Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
835/374675.a9ea6f.pdf
PDF · 99.88 KB
No categories available
1TdoVš/4/2007
N a j v y š š í s ú d
Slovenskej republiky 1 Tdo Vš - 4/2007
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Milana Karabína a členov senátu JUDr. Juraja Majchráka, JUDr. Jozefa
Kanderu, JUDr. Jána Mihala a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci proti obvinenému
MUDr. R. B. , vedenej na Špeciálnom súde v Pezinku pod sp. zn. PK 2 Tš X./2006,
pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1
Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 2.
júna 2008 o dovolaní obvineného MUDr. R. B. proti rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 19. apríla 2007, sp. zn. 1 Toš 5/2007, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. sa dovolanie obvineného MUDr. R. B.
o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku zo 7. decembra 2006, sp. zn.
PK 2 Tš X./2006, bol obvinený MUDr. R. B. uznaný za vinného z trestného činu
prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1 Tr. zák. účinného
do 31. decembra 2005, na tom skutkovom základe, že
v presne nezistený deň v mesiaci august 2005 a dňa 13. októbra 2005
a 14. októbra 2005 vo F. N. s P. v B., na ul. R. č. X. v priestoroch oddelenia plastickej
chirurgie ako lekár žiadal pre seba za vykonanie operácie finančnú čiastku vo výške
18 650 Sk od pacientky D. O. aj napriek tomu, že D. O. za chirurgický zákrok
zaplatila 66 350 Sk v pokladni N. a MUDr. R. B. nemal oprávnenie prijímať žiadne
platby od pacientov za operáciu, pričom dňa 20. októbra 2005 vo F. N. s P. v B.,
21 Tdo - Vš 4/2007
na ul. R. č. X. v ambulancii oddelenia plastickej chirurgie prevzal od D. O. úplatok
vo výške 19 000 Sk za operáciu.
Prvostupňový súd teda rozhodol, že obvinený žiadal a prijal úplatok
v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu. Za to podľa § 160a ods. 1
Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, uložil obvinenému trest odňatia slobody
vo výmere 20 mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú dobu troch
rokov v zmysle § 58 ods. 1 písm. a/ a § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decem-
bra 2005. Zároveň podľa tohto zákona uložil obvinenému podľa § 160a ods. 1, § 49
ods. 1 aj trest zákazu činnosti lekárskeho povolania na dobu troch rokov a podľa
§ 160 a ods. 1 a § 53 ods. 1 uvedeného Trestného zákona aj peňažný trest
vo výmere 30 000 Sk, a pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne
zmarený, uložil mu podľa § 54 ods. 3 citovaného Trestného zákona náhradný trest
odňatia slobody na dobu troch mesiacov.
Tento rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaniami obvineného
MUDr. R. B. a jeho matky J. B., o ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
rozsudkom z 19. apríla 2007, sp. zn. 1 Toš 5/2007 tak, že podľa § 321 ods. 1
písm. e/, ods. 2 Tr. por. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil vo výroku o treste
a postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obvinenému MUDr. R. B. podľa § 160a
ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 trest odňatia slobody vo výmere
18 mesiacov, výkon ktorého obvinenému odložil podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59
Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, na skúšobnú dobu 30 mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1, § 50 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, Najvyšší
súd Slovenskej republiky uložil obvinenému aj trest zákazu činnosti výkonu
lekárskeho povolania na dobu 18 mesiacov a podľa § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1 Tr. zák.
účinného do 1. januára 2006 uložil mu aj peňažný trest vo výmere 20 000 Sk a pre
prípad, že by výkon tohto trestu bol úmyselne zmarený ustanovil mu podľa § 54
ods. 3 citovaného Trestného zákona náhradný trest na dobu dvoch mesiacov.
Vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol
napadnutý dovolaním obvineného MUDr. R. B.
31 Tdo - Vš 4/2007
Dovolanie bolo podané oprávnenou osobou za splnenia podmienky podľa
§ 373 ods. 1, ods. 2 Tr. por. Podstatou dovolania obvineného je jeho tvrdenie,
že napadnutým rozsudkom bol porušený zákon v ustanovení § 160a ods. 1 Tr. zák.
účinného do 31. decembra 2005 a v ustanoveniach § 317 ods. 1, § 321 ods. 1
písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. a v § 322 ods. 1 Tr. por.
Obvinený predovšetkým namietal, že je nesprávne posúdenie skutku podľa
§ 160a ods. 1 Tr. zák., že sa dopustil trestného činu prijímania úplatku v súvislosti
s obstarávaním veci všeobecného záujmu. Obvinený sa domnieval, že obidva súdy,
ako prvostupňový tak aj druhostupňový súd, v rozpore s Ústavou Slovenskej
republiky vykladali pojem obstarávanie veci všeobecného záujmu na základe priamej
aplikácie Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal na to, že na ústavnej úrovni
je zákonný pojem všeobecného záujmu stotožňovaný s pojmom verejného záujmu
a týmto verejným záujmom nemôže byť individuálny záujem konkrétneho človeka,
aby sa psychicky cítil lepšie z dôvodu skrášlenia svojho tela, pretože výklad pojmu
práva na zdravie v tom zmysle, že týmto právom na zdravie je aj právo na telesnú
krásu, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Poukazoval na to, že právo
na telesnú krásu nie je právnym a ani eticko-morálnym princípom. Taký princíp
v postavení európskej civilizácie neexistuje a nemožno na ňom zakladať odôvodne-
nie trestného rozsudku. Ak by sa takéto právo malo chrániť, obvinený mal na mysli
právo na telesnú krásu, malo by byť zachytené v nejakom právnom predpise, čo však
nie je a Špeciálny súd v tejto súvislosti chybne poukazoval na pojem zvýšenia kvality
života uvádzaný v § 2 Zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Obvinený poukazoval na to, že zákrok estetickej plastickej chirurgie nie je
obsahom zdravotníckej starostlivosti podľa prílohovej časti zákona č. 577/2004 Z. z.,
a teda občan na takýto zákrok nemá ústavnoprávny nárok, čo znamená že jeho
výkon je vecou dohody medzi lekárom a pacientom, a teda nie je inštitútom
verejného práva, ale súkromného práva. Špeciálny súd podľa jeho názoru v tejto
súvislosti nerozhodoval medzi verejným právom a súkromným právom, ale vychádzal
z unifikovaného chápania práva marxisticko-leninskej teórie, ktorá sa snažila
o likvidáciu súkromného práva. Uviedol, že nie každý úkon, ktorý vykonáva lekár
je zdravotným úkonom len preto, že ho vykonáva lekár a je vykonávaný
v zdravotníckom zariadení. Estetický zákrok bol takýmto úkonom len ak by išlo
41 Tdo - Vš 4/2007
o diagnózu vystavenú lekárom, avšak v tomto prípade nedošlo k estetickej úprave
poškodenej zo zdravotných dôvodov. Obvinený ďalej poukázal na judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá má viesť súdy k tomu, aby trestnoprávne
predpisy vykladali reštriktívnym spôsobom. Podľa neho extenzívny výklad pojmu
všeobecného záujmu by mohol viesť k absurditám a kriminalizovaniu súkromno-
právneho prostredia a tým aj k likvidácii súkromného práva a návrat do
spoločenského systému spred roka 1989.
Odvolací súd mal podľa obvineného napraviť pochybenie prvostupňového
súdu v právnej kvalifikácii skutku a ak tak neurobil, porušil vyššie ustanovenia
Trestného poriadku citované v dovolaní obvineného.
V ďalšej časti dovolania obvinený s poukazom na § 374 ods. 3 Tr. por.
uvádzal ako dôvod dovolania aj skutočnosť, že súd náležite nezistil skutkový stav
veci. Tvrdil, že prvostupňový súd porušil ustanovenia, ktorými sa malo zabezpečiť
objasnenie veci alebo právo obhajoby, pretože nevykonal všetky dôkazy, ktoré
vyplynuli z obsahu a priebehu dokazovania, či už v prípravnom konaní alebo
na hlavnom pojednávaní. Uviedol, že prvostupňový súd sa pri vykonávaní
a hodnotení dôkazov obmedzil na výpoveď svedkyne O., na zvukovoobrazový
záznam, záznam o odovzdaní a prevzatí finančných prostriedkov, zápisnicu
o odovzdaní veci, teda len na dôkazy, ktoré svedčia v jeho neprospech. Nevykonal
ďalšie dôkazy, najmä výsluchy svedkov, ktorí boli prítomní, resp. iným spôsobom
účastní priebehu udalostí, ktoré sú súčasťou skutkového stavu veci. To malo
za následok nepresné ustálenie skutku. Vyslovil pochybnosti o výpovedi svedkyne
agentky O., zaoberal sa sledom udalostí a poukázal na to, že súd mal predvolať
a vypočuť hlavnú sestru G. A. ohľadne priebehu operačného zákroku, svedka Ing.
S. ohľadne problému s implantátom, svedkyňu MUDr. A. K.-T., anesteziologičku,
ktorá by buď potvrdila alebo vyvrátila tvrdenia svedkyne O. ohľadne rozhovoru, ktorý
spolu mali po operácii. Podľa neho i hodnotenie obrazového záznamu zo dňa
20. októbra 2005 bolo tendenčné, v jeho neprospech a vyvoláva pochybnosť
o objektívnom hodnotení dôkazov. Uvádzal, že jeho slovné vyjadrenia, ktoré sú
zaznamenané, nemôžu byť hodnotené tak ako to urobil prvostupňový súd, pretože
z ničoho nevyplýva, že by uvedené slová povedal v súvislosti s poskytnutými
peniazmi, teda že by v minulosti alebo v priebehu návštevy svedkyne O. dňa 20.
51 Tdo - Vš 4/2007
októbra 2005 žiadal peniaze alebo úplatok. Uviedol, že tento záznam preukazuje
iba to, že skutočne došlo k poskytnutiu úplatku, a že časť peňazí mala byť pre
sestričky. V zmysle § 317 ods. 1 Tr. por., § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por.
odvolací súd mal zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a podľa § 322 ods. 1 Tr. por.
mal vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd sa zaoberal otázkou,
či sú dané dôvody dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. l/ Tr. por.
Žiaden z dôvodov uvedený v citovanom § 371 ods. 1 Tr. por. na podanie dovolania
nebol zistený.
Pokiaľ obvinený namietal skutkové zistenia, dovolací súd poznamenáva,
že v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. správnosť a úplnosť zisteného skutku
dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Dovolací súd sa však zaoberal otázkou,
či dôkazy, na ktorých je rozhodnutie súdu prvého i druhého stupňa založené, neboli
vykonané v rozpore so zákonom. V tomto smere nezistil pochybenia súdu prvého
stupňa pri vykonávaní dôkazov. Takisto právo na obhajobu bolo zabezpečené
zákonným spôsobom a v ničom neboli porušené práva obvineného na obhajobu.
Dôvody, ktoré uvádzal v dovolaní obvinený boli predmetom skúmania aj odvolacieho
súdu, pretože boli obsahom odvolania. Už v odvolaní obvinený namietal právnu
kvalifikáciu skutku z pohľadu toho, že podľa jeho názoru nešlo o žiadanie ani
o prijatie úplatku v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu.
Prvostupňový súd sa detailne zaoberal právnou kvalifikáciou skutku a odvolacie
námietky obvineného v tomto smere neakceptoval. Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako odvolací súd si osvojil úvahy súdu prvého stupňa, či v danom prípade
pri danom druhu zdravotného zákroku ide o vec všeobecného záujmu a stotožnil sa
s tým, že i v takomto prípade plastickej operácie prijatie úplatku bolo v súvislosti
s obstarávaním veci všeobecného záujmu.
Päťčlenný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako dovolacieho súdu
taktiež nezistil v tomto smere pochybenia súdov prvého a druhého stupňa. V tej
súvislosti poukazuje na to, že nie je rozhodujúce to, čo uvádzal obvinený, či takýto
úkon je alebo nie je hradený zdravotnou poisťovňou, rozhodujúce je to, že v súvis-
61 Tdo - Vš 4/2007
losti s takýmto úkonom plastickej operácie ide o zásah do organizmu človeka a pri
takomto zásahu musí byť poskytnutá zdravotná starostlivosť od predbežných
vyšetrení počínajúc, zdravotníckymi úkonmi v priebehu samotnej operácie
pokračujúc a takisto sledovaním pooperačného stavu pacientky končiac a všetky
tieto úkony sú zdravotníckymi úkonmi, aj keď neuvedenými v zozname tých, ktoré
sú hradené z verejných zdrojov zdravotnej poisťovne. Je vo všeobecnom záujme,
aby každý lekársky zákrok do organizmu človeka bol vykonaný v súlade s poznatka-
mi lekárskej vedy a výklad pojmu všeobecný záujem v tomto prípade nemožno
odvodzovať z práva na krásu ako to uvádza mylne obvinený v dovolaní, že z tohto
práva vychádzal prvostupňový i druhostupňový súd, ale treba vychádzať z práva
na zdravie človeka a z toho, aby lekárska starostlivosť bola poskytovaná bez
závislosti od toho, či zo strany pacienta bude alebo nebude poskytnuté neoprávnené
plnenie v podobe úplatku, teda plnenie nad rámec toho čo bolo možné v súlade
s právom žiadať ako finančné plnenie za vykonanie lekárskych a zdravotníckych
úkonov. Bolo síce súkomnoprávnou záležitosťou rozhodnutie sa poškodenej D. O.,
či sa sama rozhodne o zásah do svojej telesnej integrity, o čom nemožno
pochybovať, že o takýto zásah do jej telesnej integrity išlo, ale tento zásah bolo
možné vykonať len súborom zdravotníckych a lekárskych úkonov, ktorých vykonanie
obvinený podmieňoval poskytnutím úplatku. Zdravotnícke úkony zasahujúce
do telesnej integrity človeka, aj keď bol na to daný súhlas, a v danom prípade by
sa bez žiadosti poškodenej o úkon plastickej chirurgie ani zdravotnícke úkony
neuskutočnili, ešte neznamená, že by sa mal stierať rozdiel medzi súkromným
a verejným právom. V tomto smere sú argumenty obvineného uvedené v dovolaní
nenáležité, lebo je súkromným právom človeka rozhodnúť sa či podstúpi takýto
zákrok do svojej telesnej integrity, ale je vo všeobecnom záujme ak sa takýto úkon
má vykonať, aby bol vykonaný bez poskytovania nenáležitej výhody v podobe
úplatku. O tom, že obvinený v tejto súvislosti peniaze žiadal a aj peniaze prijal nieto
pochybnosti, toto bolo ustálené súdmi prvého i druhého stupňa a dovolací súd
nemôže preskúmavať skutkové záležitosti. Z právneho hľadiska bolo správne, ak
prvostupňový i druhostupňový súd skutok posúdili ako trestný čin prijímania úplatku
v zmysle Trestného zákona platného v čase keď sa skutok stal, ktorý zákon bol
priaznivejší pre obvineného, než zákon účinný v čase posudzovania skutku súdmi
prvého a druhého stupňa.
71 Tdo - Vš 4/2007
Za obstarávanie veci všeobecného záujmu je možné považovať nielen takú
činnosť, ktorá súvisí s plnením verejných úloh, ale sú tu aj činnosti pri uspokojovaní
záujmov fyzických osôb v oblastiach materiálnych, sociálnych, kultúrnych a iných
potrieb, teda aj pri zdravotníckych úkonoch spojených s plastickou operáciou
telesných orgánov človeka, pretože je vo všeobecnom záujme, aby takéto úkony boli
vykonané lege artis, v súlade so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy
bez toho, aby to bolo podmieňované plnením, na ktoré nie je právny nárok.
V spisovom materiáli sú zadokumentované smernice F. N. s P. R. v B.
o postupe pri platbách za zdravotnú starostlivosť poskytnutú za úhradu a o spôsobe
evidencie o vykazovaní úhrad. Z tejto i z ďalšej k nej pripojených listinných dôkazov
je zrejmé, že ide o poskytovanie úkonov zdravotnej starostlivosti spojených
s estetickým zákrokom na tele pacientky. Skutočnosť, že išlo o úkony za úhradu
a o úkony na základe dohody medzi poskytovateľom a pacientkou a to úkony také,
ktoré nie sú výslovne uvedené v prílohe zákona č. 577/2004 Z.z. ešte neznamená,
že by nešlo o obstarávanie veci všeobecného záujmu, pokiaľ sa s takýmto
estetickým úkonom má poskytnúť zdravotnícka starostlivosť, teda všetky súvisiace
zdravotnícke úkony pred i pooperačné ako aj samotný lekársky operačný zákrok.
Preto prvostupňový súd i druhostupňový súd správne ustálili, že išlo v zmysle zákona
č. 576/2004 Z. z. o poskytnutie zdravotnej starostlivosti, aj keď sa jednalo
o pacientkou hradený zákrok estetickej plastickej chirurgie, pretože poskytovanie
akejkoľvek zdravotnej starostlivosti je treba považovať za všeobecný záujem.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd ani vo výroku o treste
nezistil, že by bol daný dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. a ako
už bolo vyššie naznačené ani ďalší dôvod dovolania.
Preto dovolanie obvineného, keďže bolo zrejmé, že neboli splnené dôvody
dovolania podľa § 371 Tr. por., bolo podľa § 382 písm. c/ Tr. por. na neverejnom
zasadnutí odmietnuté.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 2. júna 2008
81 Tdo - Vš 4/2007
JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :