Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/117/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a sudcov JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Ladislava Górásza,

v právnej veci navrhovateľa Š. Č., bývajúceho v D.D., proti odporcom 1/ M. – D.D.D., 2/

H.M. B., P., 3/ J. D., bývajúcej v B., B.B., zastúpenej JUDr. M. H., advokátkou v B., B..,

o určenie nájomcu bytu a neplatnosť kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde

Bratislava IV pod sp.zn. , o dovolaní odporkyne 3/ proti rozsudku Krajského súdu

v B. z 21. septembra 2006, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne 3/ z a m i e t a .

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd B. IV rozsudkom z 19. septembra 2001, č.k. -199 zamietol

návrh navrhovateľa na určenie, že ako pozostalý manžel sa smrťou Ľ. Č. stal jediným

užívateľom (nájomcom) 3-izbového bytu č. X., I. kategórie, ktorý sa nachádza na prízemí na

.B., ako aj návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, uzavretej medzi odporcami 1/, 2/, 3/

dňa 18.7.1995, týkajúcej sa sporného bytu. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporkyni 3/ trovy

konania 26 270 Sk. Odporcom 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného

dokazovania ustálil, že navrhovateľ dobrovoľne opustil spoločnú domácnosť a okrem

sťažnosti na M.D. dňa 13.12.1993 nepodnikol žiadne kroky, aby sa do nej za života manželky

vrátil. Preto s poukazom na ustanovenia § 706 ods. 1, § 707 ods. 1 a § 708 Občianskeho

zákonníka dospel k záveru, že v dôsledku trvalého opustenia spoločnej domácnosti

navrhovateľom sa jediným nájomcom bytu stala nebohá Ľ. Č., s ktorou žila odporkyňa 3/, jej

dcéra, v deň jej smrti v spoločnej domácnosti a preto na ňu v zmysle § 706 ods. 1

prešlo právo nájmu. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v B. rozsudkom z 27. marca 2003, sp.zn. rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil a určil, že navrhovateľ sa ako pozostalý manžel stal smrťou

manželky Ľ. Č. jediným nájomcom trojizbového bytu č. X., ktorý sa nachádza na prízemí na

B.B. a je vedený na LV č. X. kat.úz. D. na parc.č. .X., pod súp.č. X.. Zároveň určil, že

kúpna zmluva z 18.7.1995 uzavretá medzi odporcami 1/ a 2/ ako predávajúcimi

a odporkyňou 3/ ako kupujúcou, týkajúca sa 3-izbového bytu č. X., ktorý sa nachádza na

prízemí na B., vedený na LV č. X., kat.úz. D. na parc.č. X. pod súp.č. X., je neplatná.

Odporcov 1/, 2/, 3/ zaviazal zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov

konania 9 516 Sk. Po doplnení dokazovania výsluchom svedkov D. K. M. a T. M.

dospel odvolací súd k záveru, že v konaní nebolo preukázané navrhovateľove slobodné

a dobrovoľné trvalé opustenie spoločnej domácnosti v novembri 1993 s úmyslom do tejto sa

nevrátiť. Preto smrťou manželky dňa 1.4.1995 sa navrhovateľ v zmysle § 707 ods. 1

stal jediným nájomcom predmetného bytu. Odporkyňa 3/ sa nikdy

nestala nájomcom sporného bytu, ale vzniklo jej len odvodené právo bývania. Keďže jedinou

oprávnenou osobou k uzavretiu kúpnej zmluvy týkajúcej sa sporného bytu bol podľa § 16 ods.

1 v spojení s v znení neskorších predpisov výlučne

navrhovateľ ako nájomca bytu, určil s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho

zákonníka jej absolútnu neplatnosť. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 224 ods. 2

v spojení s

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie odporkyne 3/ rozsudkom zo dňa

24. marca 2005, sp.zn. rozsudok odvolacieho súdu podľa

zrušil a vec mu v zmysle ods. 2 vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že nesprávnym procesným

postupom súdu bola odporkyni 3/ v zmysle ako účastníčke konania na

pojednávaní pred odvolacím súdom odňatá možnosť konať pred súdom.

Krajský súd v B. rozsudkom z 21. septembra 2006 sp.zn. opätovne

rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a určil, že navrhovateľ sa ako pozostalý

manžel stal smrťou manželky Ľ. Č. jediným nájomcom trojizbového bytu č. X., ktorý sa

nachádza na prízemí na B. a je vedený na LV č. X. kat.úz. D. na parc.č. X.X., pod súp.č.

X.. Zároveň určil, že kúpna zmluva z 18.7.1995 uzavretá medzi odporcami 1/, 2/ ako

predávajúcimi a odporkyňou 3/ ako kupujúcou, týkajúca sa 3-izbového bytu č. X., ktorý sa

nachádza na prízemí na B., vedený na LV č. X. kat.úz. D. na parc.č. X.X. pod súp. č. X., je

neplatná. Odporcov 1/, 2/, 3/ zaviazal zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu

trov konania 18 102 Sk. Po doplnení dokazovania spisom Okresného súdu B. IV sp.zn. 6 C

229/95 ako aj spisom M.B. – D., mal preukázané, že súd prvého stupňa nerozhodol správne,

i keď v zásade správne zistil skutkový stav. Z obsahu spisu a dôkazov vykonaných v

konaní bolo zrejmé, že navrhovateľ sa od samého začiatku domáhal prístupu do bytu, a

nebolo preukázané, že by v novembri 1993 slobodne, z vlastného rozhodnutia, dobrovoľne,

natrvalo opustil spoločnú domácnosť s úmyslom sa tam nevrátiť. Naopak bolo preukázané, že

odchodom z predmetného bytu sa iba podriadil želaniu svojej manželky pod vplyvom jej

zhoršujúceho sa zdravotného stavu. O týchto skutočnostiach svedčí i denník manželky

navrhovateľa, z ktorého bolo zrejmé, že manželka navrhovateľa nechcela navrhovateľa do

bytu pustiť, hoci si bola vedomá, že nemá, kde bývať. Smrťou manželky sa stal navrhovateľ

dňa 1.4.1995 jediným nájomcom predmetného bytu v zmysle § 707 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Tieto skutočnosti akceptovali v priebehu konania aj odporcovia 1/ a 2/, ktorí

uznali pochybenie platnosti prechodu nájmu bytu na odporkyňu 3/. Odporkyňa 3/ sa preto

nikdy nestala nájomcom predmetného bytu, ale vzniklo jej len odvodené právo bývania.

Jedinou oprávnenou osobou na uzavretie kúpnej zmluvy, týkajúcej sa tohto bytu podľa § 16

ods. 1 v spojení s o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov, bol výlučne navrhovateľ ako nájomca bytu. Kúpnou zmluvou uzavretou dňa

18.5.1995 medzi odporcami 1/, 2/ ako predávajúcimi a odporkyňou 3/ ako kupujúcou, ktorou

došlo k prevodu vlastníctva predmetného bytu na odporkyňu 3/, bolo porušené ustanovenie §

16 ods. 1 , v dôsledku čoho bol takýto právny úkon –

kúpna zmluva od počiatku neplatná ( ). Pokiaľ odporkyňa 3/

poukazovala na nedostatok naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na takomto určení

a tiež na tú skutočnosť, že odporkyňa 3/ je vlastníčkou predmetného bytu, a vlastníctvo je

chránené , mal odvolací súd za to, že predmetný byt bol

v spoločnom nájme manželov (navrhovateľa a jeho manželky). Smrťou manželky

navrhovateľa právo spoločného nájmu zaniklo, a jediným nájomcom sa okamihom smrti stal

pozostalý manžel. Toto právo mu vzniklo zo zákona, a rozsudok súdu iba deklaroval toto jeho

právo, ktoré napriek zákonnému nároku nebolo deklarované odporcami 1/, 2/, a bez ktorého

by sa nemohol domáhať ďalších nárokov, ktoré mu z tejto skutočnosti vyplývajú, t.j.

nemohol by sa domáhať uzavretia zmluvy o prevode bytu do vlastníctva v zmysle zákona č.

Kúpna zmluva, ktorú uzavreli odporcovia 1/, 2/, 3/ bola absolútne neplatným

právnym úkonom, ktorého následkom bolo, že nenastali právne účinky tohto právneho

úkonu. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku proti každému.

Z uvedeného uzatvoril, že odporkyňa 3/ sa nemohla stať na základe absolútne neplatného

právneho úkonu vlastníčkou predmetného bytu a jej obrana, týkajúca sa vlastníckeho práva

bola bezpredmetná. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 a § 142 ods.

1

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dňa 28. februára 2007 dovolanie

odporkyňa 3/, ktorá ho odôvodnila , Navrhla, aby dovolací súd

napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť

dovolania vyvodzovala z ustanovenia Pochybenie odvolacieho súdu

videla v tom, že sa nezoberal skutočnosťou preukázania naliehavého právneho záujmu

navrhovateľa na určovacom návrhu v zmysle , ktorý nebol v konaní podľa

jej názoru preukázaný. Namietala tiež, že odvolací súd vydal v merite veci rozhodnutie, ktoré

vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom

dokazovaní a spočíva tiež na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/, d/

). Vyčítala odvolaciemu súdu, že tento nevyhodnotil dôkazy svedčiace o trvalom

opustení spoločnej domácnosti navrhovateľom, a pri svojom rozhodovaní vychádzal len

z výpovedí svedkov vypočutých v odvolacom konaní. Nevysporiadal sa s dôkazmi, ktoré

svedčili o tom, že predtým, ako navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť, bolo jeho

manželstvo rozvrátené niekoľko rokov a navrhovateľ si svoje bývanie chcel riešiť výlučne

s odporcom 1/, ktorému aj zasielal svoje žiadosti. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberala

skutkový a právny stav prejednávanej veci.

Navrhovateľ a odporca 2/ sa k dovolaniu odporkyne 3/ nevyjadrili. Odporca 1/

uviedol, že bude akceptovať objektívne doriešenie súdneho sporu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu v rozsahu podľa a dospel k záveru, že dovolanie odporkyne 3/ nie je

dôvodné.

Podľa ustanovenia v znení do 1. júla 2007, podľa ktorého je

s poukazom na ustanovenie , potrebné vec právne posúdiť,

dovolaním je možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťal.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa ( ). V zmysle ustanovenia dovolanie je

prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej, ktorá podmienka bola v danej veci splnená.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania a dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia

dovolateľom.

Obligatórne sa zaoberá len vadami uvedenými v a tzv. inými vadami,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uvedené zákonné ustanovenie

pripúšťa dôvodné dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, bolo postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (išlo tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej z týchto vád v konaní nezistil

a zo strany dovolateľky nebola ani namietaná.

V predmetnej veci odporkyňa 3/ uplatnila dovolací dôvod aj podľa § 241 ods. 2

písm.c/ , t.j., že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym

posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu je

v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, posúdiť, či

odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho správne

interpretoval.

Dovolateľka vytýkala odvolaciemu súdu, že nesprávne vyhodnotil preukázanie

naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na určení, že sa stal po smrti manželky jediným

nájomcom predmetného bytu.

V zmysle návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo

najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je

alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení

za mŕtveho), b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo

z porušenia práva, c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem.

Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacieho návrhu (§ 80

písm.c/ ) musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu

môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv

a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení

treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacieho návrhu

a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je

otázkou kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť

tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu

na žiadanom určení. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi

a to, že odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva či právneho pomeru

navrhovateľa, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je

sporný, jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia

navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, jestvuje potreba

odstránenia tejto neistoty.

V predmetnej veci bola zo strany odporcov 1/, 2/ aj 3/ spochybnená existencia práva,

ktoré prešlo na navrhovateľa smrťou manželky – právnou skutočnosťou, ktorá na seba viaže

v zmysle , právo stať sa výlučným nájomcom bytu, ktorý

bol v spoločnom nájme manželov a to až do smrti manželky navrhovateľa. Z konania

odporcov 1/, 2/, ktorí uzavreli zmluvu o prevode bytu v zmysle

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len“ zákon

č. “) s odporkyňou 3/ ako nájomníčkou, bolo zrejmé, že právo navrhovateľa ako

výlučného nájomcu popreli. Dovolací súd má preto, súhlasne s názorom odvolacieho súdu, za

to, že navrhovateľ mal naliehavý právny záujem na takomto určení, bez ktorého by sa

nemohol domôcť svojich práv, vyplývajúcich z osobitného postavenia nájomcu s poukazom

na Nie je preto možné súhlasiť s názorom dovolateľky, že

takýmto určením sa nerieši právne postavenie navrhovateľa.

Dovolací súd sa takisto stotožňuje so záverom odvolacieho súdu, ktorý zaujal

po vykonanom dokazovaní k otázke opustenia spoločnej domácnosti navrhovateľa, keď

nebolo preukázané, že navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť dobrovoľne, ale len

na žiadosť svojej manželky, ktorá zle znášala svoj zdravotný stav, a nie s úmyslom trvalým.

Dôkazy, vykonané súdom prvého stupňa a doplnené odvolacím súdom, na rozdiel od názoru

dovolateľky, považoval dovolací súd za presvedčivé a vyhodnotené v súlade s § 132

Porušenie tohto ustanovenia dovolateľka namietala nedôvodne. So závermi

odvolacieho súdu, ktoré nevybočili z medzí hľadísk stanovených zákonom ( )

a ktoré sú v súlade s pravidlami logického usudzovania, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach odkazuje na jeho správne dôvody.

K námietkam dovolateľky spochybňujúcim správnosť skutkových záverov

odvolacieho súdu považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že v zmysle

tieto nemôžu byť samy osebe dôvodom dovolania. Dovolanie nie je totiž „ďalším

odvolaním“, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne

uvedených procesných (, ) a hmotnoprávnych (

písm.c/ ) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení

urobených odvolacím súdom, tak ani prieskumu ním vykonaného dokazovania. Ťažisko

dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený

dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže vykonávať

dokazovanie ( ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by

mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať správnosť

a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôže

dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať

vykonané dôkazy, pretože na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, nemá

možnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám

vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní.

Dovolací súd v postupe odvolacieho súdu nevzhliadol tzv. inú vadu konania, ktorou je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie

procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Uvedená

vada konania však dovolacím súdom nebola zistená. Subjektívne vyhodnotenie dôkazov

zo strany účastníka konania nepredstavuje vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Správny bol i záver odvolacieho súdu, pokiaľ vyhodnotil ako absolútne neplatnú

kúpnu zmluvu o prevode bytu uzavretú v zmysle medzi odporcami

1/, 2/ ako predávajúcimi a odporkyňou 3/ ako kupujúcou, s poukazom na ustanovenie § 39

.

Odporkyňa 3/ nebola v čase prevodu vlastníctva bytu v postavení nájomníčky,

nakoľko na ňu právo nájmu k bytu platne neprešlo a preto vychádzajúc zo zákonnej úpravy,

týkajúcej sa prevodu vlastníctva bytov a podmienky ňou stanovenej, že byt možno previesť

do vlastníctva len nájomcovi bytu, ktorým odporkyňa 3/ nebola, uvedená kúpna zmluva trpí

neplatnosťou podľa .

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolaním vytýkané nesprávne právne

posúdenie veci odvolacím súdom ( ) nie je dôvodné a keďže neboli

zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré by mali za následok

nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia a ani vady konania uvedené v ,

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne 3/ podľa

zamietol.

Úspešnému navrhovateľovi ( v spojení s a ) dovolací

súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože nepodal návrh na ich priznanie

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V B. 30. mája 2008

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :