Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
372/375888.9d9296.pdf
PDF · 94.78 KB
No categories available
6obdo/10/2008
Najvyšší súd 6 Obdo 10/2008
Slovenskej republiky
R o z s u d o k
v mene Slovenskej republiky
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Dariny Ličkovej právnej
veci žalobcu: K., L., zastúpeného advokátom JUDr. M., Š. proti žalovanému: S., M., M.,
zastúpenému advokátom JUDr. G., K., M., o zaplatenie 2 056 898,- Sk s prísl. vedenej na
Okresnom súde M. pod sp. zn.
18 Cb 296/02, na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach
z 29. novembra 2007, č.k.: 2 Cob 131/07-83, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu M. z 26. marca 2007,
č.k. 18 Cb 296/02-70 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach
z 29. novembra 2007, č.k.: 2 Cob 131/07-83 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Okresný súd M. uznesením z 26. marca 2007, č.k. 18 Cb 296/02-70 zamietol návrh
žalobcu na zámenu žalobcu na spoločnosť C., L., Košice.
Rozhodol tak s odôvodnením, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa
a odovlacieho súdu, ktorým bol návrh žalobcu na zámenu účastníkom zamietnutý (sp. zn.
17 Cb 250/00). Správkyňa konkurznej podstaty úpadcu uzavrela zmluvu o postúpení
pohľadávky z 22.11.2000 na základe opatrenia Krajského súdu v Košiciach. Podľa tohto
opatrenia bol daný súhlas podľa § 27 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb.
v platnom znení (ďalej len ZKV) na uzavretie kúpnej zmluvy a nie zmluvy o postúpení
pohľadávok. Pokiaľ správkyňa konkurznej podstaty uzavrela zmluvu o postúpení, porušila
ust. § 27 ZKV a porušila opatrenie súdu, ktoré bolo v súlade s týmto ustanovením vydané.
Preto vyhodnotil právny úkon – zmluvu o postúpení pohľadávky z 22.11.2000 za absolútne
neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom (§ 39 Obč. zák.). Preto pokiaľ žalobca zmluvou
o postúpení pohľadávok z 3.5.2004 postúpil predmetnú pohľadávku, ktorú nadobudol
od správkyne konkurznej podstaty, je tento úkon neplatný podľa § 37 ods. 2 Obč. zák., lebo
ide o právny úkon, ktorého predmetom je nemožné plnenie. Predmetná pohľadávka neprešla
platne z vyššie uvedeného dôvodu na žalobcu, preto návrh na zmenu účastníka na strane
žalobcu zamietol.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach vec prejednal a napadnutým uznesením
potvrdil rozhodnutie súdu orvého stupňa vecne správne.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa správne zistil, že uzavreetím
zmluvy o postúpení pohľadávok 22. novembra 2000 správkyňa konkurznej podstaty obišla
zákon, a to ustanovenie § 27 ZKV a porušila aj opatrenie Krajského súdu v Košiciach
z 21. novembra 2000, preto tento právny úkon spočívajúci v postúpení pohľadávok je podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Odvolací súd sa so závermi súdu prvého stupňa
stotožnil, preto napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Proti tomuto rozhodnutie podal žalobca dovolanie. Prípustnosť dovolania zdôvodnil
ustanovením § 237 písm. f/ OSP. Uviedol, že súd prvého stupňa ako aj odvolací súd mali
v danom prípade skúmať iba to, či zmluva o postúpení pohľadávok z 3.5.2004 bola skutočne
uzavretá a či v konkrétnom prípade mala za následok prevod práva, o ktoré v konaní ide.
Otázku, či uplatnené právo, ktoré malo byť prevedené tu je, alebo či bolo prevedené na iného,
mali súdy vyjadriť až v rozhodnutí vo veci samej. Je toho názoru, že týmto zmätočným
postupom súdov mu bola odňatá možnosť konať pred súdom spôsobom predpokladaným
OSP. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa a odvolací súd nepatričnou aplikáciou právnych
noriem dospeli k absordnému záveru, ktorý sa musí odmietnuť, pretože inštitút postúpenia
pohľadávok je jediný právny nástroj, využitím ktorého je možné zachovať existenciu
obligácie za súčasnej zámeny osoby na veriteľskej strane, pričom cesiou prechádza
pohľadávka na nového veriteľa v tom stave, v akom v okamžiku postúpenia existovala.
Záverom uviedol, že ak má dôjsť k prevodu pohľadávok z obchodného styku na ďalší subjekt
bez ohľadu na to, či sa pohľadávky navhádzajú v režime konkurzného konania alebo nie,
je nevyhnutné uzatvoriť formálne zmluvu o postúpení pohľadávok poddľa § 524 a nasl.
Občianskeho zákonníka a nie kúpnu zmluvu ako to mýlne konštatoval okresný súd.
Z uvedených dôvodov žiadal zrušiť uznesenie Okresného súdu M. v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žiadal dovolanie žalobcu zamietnuť, lebo
z namietaného dôvodu nemohlo dôjsť k porušeniu jeho práva konať pred súdom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 10a ods. 1 OSP) po zistení,
že dovolanie bolo podané včas, dovolanie prejednal a po preskúmaní napadnutých rozhodnutí,
ako aj konania, ktoré im predchádzalo, dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 OSP). V prejednávanej veci odvolací súd a súd prvého stupňa
rozhodli uznesením, pričom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil
a nevyslovil, že je proti nemu dovolanie prípustné. Žalobcom napadnuté uznesenie nie je
žiadnym z rozhodnutí uvedených v § 239 OSP, preto prípustnosť dovolania podľa § 239 OSP
nie je dané.
Proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak rozhodnutie
odvolacieho súdu bolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených
v § 237 OSP. Dovolateľ tvrdí, že v konaní mu bola postupom odvolacieho súdu odňatá
možnosť konať pred súdom, čo by zakladalo prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ OSP.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procvesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov.
Je potrebné prisvedčiť dovolateľovi, že prevod pohľadávok bez ohľadu na to, či sú
súčasťou konkurznej podstaty alebo nie, sa realizuje zmluvou o postúpení pohľadávok podľa
§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to aj v prípade pohľadávok vzniknutých
z obchodných záväzkových vzťahov.
Pochybenie súvislosti so speňažovaním pohľadávok, patriacich do konkurznej
podstaty si uvedomil aj konkurzný súd, ako to vyplýva z opatrenia Krajského súdu
v Košiciach z 10. novembra 2004, č.k.: 4 K 136/99-204 (č.l. 66), ktorým opatrením dal súhlas
s postúpením predmetnej pohľadávky.
Základného pochybenia sa však dopustil odvolací súd v tom, že nechal bez
povšimnutia opatrenie konkurzného súdu z 10. novembra 2004 (ktorým opravil svoje
pochybenie v opatrení z 21. novembra 2000) a potvrdil nesprávne rozhodnutie o návrhu
žalobcu, aby na jeho miesto vstúpila spoločnosť C.
Žalobca správne navrhol, aby na jeho miesto do konania vstúpila spoločnosť
C., Košice, a to na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala po začatí konania, t.j. postúpenie
pohľadávky, preto súd prvého stupňa mal postupovať podľa § 92
ods. 2 OSP. Tým, že ani odvolací súd nepostupoval podľa ustanovenia § 92 ods. 2 OSP odňal
tým žalobcovi a aj spoločnosti C., Košice možnosť konať pred súdom
Tým je daná prípustnosť dovolania.
Na základe uvedených dôvodov dovolací súd v zmysle ustanovenia § 243b ods. 1
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa, ktoré je postihnuté tou
istou vadou, zrušil a podľa odseku 2 vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Právny
názor dovolacieho súdu je pre súd nižšieho stupňa záväzný (§ 243d ods. 1 OSP).
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. mája 2008
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu