Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
545/378788.2d5b8a.pdf
PDF · 106 KB
No categories available
1Tdo/20/2008
N a j v y š š í s ú d 1 Tdo 20/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla
Tomana a sudcov JUDr. Jozefa Kanderu a JUDr. Pavla Farkaša, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 4. júna 2008 v Bratislave, v trestnej veci proti obvinenému
M. Č., pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 27. novembra 2007, sp. zn. 5 To 15/06, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. Č. sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 28. októbra 2005 sp. zn.
4 T 64/05 bol obvinený M. Č. uznaný za vinného z trestného činu vydierania podľa
§ 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 222
ods. 1 Tr. zák., trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2
písm. b/ Tr. zák., trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Tr. zák.
a trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
účinného do 1. januára 2006, na tom skutkovom základe, že
dňa 09. júla 2004 spoločne s doposiaľ nestotožnenými osobami vylákal J. P.,
nar. X. z mesta Z. tak, že v čase okolo X..00 hod. vo Z. na ulici M. R. pred domom
súp. čísla X. oslovili dve nestotožnené osoby s požiadavkou ukázania C. do VU B. J.,
po jeho súhlase s nimi nastúpil do osobného motorového vozidla nezistenej značky
a nezisteného ev. čísla, ktoré viedla ako vodič ďalšia doposiaľ nestotožnená osoba.
Počas jazdy smerovali na obce L. po upozornení J. P. na odbočku smerujúcu k VÚ
B. J. ho jedna z osôb sediaca na zadnom sedadle za použitia doposiaľ nezistenej
zbrane (pištoľ dlhá cca 15 cm. šedej farby) donútila zotrvať vo vozidle, pričom prešli
cez obec L. smerom na Z., pred Z. odbočili smerom k obci L. a následne znovu
odbočili na účelovú komunikáciu vedúcu do lesa.
Po zastavaní vozidla ho jedna z osôb donútila pod hrozbou použitia zbrane
vystúpiť z vozidla, kľaknúť si na okraj cesty tvárou smerom k lesu. Po 20-tich
minútach prišiel obžalovaný M. Č. spolu s ďalšou nestotožnenou osobou na vozidle
Lancia Prisma, ev. číslo X. (Č. R.), pristúpil k J. P. a opýtal sa ho, či si od niekoho
nepožičal väčšiu sumu peňazí a nespáchal dopravnú nehodu, a po negatívnej
odpovedi ho opakovane udieral päsťami obidvoch rúk do tváre, pričom mu
zdôrazňoval, aby sa rozpamätal. Keď J. P. zazvonil mobilný telefón, obvinený mu
prikázal odovzdať mu ho, čo J. P. urobil. Po tomto mu spolu s ďalšími osobami
zviazal ruky, prinútili ho nastúpiť do uvedeného motorového vozidla Liancia Prisma,
ktoré viedol ako vodič M. Č., odviezli ho do Z. k nákladnej železničnej stanici, kde
z vozidla vystúpili tri nestotožnené osoby, vo vozidle ostal ako vodič M. Č., ktorý
prevzal zbraň od jednej z týchto osôb a následne odviezol J. P. cez obec L. a obec
V. na križovatku za obcou V., kde odbočil smerom na obec S. L. a následne zišiel na
nezistenú poľnú cestu. Tu obvinený prinútil za použitia zbrane zotrvať J. P. asi 4
hodiny čakajúc na osobu od ktorej si mal J. P. požičať peniaze. Nakoľko táto osoba
neprišla, obvinený znovu donútil J. P. nastúpiť do motorového vozidla, ktoré viedol on
ako vodič, pričom sa vrátil na miesto pri obci L.,kde boli prvýkrát predchádzajúceho
dňa vo večerných hodinách, tu ho donútil vystúpiť z vozidla, oznámil mu meno osoby,
od ktorej si mal požičať peniaze, a to P. K.. Následne mu prikázal nastúpiť do moto-
rového vozidla a pri nastupovaní k J. P. pristúpil odzadu, na krk mu natiahol
nezistený povraz a so slovami, že klame ho začal škrtiť. V dôsledku bránenia sa J. P.
spadli na zem, kde M. Č. pokračoval v škrtení a J. P. upadol do bezvedomia.
Následne ho M. Č. naložil do batožinového priestoru motorového vozidla, nezistenou
trasou ho previezol do mesta Z., kde sa medzitým J. P. prebral, nájdeným skrutko-
vačom otvoril batožinový priestor a v meste Z. pri odbočke na sídlisko S. z vozidla
vyskočil. Týmto konaním spôsobil M. Č. J. P.. nar. X., trvale bytom Z., M. R. X.,
škodu odcudzením mobilného telefónu zn. N. X. vo výške cca 6 000 Sk a zranenia -
nedokrvenie mozgu následkom škrtenia s bezvedomím, poškodenie mozgu vo forme
poúrazovej atrofie mozgovej kôry v oblasti oboch čelových lalokov, otras mozgu
a podvrtnutie krčnej chrbtice s dráždením zadného krčného sympatického nervového
povrazca, pomliaždenia oboch očných guli s podspojivkovým krvácaním, ťažké
mnohopočetné pomliaždeniny tváre s podkožnými krvnými podliatinami-pomliaždenie
nosa s krvácaním, hryzné rany od zubov vnútri úst, dvojetážovite pomliaždenie krku
s podkožným krvácaním v podobe dvoch škrtiacich rýh s dobou liečenia a prácene-
schopnosti v trvaní 40 dní.
2/
od presne nezisteného dňa čo dňa 16. júla 2004 v mieste trvalého bydliska
vo Z. na ulici G.. A. č. X. prechovával potom čo si nezisteným spôsobom zadovážil
strelivo a to 1 kus náboj s okrajovým zápalom kal. 22 Short, 6 kusov nábojov
so stredovým zápalom kal. 7,62 x 39 mm, 1 kus náboj so stredovým zápalom kal.
7,62 mm vzor 41 Tokarev, 1 kus náboj so stredovým zápalom kal. 7,65 mm MAS, 1
kus náboj so stredovým zápalom kal. 7,65 mm Brovning, 1 kus náboj so stredovým
zápalom kal. 7,92 x 57 mm Mauser, 2 kusy nábojov so stredovým zápalom kal.
7,62 x 39 mm, napriek tomu, že nebol držiteľom zbrojného preukazu a nemal
oprávnenie na držanie streliva.
3/
dňa 13. novembra 2003 v meste Z. v pobočke spoločnosti P. R. S., s.r.o.,
požiadal o poskytnutie pôžičky vo výške 112 032 Sk, pričom v žiadosti uviedol,
že pracuje ako obchodný zástupca v spoločnosti P., s.r.o., L. C. X., Z., súčasne
predložil potvrdenie zamestnávateľa o výške prijmú podľa ktorého mal čistý
mesačný príjem za posledných 6 mesiacov vo výške 13 158 Sk, pričom predložené
potvrdenie nezodpovedalo skutočnosti, na základe zmluvy o revolvingovej pôžičke
č. X. ma bola poskytnutá pôička vo výške 58 997 Sk, ktorú nesplácal, čím spôsobil
spoločnosti P. R. S., s.r.o., M. X., B. škodu vo výške 58 997 Sk,
dňa 21. februára 2004 o 16.00 hod. vo Z., B. R. X. násilím neoprávnene vnikol
a zotrval v byte majiteľov J. L., nar. X. a A. L., nar. X. tak, že potom, ako ho do bytu
odmietla dobrovoľné vpustiť ich dcéra J. L., nar. X., túto odtlačil vchodovými dverami,
ktoré sa pokúsila pred ním zatvoriť, vošiel do bytu v ktorom aj napriek jej nesúhlasu
zotrval do príchodu P. Č. a V. M. za pomoci ktorých ho z bytu vytlačili.
Okresný súd za to obvinenému M. Č. podľa § 238 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35
ods. 2, ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 uložil úhrnný a súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 27 (dvadsaťsedem) mesiacov. Zároveň zrušil výrok
o treste rozsudku Okresného súdu Zvolene 3 T 38/04 zo dňa 15. júna 2004 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici 2 To 216/04 zo dňa 16. septem-
bra 2004, ktorým bol obvinenému uložený pre trestný čin krádeže podľa § 247
ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov nepodmie-
nečne so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006, uložil okresný súd obvinenému aj ďalší úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere šesť a pol roka, so zaradením pre výkon uložených trestov
do I. nápravnovýchovnej skupiny.
Okresný súd súčasne uložil obvinenému podľa § 228 ods. 1 Tr. por. účinného
do 1. januára 2006, povinnosť nahradiť poškodenému J. P. škodu vo výške
18 453 Sk a spoločnosti P. R., s.r.o., M. X., B., škodu vo výške 49 573 Sk, pričom
túto poškodenú stranu zároveň podľa § 229 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. janu-
ára 2006 so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkázal na konanie o veciach
občianskoprávnych.
Obvinený M. Č. podal proti tomuto rozsudku Okresného súdu vo Zvolene
odvolanie, ktoré Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 27. novem-
bra 2007, sp. zn. 5 To 15/06, podľa § 256 Tr. por. účinného do 1. januára 2006, ako
nedôvodné zamietol.
Obvinený M. Č. podal dňa 25. februára 2008 na Okresnom súde vo Zvolene
prostredníctvom zvoleného advokáta dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 27. novembra 2007, sp. zn. 5 To 15/06. Ako dovolací
dôvod použil ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., pretože podľa jeho názoru
rozhodnutie Okresného súdu vo Zvolene bolo založené na nesprávnom právnom
posúdení zistených skutkov, pričom skutok pod bodom 4/ nie je vôbec trestným
činom a napriek tomu, že tieto námietky uplatnil v riadnom opravnom prostriedku,
tieto pochybenia neboli odstránené ani odvolacím Krajským súdom v Banskej
Bystrici, ktorý jeho odvolanie zamietol.
V odôvodnení podaného dovolanie obvinení konkrétne namietal, že okresný
aj odvolací súd nesprávne vyhodnotili celkovú dôkaznú situáciu vo vzťahu ku skutku
pod bodom 1/ rozsudku prvostupňového súdu, pričom v plnom rozsahu uverili
obžalobe a poškodenému, vykonané dôkazy vyhodnotili len v jeho neprospech
a jeho obhajobu považovali za účelovú. Zdôraznil, že v priebehu trestného konania
nebol zistený motív jeho konania, ani osoby, ktoré mu mali pri skutku pomáhať
a nebola tiež zaistená zbraň, ktorou sa mal poškodenému vyhrážať. Na jeho moto-
rovom vozidle, ani na mieste činu neboli zistené žiadne stopy, ktoré by nasvedčovali,
že sa toto vozidlo na tomto mieste nachádzalo. Zistené vlasy poškodeného nájdené
v kufri jeho motorového vozidla, iba potvrdzujú, že sa poškodený v tomto vozidle
nachádzal, ale nie tú skutočnosť, že sa tohto skutku dopustil práve on. Podozrivé
bolo tiež stotožnenie jeho osoby, keď poškodený pri rekognícii ho opoznal až potom,
čo ho v minulosti videl a poznal. Celá dôkazná situácia pri tomto skutku je podľa jeho
názoru postavená iba na tvrdení proti tvrdeniu a na netransparentne zaistenej
biologickej stope.
Obvinený podaným dovolaním napadol aj právne posúdenie skutku pod
bodom 4/ rozsudku okresného súdu, ktorý podľa jeho názoru nie je vôbec trestným
činom, pričom súd nevzal vôbec do úvahy jeho a obhajobu, spočívajúci v tvrdení,
že do bytu L. nevstúpil za použitia násilia, a preto nebola naplnená skutková
podstate trestného činu porušovania domovej slobody.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody obvinený v dovolaní navrhol aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že napadnutým uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici bol porušený zákon v ustanovení § 321 ods. 1 písm. b/,
písm. c/, písm. d/ Tr. por. a v konaní, ktoré mu predchádzalo tiež v ustanovení § 168
ods. 1 Tr. por. a § 285 písm. c/ Tr. por. v jeho neprospech. Ďalej navrhol, aby
najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako aj
rozsudok prvostupňového Okresného súdu vo Zvolene v napadnutých častiach,
a aby tomuto okresnému súdu prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať
a rozhodnúť.
Najvyšší súd, ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal,
či podané dovolanie má všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné
a či bolo podané oprávnenou osobou a dospel k nasledovným záverom.
Podľa § 168 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie
súdu, ktorým vec bola právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnu-
tým rozhodnutím uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. novembra 2007,
sp. zn. 5 To 15/06, ktorým bolo odvolanie obvineného proti rozsudku prvostupňového
okresného súdu zamietnuté, ako nedôvodné.
Proti takémuto druhu rozhodnutia súdu je dovolanie prípustné, pričom toto
bolo podané prostredníctvom obhajcu, teda oprávnenou osobou v zmysle § 369
ods. 2 písm. b/ a § 373 Tr. por. K podaniu dovolania došlo na Okresnom súde
vo Zvolene, teda na mieste určenom ustanovením § 370 Tr. por.
V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napáda-
né tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú
rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré mu predchádzalo. Obvinený M. Č. v predmetnej
veci poukázal na dôvody podania dovolania uvedené v ustanovení § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por., teda na to, že rozhodnutia oboch súdov sú založené
na nesprávnom právnom posúdení skutkov pod bodmi 1/ a 4/ rozsudku prvostup-
ňového súdu.
Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 písm. i/ Tr. por. je, že rozhod-
nutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však správnosť
a úplnosť zisteného skutkového stavu dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Dovolanie je teda mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave
výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie na revíziu skutko-
vých zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi
vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom
do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov
a právnej istoty. Ťažisko dokazovanie totiž v konaní pred súdom prvého stupňa
a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd (§ 322
ods. 3, § 326 ods. 5 Tr. por.) Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou
zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú
správnosť a úplnosť skutkových zistená nemôže posudzovať už len z toho dôvodu,
že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez toho, aby ich
mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať.
Na objasnenie okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže
vykonať dovolací súd len potrebné vyšetrovanie v obmedzenom rozsahu podľa § 379
ods. 2 Tr. por. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa
širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia
opravná inštitúcia.
Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu
uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je dovolací súd vždy viazaný
konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého aj druhého stupňa.
V predmetnej trestnej veci obvineného M. Č. to teda znamená, že pre dovolací súd
sú rozhodujúce u všetkých posudzovaných skutkov skutkové zistenia, podľa ktorých
obvinený spáchal jednotlivé skutky tak, ako je to uvedené v rozsudku Okresného
súdu vo Zvolene, s ktorými skutkovými závermi sa stotožnil aj odvolací Krajský súd
v Banskej Bystrici 28. októbra 2005, sp. zn. 4 T 64/05, v odôvodnení dovolaním
napadnutého uznesenia zo dňa 27. novembra 2007, sp. zn. 5 To 15/06.
Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného, nie sú splnené
dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a preto Najvyšší súd Sloven-
skej republiky podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. Č. na neve-
rejnom zasadnutí odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, 4. júna 2008
JUDr. Pavol T o m a n , v.r.