Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
2d3/373674.a15377.pdf
PDF · 126.9 KB
No categories available
1Obo/4/2007
Najvyšší súd1 Obo 4/2007 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Margity Fridovej a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a Mgr. Ľubomíry
Kúdelovej v právnej veci žalobcu: M., T., P., Č., zast. JUDr. P., advokátom, M.,
Bratislava, proti žalovanému: A.
T., D., zast. JUDr. E., advokátkou,
X., D., o zaplatenie 572 852 Sk s príslušenstvom,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 19 Cb 20/01-302
zo dňa 15. decembra 2004 v znení opravného uznesenia č. k. 19 Cb 20/01-338 zo dňa
28. novembra 2006, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.
19 Cb 20/01-302 zo dňa 15. decembra 2004 v znení opravného uznesenia č. k.
19 Cb 20/01-338 zo dňa 28. novembra 2006 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu
trovy odvolacieho konania v sume 22 351,70 Sk.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským
súdom v Trnave dňa 24.1.2001 č. k. 18 Zm 29/00-14 zrušil v časti zmenkovej sumy
248 616,80 Sk, v časti úroku 6 % od 29.7.2000 do zaplatenia, v časti trov konania
z priznanej náhrady súdneho poplatku v rozsahu 9944 Sk a z priznanej náhrady trov
právneho zastúpenia v rozsahu 500 Sk. Vo zvyšku súd zmenkový platobný rozkaz
ponechal v platnosti. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania o námietkach.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom
zo dňa 24.1.2001 súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi (pôvodne E.) zmenkovú sumu
572 852 Sk so 6 % úrokom od 29.7.2000
do zaplatenia a na trovách konania 22 912 Sk ako náhradu za zaplatený súdny poplatok
a 5560 Sk ako náhradu nákladov právneho zastúpenia.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný v zákonnej lehote námietky, v ktorých
poukazoval na zánik pohľadávky žalobcu jej započítaním. Súd na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že námietky žalovaného sú čiastočne dôvodné. V súlade
so stanoviskom žalovaného jeho záväzok voči pôvodnému žalobcovi E. predstavoval 547
812,20 Sk, ako to vyplýva zo započítania pohľadávok jednostranným úkonom, ktoré tento
subjekt oznámil žalovanému listom z 19.6.2000
(proti pohľadávke vo výške 662 812,20 Sk započítal záväzok voči žalovanému vo výške
115 000 Sk), z listu zo dňa 6.2.2001 obsahujúceho žiadosť o potvrdenie záväzkov
žalovaného vyčíslených sumou 547 812,20 Sk i zo skutočnosti, že na terajšieho žalobcu F.
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2002 postúpil svoju pohľadávku voči
žalovanému v tejto výške. Súd tak pri rozhodovaní vychádzal z aktívnej legitimácie
žalobcu čo do výšky 547 812,20 Sk. Za dôvodné a na započítanie s touto pohľadávkou
žalobcu spôsobilé pohľadávky žalovaného, považoval súd pohľadávky uznané žalobcom
vo výške 132 767,40 Sk i pohľadávku na základoch reklamácie uplatnenej vo výške
809,60 Sk faktúrou č. 3600, keď vychádzal zo skutočnosti, že žalobca dôvodnosť tejto
pohľadávky nespochybnil a jej neuznanie na započítanie odôvodnil iba zánikom
zmluvného vzťahu účastníkov, hoci podľa predložených listinných dôkazov pohľadávka
žalovaného (fa č. 3600) bola splatná 17.4.2000 a žalobca od obchodnej zmluvy s
okamžitou účinnosťou odstúpil listom zo dňa 25.4.2000, podľa obsahu ktorého
autorizovaným importérom zmluvných výrobkov prestal byť dňom 19.5.2000. Za rovnako
dôvodné považoval súd započítanie pohľadávky žalovaného vo výške 90 000 Sk, ktorých
prevzatie na nezrealizovanú dodávku žalobca potvrdil a v konaní hodnoverným spôsobom
nepreukázal jej započítanie s inou svojou pohľadávkou voči žalovanému. Naproti tomu
za nedôvodný považoval súd nárok žalovaného a v súvislosti s tým i započítaciu námietku
týkajúcu sa náhrady škody – ušlého zisku, ktorá mu mala byť spôsobená v dôsledku
porušenia zmluvných povinností žalobcu, dodať dohodnutý počet vozidiel v roku 1999.
