s pohľadávkou žalobcu, považoval súd

námietku žalovaného na započítanie s pohľadávkou žalobcu čo do rozsahu 248 616,80 Sk

pozostávajúcu zo sumy 25 039,80 Sk ako rozdielu zmenkovej sumy 572 852 Sk a výšky

pohľadávky postúpenej na žalobcu 547 812,20 Sk, zo sumy 132 767,40 Sk predstavujúcej

žalobcom uznané záväzky voči žalovanému, zo sumy 809,60 Sk (faktúra č. 3600) a sumy

90 000 Sk (žalobcom prevzatá záloha). Za nedôvodný považoval súd nárok žalovaného

a v súvislosti s tým i započítaciu námietku, týkajúcu sa náhrady škody – ušlého zisku,

ktorá mu mala byť spôsobená v dôsledku porušenia zmluvných povinností žalobcu dodať

dohodnutý počet vozidiel v roku 1999.

Sporným zostal nárok žalovaného a v súvislosti s tým i započítacia námietka

týkajúca sa náhrady škody – ušlého zisku, ktorá mala byť spôsobená žalovanému,

v dôsledku porušenia zmluvných povinností žalobcu dodať dohodnutý počet vozidiel

v roku 1999. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade

neboli splnené predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody v rozsahu ušlého zisku.

Podľa rámcovej zmluvy i ročných dohôd, mal žalobca dodávky realizovať podľa

výrobných a dodacích možností výrobcu, počty vozidiel uvádzané v ročnej dohode boli

iba približné. Dohoda obsahovala iba povinnosť žalovaného odobrať tovar, pre dodanie

ktorého bola potrebná objednávka, jej potvrdenie i zloženie zálohy, čo v prípade vozidiel,

za nedodanie ktorých si žalovaný uplatnil nárok na náhradu škody v rozsahu ušlého zisku,

splnené nebolo. Z dohody uzavretej medzi účastníkmi vyplývala povinnosť žalovaného

odobrať tovar pri splnení určitých podmienok, a nie povinnosť žalobcu vozidlá dodať.

Z uvedených dôvodov, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok v napadnutej

časti ako vecne správny podľa potvrdil.

Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, má preto právo na náhradu trov

odvolacieho konania ( v spojení s ). Trovy žalobcu

v odvolacom konaní pozostávajú z trov právneho zastúpenia advokátom, ktorému patrí

odmena za 2 úkony právnej služby po 8150 Sk (vyjadrenie k odvolaniu z 23.3.2005, účasť

na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 27.5.2008), jeden úkon po 2037,50 Sk (účasť

na pojednávaní 13.5.2008, ktoré bolo odročené bez prejednania veci), 19 % DPH

a náhrady hotových výdavkov zástupcu v paušálnej výške k jednému úkonu 150 Sk

a 2 úkonom po 190 Sk (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 3, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 4 vyhl. č.

). Spolu trovy žalobcu predstavujú sumu 22 351,70 Sk.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 27. mája 2008

JUDr. Margita F r i d o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: