Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/80/2007

Najvyšší súd 1 Obdo V 80/2007

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte predsedníčky JUDr. Margity

Fridovej a členov senátu JUDr. Juraja Semana, JUDr. Petra Dukesa, JUDr. Viery

Pepelovej, JUDr. Beaty Miničovej, v právnej veci žalobcu K., IČO: X., zást. JUDr. D.,

proti žalovanému F., o náhradu škody 190 243 712 Sk, na dovolanie žalobcu proti

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

14. februára 2006, takto

rozhodol:

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo dňa 14. februára 2006 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací,

zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že žalobu o náhradu škody

v napadnutej časti zamietol. Žalobcovi uložil, aby zaplatil žalovanému na účet jeho

právneho zástupcu trovy konania v sume 1 997 954,50 Sk. V dôvodoch svojho

rozhodnutia poukázal na znenie ustanovenia § 289 ods. 1, § 290 ods. 1 a 2, § 292

ods. 3 a 5 a uviedol, že v danej veci sa žalobca domáhal

náhrady škody vo výške 190 243 712 Sk s 19% úrokom z omeškania od 19.1.1999

až do zaplatenia z titulu porušenia povinnosti vyplývajúcej žalovanému zo zmlúv

21 Obdo V 80/2007

o uzavretí budúcej zmluvy, uzavretých dňa 2.10.1998. Žalobca svoj návrh odôvodňo-

val tým, že žalovaný sa zaviazal uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu po tom, čo

sa žalobca stane víťazom obchodnej verejnej súťaže na predaj časti podniku S.,

štátny podnik so sídlom B., výstup č. 1 – V. a na predaj časti podniku S., štátny

podniku so sídlom B., výstup č. 2 – Š. Listom zo dňa 15.10.1998 žalovaný oznámil

žalobcovi, že sa stal víťazom verejnej súťaže. Na výzvy žalobcu nereagoval,

neakceptoval jeho návrhy na povinnosť uzatvorenia kúpnych zmlúv. Žalobca listom

z 18.1.1999 vyzval žalovaného k zjednaniu nápravy a oznámil žalovanému,

že na uzavretí kúpnych zmlúv trvá. Žalovaný na výzvy žalobcu reagoval listom

z 10.3.1999, ktorým oznámil, že z dôvodu závažných zmien, za ktorých boli

uzatvorené zmluvy o budúcich zmluvách, zaniká podľa § 292 ods. 5 Obch. zák.

záväzok uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nedošlo k vyňatiu časti majetku podniku,

ktorý mal byť predmetom prevodu z pôsobnosti zriaďovateľa a tiež tým, že došlo

k zníženiu hodnoty majetku privatizovaného štátneho podniku vyradením a fyzickým

zrušením nehnuteľnosti, čím došlo ku zmene údajov uvedených v privatizačnom

zámere a informačnom memorande oproti skutočnému stavu. Odvolací súd dospel

k záveru, že na základe zmlúv zo dňa 2.10.1998 sa žalobca podľa článku II. zmluvy

zaviazal k tomu, že ak sa stane víťazom obchodnej verejnej súťaže na predaj časti

podniku (výstup č. 1, výstup č. 2), uzavrie s vyhlasovateľom zmluvu o predaji

podniku. V čl. III. predmetných zmlúv sa žalobca zaviazal uzavrieť kúpnu zmluvu

najneskôr do 90 dní po obdržaní oznámenia o vybratí jeho návrhu, ako najvhodnej-

šieho. Najvyšší súd mal za to, že na základe zmlúv o uzavretí budúcej zmluvy vznikol

záväzok žalobcovi a nie žalovanému na uzavretie kúpnej zmluvy. Uzatvorenia

kúpnych zmlúv sa mohol domáhať len žalovaný. Ak žalobcovi vznikla škoda, tak nie

konaním žalovaného, pretože žalovaný neporušil zmluvnú povinnosť. Žalobcovi preto

nevzniklo právo požadovať náhradu škody podľa § 290 ods. 2 Obchodného

zákonníka a jeho žaloba je nedôvodná. Na základe týchto skutočností odvolací súd

rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol

podľa a .

31 Obdo V 80/2007

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Navrhol, aby

dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Je

toho názoru, že odvolací súd nesprávne právne posúdil vec, keď konštatoval,

že na základe zmlúv o uzavretí budúcej zmluvy vznikol záväzok žalobcovi a nie

žalovanému na uzavretie kúpnej zmluvy a že uzatvorenia kúpnych zmlúv sa mohol

domáhať len žalovaný, ktorý neporušil zmluvnú povinnosť, a preto žalobcovi

nevzniklo právo požadovať náhradu škody podľa § 290 ods. 2 Obch. zák. Poukázal

na znenie ustanovení , , , . Uviedol,

že vyhlasovateľ verejnej obchodnej súťaže, F. nikdy nepodnikol žiadne kroky k tomu,

aby spochybnil, či už verejnú súťaž alebo zmluvy o budúcich zmluvách. Staval

sa k tomu tak, že mal záujem na tomto plnení, avšak svojou nedôslednosťou

a nekonaním spochybnil postavenie druhej zmluvnej strany, ku ktorej nebol úprimný,

t.j. vedel o skutočnostiach, ktoré bránia realizácii zmlúv, ale i napriek tejto vedomosti

druhej strane neoznámil bez zbytočného odkladu prekážky, ktoré nastali v realizácii

zmlúv. V čase, ktorý bezprostredne predchádzal uzavretiu zmlúv o budúcej zmluve

obe zmluvné strany vykonali prejav vôle tak, že sa obe cítili byť zaviazané zmluvami

o budúcej zmluve a obe zmluvné strany akceptovali svoju povinnosť uzavrieť kúpne

zmluvy. Teda zo zmlúv o budúcej zmluve vyplynul záväzok uzavrieť kúpne zmluvy

pre oba zainteresované subjekty. Toto tvrdenie je preukázateľné jednak konaním K.,

smerujúcim k splneniu svojich zmluvných povinností a jednak písomným vyjadrením

F. z 15.10.1998, kde F. uznáva svoju povinnosť uzavrieť kúpne zmluvy. Ak by

sa v tomto prípade vylúčila povinnosť F. uzavrieť na základe budúcich zmlúv kúpne

zmluvy, tak celý proces, ktorý predchádzal uzavretiu zmlúv, t.j. vyhlásenie verejnej

obchodnej súťaže, by sa zdal nezmyselný, ktorý nesmeroval a nesledoval žiadny

konkrétny cieľ. Verejnou obchodnou súťažou na uzavretie zmlúv o budúcej zmluve

bol sledovaný cieľ realizácie konečných obchodov, t.j. uzavretia kúpnych zmlúv,

pričom zmluva o budúcej zmluve bola len jedným z krokov smerujúcich k ich

úspešnej realizácii. O uzavretie končených kúpnych zmlúv prejavil záujem ako F. tak

aj K., pričom tento svoj záujem povýšili na záväzok, ktorý F. uznal listom

z 15.10.1998. Zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy môže byť zaviazaná buď iba

jedna zo zmluvných strán alebo obidve zmluvné strany. V pochybnostiach sa má

za to, že sú z nej zaviazané obidve zmluvné strany. Odvolací súd nesprávne právne

posúdil právny vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným. Zmluvami o budúcich

41 Obdo V 80/2007

zmluvách pre výstup č. 1 a výstup č.2. žalovaný porušil tento právny vzťah v celom

rozsahu. Odvolací súd poukázal len na čl. II. týchto zmlúv a nevšimol si čl. VI.,

týkajúci sa záverečných ustanovení. Odsek 1 ustanovuje povinnosť vyhlasovateľa

prijať návrh vybraný v zmysle § 286. Vznik tejto povinnosti, t.j. akceptácie vybraného

návrhu, je podmienený uskutočnením výberu najvhodnejšieho návrhu. Prijatie

vybraného návrhu je právnym úkonom. Lehotu na urobenie tohto úkonu ustanovujú

podmienky súťaže, ako ich obligatórnu náležitosť. Akceptáciou návrhu je špecifický

proces kontraktácie v prípade verejnej súťaže zavŕšený. Zmluva je uzavretá

okamihom, keď vyjadrenie o prijatí návrhu dôjde navrhovateľovi. Právny vzťah porušil

žalovaný a spôsobil žalobcovi škodu, ktorú si uplatnil v súdnom konaní v rozsahu,

v akom je zdokumentovaná v súdnom spise.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, prejednal dovolanie

žalobcu, po zistení, že dovolanie je podľa prípustné a napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu podľa a zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je žalobcom

uplatnené právo na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi porušením

povinností žalovaného. Žalobca si ako škodu uplatňuje sumu, ktorú musel zaplatiť

z dôvodu nevyčerpaných finančných zdrojov, ktoré si zabezpečil na zaplatenie

kúpnej ceny privatizovaného podniku a ušlý zisk, o ktorom tvrdí, že by ho dosiahol,

keby si bol žalovaný splnil svoj záväzok. Medzi účastníkmi nie je sporné, že v danej

veci žalobca uspel vo verejnej obchodnej súťaži vyhlásenej žalovaným a žalovaný

s ním uzavrel zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy

na privatizovaný podnik však nedošlo z dôvodov na strane žalovaného. Súd prvého

stupňa žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu škody v rozsahu, ako si

žalobca vyúčtoval za nevyčerpané finančné zdroje a ušlý zisk. Odvolací súd bol

iného názoru. Žalobu v napadnutej časti zamietol s odôvodnením, že na základe

zmlúv o uzavretí budúcej zmluvy vznikol záväzok žalobcovi a nie žalovanému

na uzavretie kúpnej zmluvy. Uzatvorenia kúpnych zmlúv sa mohol domáhať len

žalovaný. Uviedol ďalej, že ak žalobcovi vznikla škoda, tak nie konaním žalovaného,

pretože žalovaný neporušil zmluvnú povinnosť. Žalobcovi preto podľa názoru

odvolacieho súdu nevzniklo právo požadovať náhradu škody podľa § 290 ods. 2

. Podľa , kto poruší svoju

51 Obdo V 80/2007

povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej

strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami

vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa pre zodpovednosť

za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia

obdobne ustanovenia a nasl. teda vymedzuje

predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody a pokiaľ v konaní nie sú

preukázané okolnosti vylučujúce zodpovednosť, uvedené v § 374, má povinnosť

uhradiť škodu ten, na strane ktorého došlo k porušeniu povinnosti, či už zo zmluv-

ného vzťahu, alebo porušením zákonnej povinnosti za predpokladu, že sú splnené aj

ostatné podmienky. Úprava náhrady škody je v založená

na princípe objektívnej zodpovednosti. To znamená, že strana, ktorá porušila svoju

povinnosť, je povinná vždy škodu nahradiť bez ohľadu na to, či porušenie povinností,

ktoré spôsobilo vznik škody, zavinila alebo nie. Odvolací súd z uvedeného pohľadu

nepreskúmal dostatočne predpoklady pre vznik práva žalobcu na náhradu škody.

Svoje odôvodnenie založil len na zistení, že uzatvorenia kúpnych zmlúv sa mohol

domáhať len žalovaný, a preto ak žalobcovi vznikla škoda, tak nie konaním

žalovaného. Odvolací súd sa však nedostatočne vysporiadal z tohto pohľadu

s konaním žalovaného, v dôsledku čoho aj nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnu-

tie. Nevyhodnotil zákonom predpokladané podmienky pre vznik škody, založené

na princípe objektívnej zodpovednosti. Najmä nebola venovaná dostatočná

pozornosť podmienkam verejnej obchodnej súťaže vyhlásenej žalovaným a jeho

záväzkom z toho vyplývajúcim, ktorými je potrebné sa podrobnejšie zaoberať.

S ohľadom na citované ustanovenie sa úprava

náhrady škody podľa § 373 a nasl. vzťahuje nielen na škodu vzniknutú porušením

povinností vyplývajúcich z platnej zmluvy, teda zo záväzkového vzťahu založeného

účastníkmi, ale aj na škodu, ktorá vznikla porušením povinností plynúcich zo zákona,

alebo rozhodnutia štátneho orgánu. Podľa dovolací súd

dovolanie rozsudkom zamietne, ak dôjde k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu

je správne, inak napadnuté rozhodnutie rozsudkom zruší. Podľa odseku 2 tohto

ustanovenia, ak dovolací súd zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, vráti mu vec

na ďalšie konanie. Dovolací súd v danej veci postupoval podľa citovaných

ustanovení . O trovách dovolacieho konania rozhodne súd v novom rozhodnutí

o veci samej, čo vyplýva z ust. .

61 Obdo V 80/2007

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. mája 2008

JUDr. Margita Fridová , v. r.

predsedníčka senátu