Žalovaný porušené ustanovenia zmluvy dôslednejšie nešpecifikoval, pričom podľa
zistenia súdu obchodná zmluva zo dňa 19.3.1997, ani ročná dohoda na rok 1999 zo dňa
1.12.1998 záväzok žalobcu na dodávku konkrétneho počtu vozidiel neobsahujú, ročná
dohoda konkretizuje iba odberový záväzok žalovaného a obchodná zmluva záväzok
žalobcu definuje ako povinnosť podľa svojich možností a výrobnej kapacity výrobcu
zabezpečovať predajcovi dodávky zmluvných výrobkov. Vzhľadom na uvedené,
považoval súd za dôvodnú námietku žalovaného čo do rozsahu 248 616,80 Sk,
pozostávajúcich zo sumy 25 039,80 Sk ako rozdielu zmenkovej sumy 572 852 Sk a výšky
pohľadávky postúpenej na žalobcu 547 812,20 Sk, zo sumy 132 767,40 Sk predstavujúcej
žalobcom uznané záväzky voči žalovanému, zo sumy 809,60 Sk (fa č. 3600) a 90 000 Sk
(žalobcom prevzatá záloha). V tomto rozsahu spolu so súvisiacim zmenkovým úrokom
vo výške 6 % a časťou zmenkovým platobným rozkazom priznaných trov konania,
zodpovedajúcou výške dôvodne uplatneného nároku žalobcu, súd podľa § 175 ods. 3 OSP
zmenkový platobný rozkaz zrušil. Vo zvyšku zmenkový platobný rozkaz ponechal
v platnosti. Vzhľadom na pomerný úspech účastníkov v konaní o námietkach, súd podľa
§ 142 ods. 2 OSP žiadnemu z nich nepriznal právo na náhradu trov tohto konania.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie. V odvolaní uviedol, že súd
prvého stupňa mal zmenkový platobný rozkaz zrušiť v celosti a žalobcu zaviazať
na náhradu trov konania. Súd podľa jeho názoru nesprávne vyhodnotil zistené skutkové
dôkazy a na základe takto nesprávne zisteného skutkového stavu dospel aj k nesprávnemu
právnemu záveru. Namietal, že súd jeho započítaciu námietku, týkajúcu sa ušlého zisku
neuznal, pretože nezistil zo strany žalobcu porušenie zmluvnej povinnosti – dodať
dohodnutý počet vozidiel v roku 1999, pričom poukázal na rámcovú zmluvu z 19.3.1997
a ročnú dohodu na rok 1999, z ktorých tento záväzok žalobcu nevyplýva. Poukázal na to,
že ročnými dohodami žalovaný podľa čl. 5.2 rámcovej obchodnej zmluvy, vychádzajúc
z trhovej situácie plánu a odbytu vozidiel C. v mieste jeho prevádzky, vymedzil presne
tzv. odberový záväzok, t. j. počet vozidiel C., ich špecifikáciu podľa druhu,
na príslušný kalendárny rok. V ročnej dohode na rok 1999 žalovaný sa 1.12.1998 zaviazal
od právneho predchodcu žalobcu odobrať (a zaplatiť mu) 83 ks vozidiel továrenskej
značky C. v určenom zložení. Skladová zásoba žalovaného nemohla klesnúť pod ½
odberového záväzku, t. j. 7 ks, čo predstavovalo predpokladaný mesačný obrat. Nie je
na mieste záver súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje záväzok žalobcu dodať
konkrétny počet vozidiel. Logicky, i gramatickým výkladom znenia ustanovenia čl. 1.1.,
1.2. ročnej dohody na rok 1999 je totiž nesporné, že ak žalovanému vznikol záväzok
odobrať 83 ks vozidiel a žalobcovi záväzok žalovanému 83 ks vozidiel v roku 1999
dodať, resp. ak žalovanému vznikla povinnosť 83 ks vozidiel odobrať, vzniklo
žalovanému aj právo žiadať od žalobcu dodanie 83 ks vozidiel, a to najmä tiež preto, že
žalovanému vznikla povinnosť za 83 ks vozidiel zaplatiť. Žalobca od novembra 1999
žalovanému prestal vozidlá dodávať, v roku 1999 mu dodal namiesto 83 ks len 45 ks,
neoznámil pritom dôvod, prečo si svoju povinnosť nesplnil. Naopak uzavrel so žalovaným
8.12.1999 ročnú dohodu na rok 2000. Žalovaný je toho názoru, že právny predchodca
žalobcu porušil svoju povinnosť, vyplývajúcu z ročnej dohody na rok 1999, keď mu
nedodal 38 ks vozidiel zn. C.. Tým, že žalovanému žalobca tento počet nedodal, ušiel mu
zisk, ktorý by bol dosiahol, keď by žalobca mu dodal aj chýbajúcich 38 ks vozidiel v roku
1999 pri spriemerovanej cene áut a priemernej marže (§ 373, § 379 Obch. zák.).
Žalovaného námietka započítania z ušlého zisku je preto dôvodná. Prvostupňový súd sa
touto námietkou dostatočne skutkovo ani právne nevyporiadal, čím sa stal jeho rozsudok
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na tú
skutočnosť, že počty odobratých motorových vozidiel, uvedené v rámcových zmluvách,
boli len predbežné a vychádzali z odberových a marketingových plánov kalkulovaných
na príslušný kalendárny rok. Skutočne dodané množstvá a typy motorových vozidiel
v jednotlivých kalendárnych rokoch vychádzali z potreby trhu. Postup dodávania
jednotlivých motorových vozidiel bol riadne upravený v rámcovej zmluve, podľa ktorej sa
motorové vozidlá dodávali na základe samostatných kúpnych zmlúv. Potvrdením
objednávky a zložením zálohy bola uzatvorená samostatná kúpna zmluva na objednaný
výrobok – vozidlo špecifikované v potvrdenej objednávke. K vzniku škody podľa jeho
názoru by mohlo prísť iba v tom prípade, ak by predchodca žalobcu napriek riadnemu
uzatvoreniu kúpnych zmlúv na dodanie zostávajúcich motorových vozidiel tieto nedodal.
Žalovaný si však zostávajúce vozidlá u predchodcu žalobcu neobjednal, a teda mu škoda
nemohla vzniknúť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), prejednal
odvolanie žalovaného podľa § 212 ods. 1 OSP a rozsudok v napadnutej časti ako vecne
správny podľa § 219 OSP potvrdil. Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je
zaplatenie zmenkovej sumy 572 852 Sk, ktorú si uplatnil žalobca C.
P. (právny nástupca pôvodného žalobcu E.) voči žalovanému ako zmenkovému dlžníkovi.
V predmetnom prípade ide o vlastnú zmenku vystavenú žalovaným dňa 18.3.1997, ktorou
tento vyjadril sľub zaplatiť E., U., sumu 572 852 Sk. Dňa 31.7.2000 bol vykonaný na
notárskom úrade notárkou JUDr. J. protest. Na predmetnú zmenku ku dňu podania návrhu
nebolo platené vôbec. V súlade s návrhom bol dňa 24.1.2001 vydaný zmenkový platobný
rozkaz č. k. 18 Zm 29/00-14. Proti tomuto zmenkovému platobnému rozkazu žalovaný
podal v zákonom stanovenej lehote námietky, v ktorých poukazoval na zánik pohľadávky
žalobcu započítaním. V tomto smere vykonal súd prvého stupňa rozsiahle dokazovanie na
objasnenie skutkového stavu. Za dôvodnú
a na započítanie spôsobilú pohľadávku žalovaného s pohľadávkou žalobcu, považoval súd
námietku žalovaného na započítanie s pohľadávkou žalobcu čo do rozsahu 248 616,80 Sk
pozostávajúcu zo sumy 25 039,80 Sk ako rozdielu zmenkovej sumy 572 852 Sk a výšky
pohľadávky postúpenej na žalobcu 547 812,20 Sk, zo sumy 132 767,40 Sk predstavujúcej
žalobcom uznané záväzky voči žalovanému, zo sumy 809,60 Sk (faktúra č. 3600) a sumy
90 000 Sk (žalobcom prevzatá záloha). Za nedôvodný považoval súd nárok žalovaného
a v súvislosti s tým i započítaciu námietku, týkajúcu sa náhrady škody – ušlého zisku,
ktorá mu mala byť spôsobená v dôsledku porušenia zmluvných povinností žalobcu dodať
dohodnutý počet vozidiel v roku 1999.
Sporným zostal nárok žalovaného a v súvislosti s tým i započítacia námietka
týkajúca sa náhrady škody – ušlého zisku, ktorá mala byť spôsobená žalovanému,
v dôsledku porušenia zmluvných povinností žalobcu dodať dohodnutý počet vozidiel
v roku 1999. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade
neboli splnené predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody v rozsahu ušlého zisku.
Podľa rámcovej zmluvy i ročných dohôd, mal žalobca dodávky realizovať podľa
výrobných a dodacích možností výrobcu, počty vozidiel uvádzané v ročnej dohode boli
iba približné. Dohoda obsahovala iba povinnosť žalovaného odobrať tovar, pre dodanie
ktorého bola potrebná objednávka, jej potvrdenie i zloženie zálohy, čo v prípade vozidiel,
za nedodanie ktorých si žalovaný uplatnil nárok na náhradu škody v rozsahu ušlého zisku,
splnené nebolo. Z dohody uzavretej medzi účastníkmi vyplývala povinnosť žalovaného
odobrať tovar pri splnení určitých podmienok, a nie povinnosť žalobcu vozidlá dodať.
Z uvedených dôvodov, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok v napadnutej
časti ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.
Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, má preto právo na náhradu trov
odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 OSP). Trovy žalobcu
v odvolacom konaní pozostávajú z trov právneho zastúpenia advokátom, ktorému patrí
odmena za 2 úkony právnej služby po 8150 Sk (vyjadrenie k odvolaniu z 23.3.2005, účasť
na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 27.5.2008), jeden úkon po 2037,50 Sk (účasť
na pojednávaní 13.5.2008, ktoré bolo odročené bez prejednania veci), 19 % DPH
a náhrady hotových výdavkov zástupcu v paušálnej výške k jednému úkonu 150 Sk
a 2 úkonom po 190 Sk (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 3, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 4 vyhl. č.
655/2004 Z. z. ). Spolu trovy žalobcu predstavujú sumu 22 351,70 Sk.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 27. mája 2008
JUDr. Margita F r i d o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: