Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/91/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a sudcov JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Sone Mesiarkinovej,

v právnej veci žalobcu D.H., a.s., Š. č.X., N., IČO: X., zastúpeného JUDr. S.K.,PhD.,

advokátkou v N., M. č.X., proti žalovaným 1/ J.M., bývajúcemu v N., D. č.X., 2/ R.M.,

bývajúcej v N., D. č.X., zastúpeným JUDr. M.J., advokátkou v N., M. č.X., o zaplatenie

1.292.372,50 Sk istiny s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12 C

31/2001, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 4. decembra 2007, sp.

zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 4. decembra

2007, sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra rozsudkom z 11. apríla 2007 č.k. -268 v spojení

s opravným uznesením z 26. júla 2007, č.k. -285 zaviazal žalovaných 1/, 2/

zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 663.578 Sk so 17,6 % úrokom

z omeškania z dlžnej sumy od 2.3.2001 do zaplatenia. Konanie v časti zaplatenia sumy

658.794,50 Sk zastavil. Žalobu vo zvyšku úroku z omeškania zamietol. O trovách konania

rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobcu zaviazal

zaplatiť na účet Okresného súdu v Nitre trovy štátu vo výške 6.717 Sk a žalovaných

1/, 2/ vo výške 10.717 Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania

zistil, že žalobca sa dohodol so žalovanými ústne na postavení prototypu rodinného

domu v J.. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané Okresným úradom v Nitre, odbor

životného prostredia dňa 23.12.1999 a nadobudlo právoplatnosť 14.1.2000. Konštatoval, že

medzi účastníkmi konania bola sporná cena diela. Podľa záveru prvostupňového súdu

v konaní nebolo preukázané, že sa účastníci dohodli na cene diela vo výške 800.000 Sk, ako

tvrdili žalovaní 1/, 2/. Túto skutočnosť síce potvrdila dcéra žalovaných 1/, 2/, ktorá uviedla,

že pri dohode pri výstavbe domu sa stretli s Ing. V. a jeho manželkou a žalovanými 1/, 2/.

Mali sa dohodnúť na cene diela vo výške 800.000 Sk. E.V. však uviedla, že sa takéhoto

stretnutia pred začatím výstavby domu nezúčastnila. K stretnutiu došlo až po ukončení

výstavby domu a vtedy dcéra žalovaných nesúhlasila s cenou diela. Bližšie sa však

nevedela vyjadriť k jej výške. Vzhľadom k tomu, že pri ústnej dohode ohľadne ceny diela

neboli prítomní žiadni nestranní svedkovia, len rodinní príslušníci, ktorých svedecké výpovede

ohľadne ceny diela a ohľadne času, kedy sa mali na cene diela dohodnúť sa rozchádzali,

prvostupňový súd nemal jednoznačne preukázané, aká bola dohoda účastníkov konania

ohľadne ceny diela. Rozpočet nebol v danom prípade vypracovaný. Preto súd postupoval v

zmysle ustanovenia a ustanovil znalca na hodnotu

diela. Konštatoval, že žalovaní 1/, 2/ neuniesli dôkazné bremeno ohľadne dohodnutej ceny

diela 800.000 Sk a preto ich zaviazal zaplatiť rozdiel v sume 633.578 Sk. Čiastočné späťvzatie

žaloby v sume 658.794,50 Sk odôvodnil ustanovením O trovách konania rozhodol

podľa a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Rozhodnutie o trovách konania štátu odôvodnil

Krajský súd v Nitre na odvolanie účastníkov konania rozsudkom zo 4. decembra 2007,

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a žalobu

zamietol. V časti náhrady trov konania účastníkov a trov konania štátu rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho

rozhodnutia poukázal na to, že prvostupňový súd nevyhodnotil výsledky vykonaného

dokazovania v ich vzájomnej súvislosti a na základe vykonaného dokazovania dospel

k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu. Odvolací súd venoval pozornosť obsahu ústnej

dohody uzatvorenej medzi účastníkmi konania, na základe ktorej sa žalobca domáhal

zaplatenia spornej sumy. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že došlo

k uzatvoreniu zmluvy o dielo o postavenie rodinného domu pre žalovaných. Medzi účastníkmi

konania zostala sporná otázka, či došlo k dohode o cene diela alebo nie. Odvolací súd po

zhodnotení dôkazov v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno v časti týkajúcej sa uzavretia zmluvy o dielo za dohodnutú sumu

1.340.000 Sk, na základe ktorej sa domáhal zaplatenia rozdielu medzi dohodnutou cenou

a vyplatenou sumou 800.000 Sk. Naopak, žalovaní v tejto časti uniesli dôkazné bremeno, že

medzi nimi a žalobcom došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo o postavení rodinného domu

za 800.000 Sk. Toto tvrdenie žalovaných potvrdila aj ich dcéra M.L.. Záver súdu prvého

stupňa v tom, že svedecké výpovede dcéry žalovaných a manželky žalobcu nebral ako

vierohodné, pretože sú v príbuzenskom pomere, odvolací súd nepovažoval za správne,

pretože iné osoby pri uzatváraní zmluvy prítomné neboli. Konštatoval, že vierohodnosti

výpovede tejto svedkyne (dcéry žalovaných 1/, 2/) nasvedčuje i ďalší postup žalovaných v

priebehu vyplácania dohodnutej ceny za dielo. Žalovaní sa v priebehu celého konania bránili,

že nemali finančnú hotovosť a cenu za dielo boli dohodnutí vyplatiť z predaja ich 3-izbového

bytu. Žalovaní skutočne tak, ako v priebehu celého konania tvrdili, vyplatili žalobcovi z predaja

3-izbového bytu sumu 640.000 Sk a pretože nemali ďalšiu finančnú hotovosť, zobrali si úver

na vyplatenie ďalšej čiastky na dohodnutú cenu. Žalobca sa v priebehu celého konania

bránil tvrdeniu žalovaných, že cena za dielo bola dohodnutá tak nízka len preto, že sa tu

jednalo o prototyp rodinného domu, ktorý mal žalobca využiť pre svoje podnikateľské účely. Až

v závere konania takmer po 5 rokoch na pojednávaní konanom dňa 29.5.2006 žalobca

uviedol, že sa nesprávne vyjadril, pokiaľ sa týka využívania rodinného domu ako prototypu.

Uviedol, že súhlasil s tým, že cena domu bola dohodnutá nižšia, teda bez réžie a zisku, aby

bol rodinný dom prístupný pre jeho potencionálnych zákazníkov. Odvolací súd

zhodnotiac všetky výpovede žalobcu, následne kroky spočívajúce v zasielaní faktúr a

ďalšieho jednania so žalovanými považoval za nevierohodné a dospel k záveru, že tento

neuniesol dôkazné bremeno a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil

a žalobu zamietol. Zároveň odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti

náhrady trov konania štátu a náhrady trov účastníkov konania.

Proti tomuto rozsudku podal dovolanie žalobca, ktorý ho navrhol zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj nesprávneho

vyhodnotenia vykonaného dokazovania. Poukazoval na to, že odvolací súd považoval za

vierohodnú výpoveď svedkyne M.L., ktorá je však v príkrom rozpore s tým, čo v konaní tvrdili

žalovaní, jej rodičia, ako aj svedkyňa E.V.. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberal

skutkový stav veci. Nesúhlasil so závermi odvolacieho súdu, týkajúcimi sa menenia výpovede

predsedu predstavenstva žalobcu Ing.V., ktorý so žalovanými jednal. Tento vypovedal vo veci

niekoľkokrát, pričom jeho výpovede sa opakovali, a to aj z dôvodu, že predmetný spor sa

viedol od roku 2001 a v konaní sa vystriedali tri zákonné sudkyne. Za správne považoval

rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý riadne vykonané dokazovanie vyhodnotil a vyvodil

z neho aj správny právny záver.

Žalovaní 1/, 2/ navrhli dovolanie žalobcu ako nedôvodné v zmysle

zamietnuť a zaviazať ho na zaplatenie trov dovolacieho konania 18.220 Sk. Rozhodnutie

odvolacieho súdu považovali za vecne správne. Zotrvali na svojom stanovisku, že cena diela

bola dohodnutá pevnou čiastkou 800.000 Sk, ktorá skutočnosť bola v konaní preukázaná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnutý

rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je

podané opodstatnene.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Podľa dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Z ustanovenia vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

V zmysle odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie sú

splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219), ani jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 a 4.

Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( ).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním

založených následných právnych záverov, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu

odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, že

odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje

k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom,

tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého

stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie).

I keď odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že rozsudok súdu prvého

stupňa zmenil podľa , z konkrétnych dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že

prvostupňovému súdu vytkol nesprávnosť v skutkových zisteniach (tento vykonal aj výsluch

svedkov M.L. a E.V.). Okresný súd po stránke skutkovej založil svoj rozsudok na tom, že

dohoda účastníkov o cene diela nebola v konaní preukázaná a rozpočet nebol vypracovaný.

Preto vyvodil právny záver o potrebe aplikácie ustanovenia § 634 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Krajský súd len z oboznámených listinných dôkazov a výsluchu účastníkov

konania, bez výsluchu svedkov M.L. a E.V. na rozdiel od neho - z hľadiska skutkového

dospel k záveru, že došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo o postavení rodinného domu za

800.000 Sk.

Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na

základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213

ods. 2 sám v potrebnom rozsahu opakovať, pokiaľ chcel svedecké výpovede hodnotiť

rozdielne ako súd prvého stupňa (prípadne doplniť) a zadovážiť si tak rovnocenný podklad

pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je aj v súlade so

zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania, ktoré zásady zostali zachované aj

po účinnosti novely Je neprípustné, aby

odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k zamietnutiu žaloby

dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.

V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že podanie správy

predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá

povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia , nie je zopakovaním

dokazovania v zmysle a nasledujúcich

Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle , a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce

právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania

oprávnenie na ich hodnotenie.

Pokiaľ dovolateľ namietal, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ), treba uviesť, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je

chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil

správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Dovolateľom napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní podrobiť

prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia

odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na už spomenutú tzv. inú vadu

konania) pre toto posúdenie dostatočný podklad.

Napriek tejto skutočnosti považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné

uviesť to, že konanie pred súdom musí vo všeobecnosti zabezpečiť pre účastníkov konania

spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Na zabezpečenie tejto ochrany

priznáva účastníkovi viaceré procesné práva, medzi ktoré patrí aj

právo vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie

a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcich.

Uviesť je potrebné aj to, že podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je prejav vôle

neurčitý, ak je neurčitý jeho obsah. To znamená vtedy, ak sa konajúcemu nepodarilo obsah

vôle jednoznačným spôsobom stanoviť. Prejav vôle je nezrozumiteľný, ak sa konajúcemu

nepodarilo dosiahnuť, či už vadným slovným, alebo iným sprostredkovaným spôsobom,

jasného vyjadrenia tejto vôle. Záver o neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti právneho úkonu

predpokladá, že ani jeho výkladom nie je možné dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel

účastník občianskoprávneho vzťahu prejaviť. Pritom účinky právneho úkonu sa posudzujú

v čase, kedy došlo k prejavu vôle konajúceho a následné zmeny sú možné len zákonným

spôsobom, nie však zmenou výkladu prejavu vôle.

Výklad obsahu právneho úkonu súdom nemôže byť považovaný za nahradzovanie už

urobených prejavov vôle, ak použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu,

aby obsah právneho úkonu, ktorí urobili účastníci vo vzájomnej dohode, bol vyložený

v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe ich zmluvného konania.

Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). K takejto vade bol

dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď by nebola uplatnená ako dôvod prípustného

dovolania ( druhá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia ,

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. mája 2008

JUDr. Vladimír M a g u r a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

10

11