Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
eef/435878.ac7cbb.pdf
PDF · 87.06 KB
No categories available
6Obo/78/2008
Najvyšší súd 6 Obo 78/2008
Slovenskej republiky 6 Obo 79/2008
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: 1/ V.I., R.X., B.
a žalobcu 2/ MUDr. Z.I., R.X., B., proti žalovanému: JUDr. V.O., H.X., M. správkyňa
konkurznej podstaty úpadcu A.L. „v konkurze“, L.O., IČO: X., o určenie pravosti
pohľadávky vo výške 2 594 599 Sk s prísl., o žiadosti o oslobodenie od súdneho
poplatku a o žiadosti o ustanovenie advokáta, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. marca 2008 č. k. 51 Cb 88/99-144
a uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. marca 2008 č. k. 51 Cb 88/99-
148 , takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. marca 2008
č. k. 51 Cb 88/99-144 sa p o t v r d z u j e .
Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. marca 2008
č. k. 51 Cb 88/99-148 sa p o t v r d z u j e .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 17.3.2008 č. k. 51 Cb 88/99-144
nepriznal žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku
za podané dovolanie.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že 20.12.2007 bolo
na Najvyšší súd Slovenskej republiky doručené dovolanie žalobcu 1/ a 2/ proti
rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo 57/06 z 20.9.2007.
Žalobcovia zároveň požiadali o oslobodenie od súdneho poplatku a o ustanovenie
hradeného advokáta pre zlú finančnú situáciu.
Žalobcovia na výzvu súdu prvého stupňa 13.2.2008 doručili súdu prvého
stupňa ich vyjadrenie a potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových
pomeroch, pričom 22.2.2008 doručili žalobcovia doplnenie vyjadrenia.
Súd prvého stupňa v súlade s ust. § 138 ods. 1 O.s.p. podrobne preštudoval
vyjadrenia a predložené potvrdenia žalobcov a rozhodol, že pomery žalobcov v 1/
a 2/ rade neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov vzhľadom
na ich mesačný príjem ako dôchodcov (žalobca 1/ - 6633 Sk a žalobca 2/ -
15 470 Sk) a ich majetkové pomery (žalobca 1/ je spoluvlastníkom dvojizbového bytu
a vlastníkom nehnuteľnosti – domu, o ktorom žalobcovia uviedli, že je neobývateľný
a jeho vek je 105 rokov, žalobca 2/ je spoluvlastníkom dvojizbového bytu).
Prvostupňový súd sa ďalej zaoberal záväzkami žalobcov (dlhy). Tieto
predstavujú dlh „voči občania SR“ vo výške 140 000 Sk, voči advokátom žalovaných
v neúspešných konaniach žalobcov vinou sudcov v SR a ČR vo výške 200 000 Sk
a stále poplatky súdom, záväzky vo výške 130 000 Sk exekútorovi, 2000 Sk námietky
zaujatosti na Okresnom súde Bratislava III., 3000 Sk – odvolanie, 10 700 Sk –splátky
dlžôb, 1000 Sk cesta k súdu do ČR, 2000 Sk – dane, poistenie bytu, 1000 Sk – daň
z domu a 5000 Sk – súdne poplatky.
Súd prvého stupňa konštatoval, že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľného
majetku, s ktorým je nevyhnutná po celú dobu trvania vlastníckeho práva aj potrebná
starostlivosť, opravy a údržba. Preto argumenty, týkajúce sa potrebných opráv,
rekonštrukcie a údržby nehnuteľného majetku, súd prvého stupňa neakceptoval ako
dôvody, pre ktoré by malo byť priznané oslobodenie žalobcom. Rovnako
prvostupňový súd neakceptoval ani argument týkajúci sa potreby úhrad trov konaní
účastníkom, ktorí boli v konaniach so žalobcami úspešní a ďalšie náklady a poplatky
spojené s konaniami vedenými na súdoch Slovenskej republiky a Českej republiky.
Ústava Slovenskej republiky v čl. 46 zaručuje právo na súdnu a inú právnu ochranu.
Je slobodným rozhodnutím, či niekto Ústavou garantované právo na súdnu a inú
právnu ochranu využije. S uplatnením práva sú spojené náklady. V prípade
úspešnosti účastníka, tento má právo na ich náhradu. V prípade neúspechu takéto
právo nemá. Je to pravidlo upravené v záväznej právnej norme. Úhrady trov konaní,
v ktorých žalobcovia nemali úspech, preto súd ako dôvod, pre ktorý by malo byť
priznané oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku, prvostupňový súd
neakceptoval. Ďalšie dôvody (výdavky na stravu, bývanie, poistenie, dane a pod.)
súd prvého stupňa rovnako neakceptoval.
Prvostupňový súd dospel k názoru, že v posudzovanom prípade nebola
splnená prvá podmienka pre priznanie oslobodenia od súdneho poplatku, a to,
že oslobodenie odôvodňujú pomery účastníkov. Súd prvého stupňa sa skúmaním
druhej podmienky podľa ust. § 138 ods. 1 O.s.p., že nejde o svojvoľné alebo zrejme
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, nezaoberal, pretože túto podmienku
súd skúma len v nadväznosti na splnenie prvej podmienky.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 17.3.2008 č. k. 51 Cb 88/99-148
rozhodol o žiadosti o ustanovenie advokáta tak, že návrh na ustanovenie advokáta
zamietol.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že 20.12.2007 bolo
na Najvyšší súd Slovenskej republiky doručené dovolanie žalobcu 1/ a žalobcu 2/,
proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo 57/06
z 20.9.2007. Zároveň žalobcovia požiadali o oslobodenie od súdneho poplatku
a o ustanovenie hradeného advokáta pre zlú sociálnu situáciu.
O žiadosti o oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku súd rozhodol
uznesením č. k. 51 Cb 88/99-144 zo 17.3.2008 tak, že oslobodenie od súdneho
poplatku žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ nepriznal.
Ďalej uviedol, že Občiansky súdny poriadok v ust. § 30 umožňuje ustanoviť
zástupcu z radov advokátov v prípade, že u účastníka sú splnené podmienky
pre oslobodenie od súdnych poplatkov. V posudzovanom prípade súd už vyššie
uvedeným rozhodnutím oslobodenie od súdneho poplatku nepriznal, a preto súd
prvého stupňa konštatoval, že nie sú splnené podmienky, za ktorých je možné
ustanoviť zástupcu z radov advokátov. Súd prvého stupňa preto návrh žalobcu 1/
a 2/ na ustanovenie advokáta zamietol.
Žalobcovia podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu
súdu prvého stupňa zo 17.3.2008 č. k. 51 Cb 88/99-144 a uzneseniu zo 17.3.2008
č. k. 51 Cb 88/99-148 a navrhli ich v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na riadne,
spravodlivé rozhodnutie, alebo ich zmeniť a priznať im oslobodenie od poplatku
a ustanoviť im hradeného advokáta pre dovolanie. Ako dôvody uviedli, že v sporovej
veci bolo rozhodnuté nespravodlivo, a teda nutnosť dovolania žalobcovia nezavinili,
nejde teda ani o svojvoľné, ani bezúspešné uplatňovanie práva. Patrí im priznať plný
úspech. Vznikla im škoda, mali značné vydania a žalovaný je povinný ich
odvolateľom nahradiť. Ďalej uviedli, že skutočne nemajú na zaplatenie. Mesačne iba
za lieky a pomôcky platia do 5000 Sk, aj viacej. V súčasnosti ich postretla hrozná
rodinná tragédia a stým spojené nečakané vysoké výdavky. Iba jedlo – diéty, by ich
stáli 50 000 Sk, nemajú na nič, žijú iba z odpadkov, z kontajnerov. Musia platiť nájom
bytu, vysoké nedoplatky vyúčtovania nájmu. Z bytu, ani domu sa nenajedia, majú ich
predať a ísť pod most, kde žalobkyňa 1/ ani ísť nemôže, keďže prišla o nohu. Je
nepohyblivá, zomiera. Keď súd nerešpektuje vydania, tak prečo žiada ich doloženie.
Nemôžu dať nič. Je im tak zámerne bránené domáhať sa práv im patriacich, peňazí,
ktoré životne potrebujú. Aké vydania teda súd uznáva? Nájom, lieky, pomôcky,
stravu, diétu a iné, zamlčal. Odvolatelia uvádzajú, že hladujú, žalobkyňa 1/ má
cukrovku, musí jesť a žiť. Je všeobecne známe, že dôchodcovia Slovenskej republiky
sú žobráci Európy. Ide o vyslovenú zámernú lož zaujatého súdu, že odvolatelia
nespĺňajú 1. podmienku – teda ich pomery. Nerozhoduje momentálny príjem, ale
reálny príjem a ten je nepatrný pre mnohonásobne vyššie výdavky.
V odvolaní voči uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým návrh na ustanovenie
advokáta zamietol ako dôvodný, uviedli, že im patrí priznať oslobodenie od súdneho
poplatku, musí im byť ustanovený aj hradený advokát k bráneniu ich práv, keďže ide
v sporovej veci o dôležitú a náročnú záležitosť a ich ochrana práv je potrebná. Sudca
už pri odmietnutí oslobodenia od poplatkov rozhodol nesprávne a nespravodlivo,
keďže im oslobodenie patrí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.),
prejednal odvolania žalobcu 1/ a žalobcu 2/, proti uzneseniam Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo 17.3.2008 č. k. 51 Cb 88/99-144 a č. k. 51 Cb 88/99-148
a dospel k názoru, že odvolaniam nie je možné vyhovieť.
Odvolací súd najprv preskúmal odvolanie žalobcov, smerujúce voči uzneseniu
súdu prvého stupňa, ktorým súd žalobcom nepriznal oslobodenie od súdnych
poplatkov (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17.3.2008 č. k.
51 Cb 88/99-144), keďže následne z tohto rozhodnutia vychádzal prvostupňový súd
pri rozhodovaní o ustanovení žalobcom advokáta.
Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje skutkové a právne závery
prvostupňového súdu v uznesení č. k. 51 Cb 88/99-144 zo 17.3.2008 za vecne
správne.
Prvostupňový súd podrobne preskúmal potvrdenie žalobcov o osobných,
majetkových a zárobkových pomeroch. Rovnako podrobne skúmal záväzky žalobcov
a iné výdavky, ktoré rozpísali vo svojich vyjadreniach. Tieto uvádzané skutočnosti
aplikoval na ust. § 138 ods. 1 O.s.p., t.j., či pomery účastníka odôvodňujú priznanie
účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenia od súdnych poplatkov. Zároveň
neopomenul na Ústavou Slovenskej republiky garantované právo na súdnu a inú
právnu ochranu podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky.
Je nesporné, že žalobcovi v 1/ a 2/ rade nebolo bránené domáhať sa svojho
práva súdnou cestou, v konaní sp. zn. 51 Cb 88/99 boli oslobodení od súdnych
poplatkov. Z výpočtu výdavkov žalobcov vyplýva, že si uplatňovali svoje právo
na súdoch v Slovenskej republike, ako i v Českej republike, bez akýchkoľvek
obmedzení. Nie je však možné za bránenie ich práva považovať povinnosť platiť
súdne poplatky, pretože je len ich slobodným rozhodnutím, či využijú Ústavou
Slovenskej republiky garantované právo na súdnu ochranu. S uplatnením ich práva
sú však spojené náklady, a to v zmysle zák. č. 71/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov
súdne poplatky a trovy konania v prípade ich neúspechu v konaniach, ktoré vznikli
protistrane.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že v predmetnej
veci žalobcovia nesplnili jednu z podmienok vyžadovaných podľa ust. § 138 ods. 1
O.s.p., pre priznanie ich oslobodenia od súdnych poplatkov, a to, že pomery
účastníkov odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdneho poplatku.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa zo 17.3.2008 č. k. 51 Cb 88/99-144 ako vecne správne podľa ust. § 219
O.s.p. potvrdil.
Následne odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
zo 17.3.2008 č. k. 51 Cb 88/99-148.
Podľa ust. § 30 O.s.p. účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom
oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec
súdu na jeho žiadosť zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho
záujmov.
V zmysle vyššie cit. ustanovenia § 30 O.s.p., súd otázku, či sú splnené
predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, posudzuje iba ako otázku
predbežnú. Keďže však prvostupňový súd už rozhodol uznesením zo 17.3.2008 č. k.
51 Cb 88/99-144 o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov, je týmto rozhodnu-
tím viazaný. Odvolací súd preto dospel k názoru, že súd prvého stupňa postupoval
správne vo veci návrhu žalobcov o ustanovenie advokáta, a preto napadnuté
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17.3.2008 č. k. 51 Cb 88/99-148
podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 29. mája 2008
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu