Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
447/371427.d6cd9f.pdf
PDF · 148.68 KB
No categories available
4So/98/2008
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny
Žákovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej
veci navrhovateľky I. V., bytom Š., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom
v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti
rozsudku Krajského súdu v Trnave z 23. apríla 2008, č.k. 34Sd/161/2007-28, rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave, z 23. apríla
2008, č.k. 34Sd/161/2007-28, zmeňuje tak, že rozhodnutia odporkyne
z 11. augusta 2007 a z 22. augusta 2007, obe č. X. zrušuje a vec vracia odporkyni na
ďalšie konanie.
Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutia odporkyne č. X.
- z 11. augusta 2007 – ktorým rozhodla, že podľa § 263a zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 461/2003 Z.z.“)
navrhovateľke priznáva čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb.
2
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 100/1988 Zb.“)
od 6. augusta 2004 v sume 3.637,- Sk mesačne s tým, že čiastočný invalidný dôchodok sa
podľa § 263 ods.1 zák.č. 461/2003 Z.z. považuje za invalidný dôchodok, pričom v uvedenej
sume je zahrnutá úprava podľa zákona č. 306/2002 Z.z. o zvýšení dôchodkov v roku 2002,
o úprave dôchodkov priznaných v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v oblasti sociálneho zabezpečenia v znení zák.č. 639/2002 Z.z., zvýšenie podľa zákona
č. 222/2003 Z.z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v oblasti sociálneho zabezpečenia a zvýšenie podľa § 293a ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.
v znení zákona č. 43/2004 Z.z. Uvedeným rozhodnutím odporkyňa zároveň rozhodla
o zvýšení invalidného dôchodku podľa § 293a ods. 4 zák.č. 461/2003 Z.z. od 1. decembra
2004, podľa § 293e ods. 2 a 3 zák.č. 461/2003 Z.z. od 6. júla 2005 a podľa § 82 ods. 1 zák.č.
461/2003 Z.z. a v súlade s príslušnými opatreniami Ministerstva práce, sociálnych vecí
a rodiny Slovenskej republiky od 1. júla 2006 a od 1. júla 2007,
- z 22. augusta 2007 ktorým rozhodla, že navrhovateľka podľa § 263a ods. 5 a § 112 ods. 2
zákona č. 461/2003 Z.z. má od 6. augusta 2004 nárok na výplatu invalidného dôchodku
podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 v sume 3.637,- Sk mesačne, súčasne
od 6. augusta 2004 jej zaniká nárok na invalidný dôchodok podľa zákona účinného
od 1. januára 2004,
a navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku sa krajský súd stotožnil so záverom odporkyne, že
navrhovateľka už nie je invalidná, ale je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods.3 písm. b/
zák.č. 100/1988 Zb. Vychádzal pritom so zhodných záverov posudkových lekárov, ktorí
podľa jeho názoru posúdili zdravotný stav navrhovateľky komplexne a úplne.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote
odvolanie. Odôvodnila ho v podstate nesúhlasom so záverom, že jej zdravotný stav je
od roku 2002 nemenný a že nevykazuje žiadne známky klinického zhoršenia. Mala za to, že
tieto skutočnosti nie sú relevantné jej zdravotnému stavu. Navrhovateľka zároveň poukázala
na závery lekárskej správy MUDr. C. K. z 22. apríla 2008, ktorú zároveň k odvolaniu
pripojila. Z uvedenej správy vyplýva, že jej zranenie je veľmi vážne, nemôže vôbec zaťažovať
ľavú dolnú končatinu a je trvalo odkázaná na chôdzu na dvoch nemeckých barlách. Ďalej sa
3
v tejto správe konštatuje, že sa u nej jedná o trvalý stav s ťažkým funkčným obmedzením
ľavej dolnej končatiny, ktorú možno porovnať z hľadiska funkčnosti s jej stratou.
Navrhovateľka poukázala tiež na skutočnosť, že sa pohybuje len s veľmi veľkými
problémami a s barlami dokáže prejsť nanajvýš ak 50 m. Zdôraznila, že býva v malej dedinke
vzdialenej od väčšieho mesta (Senica) asi 30 km a nevie si predstaviť, ako by mohla do tejto
vzdialenosti v takom stave, ako sa nachádza, dochádzať za prácou, pričom možnosť
zamestnať sa v obci kde býva, neexistuje. S poukazom na uvedené dôvody navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil prípadne, aby sám vo veci rozhodol
s tým, aby bola uznaná plne invalidnou, nielen čiastočne, ako tomu je doposiaľ.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu nepovažovala dôvody uvedené
navrhovateľkou za opodstatnené. Zdôraznila, že zdravotný stav a pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky posúdili pre účely súdneho konania vecne
príslušné orgány, pričom posudky boli vypracované po objektívnom posúdení výsledkov
vyšetrení navrhovateľky a za jej osobnej účasti. Vyhotovené posudky, ktoré sú logické
a jednoznačné, boli okrem iného podkladom pre jej rozhodnutie, ako aj pre rozsudok
prvostupňového súdu, ktorý navrhla potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s O.s.p. v spojení s § 10
ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie
prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.
Z podkladov spisu, vrátane administratívneho spisu je zrejmé, že navrhovateľka –
ktorej bol priznaný invalidný dôchodok od 7. januára 2002 podľa § 29 ods. 1 písm. a/
zák.č. 100/1988 Zb. – v priebehu celého konania nesúhlasila so závermi posudkov, podľa
ktorých jej zdravotný stav od 11. mája 2004 spĺňa kritériá len na uznanie čiastočnej
invalidity podľa § 37 zák.č. 100/1988 Zb. Podľa názoru navrhovateľky pre tento postup
neboli dané dôvody, keďže jej zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý a nedovoľuje jej
vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie.
S poukazom na túto skutočnosť, bolo povinnosťou krajského súdu venovať pozornosť
nielen tomu, či postup odporkyne zodpovedal meniacej sa právnej úprave nasledujúcej
4
po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL.ÚS 25/05, ale aj tomu, či zmena
invalidity na čiastočnú invaliditu bola u navrhovateľky náležite odôvodnená.
Odvolací súd po oboznámení s podkladmi súdneho spisu, vrátane administratívneho
spisu odporkyne, dospel k záveru, že závery posudkov posudkových lekárov, vypracovaných
pre účely predmetného konania, nemožno považovať za objektívne a presvedčivo
odôvodnené.
V posudku vypracovanom 16. januára 2008 pre účely prerokovania opravného
prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne z 11. augusta 2007 sa uvádza, že zdravotný stav
navrhovateľky je od roku 2002 až do roku 2006 nemenný, nevykázal žiadne známky
klinického zhoršenia po stránke ortopedickej a neurologickej na ľavej dolnej končatine.
Zdravotný stav navrhovateľky spĺňa posudkové kritériá na uznanie čiastočnej invalidity
naďalej, t.j. zmena invalidity na čiastočnú invaliditu je dňom 11. mája 2004.
Navrhovateľka však už v priebehu konania pred krajským súdom (na pojednávaní
23. apríla 2008), predložila lekársku správu z 22. apríla 2008 od ortopéda MUDr. C. K., PhD.
Zo záverov tejto správy vyplýva, že u navrhovateľky sa jedná o trvalý stav s ťažkým
obmedzením ľavej dolnej končatiny, ktorý možno porovnávať z hľadiska funkčnosti s jej
stratou. Pretrváva chronický infekt v zmysle gonitídy, ochorenie má progresívny charakter.
Z podkladov súdneho spisu je zrejmé, že krajský súd uvedenú lekársku správu, ktorou
boli vyvrátené závery o nemennosti zdravotného stavu, neakceptoval a vo veci rozhodol bez
zadováženia si doplňujúceho posudku. Zo žiadneho z posudkov však nevyplýva ani to, v čom
nastalo zlepšenie zdravotného stavu navrhovateľky, na základe ktorého bola v roku 2002
uznaná invalidnou a aká skutočnosť bola dôvodom pre záver, že od 11. mája 2004 už nie je
invalidnou, ale len čiastočne invalidnou, keď na druhej strane posudkový lekár uvádza, že
zdravotný stav navrhovateľky je od roku 2002 nemenný.
Odvolací súd skonštatoval, že v predmetnej veci nebol náležite zistený a vyhodnotený
skutkový stav, pretože navrhovateľka predložila také relevantné dôkazy, ktoré závery
uvedených posudkov spochybnili.
5
Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil so záverom krajského súdu
o správnosti (zákonnosti) preskúmavaných rozhodnutí, napadnutý rozsudok preto zmenil,
rozhodnutia odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie (§ 250l ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 250ja ods. 4 O.s.p.).
V ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250r
O.s.p.) a jej povinnosťou bude vecou sa opätovne zaoberať, a len po zadovážení dostatočných
podkladov pre rozhodnutie vo veci opätovne rozhodnúť.
Odvolací súd v konaní úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko navrhovateľka nenavrhla, aby jej bola taká náhrada priznaná (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. mája 2009
Anna Žáková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
6