Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžso/50/2007

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

Anny Žákovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci žalobcu O. B., H., B., zastúpeného JUDr. M. Z., advokátom, so sídlom U., B., proti žalovanej S.P. - Ú., B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 332-4428-GC-04/2006 zo dňa 6. októbra 2006, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -38 zo dňa 12. júna 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k.

-38 zo dňa 12. júna 2007 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodnutie žalovanej č. 332-4428-GC-

04/2006 zo dňa 6. októbra 2006 a rozhodnutie pobočky žalovanej v N. č. 700- 1420012606-GC04/06 zo dňa 15. mája 2006 podľa (ďalej „OSP“) zrušil, vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a žalovanú zaviazal k náhrade trov konania žalobcovi v sume 8.172,–Sk.

Rozhodnutím zo dňa 6. októbra 2006 žalovaná zmenila rozhodnutie S.P.,

pobočky N. č. 700-1420012606-GC04/06 zo dňa 15. mája 2006, ktorým bola žalobcovi podľa bod ôsmy a o sociálnom poistení uložená povinnosť zaplatiť poistné na poistenie zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania za obdobie február až apríl 2002 a január až apríl 2003 v sume 17.255,50,–Sk a zvýšené poistné na poistenie zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania za obdobie január až apríl 2002 a január až marec 2003 v sume 24.600,–Sk, vo výroku tak, že sa vypúšťa text „...podľa ustanovení ...“ a dopĺňa text „...podľa ustanovení ...“, ďalej za text „...a ...“ dopĺňa text „...a ods. 2...“, v ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

24Sžso/50/200

Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia dospel krajský súd

k záveru, že žalovaná a ani pobočka žalovanej nerozhodli zákonne, keď napriek dôslednému a zákonnému postupu pri vykonávaní kontroly odvodu poistného nedôsledne posúdili činnosť, ktorú zamestnávateľ skutočne a reálne vykonával s najvyššou sadzbou poistného zo všetkých činností zamestnávateľa na základe príslušného oprávnenia. Uviedol, že zo samotného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, aké druhy činností môže žalobca na základe príslušného oprávnenia vykonávať a aké činnosti v kontrolovanom období aj vykonával, resp. s akým počtom zamestnancov a preto sú obe správne rozhodnutia v tejto časti nepreskúmateľné a teda nezákonné.

Dôvodil tým, že z dikcie zákona je evidentné, že ak zamestnávateľ vykonáva

rôzne druhy činností, použije sa sadzba poistného na poistenie zodpovednosti za škodu vzťahujúca sa na činnosť s najvyššou sadzbou poistného. Zákonodarca mal pri tom na mysli skutočné a faktické vykonávanie činnosti a nie len reálnu možnosť vykonávať túto činnosť na základe príslušného oprávnenia.

Proti rozsudku krajského súdu sa včas odvolala žalovaná. Nestotožnila sa

s právnym názorom krajského súdu vysloveným v jeho rozsudku. Podľa názoru žalovanej je zamestnávateľ povinný podľa vypočítať si poistné na poistenie zodpovednosti za škodu sám, podľa hlavného druhu vykonávanej činnosti, pričom v prípade, ak vykonáva rôzne druhy činností, zamestnávateľ použije podľa cit. zákona sadzbu poistného vzťahujúcu sa na činnosť s najvyššou sadzbou poistného. Pojem „vykonáva“ sa podľa citovaného ustanovenia viaže so zamestnávateľom, ktorý na základe oprávnenia (napr. výpisu z obchodného registra, živnostenského oprávnenia a pod.) môže vykonávať rôzne druhy činnosti.

Uviedla, že právna úprava platenia poistného na poistenie zodpovednosti

za škodu platná do 31. decembra 2003 neriešila prípadnú zmenu činnosti vykonávanej takýmto zamestnávateľom, preto sa predpokladá, že išlo o účel zákona. Na základe uvedeného je potrebné pod činnosťou, ktorú zamestnávateľ „vykonáva“ podľa ustanovenia rozumieť činnosť, na ktorú sa vzťahuje najvyššia sadzba poistného na poistenie zodpovednosti za škodu zo všetkých činností zamestnávateľa, ktoré môže na základe oprávnenia vykonávať, a to bez ohľadu na to, či ju skutočne vykonával.

Dodala, že jej právny názor vychádzal z právneho názoru Ministerstva práce,

sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky prezentovaného v liste zo dňa 7. mája 2002 a v stanovisku zo dňa 25. novembra 2002.

Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu voči S.P. – Ú. zamieta.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že nesúhlasí s právnym

názorom žalovanej, pretože je toho názoru, že „vykonávať činnosť“ nemožno vykladať ako „možnosť vykonávať činnosť“, čo aj vyplýva zo základného princípu tohto poistenia, ktorý spočíva v tom, že čím je vyšší predpoklad – riziko - vzniku poistnej udalosti z vykonávanej činnosti, tým je sadzba poistného vyššia. K tomu, aby

34Sžso/50/200

existovalo zvýšené riziko vzniku poistnej udalosti sa vyžaduje skutočný, faktický a nie iba možný výkon činnosti, s ktorou je riziko spojené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

preskúmal napadnutý rozsudok v medziach a v rozsahu odvolania žalovanej ( ), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

V danej veci bolo úlohou krajského súdu vyriešiť medzi účastníkmi spornú

právnu otázku týkajúcu sa výkladu ust. , o Sociálnej poisťovni v znení

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom krajského

súdu, podľa ktorého povinnosť platiť vyššiu sadzbu poistného na poistenie zodpovednosti za škodu u zamestnávateľa, ktorý má povolenie na výkon rôznych druhov činnosti, je reálny výkon činností zamestnávateľom a nie len možnosť vykonávať činnosť, s ktorou zákon viaže vyššiu sadzbu poistného. Vyplýva to jednoznačne aj zo znenia ustanovenia § 15a ods. 1, 2 cit. zákona, v zmysle ktorého

- zamestnávateľ je povinný si poistné na poistenie zodpovednosti za škodu

vypočítať sám, pričom použije sadzby poistného na poistenie zodpovednosti za škodu podľa hlavného druhu činnosti vykonávanej zamestnávateľom uvedené v prílohe (ods. 1)

- ak zamestnávateľ vykonáva rôzne druhy činnosti, použije sa sadzba poistného

na poistenie zodpovednosti za škodu vzťahujúcu sa na činnosť s najvyššou sadzbou poistného (ods. 2).

Pre výklad uvedenej právnej normy je rozhodujúci jej text, z ktorého je

nepochybné, že ust. § 15a ods. 2 cit. zákona sa vzťahuje len na činnosti zamestnávateľom vykonávané a nie tie, ktoré má síce zapísané v živnostenskom oprávnení (v obchodnom registri) ale ich nevykonáva. Odlišné stanovisko rezortného ministerstva nemá vplyv na právne posúdenie veci.

Krajský súd preto opodstatnene dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie

žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa , lebo rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.

Odvolací súd preto odvolaniu žalovanej nevyhovel a vecne správny

rozsudok krajského súdu podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že účastníkom ich

náhradu nepriznal, lebo aj v odvolacom konaní úspešný žalobca ich náhradu nežiadal, resp. nenavrhol ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

44Sžso/50/200

V Bratislave dňa 29. apríla 2008

Anna Žáková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová