Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
6b0/379863.06ffb3.pdf
PDF · 146.94 KB
No categories available
5Cdo/5/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Vladimíra Maguru a sudcov JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Sone Mesiarkinovej,
v právnej veci navrhovateľa K.B., bývajúceho v N.Ľ. č.X., zastúpeného JUDr. J.D.,
advokátom v M., Š. č.X., proti odporcovi Š.Š., bývajúcemu v S.Ľ., V. č.X., za účasti
vedľajšieho účastníka A.- S.P., a.s., o náhradu škody z ublíženia na zdraví, vedenej
na Okresnom súde v Starej Ľubovni pod sp. zn. 5 C 263/2002, o dovolaní
vedľajšieho účastníka proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 25. januára 2007,
sp. zn. 5 Co 19/06, 5 Co 18/07, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove z 25. januára 2007, sp. zn. 5 Co 19/06, 5 Co 18/07 z a m i e t a .
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy dovolacieho konania 8.091,50 Sk
do rúk JUDr. J.D., advokáta v M., Š. č.X., do 3 dní.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Starej Ľubovni rozsudkom zo 16. marca 2005 č.k. 5 C 263/2002-175
uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.100,- Sk v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Zároveň zastavil konanie v časti zaplatenia istiny
546.000,- Sk a zaplatenia 15,5 % úroku z omeškania zo sumy 840.000,- Sk od
vykonateľnosti rozsudku do zaplatenia. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Zároveň
vyslovil, že o trovách konania a trovách štátu rozhodne osobitným uznesením. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľovi bola odporcom pri dopravnej nehode dňa
26.3.2001 spôsobená škoda na zdraví, za ktorú tento zodpovedá podľa § 420 a 427
Občianskeho zákonníka. Ustálil, že u odporcu ide o objektívnu zodpovednosť za škodu,
čo aj tento sám uznal. Pri určení výšky škody vychádzal z vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení
noviel, ktorá bola účinná v čase spôsobenia škody, ako aj v čase ustálenia zdravotného
stavu navrhovateľa z hľadiska odškodnenia bolestného (január 2003). Súd prvého
stupňa aplikujúc ustanovenia § 1, 3, 6, 7 a 9 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení zmien
a doplnkov po zhodnotení vykonaného dokazovania rozhodol tak, že priznal
navrhovateľovi odškodnenie za bolesť vo výške 2.100,- Sk za 35 bodov x 60 Sk za
jeden bod, a to s poukazom na § 3 ods. 2 citovanej vyhlášky. Po skončení liečenia
v novembri 2002 bola vykonaná ďalšia operácia, ktorá mala príčinu v poškodení zdravia
a touto operáciou došlo k operačnému odstráneniu materiálu. Takýto počet bodov - 35
uviedol v doplnku znaleckého posudku znalec MUDr.F.. V prevyšujúcej časti
týkajúcej sa odškodnenia bolestného vo výške 291.900,- Sk súd prvého stupňa návrh
zamietol s odôvodnením, že podľa súčasnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, rozhodnutia č.k. M Cdo 39/2003-73 zo dňa 6.8.2004, ktoré je pripojené v
spise, nie je možné, aby súd primerane zvýšil sumu zodpovedajúcu základnému počtu
bodov pri bolestnom. Bolestné sa zvyšuje len v hodnotení lekára, ktoré súd musí
akceptovať. S prihliadnutím na takéto stanovisko uvedené v citovanom rozhodnutí
bolestné môže zvyšovať len lekár, súd ho musí akceptovať a sám v konaní nemôže zvýšiť
základné bodové ohodnotenie pri bolestnom. Výrok o zastavení konania odôvodnil
§ 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v časti späťvzatia návrhu právnym zástupcom navrhovateľa -
zaplatenia istiny vo výške 546.000,- Sk a 15,5 % úroku z omeškania zo sumy
840.000,- Sk od vykonateľnosti rozsudku do zaplatenia. Výrok o trovách konania
odôvodnil ustanovením § 151 ods. 2 a § 167 ods. 1 O.s.p. s tým, že o nich rozhodne
samostatným uznesením. Uznesením z 27. mája 2005 č.k. 5 C 263/02-109 súd prvého
stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 5.355,- Sk na účet jeho
právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie
odôvodnil ustanovením § 142 ods. 3 O.s.p., keď rozhodnutie o výške náhrady škody
záviselo od úvahy súdu. Uznesením z 13. apríla 2006 č.k. 5 C 263/2002-208 zaviazal
odporcu nahradiť štátu trovy konania vo výške 4.800,- Sk.
Krajský súd v Prešove na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 25. januára 2007
sp. zn. 5 Co 19/06, 5 Co 18/07 potvrdil rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku
o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti nad sumu bolestného vo výške 191.100,- Sk.
Vo zvyšnej napadnutej časti, týkajúcej sa zamietnutia návrhu, zmenil rozsudok tak, že
odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi na bolestnom ešte sumu 191.100,- Sk do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zrušil uznesenie č.k. 5 C 263/02-190 zo dňa
27.5.2005 o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy konania a v rozsahu
zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Výsledkami vykonaného
dokazovania mal preukázané, že odporca dňa 26.3.2001 asi o 6.15 hod. v smere od obce Ľ.
smerom do obce P. riadil vozidlo zn. Š. F. EČ : SL 457 AA a na ceste pokrytej snehovou
kašou v dôsledku neprispôsobenia svojho správania technickému stavu cesty, situácií v
cestnej premávke a svojim schopnostiam nezvládol riadenie, dostal šmyk a zišiel s
vozidlom mimo cestu na pravú stranu do priekopy, kde sa prevrátil na ľavý bok. Z
vyšetrovacieho spisu OÚV-74/2001 a Pv 139/2001 súd zistil, že proti odporcovi Š.Š.
bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie pre trestný čin podľa § 224 ods. 1 Tr.
zák. Obvinený uznal skutok a uznesením OP v Starej Ľubovni zo dňa 14.6.2001 bolo
trestné stíhanie podmienečne zastavené a obvinenému uložená skúšobná doba na šesť
mesiacov. Pri dopravnej nehode utrpel navrhovateľ ako spolujazdec trieštivú
zlomeninu predného a stredného stĺpca stavca Th 11 s posunom úlomkov do spinového
kanála o 3-6 mm. Navrhovateľ bol najskôr ošetrený na chirurgickom oddelení NsP v
Starej Ľubovni, odkiaľ bol prevezený do NsP v Prešove, kde bol od 27.3.2001 do
10.04.2001 hospitalizovaný. Dňa 28.03.2001 sa navrhovateľ podrobil operácii, ktorou
došlo k uvoľneniu miešneho kanálu od úlomkov. Zlomený stavec sa spevnil prenesenou
kosťou a spojil sa so stavcom nad ním a pod ním kovovým materiálom. Zlomený
stavec sa zahojil za cenu zrastenia s okolitými stavcami. Pooperačný priebeh prebehol
bez komplikácií a po čiastočnom ústupe bolestí bol navrhovateľovi založený
trojbodový korzet a bol prepustený do ambulantnej liečby. Asi 8 až 10 týždňov po
poranení potreboval cudziu pomoc. Navrhovateľ nosil korzet asi 3/4 roka. Následne sa
podrobil rehabilitácii chrbtového svalstva so zameraním na posilňovanie. V novembri
2002 sa podrobil ďalšej operácii, ktorou mu bol odstránený kovový materiál z chrbtice.
Jeho zdravotný stav je možné od januára 2003 považovať za ustálený. Pred úrazom
pracoval navrhovateľ na P.D.R. v N.Ľ. ako murár, tesár i ako pomocný robotník na stavbe. Po
úraze bol 1 rok práceneschopný, od 4.1.2002 mu bol priznaný čiastočný invalidný
dôchodok. V dôsledku zrastu zraneného stavca s okolitými stavcami bola
obmedzená pohyblivosť chrbtice vo všetkých smeroch pohybu. Nemôže vykonávať fyzicky
náročnejšiu prácu, či už v zamestnaní alebo doma, pri zmenách počasia pociťuje silné bolesti
v oblasti poškodeného stavca, obmedzil svoje koníčky, ako turistiku, zber lesných plodov,
futbal, nechodí na spoločenské akcie. Ku dňu 31.10.2003 bol s navrhovateľom rozviazaný
pracovný pomer z organizačných dôvodov, nakoľko pri reorganizácii a kumulácii
pracovných miest navrhovateľ nezvládal prácu, ktorú mal v náplni práce. Navrhovateľ v
priebehu konania tvrdil, že jeho zdravotný stav nie je dobrý, stále máva bolesti, a to v
chrbtici, ktoré vystreľujú do nôh, užíva aj lieky od bolesti. Bolesť cíti najmä pri zmenách
počasia. V dôsledku úrazu je čiastočným invalidným dôchodcom, jeho pohyblivosť je
obmedzená, nemôže vykonávať údržbárske práce okolo rodinného domu, nemôže
pracovať na poli, ani v záhrade, pri chôdzi sa rýchlo unaví, nemôže hrať futbal, ktorý bol
jeho koníčkom, bicyklovať. Psychicky túto situáciu znáša zle, často je nervózny,
vyvoláva hádky, nechodí do spoločnosti, na zábavy a plesy. Z posudku o bolestnom
MUDr. T. zo dňa 28.2.2004 odvolací súd zistil, že lekár vydal posudok podľa položky
107b - trieštivá zlomenina tela stavca Th 11 - plná hodnota bodov 175 a podľa položky 6b a
6c zvýšil tieto body pre bolestivý spôsob liečby a pre nutnosť operačného zákroku spolu na
350 bodov. Zo znaleckého posudku a jeho doplnku znalca MUDr. K.F., ktorý bol
ustanovený vo veci na návrh vedľajšieho účastníka zistil, že pri dopravnej nehode došlo ku
zlomeniu 11. hrudného stavca. Kostná časť tela stavca sa rozlomila, došlo k stlačeniu
kostnej štruktúry a tým k zníženiu jeho výšky. Následkom toho sa do kanála v
chrbtici, v ktorom prebieha miecha dostali úlomky, ktoré na ňu tlačili. To si
vyžiadalo operáciu - uvoľnenie miešneho kanála od úlomkov. Zlomený stavec sa
spevnil prenesenou kosťou a spojil sa so stavcom nad ním a pod ním kovovým
materiálom, tým sa chrbtica stabilizovala do zhojenia. Potom sa kovový materiál
odstránil. Chrbtica - zlomený stavec sa zahojil za cenu zrastenia s okolitými stavcami
chrbtice. Vytvoril sa gibus - hrb na prechode hrudnej a driekovej chrbtice. Tento je
viditeľný a hmatateľný. Statika a mobilita chrbtice je narušená. Následkom toho, že
predná časť stavca je značne znížená, dochádza k tlaku na nervové korene (nervy)
vychádzajúce z miechy do dolných končatín. Zrasty s okolitými stavcami a hrb
spôsobujú obmedzenie pohyblivosti chrbtice pri ohýbaní drieku dopredu, dozadu, do
strán, rotácie drieku a pod. Navrhovateľa to obmedzuje pri obúvaní, hygiene, bežných
domácich prácach. Nepracuje, poberá invalidný dôchodok. Tlak na nervové korene
spôsobuje bolesti vystreľujúce do nôh a slabosť dolných končatín. Bolesti sú chronické,
opakujúce sa a vyžadujúce užívanie liekov. Zdravotný stav navrhovateľa je ustálený z
hľadiska bolestného od januára 2003. Prognóza zdravotného stavu fyzického
(obmedzenie pohybu) a bolesti je ustálená aj čo do prognózy pre budúcnosť. Pohyblivosť
chrbtice ostáva trvale obmedzená v určitých pohyboch. Tlak na nervové korene je tiež
ustálený a trvalý. Obmedzenie pohyblivosti a prítomnosť bolestí sa meniť nebude. V
doplnku znaleckého posudku znalec z odboru traumatológie MUDr. F. hodnotil bolesť
navrhovateľa na stupnici 0- 1 0 tak, že akútne bolesti po poranení chrbtice a po operácií
po dobu 5 dní boli na stupni 8, dlhodobé bolesti po poranení, ktoré trvajú doteraz, sú na
stupni 2. Poukázal na to, že bolesť a jej hodnotenie je výsostne subjektívny pocit a u
každého jedinca sa prejavuje inak. Zlomenina stavca chrbtice, akú utrpel
navrhovateľ, je spojená s intenzívnym prežívaním bolesti v akútnej fáze zranenia. Bolesti
sa znovu vystupňovali po operácii, čo je nový zásah do integrity organizmu. Bolesti po úraze
a operácii sa už nevrátili na vyšší stupeň prežívania, bolesti po tomto období sa zmiernili
na uvedený stupeň 2 počas celej doby a trvajú doposiaľ. Celkové liečenie po dopravnej
nehode trvalo 20 mesiacov. V marci 2001 sa podrobil navrhovateľ operácii, potom
rehabilitácii, noseniu korzetu a v novembri 2002 operačnému odstráneniu kovového
materiálu z chrbtice. Znalec doplnil posudok o bolestnom o túto operáciu - položku
B.1.239 - operačné odstránenie OS materiálu - 35 bodov. V doplnku posudku tiež
uviedol, že po poranení bol navrhovateľ odkázaný na cudziu pomoc pri obliekaní,
hygiene, pohybe po 8-10 týždňov. V posudku o bolestnom vypracovanom MUDr. T. nie je
určený rozsah a stupeň bolesti. Podľa vyhlášky je stanovené bolestné pre diagnózy a ak je
indikácia podľa odseku 6 - a, b, c vyhlášky, bolestné sa zvyšuje. MUDr. T. v
posudku zvýšil bolestné podľa ods. 6/b,c pre operáciu a bolestivý spôsob liečby - infúzie,
preväzy, rehabilitáciu. Z takto ustáleného skutkového stavu odvolací súd považoval za
opodstatnené odvolacie námietky navrhovateľa, týkajúce sa možnosti súdu zvýšiť základné
bodové ohodnotenie bolestného podľa konkrétnych podmienok poškodeného. Odvolací
súd bol toho názoru, že v danej veci nebol súd prvého stupňa viazaný právnym
názorom Najvyššieho súdu aplikovaným v inej, konkrétnej veci. Poukázal na ustanovenie § 7
vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení platnom v čase vzniku škody, z ktorého vyplýva zvýšenie
základného bodového ohodnotenia na základe výsledkov posudkov o zdravotnom stave
poškodeného a na základe konkrétnych okolností daného poškodenia. V časti bolestné
bolo vyčíslené bodové ohodnotenie ako základ 175 bodov + ďalších 35 bodov. 175 bodov
x 60,- Sk za bod predstavuje základ 10.500,- Sk. Z toho dvojnásobok už bol
navrhovateľovi zaplatený. Odvolací súd mal za to, že je namieste zvýšenie o 16-
násobok, pričom po odpočítaní základu a zvýšenia o 1 násobok táto suma predstavuje
157.500,- Sk (175 x 60 x 15). Pri výške 35 bodov zvýšenie o 16-násobok, pričom čo do
základu sumy 2.100,- Sk je rozsudok právoplatný, ide o sumu 33.600,-Sk (35 x 60 x
16). Za hodnoverný považoval odvolací súd znalecký posudok z odboru traumatológie
MUDr. F. a, ktorý nikto v konaní nenamietal. Tento hodnotil bolesť navrhovateľa na
stupnici od nula do desať tak, že akútne bolesti po poranení chrbtice a po operácii po
dobu 5 dní boli na stupni 8. Dlhodobé bolesti po poranení, ktoré trvajú doteraz sú na
stupni 2. Z l o m e n i n a s t a v c a c h r b t i c e , k t o r ú u t r p e l n a v r h o v a t e ľ j e s p o j e n á s
intenzívnym prežívaním bolesti v akútnej fáze zranenia, bolesti sa znovu vystupňovali po
operácii, čo je nový zásah do integrity organizmu. Bolesti po úraze a operácii sa už nevrátili
na vyšší stupeň prežívania. Po tomto období sa zmiernili na stupeň dva a počas celej doby
trvajú doposiaľ. Celkové liečenie po dopravnej nehode trvalo 20 mesiacov. V marci
2001 sa navrhovateľ podrobil operácii, potom rehabilitácii, noseniu korzetu a v
novembri 2002 operačnému odstráneniu kovového materiálu z chrbtice. Odvolací súd na
rozdiel od súdu prvého stupňa mal pre vyššie uvedené dôvody za to, že boli splnené
predpoklady pre mimoriadne zvýšenie za bolesť v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 vyhl. č.
32/1965 Zb. v znení platnom v čase vzniku úrazu. Za primerané zvýšenie považoval
zvýšenie náhrady za bolesť o 16-násobok. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 219
O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí
návrhu v prevyšujúcej časti nad sumu bolestného vo výške 191.100,- Sk (zvýšenie nad
16-násobok) ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej napadnutej časti týkajúcej sa
zamietnutia návrhu zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 220
O.s.p. tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi na bolestnom ešte sumu
191.100,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. S poukazom na ustanovenie §
221 O.s.p. zrušil uznesenie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu, čo do výroku, ktorým bol rozsudok súdu
prvého stupňa zmenený a odporca bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi na bolestnom
ešte sumu 191.100,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku, podal dňa 5.4.2007
s poukazom na ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. dovolanie vedľajší účastník na
strane odporcu. Za nesprávne považoval to, že odvolací súd neakceptoval právny názor
vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 39/2003,
podľa ktorého sa bolestné zvyšuje len hodnotením lekára, ktoré musí súd akceptovať.
Namietal , že dôvody, na základe ktorých odvolací súd zvýšil bodové ohodnotenie na
15-násobok už boli zohľadnené v posudku MUDr. T. a potvrdené znalcom MUDr. K.F.
a preto plnenie považoval za duplicitné. Bol toho názoru, že pri operácii po skončení
liečenia v novembri 2002 a odstránení osteosyntetického materiálu neboli u navrhovateľa
naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa. V tejto súvislosti poukázal na znalecký
posudok znalca MUDr. K.F. a v tejto časti považoval rozhodnutie súdu za
nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené. Navrhol preto rozhodnutie odvolacieho
súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu v tejto časti vrátiť na ďalšie konanie.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení navrhol dovolanie vedľajšieho účastníka podľa
§ 243b ods. 1 O.s.p. zamietnuť a zaviazať ho na zaplatenie trov dovolacieho konania za
jeden úkon právnej pomoci v sume 8.091,50 Sk. Rozhodnutie odvolacieho súdu
v napadnutej časti považoval za vecne správne. Poukázal na to, že z gramatického
výkladu ustanovenia § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov
vyplýva, že súd v prípade bolestného ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia môže
násobky primerane zvýšiť a toto zvýšenie závisí len od úvahy súdu. Rozhodnutie, na
ktoré dovolateľ poukazuje, nebolo publikované v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a s jeho odôvodnením nie je možné súhlasiť.
Odporca považoval rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti za vecne
správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas vedľajší účastník na strane odporcu (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že
dovolanie nie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. v znení do 1. júla 2007 (ďalej len O.s.p.), podľa
ktorého je s poukazom na ustanovenie § 372o zák. č. 273/2007 Z.z. potrebné vec právne
posúdiť, dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa.
Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu
preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný
uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil
(§ 242 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch
uvedených v ustanovení § 242 ods. 2 písm. a/ až d/ O.s.p. Ak nejde o vady uvedené v § 237
O.s.p., neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Uvedené zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti každému
rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,
je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/
tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená
a dovolateľ ani vo svojom dovolaní nenamietal, že by v konaní k uvedeným vadám došlo.
Z obsahu dovolania vedľajšieho účastníka na strane odporcu vyplýva, že tento ako
dovolací dôvod uplatňuje ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j. že rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny
právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Právne posúdenie veci odvolacím súdom, ktoré ho
viedlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa a k vyhoveniu návrhu v dovolaním
napadnutej časti, je však vecne správne.
Z ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa
1. augusta 2004 vyplýva, že za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len SSÚ)
v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená
pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.
Týmito doterajšími predpismi je aj vyhláška č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti
a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení vyhl. č. 84/1967 Zb., vyhl. č. 78/1981 Zb., vyhl.
č. 47/1995 Z.z. a vyhl. č. 19/1999 Z.z. (ďalej len vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších
predpisov).
Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho
liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených
v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na
zdraví a priebehu liečenia (§ 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení zmien a doplnkov).
Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 vyhlášky sa výška odškodnenia za bolesť a SSÚ určuje
sumou 60 Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za SSÚ z jedného
poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000,- Sk, z toho odškodnenie za bolesť
nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk (§ 7 ods. 2 vyhlášky).
Z ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky vyplýva, že v prípadoch hodných osobitého zreteľa
môže súd odškodnenie za bolesť a za SSÚ primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú
v odsekoch 1 a 2.
Zásady pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, ktoré sú uvedené v prílohe vyhlášky
č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov pod písmenom A, bod I, musí súd podľa
ustálenej súdnej praxe aplikovať aj pri výnimočnom zvýšení odškodnenia za bolesť (viď napr.
R 48/2004).
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, že vo výnimočných
prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa (§ 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších
predpisov) môže súd sumy odškodnenia primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby
10 5 Cdo 5/2008
odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia. Súd však musí takéto zvýšenie vykonané v rámci
voľnej úvahy vždy náležite odôvodniť s prihliadnutím k mimoriadnej povahe a k okolnostiam
konkrétneho prípadu.
Zvýšenie náhrady nad vyhláškou stanovený limit je teda prípustné podľa ustanovenia
§ 7 ods. 3 vyhlášky iba v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa,
kedy je to primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. Z uvedeného vyplýva,
že je na posúdení súdu, aké zvýšenie náhrady za bolesť je v konkrétnej posudzovanej veci
„primerané“.
Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že takéto posúdenie súdu a jeho úvaha
o „primeranosti“ zvýšenia nie je úplne neobmedzená z dôvodu, že právny predpis tým, že
rámcovo stanovil predpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru bolestného a pre vznik
nároku na jeho zvýšenie, stanovil zároveň hľadiská, ku ktorým je potrebné prihliadať
a ktorými je v ich vzájomnej nadväznosti a kombinácií úvaha súdu o miere „primeranosti“
zvýšenia vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa usmerňovaná.
Pre takéto posúdenie miery „primeranosti“ je skutočnosť, že lekár podávajúci posudok
o bolestnom nezvýšil hodnotenie poškodenia na zdraví, hoci mu boli známe skutočnosti,
ktorými žalobca v súdnom konaní odôvodňoval zvýšenie podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965
Zb. v znení neskorších predpisov, právne irelevantná.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k právnemu záveru, že
odvolací súd správne aplikoval zákonné ustanovenia § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení
neskorších predpisov. Záver odvolacieho súdu o naplnení predpokladov primeraného
zvýšenia čiastky zodpovedajúcej základnému počtu bodov zistených lekárom v zmysle
ustanovenia § 7 ods. 3 uvedenej vyhlášky je v súlade s vykonaným dokazovaním a jeho
právnym vyhodnotením. S jeho závermi, ktoré nevybočili z medzí hľadísk stanovených
zákonom (§ 132 O.s.p. v spojení s § 7 ods. 3 uvedenej vyhlášky) a ktoré sú v súlade
s pravidlami logického usudzovania, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v celom rozsahu
stotožňuje a v podrobnostiach odkazuje na jeho správne dôvody, vedúce k zvýšeniu náhrady
za bolesť na 16-násobok. Námietky uvádzané vedľajším účastníkom na strane odporcu
v dôvodoch jeho dovolania, podľa ktorých sa bolestné zvyšuje len hodnotením lekára, ktoré
musí súd akceptovať, považuje dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené za právne
11 5 Cdo 5/2008
irelevantné. Za nedôvodnú považoval dovolací súd aj námietku týkajúcu sa údajného
duplicitného odškodnenia navrhovateľa a námietku nepreskúmateľnosti a nedostatočnej
odôvodnenosti rozhodnutia odvolacieho súdu.
Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolaním vytýkané nesprávne právne
posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) nie je dôvodné a keďže neboli
zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktoré by mali za
následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia a ani vady konania uvedené
v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie vedľajšieho účastníka na strane
odporcu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal. Dovolanie podal vedľajší účastník
vystupujúci v konaní na jeho strane, ktorý mohol tento opravný prostriedok podať aj
samostatne, bez ohľadu na stanovisko odporcu v konaní (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení
s § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto priznal navrhovateľovi
náhradu trov právneho zastúpenia v dovolacom konaní za jeden úkon vo výške 6.650,- Sk
(vyjadrenie k dovolaniu), režijný paušál 178,- Sk a DPH 1.263,50 Sk, spolu 8.091,50 Sk
(§ 10 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. mája 2008
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: