Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
8ff/378719.5f6edf.pdf
PDF · 98.34 KB
No categories available
1ObdoV/80/2007
Najvyšší súd 1 Obdo V 80/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte predsedníčky JUDr. Margity
Fridovej a členov senátu JUDr. Juraja Semana, JUDr. Petra Dukesa, JUDr. Viery
Pepelovej, JUDr. Beaty Miničovej, v právnej veci žalobcu K., IČO: X., zást. JUDr. D.,
proti žalovanému F., o náhradu škody 190 243 712 Sk, na dovolanie žalobcu proti
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 59/2005 zo dňa
14. februára 2006, takto
rozhodol:
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 59/2005
zo dňa 14. februára 2006 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací,
zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že žalobu o náhradu škody
v napadnutej časti zamietol. Žalobcovi uložil, aby zaplatil žalovanému na účet jeho
právneho zástupcu trovy konania v sume 1 997 954,50 Sk. V dôvodoch svojho
rozhodnutia poukázal na znenie ustanovenia § 289 ods. 1, § 290 ods. 1 a 2, § 292
ods. 3 a 5 Obchodného zákonníka a uviedol, že v danej veci sa žalobca domáhal
náhrady škody vo výške 190 243 712 Sk s 19% úrokom z omeškania od 19.1.1999
až do zaplatenia z titulu porušenia povinnosti vyplývajúcej žalovanému zo zmlúv
21 Obdo V 80/2007
o uzavretí budúcej zmluvy, uzavretých dňa 2.10.1998. Žalobca svoj návrh odôvodňo-
val tým, že žalovaný sa zaviazal uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu po tom, čo
sa žalobca stane víťazom obchodnej verejnej súťaže na predaj časti podniku S.,
štátny podnik so sídlom B., výstup č. 1 – V. a na predaj časti podniku S., štátny
podniku so sídlom B., výstup č. 2 – Š. Listom zo dňa 15.10.1998 žalovaný oznámil
žalobcovi, že sa stal víťazom verejnej súťaže. Na výzvy žalobcu nereagoval,
neakceptoval jeho návrhy na povinnosť uzatvorenia kúpnych zmlúv. Žalobca listom
z 18.1.1999 vyzval žalovaného k zjednaniu nápravy a oznámil žalovanému,
že na uzavretí kúpnych zmlúv trvá. Žalovaný na výzvy žalobcu reagoval listom
z 10.3.1999, ktorým oznámil, že z dôvodu závažných zmien, za ktorých boli
uzatvorené zmluvy o budúcich zmluvách, zaniká podľa § 292 ods. 5 Obch. zák.
záväzok uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nedošlo k vyňatiu časti majetku podniku,
ktorý mal byť predmetom prevodu z pôsobnosti zriaďovateľa a tiež tým, že došlo
k zníženiu hodnoty majetku privatizovaného štátneho podniku vyradením a fyzickým
zrušením nehnuteľnosti, čím došlo ku zmene údajov uvedených v privatizačnom
zámere a informačnom memorande oproti skutočnému stavu. Odvolací súd dospel
k záveru, že na základe zmlúv zo dňa 2.10.1998 sa žalobca podľa článku II. zmluvy
zaviazal k tomu, že ak sa stane víťazom obchodnej verejnej súťaže na predaj časti
podniku (výstup č. 1, výstup č. 2), uzavrie s vyhlasovateľom zmluvu o predaji
podniku. V čl. III. predmetných zmlúv sa žalobca zaviazal uzavrieť kúpnu zmluvu
najneskôr do 90 dní po obdržaní oznámenia o vybratí jeho návrhu, ako najvhodnej-
šieho. Najvyšší súd mal za to, že na základe zmlúv o uzavretí budúcej zmluvy vznikol
záväzok žalobcovi a nie žalovanému na uzavretie kúpnej zmluvy. Uzatvorenia
kúpnych zmlúv sa mohol domáhať len žalovaný. Ak žalobcovi vznikla škoda, tak nie
konaním žalovaného, pretože žalovaný neporušil zmluvnú povinnosť. Žalobcovi preto
nevzniklo právo požadovať náhradu škody podľa § 290 ods. 2 Obchodného
zákonníka a jeho žaloba je nedôvodná. Na základe týchto skutočností odvolací súd
rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 OSP.
31 Obdo V 80/2007
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Navrhol, aby
dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Je
toho názoru, že odvolací súd nesprávne právne posúdil vec, keď konštatoval,
že na základe zmlúv o uzavretí budúcej zmluvy vznikol záväzok žalobcovi a nie
žalovanému na uzavretie kúpnej zmluvy a že uzatvorenia kúpnych zmlúv sa mohol
domáhať len žalovaný, ktorý neporušil zmluvnú povinnosť, a preto žalobcovi
nevzniklo právo požadovať náhradu škody podľa § 290 ods. 2 Obch. zák. Poukázal
na znenie ustanovení § 265, § 266 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka. Uviedol,
že vyhlasovateľ verejnej obchodnej súťaže, F. nikdy nepodnikol žiadne kroky k tomu,
aby spochybnil, či už verejnú súťaž alebo zmluvy o budúcich zmluvách. Staval
sa k tomu tak, že mal záujem na tomto plnení, avšak svojou nedôslednosťou
a nekonaním spochybnil postavenie druhej zmluvnej strany, ku ktorej nebol úprimný,
t.j. vedel o skutočnostiach, ktoré bránia realizácii zmlúv, ale i napriek tejto vedomosti
druhej strane neoznámil bez zbytočného odkladu prekážky, ktoré nastali v realizácii
zmlúv. V čase, ktorý bezprostredne predchádzal uzavretiu zmlúv o budúcej zmluve
obe zmluvné strany vykonali prejav vôle tak, že sa obe cítili byť zaviazané zmluvami
o budúcej zmluve a obe zmluvné strany akceptovali svoju povinnosť uzavrieť kúpne
zmluvy. Teda zo zmlúv o budúcej zmluve vyplynul záväzok uzavrieť kúpne zmluvy
pre oba zainteresované subjekty. Toto tvrdenie je preukázateľné jednak konaním K.,
smerujúcim k splneniu svojich zmluvných povinností a jednak písomným vyjadrením
F. z 15.10.1998, kde F. uznáva svoju povinnosť uzavrieť kúpne zmluvy. Ak by
sa v tomto prípade vylúčila povinnosť F. uzavrieť na základe budúcich zmlúv kúpne
zmluvy, tak celý proces, ktorý predchádzal uzavretiu zmlúv, t.j. vyhlásenie verejnej
obchodnej súťaže, by sa zdal nezmyselný, ktorý nesmeroval a nesledoval žiadny
konkrétny cieľ. Verejnou obchodnou súťažou na uzavretie zmlúv o budúcej zmluve
bol sledovaný cieľ realizácie konečných obchodov, t.j. uzavretia kúpnych zmlúv,
pričom zmluva o budúcej zmluve bola len jedným z krokov smerujúcich k ich
úspešnej realizácii. O uzavretie končených kúpnych zmlúv prejavil záujem ako F. tak
aj K., pričom tento svoj záujem povýšili na záväzok, ktorý F. uznal listom
z 15.10.1998. Zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy môže byť zaviazaná buď iba
jedna zo zmluvných strán alebo obidve zmluvné strany. V pochybnostiach sa má
za to, že sú z nej zaviazané obidve zmluvné strany. Odvolací súd nesprávne právne
posúdil právny vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným. Zmluvami o budúcich
41 Obdo V 80/2007
zmluvách pre výstup č. 1 a výstup č.2. žalovaný porušil tento právny vzťah v celom
rozsahu. Odvolací súd poukázal len na čl. II. týchto zmlúv a nevšimol si čl. VI.,
týkajúci sa záverečných ustanovení. Odsek 1 ustanovuje povinnosť vyhlasovateľa
prijať návrh vybraný v zmysle § 286. Vznik tejto povinnosti, t.j. akceptácie vybraného
návrhu, je podmienený uskutočnením výberu najvhodnejšieho návrhu. Prijatie
vybraného návrhu je právnym úkonom. Lehotu na urobenie tohto úkonu ustanovujú
podmienky súťaže, ako ich obligatórnu náležitosť. Akceptáciou návrhu je špecifický
proces kontraktácie v prípade verejnej súťaže zavŕšený. Zmluva je uzavretá
okamihom, keď vyjadrenie o prijatí návrhu dôjde navrhovateľovi. Právny vzťah porušil
žalovaný a spôsobil žalobcovi škodu, ktorú si uplatnil v súdnom konaní v rozsahu,
v akom je zdokumentovaná v súdnom spise.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, prejednal dovolanie
žalobcu, po zistení, že dovolanie je podľa § 238 ods. 1 OSP prípustné a napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 1 a 2 OSP zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je žalobcom
uplatnené právo na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi porušením
povinností žalovaného. Žalobca si ako škodu uplatňuje sumu, ktorú musel zaplatiť
z dôvodu nevyčerpaných finančných zdrojov, ktoré si zabezpečil na zaplatenie
kúpnej ceny privatizovaného podniku a ušlý zisk, o ktorom tvrdí, že by ho dosiahol,
keby si bol žalovaný splnil svoj záväzok. Medzi účastníkmi nie je sporné, že v danej
veci žalobca uspel vo verejnej obchodnej súťaži vyhlásenej žalovaným a žalovaný
s ním uzavrel zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy
na privatizovaný podnik však nedošlo z dôvodov na strane žalovaného. Súd prvého
stupňa žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu škody v rozsahu, ako si
žalobca vyúčtoval za nevyčerpané finančné zdroje a ušlý zisk. Odvolací súd bol
iného názoru. Žalobu v napadnutej časti zamietol s odôvodnením, že na základe
zmlúv o uzavretí budúcej zmluvy vznikol záväzok žalobcovi a nie žalovanému
na uzavretie kúpnej zmluvy. Uzatvorenia kúpnych zmlúv sa mohol domáhať len
žalovaný. Uviedol ďalej, že ak žalobcovi vznikla škoda, tak nie konaním žalovaného,
pretože žalovaný neporušil zmluvnú povinnosť. Žalobcovi preto podľa názoru
odvolacieho súdu nevzniklo právo požadovať náhradu škody podľa § 290 ods. 2
Obchodného zákonníka. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju
51 Obdo V 80/2007
povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej
strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť
za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia
obdobne ustanovenia § 373 a nasl. Obchodný zákonník teda vymedzuje
predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody a pokiaľ v konaní nie sú
preukázané okolnosti vylučujúce zodpovednosť, uvedené v § 374, má povinnosť
uhradiť škodu ten, na strane ktorého došlo k porušeniu povinnosti, či už zo zmluv-
ného vzťahu, alebo porušením zákonnej povinnosti za predpokladu, že sú splnené aj
ostatné podmienky. Úprava náhrady škody je v Obchodnom zákonníku založená
na princípe objektívnej zodpovednosti. To znamená, že strana, ktorá porušila svoju
povinnosť, je povinná vždy škodu nahradiť bez ohľadu na to, či porušenie povinností,
ktoré spôsobilo vznik škody, zavinila alebo nie. Odvolací súd z uvedeného pohľadu
nepreskúmal dostatočne predpoklady pre vznik práva žalobcu na náhradu škody.
Svoje odôvodnenie založil len na zistení, že uzatvorenia kúpnych zmlúv sa mohol
domáhať len žalovaný, a preto ak žalobcovi vznikla škoda, tak nie konaním
žalovaného. Odvolací súd sa však nedostatočne vysporiadal z tohto pohľadu
s konaním žalovaného, v dôsledku čoho aj nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnu-
tie. Nevyhodnotil zákonom predpokladané podmienky pre vznik škody, založené
na princípe objektívnej zodpovednosti. Najmä nebola venovaná dostatočná
pozornosť podmienkam verejnej obchodnej súťaže vyhlásenej žalovaným a jeho
záväzkom z toho vyplývajúcim, ktorými je potrebné sa podrobnejšie zaoberať.
S ohľadom na citované ustanovenie § 757 Obchodného zákonníka sa úprava
náhrady škody podľa § 373 a nasl. vzťahuje nielen na škodu vzniknutú porušením
povinností vyplývajúcich z platnej zmluvy, teda zo záväzkového vzťahu založeného
účastníkmi, ale aj na škodu, ktorá vznikla porušením povinností plynúcich zo zákona,
alebo rozhodnutia štátneho orgánu. Podľa § 243b ods. 1 OSP dovolací súd
dovolanie rozsudkom zamietne, ak dôjde k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu
je správne, inak napadnuté rozhodnutie rozsudkom zruší. Podľa odseku 2 tohto
ustanovenia, ak dovolací súd zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, vráti mu vec
na ďalšie konanie. Dovolací súd v danej veci postupoval podľa citovaných
ustanovení OSP. O trovách dovolacieho konania rozhodne súd v novom rozhodnutí
o veci samej, čo vyplýva z ust. § 243d ods. 1 OSP.
61 Obdo V 80/2007
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. mája 2008
JUDr. Margita Fridová , v. r.
predsedníčka senátu