Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
3d7/379849.bb896e.pdf
PDF · 126.03 KB
No categories available
5Cdo/91/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Vladimíra Maguru a sudcov JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Sone Mesiarkinovej,
v právnej veci žalobcu D.H., a.s., Š. č.X., N., IČO: X., zastúpeného JUDr. S.K.,PhD.,
advokátkou v N., M. č.X., proti žalovaným 1/ J.M., bývajúcemu v N., D. č.X., 2/ R.M.,
bývajúcej v N., D. č.X., zastúpeným JUDr. M.J., advokátkou v N., M. č.X., o zaplatenie
1.292.372,50 Sk istiny s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12 C
31/2001, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 4. decembra 2007, sp.
zn. 6 Co 175/2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 4. decembra
2007, sp. zn. 6 Co 175/2007 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Nitra rozsudkom z 11. apríla 2007 č.k. 12 C 31/2001-268 v spojení
s opravným uznesením z 26. júla 2007, č.k. 12 C 31/2001-285 zaviazal žalovaných 1/, 2/
zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 663.578 Sk so 17,6 % úrokom
z omeškania z dlžnej sumy od 2.3.2001 do zaplatenia. Konanie v časti zaplatenia sumy
658.794,50 Sk zastavil. Žalobu vo zvyšku úroku z omeškania zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobcu zaviazal
zaplatiť na účet Okresného súdu v Nitre trovy štátu vo výške 6.717 Sk a žalovaných
1/, 2/ vo výške 10.717 Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania
zistil, že žalobca sa dohodol so žalovanými ústne na postavení prototypu rodinného
domu v J.. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané Okresným úradom v Nitre, odbor
životného prostredia dňa 23.12.1999 a nadobudlo právoplatnosť 14.1.2000. Konštatoval, že
medzi účastníkmi konania bola sporná cena diela. Podľa záveru prvostupňového súdu
v konaní nebolo preukázané, že sa účastníci dohodli na cene diela vo výške 800.000 Sk, ako
tvrdili žalovaní 1/, 2/. Túto skutočnosť síce potvrdila dcéra žalovaných 1/, 2/, ktorá uviedla,
že pri dohode pri výstavbe domu sa stretli s Ing. V. a jeho manželkou a žalovanými 1/, 2/.
Mali sa dohodnúť na cene diela vo výške 800.000 Sk. E.V. však uviedla, že sa takéhoto
stretnutia pred začatím výstavby domu nezúčastnila. K stretnutiu došlo až po ukončení
výstavby domu a vtedy dcéra žalovaných nesúhlasila s cenou diela. Bližšie sa však
nevedela vyjadriť k jej výške. Vzhľadom k tomu, že pri ústnej dohode ohľadne ceny diela
neboli prítomní žiadni nestranní svedkovia, len rodinní príslušníci, ktorých svedecké výpovede
ohľadne ceny diela a ohľadne času, kedy sa mali na cene diela dohodnúť sa rozchádzali,
prvostupňový súd nemal jednoznačne preukázané, aká bola dohoda účastníkov konania
ohľadne ceny diela. Rozpočet nebol v danom prípade vypracovaný. Preto súd postupoval v
zmysle ustanovenia § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustanovil znalca na hodnotu
diela. Konštatoval, že žalovaní 1/, 2/ neuniesli dôkazné bremeno ohľadne dohodnutej ceny
diela 800.000 Sk a preto ich zaviazal zaplatiť rozdiel v sume 633.578 Sk. Čiastočné späťvzatie
žaloby v sume 658.794,50 Sk odôvodnil ustanovením § 96 O.s.p. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
Rozhodnutie o trovách konania štátu odôvodnil § 148 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Nitre na odvolanie účastníkov konania rozsudkom zo 4. decembra 2007,
sp. zn. 6 Co 175/2007 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a žalobu
zamietol. V časti náhrady trov konania účastníkov a trov konania štátu rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho
rozhodnutia poukázal na to, že prvostupňový súd nevyhodnotil výsledky vykonaného
dokazovania v ich vzájomnej súvislosti a na základe vykonaného dokazovania dospel
k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu. Odvolací súd venoval pozornosť obsahu ústnej
dohody uzatvorenej medzi účastníkmi konania, na základe ktorej sa žalobca domáhal
zaplatenia spornej sumy. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že došlo
k uzatvoreniu zmluvy o dielo o postavenie rodinného domu pre žalovaných. Medzi účastníkmi
konania zostala sporná otázka, či došlo k dohode o cene diela alebo nie. Odvolací súd po
zhodnotení dôkazov v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno v časti týkajúcej sa uzavretia zmluvy o dielo za dohodnutú sumu
1.340.000 Sk, na základe ktorej sa domáhal zaplatenia rozdielu medzi dohodnutou cenou
a vyplatenou sumou 800.000 Sk. Naopak, žalovaní v tejto časti uniesli dôkazné bremeno, že
medzi nimi a žalobcom došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo o postavení rodinného domu
za 800.000 Sk. Toto tvrdenie žalovaných potvrdila aj ich dcéra M.L.. Záver súdu prvého
stupňa v tom, že svedecké výpovede dcéry žalovaných a manželky žalobcu nebral ako
vierohodné, pretože sú v príbuzenskom pomere, odvolací súd nepovažoval za správne,
pretože iné osoby pri uzatváraní zmluvy prítomné neboli. Konštatoval, že vierohodnosti
výpovede tejto svedkyne (dcéry žalovaných 1/, 2/) nasvedčuje i ďalší postup žalovaných v
priebehu vyplácania dohodnutej ceny za dielo. Žalovaní sa v priebehu celého konania bránili,
že nemali finančnú hotovosť a cenu za dielo boli dohodnutí vyplatiť z predaja ich 3-izbového
bytu. Žalovaní skutočne tak, ako v priebehu celého konania tvrdili, vyplatili žalobcovi z predaja
3-izbového bytu sumu 640.000 Sk a pretože nemali ďalšiu finančnú hotovosť, zobrali si úver
na vyplatenie ďalšej čiastky na dohodnutú cenu. Žalobca sa v priebehu celého konania
bránil tvrdeniu žalovaných, že cena za dielo bola dohodnutá tak nízka len preto, že sa tu
jednalo o prototyp rodinného domu, ktorý mal žalobca využiť pre svoje podnikateľské účely. Až
v závere konania takmer po 5 rokoch na pojednávaní konanom dňa 29.5.2006 žalobca
uviedol, že sa nesprávne vyjadril, pokiaľ sa týka využívania rodinného domu ako prototypu.
Uviedol, že súhlasil s tým, že cena domu bola dohodnutá nižšia, teda bez réžie a zisku, aby
bol rodinný dom prístupný pre jeho potencionálnych zákazníkov. Odvolací súd
zhodnotiac všetky výpovede žalobcu, následne kroky spočívajúce v zasielaní faktúr a
ďalšieho jednania so žalovanými považoval za nevierohodné a dospel k záveru, že tento
neuniesol dôkazné bremeno a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil
a žalobu zamietol. Zároveň odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti
náhrady trov konania štátu a náhrady trov účastníkov konania.
Proti tomuto rozsudku podal dovolanie žalobca, ktorý ho navrhol zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj nesprávneho
vyhodnotenia vykonaného dokazovania. Poukazoval na to, že odvolací súd považoval za
vierohodnú výpoveď svedkyne M.L., ktorá je však v príkrom rozpore s tým, čo v konaní tvrdili
žalovaní, jej rodičia, ako aj svedkyňa E.V.. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberal
skutkový stav veci. Nesúhlasil so závermi odvolacieho súdu, týkajúcimi sa menenia výpovede
predsedu predstavenstva žalobcu Ing.V., ktorý so žalovanými jednal. Tento vypovedal vo veci
niekoľkokrát, pričom jeho výpovede sa opakovali, a to aj z dôvodu, že predmetný spor sa
viedol od roku 2001 a v konaní sa vystriedali tri zákonné sudkyne. Za správne považoval
rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý riadne vykonané dokazovanie vyhodnotil a vyvodil
z neho aj správny právny záver.
Žalovaní 1/, 2/ navrhli dovolanie žalobcu ako nedôvodné v zmysle § 243b ods. 1 O.s.p.
zamietnuť a zaviazať ho na zaplatenie trov dovolacieho konania 18.220 Sk. Rozhodnutie
odvolacieho súdu považovali za vecne správne. Zotrvali na svojom stanovisku, že cena diela
bola dohodnutá pevnou čiastkou 800.000 Sk, ktorá skutočnosť bola v konaní preukázaná.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je
podané opodstatnene.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane
ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli
splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
Z ustanovenia § 125 O.s.p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy
a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch
účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
V zmysle § 220 O.s.p. odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie sú
splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219), ani jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 213 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil
súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 a 4.
Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd
mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním
založených následných právnych záverov, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu
odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, že
odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje
k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom,
tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom
prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého
stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie).
I keď odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p., z konkrétnych dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že
prvostupňovému súdu vytkol nesprávnosť v skutkových zisteniach (tento vykonal aj výsluch
svedkov M.L. a E.V.). Okresný súd po stránke skutkovej založil svoj rozsudok na tom, že
dohoda účastníkov o cene diela nebola v konaní preukázaná a rozpočet nebol vypracovaný.
Preto vyvodil právny záver o potrebe aplikácie ustanovenia § 634 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Krajský súd len z oboznámených listinných dôkazov a výsluchu účastníkov
konania, bez výsluchu svedkov M.L. a E.V. na rozdiel od neho - z hľadiska skutkového
dospel k záveru, že došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo o postavení rodinného domu za
800.000 Sk.
Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na
základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213
ods. 2 O.s.p. sám v potrebnom rozsahu opakovať, pokiaľ chcel svedecké výpovede hodnotiť
rozdielne ako súd prvého stupňa (prípadne doplniť) a zadovážiť si tak rovnocenný podklad
pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Len takýto postup je aj v súlade so
zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania, ktoré zásady zostali zachované aj
po účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 273/2007 Z.z. Je neprípustné, aby
odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k zamietnutiu žaloby
dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.
V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že podanie správy
predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá
povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia § 215 O.s.p., nie je zopakovaním
dokazovania v zmysle § 122 a nasledujúcich O.s.p.
Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné
hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p., a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce
právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania
oprávnenie na ich hodnotenie.
Pokiaľ dovolateľ namietal, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), treba uviesť, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil
správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Dovolateľom napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní podrobiť
prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia
odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na už spomenutú tzv. inú vadu
konania) pre toto posúdenie dostatočný podklad.
Napriek tejto skutočnosti považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné
uviesť to, že konanie pred súdom musí vo všeobecnosti zabezpečiť pre účastníkov konania
spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Na zabezpečenie tejto ochrany
priznáva Občiansky súdny poriadok účastníkovi viaceré procesné práva, medzi ktoré patrí aj
právo vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie
a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcich.
Uviesť je potrebné aj to, že podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je prejav vôle
neurčitý, ak je neurčitý jeho obsah. To znamená vtedy, ak sa konajúcemu nepodarilo obsah
vôle jednoznačným spôsobom stanoviť. Prejav vôle je nezrozumiteľný, ak sa konajúcemu
nepodarilo dosiahnuť, či už vadným slovným, alebo iným sprostredkovaným spôsobom,
jasného vyjadrenia tejto vôle. Záver o neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti právneho úkonu
predpokladá, že ani jeho výkladom nie je možné dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel
účastník občianskoprávneho vzťahu prejaviť. Pritom účinky právneho úkonu sa posudzujú
v čase, kedy došlo k prejavu vôle konajúceho a následné zmeny sú možné len zákonným
spôsobom, nie však zmenou výkladu prejavu vôle.
Výklad obsahu právneho úkonu súdom nemôže byť považovaný za nahradzovanie už
urobených prejavov vôle, ak použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu,
aby obsah právneho úkonu, ktorí urobili účastníci vo vzájomnej dohode, bol vyložený
v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe ich zmluvného konania.
Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). K takejto vade bol
dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď by nebola uplatnená ako dôvod prípustného
dovolania (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia § 243b ods. 1, 2 O.s.p.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. mája 2008
JUDr. Vladimír M a g u r a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
10
11