Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f08/378025.7bee07.pdf
PDF · 103.94 KB
No categories available
2Cdo/86/2008
Najvyšší súd 2 Cdo 86/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu S., so sídlom v H.,
IČO: X., proti žalovanému J. M., bývajúcemu v H., zastúpenému JUDr. Ľ. B., advokátom
so sídlom v H., o zaplatenie 20 024,35 Sk s prísl., vedenej na Okresnom súde Humenné
pod sp. zn. 9 C 172/2004, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove
z 16. januára 2008 sp. zn. 10 Co 79/2007
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Humenné rozsudkom z 25. mája 2007 č.k. 9 C 172/2004-89 zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi 20 024,35 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 3.7.2002 do
zaplatenia ako aj trovy konania vo výške 1 000 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku
s odôvodnením, že žalovaný ako predseda spoločenstva mal prevziať doručované faktúry
a v spolupráci s výborom zabezpečiť včasnú úhradu, pretože príkazy do banky mali
podpisovať predseda a jeden člen výboru. Žalovaný nepreukázal v konaní z akých dôvodov
došlo k oneskorenej úhrade faktúr, pričom svojim konaním spôsobil žalobcovi škodu.
Na základe podaného odvolania zo strany žalovaného Krajský súd v Prešove
uznesením zo 16. januára 2008 č.k. 10 Co 79/2007-104 odvolanie žalovaného odmietol
a vyslovil, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva. Odvolací súd dospel
k záveru, že odvolanie podané žalovaným je podané oneskorene, čo bráni tomu, aby skúmal
vecnú stránku napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa i jemu predchádzajúce konanie.
Žalovaný podal proti uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie, ktorého prípustnosť
vyvodzoval z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. s odôvodnením, že neboli dodržané
podmienky doručenia rozsudku Okresného súdu náhradným spôsobom. Rozhodne po
údajnom nezastihnutí nebol žiadnym spôsobom doručovateľom upovedomený o opätovnom
doručovaní. Je teda vylúčené, aby nastali skutočnosti vyplývajúce z poštovej doručenky.
Navrhol preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10 Co 79/2007
zo 16. januára 2008 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu zo strany žalovaného uviedol,
že toto navrhuje zamietnuť a zaviazať dovolateľa na náhradu trov konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. a proti uzneseniu
odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 239 O.s.p.
V prejednávanej veci smeruje dovolanie žalovaného proti uzneseniu. V zmysle § 239
O.s.p. platí, že pokiaľ odvolací súd vydal svoje rozhodnutie v tejto procesnej forme je
dovolanie proti nemu prípustné ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie (§ 239 ods. 1 O.s.p.)
alebo potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
a) odvolací súd v ňom vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide po právnej stránke
o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak
b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, alebo ak
c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia, alebo o jeho vyhlásení
za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 O.s.p.).
Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý
zo znakov uvedených v uznesení (v danom prípade uznesením odvolacieho súdu bolo
odmietnuté odvolanie žalovaného) je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny
poriadok dovolanie podľa § 239 nepripúšťa.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už
to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na
skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu, ale sa zaoberal
aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu)
odvolacieho súdu, ak konanie v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv
začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia
§ 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho
súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p. ale nastáva až vtedy, ak
rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne
trpí.
So zreteľom na žalovaným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že
v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/
O.s.p.).
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré
mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov.
Žalovaný v podanom dovolaní namieta dodržanie podmienok doručenia rozsudku
Okresného súdu Humenné náhradným spôsobom. Rozhodne po údajnom nezastihnutí nebol
žiadnym spôsobom doručovateľom upovedomený o opätovnom doručovaní. Je teda vylúčené,
aby nastali skutočnosti vyplývajúce z poštovej doručenky.
Je nesporné ako to ustálil odvolací súd, že žalovaný má zástupcu s plnomocenstvom
pre celé konanie (JUDr. Ľ. B.) a teda písomnosť sa doručuje len tomuto zástupcovi
(rozsudok). Správny je aj postup odvolacieho súdu v súlade s ustanovením § 45 ods. 2 O.s.p.
(s použitím ustanovenia § 372o ods. 1 O.s.p.), tzn. že údaje uvedené na potvrdení o doručení
písomnosti (ďalej len „doručenka“) sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Je
potrebné sa stotožniť so zistením odvolacieho súdu, že z obsahu písomne vyhotoveného
a účastníkom doručovaného rozsudku vyplýva, že žalovaný bol riadne poučený o možnosti
podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Keďže žalovaný bol právne
zastúpený advokátom, zásielka bola doručovaná len tomuto právnemu zástupcovi s tým, že
prvý neúspešný pokus o doručenie tohto rozsudku bol realizovaný 11.6.2007. Opakované
neúspešné doručovanie bolo vykonané 12.6.2007 a toto je aj deň, kedy bola zásielka uložená
na pošte. Tieto skutočnosti vyplývajú z doručenky pripojenej na č.l. 97. Z nej vyplýva aj to, že
právny zástupca žalovaného si rozsudok prevzal 20.6.2007. Z obsahu doručenky obsahujúcej
údaje o prvom pokuse o doručenie, o opakovanom pokuse o doručenie, o uložení zásielky
na pošte vyplýva, že pri doručovaní rozsudku zástupcovi žalovaného bol zachovaný postup,
aký má na mysli ustanovenie § 47 ods. 2 O.s.p. Ak spochybňuje účastník konania správnosť
údajov uvedených na doručenke (namieta, že ustanovený postup doručenia nebol dodržaný)
je povinný o tom súdu predložiť dôkazy a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie.
V nadväznosti na povahu doručenky (§§ 133 a 134 O.s.p.) ako aj § 45 ods. 2 O.s.p.
o vyvrátiteľnej právnej domnienke o pravdivosti doručenky, súd vychádza z údajov na
doručenke a kým nie je preukázaný opak, považuje údaje na doručenke za pravdivé. Bez
preukázania opaku nemožno spochybňovať údaje na doručenke. Dovolateľ dovolaciemu súdu
nepredložil dôkazy a týmto spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, že nebol žiadnym
spôsobom doručovateľom upovedomený o opätovnom doručovaní, teda nespochybnil
vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky, že ustanovený postup doručenia
nebol dodržaný. Právo na súdnu ochranu dovolateľa teda nebolo porušené.
Nakoľko prípustnosť dovolania žalovanému nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239
O.s.p ani z § 237 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie v súlade
s ustanovením § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný.
V dovolacom konaní nebol žalovaný úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo žalobcovi (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1
O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo
v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. mája 2008
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: