Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6obdo/10/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R o z s u d o k

v mene Slovenskej republiky

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Dariny Ličkovej právnej

veci žalobcu: K., L., zastúpeného advokátom JUDr. M., Š. proti žalovanému: S., M., M.,

zastúpenému advokátom JUDr. G., K., M., o zaplatenie 2 056 898,- Sk s prísl. vedenej na

Okresnom súde M. pod sp. zn.

, na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

z 29. novembra 2007, č.k.: -83, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu M. z 26. marca 2007,

č.k. -70 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach

z 29. novembra 2007, č.k.: -83 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd M. uznesením z 26. marca 2007, č.k. -70 zamietol návrh

žalobcu na zámenu žalobcu na spoločnosť C., L., Košice.

Rozhodol tak s odôvodnením, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa

a odovlacieho súdu, ktorým bol návrh žalobcu na zámenu účastníkom zamietnutý (sp. zn.

). Správkyňa konkurznej podstaty úpadcu uzavrela zmluvu o postúpení

pohľadávky z 22.11.2000 na základe opatrenia Krajského súdu v Košiciach. Podľa tohto

opatrenia bol daný súhlas podľa

v platnom znení (ďalej len ZKV) na uzavretie kúpnej zmluvy a nie zmluvy o postúpení

pohľadávok. Pokiaľ správkyňa konkurznej podstaty uzavrela zmluvu o postúpení, porušila

ust. § 27 ZKV a porušila opatrenie súdu, ktoré bolo v súlade s týmto ustanovením vydané.

Preto vyhodnotil právny úkon – zmluvu o postúpení pohľadávky z 22.11.2000 za absolútne

neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom (§ 39 Obč. zák.). Preto pokiaľ žalobca zmluvou

o postúpení pohľadávok z 3.5.2004 postúpil predmetnú pohľadávku, ktorú nadobudol

od správkyne konkurznej podstaty, je tento úkon neplatný podľa § 37 ods. 2 Obč. zák., lebo

ide o právny úkon, ktorého predmetom je nemožné plnenie. Predmetná pohľadávka neprešla

platne z vyššie uvedeného dôvodu na žalobcu, preto návrh na zmenu účastníka na strane

žalobcu zamietol.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach vec prejednal a napadnutým uznesením

potvrdil rozhodnutie súdu orvého stupňa vecne správne.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa správne zistil, že uzavreetím

zmluvy o postúpení pohľadávok 22. novembra 2000 správkyňa konkurznej podstaty obišla

zákon, a to ustanovenie § 27 ZKV a porušila aj opatrenie Krajského súdu v Košiciach

z 21. novembra 2000, preto tento právny úkon spočívajúci v postúpení pohľadávok je podľa

neplatný. Odvolací súd sa so závermi súdu prvého stupňa

stotožnil, preto napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Proti tomuto rozhodnutie podal žalobca dovolanie. Prípustnosť dovolania zdôvodnil

ustanovením . Uviedol, že súd prvého stupňa ako aj odvolací súd mali

v danom prípade skúmať iba to, či zmluva o postúpení pohľadávok z 3.5.2004 bola skutočne

uzavretá a či v konkrétnom prípade mala za následok prevod práva, o ktoré v konaní ide.

Otázku, či uplatnené právo, ktoré malo byť prevedené tu je, alebo či bolo prevedené na iného,

mali súdy vyjadriť až v rozhodnutí vo veci samej. Je toho názoru, že týmto zmätočným

postupom súdov mu bola odňatá možnosť konať pred súdom spôsobom predpokladaným

. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa a odvolací súd nepatričnou aplikáciou právnych

noriem dospeli k absordnému záveru, ktorý sa musí odmietnuť, pretože inštitút postúpenia

pohľadávok je jediný právny nástroj, využitím ktorého je možné zachovať existenciu

obligácie za súčasnej zámeny osoby na veriteľskej strane, pričom cesiou prechádza

pohľadávka na nového veriteľa v tom stave, v akom v okamžiku postúpenia existovala.

Záverom uviedol, že ak má dôjsť k prevodu pohľadávok z obchodného styku na ďalší subjekt

bez ohľadu na to, či sa pohľadávky navhádzajú v režime konkurzného konania alebo nie,

je nevyhnutné uzatvoriť formálne zmluvu o postúpení pohľadávok poddľa § 524 a nasl.

a nie kúpnu zmluvu ako to mýlne konštatoval okresný súd.

Z uvedených dôvodov žiadal zrušiť uznesenie Okresného súdu M. v spojení s uznesením

Krajského súdu v Košiciach.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žiadal dovolanie žalobcu zamietnuť, lebo

z namietaného dôvodu nemohlo dôjsť k porušeniu jeho práva konať pred súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd ( ) po zistení,

že dovolanie bolo podané včas, dovolanie prejednal a po preskúmaní napadnutých rozhodnutí,

ako aj konania, ktoré im predchádzalo, dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci odvolací súd a súd prvého stupňa

rozhodli uznesením, pričom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil

a nevyslovil, že je proti nemu dovolanie prípustné. Žalobcom napadnuté uznesenie nie je

žiadnym z rozhodnutí uvedených v , preto prípustnosť dovolania podľa

nie je dané.

Proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak rozhodnutie

odvolacieho súdu bolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených

v . Dovolateľ tvrdí, že v konaní mu bola postupom odvolacieho súdu odňatá

možnosť konať pred súdom, čo by zakladalo prípustnosť dovolania podľa .

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procvesný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov.

Je potrebné prisvedčiť dovolateľovi, že prevod pohľadávok bez ohľadu na to, či sú

súčasťou konkurznej podstaty alebo nie, sa realizuje zmluvou o postúpení pohľadávok podľa

a nasl. , a to aj v prípade pohľadávok vzniknutých

z obchodných záväzkových vzťahov.

Pochybenie súvislosti so speňažovaním pohľadávok, patriacich do konkurznej

podstaty si uvedomil aj konkurzný súd, ako to vyplýva z opatrenia Krajského súdu

v Košiciach z 10. novembra 2004, č.k.: -204 (č.l. 66), ktorým opatrením dal súhlas

s postúpením predmetnej pohľadávky.

Základného pochybenia sa však dopustil odvolací súd v tom, že nechal bez

povšimnutia opatrenie konkurzného súdu z 10. novembra 2004 (ktorým opravil svoje

pochybenie v opatrení z 21. novembra 2000) a potvrdil nesprávne rozhodnutie o návrhu

žalobcu, aby na jeho miesto vstúpila spoločnosť C.

Žalobca správne navrhol, aby na jeho miesto do konania vstúpila spoločnosť

C., Košice, a to na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala po začatí konania, t.j. postúpenie

pohľadávky, preto súd prvého stupňa mal postupovať podľa § 92

ods. 2 . Tým, že ani odvolací súd nepostupoval podľa ustanovenia odňal

tým žalobcovi a aj spoločnosti C., Košice možnosť konať pred súdom

( ).

Tým je daná prípustnosť dovolania.

Na základe uvedených dôvodov dovolací súd v zmysle ustanovenia § 243b ods. 1

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa, ktoré je postihnuté tou

istou vadou, zrušil a podľa odseku 2 vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Právny

názor dovolacieho súdu je pre súd nižšieho stupňa záväzný ( ).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. mája 2008

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu