Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
3e3/378793.725714.pdf
PDF · 94.06 KB
No categories available
5Tost/5/2008
N a j v y š š í s ú d 5 Tost 5/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja
Klimenta a členov senátu JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
vyžiadaného P. D. v konaní o návrhu Krajského prokurátora v Bratislave
na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu prejednal na neverejnom zasadnutí
konanom 28. mája 2008 v Bratislave sťažnosť P. D. proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave z 30. apríla 2008, sp. zn. 5 Ntc 1/2008, a takto
rozhodol:
Podľa § 21 ods. 1, ods. 7 zákona číslo 403/2004 Z.z. o Európskom zatýkacom
rozkaze a zmene a doplnení niektorých zákonov Európsky zatýkací rozkaz zo dňa
19. marca 2007, sp. zn. 2 T 13/1999, vydaný Krajským súdom v Ústí nad Labem
ČR., za účelom vydania na výkon trestu odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov
do väznice s ostrahou na
P. D. , nar. X. v Ústí nad Labem,
trvale bytom S. ulica S. okres Ú., štátneho
občana Českej republiky, t.č. vo výkone väzby
od 10. marca 2008 v Ústave na výkon väzby
Bratislava,
s a v y k o n á .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. apríla 2008, sp. zn. 5 Ntc 1/2008,
podľa § 21 ods. 1 zákona č. 403/2004 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze v znení
neskorších predpisov na návrh Krajského prokurátora v Bratislave z 9. apríla 2008,
sp. zn. 2 KPt 15/08, rozhodol, že sa vykoná európsky zatýkací rozkaz vydaný
na zadržaného P. D. Krajským súdom v Ústí nad Labem zo dňa19. marca 2007
pod sp. zn. 2 T 13/1999, za účelom výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 7
(sedem) rokov vo väznici s ostrahou, ktorý trest mu bol uložený pre trestný čin
podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona Českej republiky
právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Ústí nad Labem z 5. mája 1999, sp. zn.
Proti vyššie citovanému uzneseniu krajského súdu zadržaný P. D. podal
v zákonom stanovenej lehote sťažnosť prostredníctvom svojho obhajcu.
V písomných dôvodoch svojej sťažnosti uviedol, že v predmetnej trestnej veci
bol v roku 2000 na území Slovenskej republiky na základe zatýkacieho rozkazu vzatý
do extradičnej väzby uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 14. augusta 2000
pod sp. zn. 8 Nt 11/2000, avšak na základe rozhodnutia vtedajšieho ministra
spravodlivosti nebol pre uvedený skutok vydaný do Českej republiky na výkon
uloženého trestu a bol prepustený z väzby na slobodu.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že o jeho nevydaní bolo v členskom štáte
vydané právoplatné rozhodnutie pre ten istý skutok, ktoré bráni ďalšiemu konaniu,
a preto jeho vydaniu bráni prekážka veci rozsúdenej – res iudicata. Navrhol preto,
aby najvyšší súd po doplnení dokazovania oboznámením sa so spisom Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorého číslo nevie, podľa § 21 ods. 7 zákona
číslo 403/2004 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení doplnkov a zmien vydal
rozhodnutie, že sa európsky zatýkací rozkaz nevykoná.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/
Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti
ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom
napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť vyžiadaného P. D.
nie je dôvodná.
Predovšetkým je potrebné uviesť, že zákon číslo 403/2004 Z.z. o Európskom
zatýkacom rozkaze a zmene a doplnení niektorých zákonov v ustanovení § 21 ods. 6
síce pripúšťa podanie sťažnosti proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým rozhodol
o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu prokurátorom a vyžiadanou osobou,
avšak len pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho
rozkazu podľa § 14, pričom sťažnosť má odkladný účinok.
Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona o európskom zatýkacom rozkaze
vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu justičného orgánu štátu pôvodu
sa odmietne, ak
a/ na trestný čin, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz sa vzťahuje
amnestia, ktorá bola udelená v Slovenskej republike, ak slovenský právny poriadok
upravuje právomoc slovenských orgánov na trestné stíhanie tohto trestného činu,
b/ bola vykonávajúcemu justičnému orgánu predložená informácia,
že vyžiadaná osoba bola právoplatne odsúdená členským štátom alebo tretím štátom
za rovnaký skutok za predpokladu, že uložený trest vykonala, vykonáva alebo takýto
trest podľa právneho poriadku členského štátu alebo tretieho štátu, v ktorom
bol vynesený rozsudok, už nie je možné vykonať, alebo bola pre takýto skutok
právoplatne oslobodená rozhodnutím justičného orgánu členského štátu alebo
tretieho štátu,
c/ vyžiadaná osoba nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky
z dôvodu jej veku trestne zodpovedná za konanie, pre ktoré bol vydaný európsky
zatýkací rozkaz,
d/ skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, nie je trestným
činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak nejde o konanie podľa § 4
ods. 8; v prípade daní, poplatkov, ciel alebo meny nie je možné odmietnuť výkon
európskeho zatýkacieho rozkazu iba preto, že právny poriadok Slovenskej republiky
neupravuje rovnaký druh daní alebo ciel alebo neobsahuje rovnaké ustanovenia
týkajúce sa daní, poplatkov, ciel alebo meny, ako právny poriadok štátu pôvodu,
e/ vyžiadaná osoba je trestne stíhaná v Slovenskej republike pre ten istý
skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz,
f/ slovenské orgány rozhodli o tom, že pre skutok, pre ktorý bol vydaný
európsky zatýkací rozkaz sa nezačne trestné stíhanie alebo sa v začatom trestnom
stíhaní nebude pokračovať, alebo bolo v členskom štáte vydané právoplatné
rozhodnutie pre ten istý skutok, ktoré bráni ďalšiemu konaniu; vykonaniu európskeho
zatýkacieho rozkazu však nebráni, ak vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu
je potrebné uprednostniť uskutočnenie trestného konania v štáte pôvodu,
predovšetkým z dôvodov zistenia pravdy a vykonania spravodlivého procesu,
ochrany oprávneného záujmu poškodených osôb, vymerania trestu alebo jeho
výkonu, alebo ak bolo konanie ukončené z dôvodu nedostatku dôkazov alebo
z dôvodu chýbajúceho podania, alebo chýbajúceho splnomocnenia poškodeného,
g/ vykonávajúci justičný orgán zistil, že trestné stíhanie alebo výkon trestu
vyžiadanej osoby sú premlčané podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
a na stíhanie takéhoto trestného činu je daná právomoc slovenských orgánov podľa
právneho poriadku Slovenskej republiky,
h/ európsky zatýkací rozkaz sa týka skutkov, ktoré sa podľa právneho
poriadku Slovenskej republiky považujú za spáchané čiastočne alebo v celom
rozsahu na území Slovenskej republiky, na palube slovenskej lode alebo
slovenského lietadla; vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu je v tomto prípade
neprípustné aj vtedy, ak skutok nie je kvalifikovaný ako trestný čin podľa právneho
poriadku Slovenskej republiky, alebo
i/ európsky zatýkací rozkaz sa týka skutkov, ktoré boli spáchané mimo územia
štátu pôvodu, a právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje trestné stíhanie
pre rovnaké skutky, ak boli spáchané mimo územia Slovenskej republiky.
Podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona súd, ktorý rozhoduje o vykonaní
európskeho zatýkacieho rozkazu, môže jeho vykonanie podmieniť tým, že štát
pôvodu poskytne dostatočné záruky, že vyžiadaná osoba môže podľa jeho právneho
poriadku a vzhľadom na okolnosti prípadu požiadať o obnovu konania, ak v konaní,
ktorému predchádzalo rozhodnutie o uložení trestu odňatia slobody alebo
ochranného opatrenia, nebola vyžiadaná osoba predvolaná osobne alebo inak
informovaná o dátume a mieste konania, alebo riadne zastúpená obhajcom.
Podľa § 14 ods. 3 citovaného zákona, ak štát pôvodu neposkytne dostatočné
záruky podľa ods. 2, môže súd, ktorý rozhoduje o vykonaní európskeho zatýkacieho
rozkazu rozhodnúť, že sa tento rozkaz nevykoná.
Podľa § 14 ods. 4 citovaného zákona skutočnosť, že je vyžiadaná osoba
občanom Slovenskej republiky, nie je dôvodom pre odmietnutie vykonania
európskeho zatýkacieho rozkazu. Rovnako sa postupuje aj vo vzťahu k vyžiadanej
osobe, na ktorú sa podľa medzinárodného práva vzťahuje rovnaké zaobchádzanie,
ako na občana Slovenskej republiky.
Podľa zistenia najvyššieho súdu, súd prvého stupňa v prejednávanej veci
vykonal všetky nevyhnutné procesné úkony potrebné pre vyslovenie záveru o tom,
či možno rozhodnúť o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu a správne
konštatoval, že v posudzovanom prípade nie je daná žiadna z okolností
predpokladaných vo vyššie citovanom ustanovení § 14, ktorá by bránila rozhodnutiu,
že sa európsky zatýkací rozkaz vykoná.
Neobstojí ani námietka vyžiadanej osoby, že v jeho veci ide o res iudicata,
pretože v roku 2000 bolo vydané právoplatné rozhodnutie pre ten istý skutok, ktoré
bráni ďalšiemu konaniu a jeho vydaniu.
Z pripojeného spisu Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8 Nt 11/00, najvyšší
súd zistil, že krajský súd už raz rozhodoval vo veci P. D. uznesením
zo 17. augusta 2000, kedy na návrh krajskej prokuratúry podľa § 380 ods. 1
Trestného poriadku (zák. č. 141/1961 Zb. v znení zákona č. 272/1999 Z.z.) rozhodol,
že vydanie P. D. na trestné stíhanie na základe zatýkacieho rozkazu Okresného
súdu Ústí nad Labem, sp. zn. Nt 428/97, z 20. októbra 1997 do Českej republiky
je prípustné. Niet sporu o tom, že minister spravodlivosti nepovolil vydanie
menovaného na trestné stíhanie do Českej republiky, ktorá skutočnosť bola
krajskému súdu oznámená listom ministerstva spravodlivosti zo 6. septembra 2000
pod číslom X.. Zároveň dalo pokyn na postup podľa § 381 ods. 3 písm. b/ Trestného
poriadku, na základe čoho bol príkazom predsedu senátu krajského súdu dňa
7. septembra 2000 prepustený z vydávacej väzby na slobodu.
Medzitým však došlo na strane vyžiadaného k podstatnej zmene, pretože
bol právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Ústí nad Labem z 5. mája 1999,
sp. zn. 2 T 13/99, odsúdený pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin podvodu podľa
§ 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona Českej republiky na trest odňatia slobody
vo výmere 7 (sedem) rokov so zaradením na výkon trestu do väznice s ostrahou.
Nástupu uloženého trestu sa úspešne vyhýbal a práve preto česká strana vydala
na neho európsky zatýkací rozkaz, na základe ktorého bol potom dňa
10. marca 2008 v Bratislave zadržaný.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prejednávanom prípade nemôže
ísť o prekážku rozhodnutej veci – res iudicata, nakoľko o skutku menovaného nebolo
rozhodnuté žiadnym súdom Slovenskej republiky.
Ako už bolo vyššie uvedené, vyžiadaná osoba môže rozhodnutie krajského
súdu o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu napadnúť sťažnosťou
len pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu,
ktoré sú taxatívne uvedené vo vyššie citovanom ustanovení § 14 zákona č. 403/2004
Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze a zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vzhľadom k tomu sú námietky P. D. uvedené v sťažnosti irelevantné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené dospel
k záveru, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla 2008, sp. zn.
5 Ntc 1/2008, je zákonné a vecne správne, a preto sťažnosť vyžiadaného P. D., ktorú
podal proti tomuto uzneseniu, je nedôvodná.
Vzhľadom na špeciálnu zákonnú úpravu rozhodovania nadriadeného súdu
Najvyšší súd Slovenskej republiky nerozhodoval o sťažnosti vyžiadanej osoby
postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, ale v zmysle ustanovenia
§ 21 ods. 7 zákona č. 403/2004 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze a zmene
a doplnení niektorých zákonov tak, že sám rozhodol o vykonaní európskeho
zatýkacieho rozkazu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 28. mája 2008
JUDr. Juraj K l i m e n t , v.r.
predseda senátu
Vyhotovil : JUDr. Peter Szabo
Za správnosť vyhotovenia: