Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/5/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a sudcov JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Sone Mesiarkinovej,

v právnej veci navrhovateľa K.B., bývajúceho v N.Ľ. č.X., zastúpeného JUDr. J.D.,

advokátom v M., Š. č.X., proti odporcovi Š.Š., bývajúcemu v S.Ľ., V. č.X., za účasti

vedľajšieho účastníka A.- S.P., a.s., o náhradu škody z ublíženia na zdraví, vedenej

na Okresnom súde v Starej Ľubovni pod sp. zn. , o dovolaní

vedľajšieho účastníka proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 25. januára 2007,

sp. zn. , , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove z 25. januára 2007, sp. zn. , z a m i e t a .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy dovolacieho konania 8.091,50 Sk

do rúk JUDr. J.D., advokáta v M., Š. č.X., do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Starej Ľubovni rozsudkom zo 16. marca 2005 č.k. -175

uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.100,- Sk v lehote 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. Zároveň zastavil konanie v časti zaplatenia istiny

546.000,- Sk a zaplatenia 15,5 % úroku z omeškania zo sumy 840.000,- Sk od

2

vykonateľnosti rozsudku do zaplatenia. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Zároveň

vyslovil, že o trovách konania a trovách štátu rozhodne osobitným uznesením. Svoje

rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľovi bola odporcom pri dopravnej nehode dňa

26.3.2001 spôsobená škoda na zdraví, za ktorú tento zodpovedá podľa § 420 a 427

. Ustálil, že u odporcu ide o objektívnu zodpovednosť za škodu,

čo aj tento sám uznal. Pri určení výšky škody vychádzal z vyhlášky č. v znení

noviel, ktorá bola účinná v čase spôsobenia škody, ako aj v čase ustálenia zdravotného

stavu navrhovateľa z hľadiska odškodnenia bolestného (január 2003). Súd prvého

stupňa aplikujúc ustanovenia , 3, 6, 7 a 9 vyhl. č. v znení zmien

a doplnkov po zhodnotení vykonaného dokazovania rozhodol tak, že priznal

navrhovateľovi odškodnenie za bolesť vo výške 2.100,- Sk za 35 bodov x 60 Sk za

jeden bod, a to s poukazom na § 3 ods. 2 citovanej vyhlášky. Po skončení liečenia

v novembri 2002 bola vykonaná ďalšia operácia, ktorá mala príčinu v poškodení zdravia

a touto operáciou došlo k operačnému odstráneniu materiálu. Takýto počet bodov - 35

uviedol v doplnku znaleckého posudku znalec MUDr.F.. V prevyšujúcej časti

týkajúcej sa odškodnenia bolestného vo výške 291.900,- Sk súd prvého stupňa návrh

zamietol s odôvodnením, že podľa súčasnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, rozhodnutia č.k. M Cdo 39/2003-73 zo dňa 6.8.2004, ktoré je pripojené v

spise, nie je možné, aby súd primerane zvýšil sumu zodpovedajúcu základnému počtu

bodov pri bolestnom. Bolestné sa zvyšuje len v hodnotení lekára, ktoré súd musí

akceptovať. S prihliadnutím na takéto stanovisko uvedené v citovanom rozhodnutí

bolestné môže zvyšovať len lekár, súd ho musí akceptovať a sám v konaní nemôže zvýšiť

základné bodové ohodnotenie pri bolestnom. Výrok o zastavení konania odôvodnil

, , v časti späťvzatia návrhu právnym zástupcom navrhovateľa -

zaplatenia istiny vo výške 546.000,- Sk a 15,5 % úroku z omeškania zo sumy

840.000,- Sk od vykonateľnosti rozsudku do zaplatenia. Výrok o trovách konania

odôvodnil ustanovením a s tým, že o nich rozhodne

samostatným uznesením. Uznesením z 27. mája 2005 č.k. -109 súd prvého

stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 5.355,- Sk na účet jeho

právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie

odôvodnil ustanovením , keď rozhodnutie o výške náhrady škody

záviselo od úvahy súdu. Uznesením z 13. apríla 2006 č.k. -208 zaviazal

odporcu nahradiť štátu trovy konania vo výške 4.800,- Sk.

Krajský súd v Prešove na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 25. januára 2007

sp. zn. , potvrdil rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku

o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti nad sumu bolestného vo výške 191.100,- Sk.

Vo zvyšnej napadnutej časti, týkajúcej sa zamietnutia návrhu, zmenil rozsudok tak, že

odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi na bolestnom ešte sumu 191.100,- Sk do

troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zrušil uznesenie č.k. -190 zo dňa

27.5.2005 o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy konania a v rozsahu

zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Výsledkami vykonaného

dokazovania mal preukázané, že odporca dňa 26.3.2001 asi o 6.15 hod. v smere od obce Ľ.

smerom do obce P. riadil vozidlo zn. Š. F. EČ : SL 457 AA a na ceste pokrytej snehovou

kašou v dôsledku neprispôsobenia svojho správania technickému stavu cesty, situácií v

cestnej premávke a svojim schopnostiam nezvládol riadenie, dostal šmyk a zišiel s

vozidlom mimo cestu na pravú stranu do priekopy, kde sa prevrátil na ľavý bok. Z

vyšetrovacieho spisu OÚV-74/2001 a súd zistil, že proti odporcovi Š.Š.

bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie pre trestný čin podľa § 224 ods. 1 Tr.

zák. Obvinený uznal skutok a uznesením OP v Starej Ľubovni zo dňa 14.6.2001 bolo

trestné stíhanie podmienečne zastavené a obvinenému uložená skúšobná doba na šesť

mesiacov. Pri dopravnej nehode utrpel navrhovateľ ako spolujazdec trieštivú

zlomeninu predného a stredného stĺpca stavca Th 11 s posunom úlomkov do spinového

kanála o 3-6 mm. Navrhovateľ bol najskôr ošetrený na chirurgickom oddelení NsP v

Starej Ľubovni, odkiaľ bol prevezený do NsP v Prešove, kde bol od 27.3.2001 do

10.04.2001 hospitalizovaný. Dňa 28.03.2001 sa navrhovateľ podrobil operácii, ktorou

došlo k uvoľneniu miešneho kanálu od úlomkov. Zlomený stavec sa spevnil prenesenou

kosťou a spojil sa so stavcom nad ním a pod ním kovovým materiálom. Zlomený

stavec sa zahojil za cenu zrastenia s okolitými stavcami. Pooperačný priebeh prebehol

bez komplikácií a po čiastočnom ústupe bolestí bol navrhovateľovi založený

trojbodový korzet a bol prepustený do ambulantnej liečby. Asi 8 až 10 týždňov po

poranení potreboval cudziu pomoc. Navrhovateľ nosil korzet asi 3/4 roka. Následne sa

podrobil rehabilitácii chrbtového svalstva so zameraním na posilňovanie. V novembri

2002 sa podrobil ďalšej operácii, ktorou mu bol odstránený kovový materiál z chrbtice.

Jeho zdravotný stav je možné od januára 2003 považovať za ustálený. Pred úrazom

pracoval navrhovateľ na P.D.R. v N.Ľ. ako murár, tesár i ako pomocný robotník na stavbe. Po

úraze bol 1 rok práceneschopný, od 4.1.2002 mu bol priznaný čiastočný invalidný

dôchodok. V dôsledku zrastu zraneného stavca s okolitými stavcami bola

obmedzená pohyblivosť chrbtice vo všetkých smeroch pohybu. Nemôže vykonávať fyzicky

náročnejšiu prácu, či už v zamestnaní alebo doma, pri zmenách počasia pociťuje silné bolesti

v oblasti poškodeného stavca, obmedzil svoje koníčky, ako turistiku, zber lesných plodov,

futbal, nechodí na spoločenské akcie. Ku dňu 31.10.2003 bol s navrhovateľom rozviazaný

pracovný pomer z organizačných dôvodov, nakoľko pri reorganizácii a kumulácii

pracovných miest navrhovateľ nezvládal prácu, ktorú mal v náplni práce. Navrhovateľ v

priebehu konania tvrdil, že jeho zdravotný stav nie je dobrý, stále máva bolesti, a to v

chrbtici, ktoré vystreľujú do nôh, užíva aj lieky od bolesti. Bolesť cíti najmä pri zmenách

počasia. V dôsledku úrazu je čiastočným invalidným dôchodcom, jeho pohyblivosť je

obmedzená, nemôže vykonávať údržbárske práce okolo rodinného domu, nemôže

pracovať na poli, ani v záhrade, pri chôdzi sa rýchlo unaví, nemôže hrať futbal, ktorý bol

jeho koníčkom, bicyklovať. Psychicky túto situáciu znáša zle, často je nervózny,

vyvoláva hádky, nechodí do spoločnosti, na zábavy a plesy. Z posudku o bolestnom

MUDr. T. zo dňa 28.2.2004 odvolací súd zistil, že lekár vydal posudok podľa položky

107b - trieštivá zlomenina tela stavca Th 11 - plná hodnota bodov 175 a podľa položky 6b a

6c zvýšil tieto body pre bolestivý spôsob liečby a pre nutnosť operačného zákroku spolu na

350 bodov. Zo znaleckého posudku a jeho doplnku znalca MUDr. K.F., ktorý bol

ustanovený vo veci na návrh vedľajšieho účastníka zistil, že pri dopravnej nehode došlo ku

zlomeniu 11. hrudného stavca. Kostná časť tela stavca sa rozlomila, došlo k stlačeniu

kostnej štruktúry a tým k zníženiu jeho výšky. Následkom toho sa do kanála v

chrbtici, v ktorom prebieha miecha dostali úlomky, ktoré na ňu tlačili. To si

vyžiadalo operáciu - uvoľnenie miešneho kanála od úlomkov. Zlomený stavec sa

spevnil prenesenou kosťou a spojil sa so stavcom nad ním a pod ním kovovým

materiálom, tým sa chrbtica stabilizovala do zhojenia. Potom sa kovový materiál

odstránil. Chrbtica - zlomený stavec sa zahojil za cenu zrastenia s okolitými stavcami

chrbtice. Vytvoril sa gibus - hrb na prechode hrudnej a driekovej chrbtice. Tento je

viditeľný a hmatateľný. Statika a mobilita chrbtice je narušená. Následkom toho, že

predná časť stavca je značne znížená, dochádza k tlaku na nervové korene (nervy)

vychádzajúce z miechy do dolných končatín. Zrasty s okolitými stavcami a hrb

spôsobujú obmedzenie pohyblivosti chrbtice pri ohýbaní drieku dopredu, dozadu, do

strán, rotácie drieku a pod. Navrhovateľa to obmedzuje pri obúvaní, hygiene, bežných

domácich prácach. Nepracuje, poberá invalidný dôchodok. Tlak na nervové korene

spôsobuje bolesti vystreľujúce do nôh a slabosť dolných končatín. Bolesti sú chronické,

opakujúce sa a vyžadujúce užívanie liekov. Zdravotný stav navrhovateľa je ustálený z

hľadiska bolestného od januára 2003. Prognóza zdravotného stavu fyzického

(obmedzenie pohybu) a bolesti je ustálená aj čo do prognózy pre budúcnosť. Pohyblivosť

chrbtice ostáva trvale obmedzená v určitých pohyboch. Tlak na nervové korene je tiež

ustálený a trvalý. Obmedzenie pohyblivosti a prítomnosť bolestí sa meniť nebude. V

doplnku znaleckého posudku znalec z odboru traumatológie MUDr. F. hodnotil bolesť

navrhovateľa na stupnici 0- 1 0 tak, že akútne bolesti po poranení chrbtice a po operácií

po dobu 5 dní boli na stupni 8, dlhodobé bolesti po poranení, ktoré trvajú doteraz, sú na

stupni 2. Poukázal na to, že bolesť a jej hodnotenie je výsostne subjektívny pocit a u

každého jedinca sa prejavuje inak. Zlomenina stavca chrbtice, akú utrpel

navrhovateľ, je spojená s intenzívnym prežívaním bolesti v akútnej fáze zranenia. Bolesti

sa znovu vystupňovali po operácii, čo je nový zásah do integrity organizmu. Bolesti po úraze

a operácii sa už nevrátili na vyšší stupeň prežívania, bolesti po tomto období sa zmiernili

na uvedený stupeň 2 počas celej doby a trvajú doposiaľ. Celkové liečenie po dopravnej

nehode trvalo 20 mesiacov. V marci 2001 sa podrobil navrhovateľ operácii, potom

rehabilitácii, noseniu korzetu a v novembri 2002 operačnému odstráneniu kovového

materiálu z chrbtice. Znalec doplnil posudok o bolestnom o túto operáciu - položku

- operačné odstránenie OS materiálu - 35 bodov. V doplnku posudku tiež

uviedol, že po poranení bol navrhovateľ odkázaný na cudziu pomoc pri obliekaní,

hygiene, pohybe po 8-10 týždňov. V posudku o bolestnom vypracovanom MUDr. T. nie je

určený rozsah a stupeň bolesti. Podľa vyhlášky je stanovené bolestné pre diagnózy a ak je

indikácia podľa odseku 6 - a, b, c vyhlášky, bolestné sa zvyšuje. MUDr. T. v

posudku zvýšil bolestné podľa ods. 6/b,c pre operáciu a bolestivý spôsob liečby - infúzie,

preväzy, rehabilitáciu. Z takto ustáleného skutkového stavu odvolací súd považoval za

opodstatnené odvolacie námietky navrhovateľa, týkajúce sa možnosti súdu zvýšiť základné

bodové ohodnotenie bolestného podľa konkrétnych podmienok poškodeného. Odvolací

súd bol toho názoru, že v danej veci nebol súd prvého stupňa viazaný právnym

názorom Najvyššieho súdu aplikovaným v inej, konkrétnej veci. Poukázal na ustanovenie § 7

vyhl. č. v znení platnom v čase vzniku škody, z ktorého vyplýva zvýšenie

základného bodového ohodnotenia na základe výsledkov posudkov o zdravotnom stave

poškodeného a na základe konkrétnych okolností daného poškodenia. V časti bolestné

bolo vyčíslené bodové ohodnotenie ako základ 175 bodov + ďalších 35 bodov. 175 bodov

x 60,- Sk za bod predstavuje základ 10.500,- Sk. Z toho dvojnásobok už bol

navrhovateľovi zaplatený. Odvolací súd mal za to, že je namieste zvýšenie o 16-

násobok, pričom po odpočítaní základu a zvýšenia o 1 násobok táto suma predstavuje

157.500,- Sk (175 x 60 x 15). Pri výške 35 bodov zvýšenie o 16-násobok, pričom čo do

základu sumy 2.100,- Sk je rozsudok právoplatný, ide o sumu 33.600,-Sk (35 x 60 x

16). Za hodnoverný považoval odvolací súd znalecký posudok z odboru traumatológie

MUDr. F. a, ktorý nikto v konaní nenamietal. Tento hodnotil bolesť navrhovateľa na

stupnici od nula do desať tak, že akútne bolesti po poranení chrbtice a po operácii po

dobu 5 dní boli na stupni 8. Dlhodobé bolesti po poranení, ktoré trvajú doteraz sú na

stupni 2. Z l o m e n i n a s t a v c a c h r b t i c e , k t o r ú u t r p e l n a v r h o v a t e ľ j e s p o j e n á s

intenzívnym prežívaním bolesti v akútnej fáze zranenia, bolesti sa znovu vystupňovali po

operácii, čo je nový zásah do integrity organizmu. Bolesti po úraze a operácii sa už nevrátili

na vyšší stupeň prežívania. Po tomto období sa zmiernili na stupeň dva a počas celej doby

trvajú doposiaľ. Celkové liečenie po dopravnej nehode trvalo 20 mesiacov. V marci

2001 sa navrhovateľ podrobil operácii, potom rehabilitácii, noseniu korzetu a v

novembri 2002 operačnému odstráneniu kovového materiálu z chrbtice. Odvolací súd na

rozdiel od súdu prvého stupňa mal pre vyššie uvedené dôvody za to, že boli splnené

predpoklady pre mimoriadne zvýšenie za bolesť v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 vyhl. č.

v znení platnom v čase vzniku úrazu. Za primerané zvýšenie považoval

zvýšenie náhrady za bolesť o 16-násobok. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 219

rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí

návrhu v prevyšujúcej časti nad sumu bolestného vo výške 191.100,- Sk (zvýšenie nad

16-násobok) ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej napadnutej časti týkajúcej sa

zamietnutia návrhu zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 220

tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi na bolestnom ešte sumu

191.100,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. S poukazom na ustanovenie §

221 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu, čo do výroku, ktorým bol rozsudok súdu

prvého stupňa zmenený a odporca bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi na bolestnom

ešte sumu 191.100,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku, podal dňa 5.4.2007

s poukazom na ustanovenie dovolanie vedľajší účastník na

strane odporcu. Za nesprávne považoval to, že odvolací súd neakceptoval právny názor

vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 39/2003,

podľa ktorého sa bolestné zvyšuje len hodnotením lekára, ktoré musí súd akceptovať.

Namietal , že dôvody, na základe ktorých odvolací súd zvýšil bodové ohodnotenie na

15-násobok už boli zohľadnené v posudku MUDr. T. a potvrdené znalcom MUDr. K.F.

a preto plnenie považoval za duplicitné. Bol toho názoru, že pri operácii po skončení

liečenia v novembri 2002 a odstránení osteosyntetického materiálu neboli u navrhovateľa

naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa. V tejto súvislosti poukázal na znalecký

posudok znalca MUDr. K.F. a v tejto časti považoval rozhodnutie súdu za

nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené. Navrhol preto rozhodnutie odvolacieho

súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu v tejto časti vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení navrhol dovolanie vedľajšieho účastníka podľa

zamietnuť a zaviazať ho na zaplatenie trov dovolacieho konania za

jeden úkon právnej pomoci v sume 8.091,50 Sk. Rozhodnutie odvolacieho súdu

v napadnutej časti považoval za vecne správne. Poukázal na to, že z gramatického

výkladu ustanovenia vyhl. č. v znení neskorších predpisov

vyplýva, že súd v prípade bolestného ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia môže

násobky primerane zvýšiť a toto zvýšenie závisí len od úvahy súdu. Rozhodnutie, na

ktoré dovolateľ poukazuje, nebolo publikované v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky a s jeho odôvodnením nie je možné súhlasiť.

Odporca považoval rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti za vecne

správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas vedľajší účastník na strane odporcu ( ) proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z a dospel k záveru, že

dovolanie nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia v znení do 1. júla 2007 (ďalej len ), podľa

ktorého je s poukazom na ustanovenie potrebné vec právne

posúdiť, dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný

uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil

( ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch

uvedených v ustanovení až d/ Ak nejde o vady uvedené v

, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená

a dovolateľ ani vo svojom dovolaní nenamietal, že by v konaní k uvedeným vadám došlo.

Z obsahu dovolania vedľajšieho účastníka na strane odporcu vyplýva, že tento ako

dovolací dôvod uplatňuje ustanovenie , t.j. že rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Právne posúdenie veci odvolacím súdom, ktoré ho

viedlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa a k vyhoveniu návrhu v dovolaním

napadnutej časti, je však vecne správne.

Z ustanovenia , ktorý nadobudol účinnosť dňa

1. augusta 2004 vyplýva, že za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len SSÚ)

v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím

účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená

pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Týmito doterajšími predpismi je aj o odškodňovaní bolesti

a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení vyhl. č. , vyhl. č. , vyhl.

č. a vyhl. č. (ďalej len vyhl. č. v znení neskorších

predpisov).

Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho

liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených

v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na

zdraví a priebehu liečenia ( vyhlášky č. v znení zmien a doplnkov).

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 vyhlášky sa výška odškodnenia za bolesť a SSÚ určuje

sumou 60 Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za SSÚ z jedného

poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000,- Sk, z toho odškodnenie za bolesť

nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk (§ 7 ods. 2 vyhlášky).

Z ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky vyplýva, že v prípadoch hodných osobitého zreteľa

môže súd odškodnenie za bolesť a za SSÚ primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú

v odsekoch 1 a 2.

Zásady pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, ktoré sú uvedené v prílohe vyhlášky

č. v znení neskorších predpisov pod písmenom A, bod I, musí súd podľa

ustálenej súdnej praxe aplikovať aj pri výnimočnom zvýšení odškodnenia za bolesť (viď napr.

R 48/2004).

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, že vo výnimočných

prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa ( vyhl. č. v znení neskorších

predpisov) môže súd sumy odškodnenia primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby

10

odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia. Súd však musí takéto zvýšenie vykonané v rámci

voľnej úvahy vždy náležite odôvodniť s prihliadnutím k mimoriadnej povahe a k okolnostiam

konkrétneho prípadu.

Zvýšenie náhrady nad vyhláškou stanovený limit je teda prípustné podľa ustanovenia

§ 7 ods. 3 vyhlášky iba v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa,

kedy je to primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. Z uvedeného vyplýva,

že je na posúdení súdu, aké zvýšenie náhrady za bolesť je v konkrétnej posudzovanej veci

„primerané“.

Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že takéto posúdenie súdu a jeho úvaha

o „primeranosti“ zvýšenia nie je úplne neobmedzená z dôvodu, že právny predpis tým, že

rámcovo stanovil predpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru bolestného a pre vznik

nároku na jeho zvýšenie, stanovil zároveň hľadiská, ku ktorým je potrebné prihliadať

a ktorými je v ich vzájomnej nadväznosti a kombinácií úvaha súdu o miere „primeranosti“

zvýšenia vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa usmerňovaná.

Pre takéto posúdenie miery „primeranosti“ je skutočnosť, že lekár podávajúci posudok

o bolestnom nezvýšil hodnotenie poškodenia na zdraví, hoci mu boli známe skutočnosti,

ktorými žalobca v súdnom konaní odôvodňoval zvýšenie podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965

Zb. v znení neskorších predpisov, právne irelevantná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k právnemu záveru, že

odvolací súd správne aplikoval zákonné ustanovenia vyhl. č. v znení

neskorších predpisov. Záver odvolacieho súdu o naplnení predpokladov primeraného

zvýšenia čiastky zodpovedajúcej základnému počtu bodov zistených lekárom v zmysle

ustanovenia § 7 ods. 3 uvedenej vyhlášky je v súlade s vykonaným dokazovaním a jeho

právnym vyhodnotením. S jeho závermi, ktoré nevybočili z medzí hľadísk stanovených

zákonom ( v spojení s uvedenej vyhlášky) a ktoré sú v súlade

s pravidlami logického usudzovania, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v celom rozsahu

stotožňuje a v podrobnostiach odkazuje na jeho správne dôvody, vedúce k zvýšeniu náhrady

za bolesť na 16-násobok. Námietky uvádzané vedľajším účastníkom na strane odporcu

v dôvodoch jeho dovolania, podľa ktorých sa bolestné zvyšuje len hodnotením lekára, ktoré

musí súd akceptovať, považuje dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené za právne

11

irelevantné. Za nedôvodnú považoval dovolací súd aj námietku týkajúcu sa údajného

duplicitného odškodnenia navrhovateľa a námietku nepreskúmateľnosti a nedostatočnej

odôvodnenosti rozhodnutia odvolacieho súdu.

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolaním vytýkané nesprávne právne

posúdenie veci odvolacím súdom ( ) nie je dôvodné a keďže neboli

zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré by mali za

následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia a ani vady konania uvedené

v , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie vedľajšieho účastníka na strane

odporcu podľa zamietol.

V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal. Dovolanie podal vedľajší účastník

vystupujúci v konaní na jeho strane, ktorý mohol tento opravný prostriedok podať aj

samostatne, bez ohľadu na stanovisko odporcu v konaní ( v spojení

s ). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto priznal navrhovateľovi

náhradu trov právneho zastúpenia v dovolacom konaní za jeden úkon vo výške 6.650,- Sk

(vyjadrenie k dovolaniu), režijný paušál 178,- Sk a DPH 1.263,50 Sk, spolu 8.091,50 Sk

( vyhl. č. v platnom znení).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. mája 2008

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: