Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoVš/4/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Milana Karabína a členov senátu JUDr. Juraja Majchráka, JUDr. Jozefa

Kanderu, JUDr. Jána Mihala a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci proti obvinenému

MUDr. R. B. , vedenej na Špeciálnom súde v Pezinku pod sp. zn. PK ,

pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1

Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 2.

júna 2008 o dovolaní obvineného MUDr. R. B. proti rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 19. apríla 2007, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Podľa sa dovolanie obvineného MUDr. R. B.

o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku zo 7. decembra 2006, sp. zn.

PK , bol obvinený MUDr. R. B. uznaný za vinného z trestného činu

prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1 Tr. zák. účinného

do 31. decembra 2005, na tom skutkovom základe, že

v presne nezistený deň v mesiaci august 2005 a dňa 13. októbra 2005

a 14. októbra 2005 vo F. N. s P. v B., na ul. R. č. X. v priestoroch oddelenia plastickej

chirurgie ako lekár žiadal pre seba za vykonanie operácie finančnú čiastku vo výške

18 650 Sk od pacientky D. O. aj napriek tomu, že D. O. za chirurgický zákrok

zaplatila 66 350 Sk v pokladni N. a MUDr. R. B. nemal oprávnenie prijímať žiadne

platby od pacientov za operáciu, pričom dňa 20. októbra 2005 vo F. N. s P. v B.,

21 Tdo - Vš 4/2007

na ul. R. č. X. v ambulancii oddelenia plastickej chirurgie prevzal od D. O. úplatok

vo výške 19 000 Sk za operáciu.

Prvostupňový súd teda rozhodol, že obvinený žiadal a prijal úplatok

v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu. Za to podľa § 160a ods. 1

Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, uložil obvinenému trest odňatia slobody

vo výmere 20 mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú dobu troch

rokov v zmysle § 58 ods. 1 písm. a/ a § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decem-

bra 2005. Zároveň podľa tohto zákona uložil obvinenému podľa § 160a ods. 1, § 49

ods. 1 aj trest zákazu činnosti lekárskeho povolania na dobu troch rokov a podľa

a ods. 1 a uvedeného aj peňažný trest

vo výmere 30 000 Sk, a pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne

zmarený, uložil mu podľa citovaného náhradný trest

odňatia slobody na dobu troch mesiacov.

Tento rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaniami obvineného

MUDr. R. B. a jeho matky J. B., o ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

rozsudkom z 19. apríla 2007, sp. zn. tak, že podľa § 321 ods. 1

písm. e/, ods. 2 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil vo výroku o treste

a postupom podľa uložil obvinenému MUDr. R. B. podľa

ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 trest odňatia slobody vo výmere

18 mesiacov, výkon ktorého obvinenému odložil podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59

Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, na skúšobnú dobu 30 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1, § 50 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, Najvyšší

súd Slovenskej republiky uložil obvinenému aj trest zákazu činnosti výkonu

lekárskeho povolania na dobu 18 mesiacov a podľa § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1 Tr. zák.

účinného do 1. januára 2006 uložil mu aj peňažný trest vo výmere 20 000 Sk a pre

prípad, že by výkon tohto trestu bol úmyselne zmarený ustanovil mu podľa § 54

ods. 3 citovaného náhradný trest na dobu dvoch mesiacov.

Vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol

napadnutý dovolaním obvineného MUDr. R. B.

31 Tdo - Vš 4/2007

Dovolanie bolo podané oprávnenou osobou za splnenia podmienky podľa

, Podstatou dovolania obvineného je jeho tvrdenie,

že napadnutým rozsudkom bol porušený zákon v ustanovení § 160a ods. 1 Tr. zák.

účinného do 31. decembra 2005 a v ustanoveniach § 317 ods. 1, § 321 ods. 1

písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ a v

Obvinený predovšetkým namietal, že je nesprávne posúdenie skutku podľa

§ 160a ods. 1 Tr. zák., že sa dopustil trestného činu prijímania úplatku v súvislosti

s obstarávaním veci všeobecného záujmu. Obvinený sa domnieval, že obidva súdy,

ako prvostupňový tak aj druhostupňový súd, v rozpore s Slovenskej

republiky vykladali pojem obstarávanie veci všeobecného záujmu na základe priamej

aplikácie . Poukázal na to, že na ústavnej úrovni

je zákonný pojem všeobecného záujmu stotožňovaný s pojmom verejného záujmu

a týmto verejným záujmom nemôže byť individuálny záujem konkrétneho človeka,

aby sa psychicky cítil lepšie z dôvodu skrášlenia svojho tela, pretože výklad pojmu

práva na zdravie v tom zmysle, že týmto právom na zdravie je aj právo na telesnú

krásu, je v rozpore s . Poukazoval na to, že právo

na telesnú krásu nie je právnym a ani eticko-morálnym princípom. Taký princíp

v postavení európskej civilizácie neexistuje a nemožno na ňom zakladať odôvodne-

nie trestného rozsudku. Ak by sa takéto právo malo chrániť, obvinený mal na mysli

právo na telesnú krásu, malo by byť zachytené v nejakom právnom predpise, čo však

nie je a Špeciálny súd v tejto súvislosti chybne poukazoval na pojem zvýšenia kvality

života uvádzaný v o zdravotnej starostlivosti, službách

súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých

zákonov. Obvinený poukazoval na to, že zákrok estetickej plastickej chirurgie nie je

obsahom zdravotníckej starostlivosti podľa prílohovej časti ,

a teda občan na takýto zákrok nemá ústavnoprávny nárok, čo znamená že jeho

výkon je vecou dohody medzi lekárom a pacientom, a teda nie je inštitútom

verejného práva, ale súkromného práva. Špeciálny súd podľa jeho názoru v tejto

súvislosti nerozhodoval medzi verejným právom a súkromným právom, ale vychádzal

z unifikovaného chápania práva marxisticko-leninskej teórie, ktorá sa snažila

o likvidáciu súkromného práva. Uviedol, že nie každý úkon, ktorý vykonáva lekár

je zdravotným úkonom len preto, že ho vykonáva lekár a je vykonávaný

v zdravotníckom zariadení. Estetický zákrok bol takýmto úkonom len ak by išlo

41 Tdo - Vš 4/2007

o diagnózu vystavenú lekárom, avšak v tomto prípade nedošlo k estetickej úprave

poškodenej zo zdravotných dôvodov. Obvinený ďalej poukázal na judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá má viesť súdy k tomu, aby trestnoprávne

predpisy vykladali reštriktívnym spôsobom. Podľa neho extenzívny výklad pojmu

všeobecného záujmu by mohol viesť k absurditám a kriminalizovaniu súkromno-

právneho prostredia a tým aj k likvidácii súkromného práva a návrat do

spoločenského systému spred roka 1989.

Odvolací súd mal podľa obvineného napraviť pochybenie prvostupňového

súdu v právnej kvalifikácii skutku a ak tak neurobil, porušil vyššie ustanovenia

citované v dovolaní obvineného.

V ďalšej časti dovolania obvinený s poukazom na

uvádzal ako dôvod dovolania aj skutočnosť, že súd náležite nezistil skutkový stav

veci. Tvrdil, že prvostupňový súd porušil ustanovenia, ktorými sa malo zabezpečiť

objasnenie veci alebo právo obhajoby, pretože nevykonal všetky dôkazy, ktoré

vyplynuli z obsahu a priebehu dokazovania, či už v prípravnom konaní alebo

na hlavnom pojednávaní. Uviedol, že prvostupňový súd sa pri vykonávaní

a hodnotení dôkazov obmedzil na výpoveď svedkyne O., na zvukovoobrazový

záznam, záznam o odovzdaní a prevzatí finančných prostriedkov, zápisnicu

o odovzdaní veci, teda len na dôkazy, ktoré svedčia v jeho neprospech. Nevykonal

ďalšie dôkazy, najmä výsluchy svedkov, ktorí boli prítomní, resp. iným spôsobom

účastní priebehu udalostí, ktoré sú súčasťou skutkového stavu veci. To malo

za následok nepresné ustálenie skutku. Vyslovil pochybnosti o výpovedi svedkyne

agentky O., zaoberal sa sledom udalostí a poukázal na to, že súd mal predvolať

a vypočuť hlavnú sestru G. A. ohľadne priebehu operačného zákroku, svedka Ing.

S. ohľadne problému s implantátom, svedkyňu MUDr. A. K.-T., anesteziologičku,

ktorá by buď potvrdila alebo vyvrátila tvrdenia svedkyne O. ohľadne rozhovoru, ktorý

spolu mali po operácii. Podľa neho i hodnotenie obrazového záznamu zo dňa

20. októbra 2005 bolo tendenčné, v jeho neprospech a vyvoláva pochybnosť

o objektívnom hodnotení dôkazov. Uvádzal, že jeho slovné vyjadrenia, ktoré sú

zaznamenané, nemôžu byť hodnotené tak ako to urobil prvostupňový súd, pretože

z ničoho nevyplýva, že by uvedené slová povedal v súvislosti s poskytnutými

peniazmi, teda že by v minulosti alebo v priebehu návštevy svedkyne O. dňa 20.

51 Tdo - Vš 4/2007

októbra 2005 žiadal peniaze alebo úplatok. Uviedol, že tento záznam preukazuje

iba to, že skutočne došlo k poskytnutiu úplatku, a že časť peňazí mala byť pre

sestričky. V zmysle , ,

odvolací súd mal zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a podľa

mal vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd sa zaoberal otázkou,

či sú dané dôvody dovolania v zmysle až písm. l/

Žiaden z dôvodov uvedený v citovanom na podanie dovolania

nebol zistený.

Pokiaľ obvinený namietal skutkové zistenia, dovolací súd poznamenáva,

že v zmysle správnosť a úplnosť zisteného skutku

dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Dovolací súd sa však zaoberal otázkou,

či dôkazy, na ktorých je rozhodnutie súdu prvého i druhého stupňa založené, neboli

vykonané v rozpore so zákonom. V tomto smere nezistil pochybenia súdu prvého

stupňa pri vykonávaní dôkazov. Takisto právo na obhajobu bolo zabezpečené

zákonným spôsobom a v ničom neboli porušené práva obvineného na obhajobu.

Dôvody, ktoré uvádzal v dovolaní obvinený boli predmetom skúmania aj odvolacieho

súdu, pretože boli obsahom odvolania. Už v odvolaní obvinený namietal právnu

kvalifikáciu skutku z pohľadu toho, že podľa jeho názoru nešlo o žiadanie ani

o prijatie úplatku v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu.

Prvostupňový súd sa detailne zaoberal právnou kvalifikáciou skutku a odvolacie

námietky obvineného v tomto smere neakceptoval. Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako odvolací súd si osvojil úvahy súdu prvého stupňa, či v danom prípade

pri danom druhu zdravotného zákroku ide o vec všeobecného záujmu a stotožnil sa

s tým, že i v takomto prípade plastickej operácie prijatie úplatku bolo v súvislosti

s obstarávaním veci všeobecného záujmu.

Päťčlenný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako dovolacieho súdu

taktiež nezistil v tomto smere pochybenia súdov prvého a druhého stupňa. V tej

súvislosti poukazuje na to, že nie je rozhodujúce to, čo uvádzal obvinený, či takýto

úkon je alebo nie je hradený zdravotnou poisťovňou, rozhodujúce je to, že v súvis-

61 Tdo - Vš 4/2007

losti s takýmto úkonom plastickej operácie ide o zásah do organizmu človeka a pri

takomto zásahu musí byť poskytnutá zdravotná starostlivosť od predbežných

vyšetrení počínajúc, zdravotníckymi úkonmi v priebehu samotnej operácie

pokračujúc a takisto sledovaním pooperačného stavu pacientky končiac a všetky

tieto úkony sú zdravotníckymi úkonmi, aj keď neuvedenými v zozname tých, ktoré

sú hradené z verejných zdrojov zdravotnej poisťovne. Je vo všeobecnom záujme,

aby každý lekársky zákrok do organizmu človeka bol vykonaný v súlade s poznatka-

mi lekárskej vedy a výklad pojmu všeobecný záujem v tomto prípade nemožno

odvodzovať z práva na krásu ako to uvádza mylne obvinený v dovolaní, že z tohto

práva vychádzal prvostupňový i druhostupňový súd, ale treba vychádzať z práva

na zdravie človeka a z toho, aby lekárska starostlivosť bola poskytovaná bez

závislosti od toho, či zo strany pacienta bude alebo nebude poskytnuté neoprávnené

plnenie v podobe úplatku, teda plnenie nad rámec toho čo bolo možné v súlade

s právom žiadať ako finančné plnenie za vykonanie lekárskych a zdravotníckych

úkonov. Bolo síce súkomnoprávnou záležitosťou rozhodnutie sa poškodenej D. O.,

či sa sama rozhodne o zásah do svojej telesnej integrity, o čom nemožno

pochybovať, že o takýto zásah do jej telesnej integrity išlo, ale tento zásah bolo

možné vykonať len súborom zdravotníckych a lekárskych úkonov, ktorých vykonanie

obvinený podmieňoval poskytnutím úplatku. Zdravotnícke úkony zasahujúce

do telesnej integrity človeka, aj keď bol na to daný súhlas, a v danom prípade by

sa bez žiadosti poškodenej o úkon plastickej chirurgie ani zdravotnícke úkony

neuskutočnili, ešte neznamená, že by sa mal stierať rozdiel medzi súkromným

a verejným právom. V tomto smere sú argumenty obvineného uvedené v dovolaní

nenáležité, lebo je súkromným právom človeka rozhodnúť sa či podstúpi takýto

zákrok do svojej telesnej integrity, ale je vo všeobecnom záujme ak sa takýto úkon

má vykonať, aby bol vykonaný bez poskytovania nenáležitej výhody v podobe

úplatku. O tom, že obvinený v tejto súvislosti peniaze žiadal a aj peniaze prijal nieto

pochybnosti, toto bolo ustálené súdmi prvého i druhého stupňa a dovolací súd

nemôže preskúmavať skutkové záležitosti. Z právneho hľadiska bolo správne, ak

prvostupňový i druhostupňový súd skutok posúdili ako trestný čin prijímania úplatku

v zmysle platného v čase keď sa skutok stal, ktorý zákon bol

priaznivejší pre obvineného, než zákon účinný v čase posudzovania skutku súdmi

prvého a druhého stupňa.

71 Tdo - Vš 4/2007

Za obstarávanie veci všeobecného záujmu je možné považovať nielen takú

činnosť, ktorá súvisí s plnením verejných úloh, ale sú tu aj činnosti pri uspokojovaní

záujmov fyzických osôb v oblastiach materiálnych, sociálnych, kultúrnych a iných

potrieb, teda aj pri zdravotníckych úkonoch spojených s plastickou operáciou

telesných orgánov človeka, pretože je vo všeobecnom záujme, aby takéto úkony boli

vykonané lege artis, v súlade so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy

bez toho, aby to bolo podmieňované plnením, na ktoré nie je právny nárok.

V spisovom materiáli sú zadokumentované smernice F. N. s P. R. v B.

o postupe pri platbách za zdravotnú starostlivosť poskytnutú za úhradu a o spôsobe

evidencie o vykazovaní úhrad. Z tejto i z ďalšej k nej pripojených listinných dôkazov

je zrejmé, že ide o poskytovanie úkonov zdravotnej starostlivosti spojených

s estetickým zákrokom na tele pacientky. Skutočnosť, že išlo o úkony za úhradu

a o úkony na základe dohody medzi poskytovateľom a pacientkou a to úkony také,

ktoré nie sú výslovne uvedené v prílohe ešte neznamená,

že by nešlo o obstarávanie veci všeobecného záujmu, pokiaľ sa s takýmto

estetickým úkonom má poskytnúť zdravotnícka starostlivosť, teda všetky súvisiace

zdravotnícke úkony pred i pooperačné ako aj samotný lekársky operačný zákrok.

Preto prvostupňový súd i druhostupňový súd správne ustálili, že išlo v zmysle zákona

č. o poskytnutie zdravotnej starostlivosti, aj keď sa jednalo

o pacientkou hradený zákrok estetickej plastickej chirurgie, pretože poskytovanie

akejkoľvek zdravotnej starostlivosti je treba považovať za všeobecný záujem.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd ani vo výroku o treste

nezistil, že by bol daný dovolací dôvod v zmysle a ako

už bolo vyššie naznačené ani ďalší dôvod dovolania.

Preto dovolanie obvineného, keďže bolo zrejmé, že neboli splnené dôvody

dovolania podľa , bolo podľa na neverejnom

zasadnutí odmietnuté.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 2. júna 2008

81 Tdo - Vš 4/2007

JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :