Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tdo/20/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla

Tomana a sudcov JUDr. Jozefa Kanderu a JUDr. Pavla Farkaša, na neverejnom

zasadnutí konanom dňa 4. júna 2008 v Bratislave, v trestnej veci proti obvinenému

M. Č., pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 27. novembra 2007, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného M. Č. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 28. októbra 2005 sp. zn.

bol obvinený M. Č. uznaný za vinného z trestného činu vydierania podľa

§ 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 222

ods. 1 Tr. zák., trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2

písm. b/ Tr. zák., trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Tr. zák.

a trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

účinného do 1. januára 2006, na tom skutkovom základe, že

dňa 09. júla 2004 spoločne s doposiaľ nestotožnenými osobami vylákal J. P.,

nar. X. z mesta Z. tak, že v čase okolo X..00 hod. vo Z. na ulici M. R. pred domom

súp. čísla X. oslovili dve nestotožnené osoby s požiadavkou ukázania C. do VU B. J.,

po jeho súhlase s nimi nastúpil do osobného motorového vozidla nezistenej značky

a nezisteného ev. čísla, ktoré viedla ako vodič ďalšia doposiaľ nestotožnená osoba.

Počas jazdy smerovali na obce L. po upozornení J. P. na odbočku smerujúcu k VÚ

B. J. ho jedna z osôb sediaca na zadnom sedadle za použitia doposiaľ nezistenej

zbrane (pištoľ dlhá cca 15 cm. šedej farby) donútila zotrvať vo vozidle, pričom prešli

cez obec L. smerom na Z., pred Z. odbočili smerom k obci L. a následne znovu

odbočili na účelovú komunikáciu vedúcu do lesa.

Po zastavaní vozidla ho jedna z osôb donútila pod hrozbou použitia zbrane

vystúpiť z vozidla, kľaknúť si na okraj cesty tvárou smerom k lesu. Po 20-tich

minútach prišiel obžalovaný M. Č. spolu s ďalšou nestotožnenou osobou na vozidle

Lancia Prisma, ev. číslo X. (Č. R.), pristúpil k J. P. a opýtal sa ho, či si od niekoho

nepožičal väčšiu sumu peňazí a nespáchal dopravnú nehodu, a po negatívnej

odpovedi ho opakovane udieral päsťami obidvoch rúk do tváre, pričom mu

zdôrazňoval, aby sa rozpamätal. Keď J. P. zazvonil mobilný telefón, obvinený mu

prikázal odovzdať mu ho, čo J. P. urobil. Po tomto mu spolu s ďalšími osobami

zviazal ruky, prinútili ho nastúpiť do uvedeného motorového vozidla Liancia Prisma,

ktoré viedol ako vodič M. Č., odviezli ho do Z. k nákladnej železničnej stanici, kde

z vozidla vystúpili tri nestotožnené osoby, vo vozidle ostal ako vodič M. Č., ktorý

prevzal zbraň od jednej z týchto osôb a následne odviezol J. P. cez obec L. a obec

V. na križovatku za obcou V., kde odbočil smerom na obec S. L. a následne zišiel na

nezistenú poľnú cestu. Tu obvinený prinútil za použitia zbrane zotrvať J. P. asi 4

hodiny čakajúc na osobu od ktorej si mal J. P. požičať peniaze. Nakoľko táto osoba

neprišla, obvinený znovu donútil J. P. nastúpiť do motorového vozidla, ktoré viedol on

ako vodič, pričom sa vrátil na miesto pri obci L.,kde boli prvýkrát predchádzajúceho

dňa vo večerných hodinách, tu ho donútil vystúpiť z vozidla, oznámil mu meno osoby,

od ktorej si mal požičať peniaze, a to P. K.. Následne mu prikázal nastúpiť do moto-

rového vozidla a pri nastupovaní k J. P. pristúpil odzadu, na krk mu natiahol

nezistený povraz a so slovami, že klame ho začal škrtiť. V dôsledku bránenia sa J. P.

spadli na zem, kde M. Č. pokračoval v škrtení a J. P. upadol do bezvedomia.

Následne ho M. Č. naložil do batožinového priestoru motorového vozidla, nezistenou

trasou ho previezol do mesta Z., kde sa medzitým J. P. prebral, nájdeným skrutko-

vačom otvoril batožinový priestor a v meste Z. pri odbočke na sídlisko S. z vozidla

vyskočil. Týmto konaním spôsobil M. Č. J. P.. nar. X., trvale bytom Z., M. R. X.,

škodu odcudzením mobilného telefónu zn. N. X. vo výške cca 6 000 Sk a zranenia -

nedokrvenie mozgu následkom škrtenia s bezvedomím, poškodenie mozgu vo forme

poúrazovej atrofie mozgovej kôry v oblasti oboch čelových lalokov, otras mozgu

a podvrtnutie krčnej chrbtice s dráždením zadného krčného sympatického nervového

povrazca, pomliaždenia oboch očných guli s podspojivkovým krvácaním, ťažké

mnohopočetné pomliaždeniny tváre s podkožnými krvnými podliatinami-pomliaždenie

nosa s krvácaním, hryzné rany od zubov vnútri úst, dvojetážovite pomliaždenie krku

s podkožným krvácaním v podobe dvoch škrtiacich rýh s dobou liečenia a prácene-

schopnosti v trvaní 40 dní.

2/

od presne nezisteného dňa čo dňa 16. júla 2004 v mieste trvalého bydliska

vo Z. na ulici G.. A. č. X. prechovával potom čo si nezisteným spôsobom zadovážil

strelivo a to 1 kus náboj s okrajovým zápalom kal. 22 Short, 6 kusov nábojov

so stredovým zápalom kal. 7,62 x 39 mm, 1 kus náboj so stredovým zápalom kal.

7,62 mm vzor 41 Tokarev, 1 kus náboj so stredovým zápalom kal. 7,65 mm MAS, 1

kus náboj so stredovým zápalom kal. 7,65 mm Brovning, 1 kus náboj so stredovým

zápalom kal. 7,92 x 57 mm Mauser, 2 kusy nábojov so stredovým zápalom kal.

7,62 x 39 mm, napriek tomu, že nebol držiteľom zbrojného preukazu a nemal

oprávnenie na držanie streliva.

3/

dňa 13. novembra 2003 v meste Z. v pobočke spoločnosti P. R. S., s.r.o.,

požiadal o poskytnutie pôžičky vo výške 112 032 Sk, pričom v žiadosti uviedol,

že pracuje ako obchodný zástupca v spoločnosti P., s.r.o., L. C. X., Z., súčasne

predložil potvrdenie zamestnávateľa o výške prijmú podľa ktorého mal čistý

mesačný príjem za posledných 6 mesiacov vo výške 13 158 Sk, pričom predložené

potvrdenie nezodpovedalo skutočnosti, na základe zmluvy o revolvingovej pôžičke

č. X. ma bola poskytnutá pôička vo výške 58 997 Sk, ktorú nesplácal, čím spôsobil

spoločnosti P. R. S., s.r.o., M. X., B. škodu vo výške 58 997 Sk,

dňa 21. februára 2004 o 16.00 hod. vo Z., B. R. X. násilím neoprávnene vnikol

a zotrval v byte majiteľov J. L., nar. X. a A. L., nar. X. tak, že potom, ako ho do bytu

odmietla dobrovoľné vpustiť ich dcéra J. L., nar. X., túto odtlačil vchodovými dverami,

ktoré sa pokúsila pred ním zatvoriť, vošiel do bytu v ktorom aj napriek jej nesúhlasu

zotrval do príchodu P. Č. a V. M. za pomoci ktorých ho z bytu vytlačili.

Okresný súd za to obvinenému M. Č. podľa § 238 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35

ods. 2, ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 uložil úhrnný a súhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 27 (dvadsaťsedem) mesiacov. Zároveň zrušil výrok

o treste rozsudku Okresného súdu Zvolene zo dňa 15. júna 2004 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16. septem-

bra 2004, ktorým bol obvinenému uložený pre trestný čin krádeže podľa § 247

ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov nepodmie-

nečne so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006, uložil okresný súd obvinenému aj ďalší úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere šesť a pol roka, so zaradením pre výkon uložených trestov

do I. nápravnovýchovnej skupiny.

Okresný súd súčasne uložil obvinenému podľa účinného

do 1. januára 2006, povinnosť nahradiť poškodenému J. P. škodu vo výške

18 453 Sk a spoločnosti P. R., s.r.o., M. X., B., škodu vo výške 49 573 Sk, pričom

túto poškodenú stranu zároveň podľa účinného do 1. janu-

ára 2006 so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkázal na konanie o veciach

občianskoprávnych.

Obvinený M. Č. podal proti tomuto rozsudku Okresného súdu vo Zvolene

odvolanie, ktoré Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 27. novem-

bra 2007, sp. zn. , podľa účinného do 1. januára 2006, ako

nedôvodné zamietol.

Obvinený M. Č. podal dňa 25. februára 2008 na Okresnom súde vo Zvolene

prostredníctvom zvoleného advokáta dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 27. novembra 2007, sp. zn. . Ako dovolací

dôvod použil ustanovenie , pretože podľa jeho názoru

rozhodnutie Okresného súdu vo Zvolene bolo založené na nesprávnom právnom

posúdení zistených skutkov, pričom skutok pod bodom 4/ nie je vôbec trestným

činom a napriek tomu, že tieto námietky uplatnil v riadnom opravnom prostriedku,

tieto pochybenia neboli odstránené ani odvolacím Krajským súdom v Banskej

Bystrici, ktorý jeho odvolanie zamietol.

V odôvodnení podaného dovolanie obvinení konkrétne namietal, že okresný

aj odvolací súd nesprávne vyhodnotili celkovú dôkaznú situáciu vo vzťahu ku skutku

pod bodom 1/ rozsudku prvostupňového súdu, pričom v plnom rozsahu uverili

obžalobe a poškodenému, vykonané dôkazy vyhodnotili len v jeho neprospech

a jeho obhajobu považovali za účelovú. Zdôraznil, že v priebehu trestného konania

nebol zistený motív jeho konania, ani osoby, ktoré mu mali pri skutku pomáhať

a nebola tiež zaistená zbraň, ktorou sa mal poškodenému vyhrážať. Na jeho moto-

rovom vozidle, ani na mieste činu neboli zistené žiadne stopy, ktoré by nasvedčovali,

že sa toto vozidlo na tomto mieste nachádzalo. Zistené vlasy poškodeného nájdené

v kufri jeho motorového vozidla, iba potvrdzujú, že sa poškodený v tomto vozidle

nachádzal, ale nie tú skutočnosť, že sa tohto skutku dopustil práve on. Podozrivé

bolo tiež stotožnenie jeho osoby, keď poškodený pri rekognícii ho opoznal až potom,

čo ho v minulosti videl a poznal. Celá dôkazná situácia pri tomto skutku je podľa jeho

názoru postavená iba na tvrdení proti tvrdeniu a na netransparentne zaistenej

biologickej stope.

Obvinený podaným dovolaním napadol aj právne posúdenie skutku pod

bodom 4/ rozsudku okresného súdu, ktorý podľa jeho názoru nie je vôbec trestným

činom, pričom súd nevzal vôbec do úvahy jeho a obhajobu, spočívajúci v tvrdení,

že do bytu L. nevstúpil za použitia násilia, a preto nebola naplnená skutková

podstate trestného činu porušovania domovej slobody.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody obvinený v dovolaní navrhol aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že napadnutým uznesením Krajského

súdu v Banskej Bystrici bol porušený zákon v ustanovení § 321 ods. 1 písm. b/,

písm. c/, písm. d/ a v konaní, ktoré mu predchádzalo tiež v ustanovení

ods. 1 a v jeho neprospech. Ďalej navrhol, aby

najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako aj

rozsudok prvostupňového Okresného súdu vo Zvolene v napadnutých častiach,

a aby tomuto okresnému súdu prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať

a rozhodnúť.

Najvyšší súd, ako súd dovolací ( ) predovšetkým skúmal,

či podané dovolanie má všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné

a či bolo podané oprávnenou osobou a dospel k nasledovným záverom.

Podľa dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie

súdu, ktorým vec bola právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnu-

tým rozhodnutím uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. novembra 2007,

sp. zn. , ktorým bolo odvolanie obvineného proti rozsudku prvostupňového

okresného súdu zamietnuté, ako nedôvodné.

Proti takémuto druhu rozhodnutia súdu je dovolanie prípustné, pričom toto

bolo podané prostredníctvom obhajcu, teda oprávnenou osobou v zmysle § 369

ods. 2 písm. b/ a K podaniu dovolania došlo na Okresnom súde

vo Zvolene, teda na mieste určenom ustanovením

V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napáda-

né tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú

rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré mu predchádzalo. Obvinený M. Č. v predmetnej

veci poukázal na dôvody podania dovolania uvedené v ustanovení § 371 ods. 1

písm. i/ , teda na to, že rozhodnutia oboch súdov sú založené

na nesprávnom právnom posúdení skutkov pod bodmi 1/ a 4/ rozsudku prvostup-

ňového súdu.

Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia je, že rozhod-

nutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však správnosť

a úplnosť zisteného skutkového stavu dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Dovolanie je teda mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave

výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie na revíziu skutko-

vých zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi

vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom

do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov

a právnej istoty. Ťažisko dokazovanie totiž v konaní pred súdom prvého stupňa

a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd (§ 322

ods. 3, ) Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou

zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú

správnosť a úplnosť skutkových zistená nemôže posudzovať už len z toho dôvodu,

že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez toho, aby ich

mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať.

Na objasnenie okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže

vykonať dovolací súd len potrebné vyšetrovanie v obmedzenom rozsahu podľa § 379

ods. 2 Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa

širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia

opravná inštitúcia.

Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu

uvedeného v ustanovení je dovolací súd vždy viazaný

konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého aj druhého stupňa.

V predmetnej trestnej veci obvineného M. Č. to teda znamená, že pre dovolací súd

sú rozhodujúce u všetkých posudzovaných skutkov skutkové zistenia, podľa ktorých

obvinený spáchal jednotlivé skutky tak, ako je to uvedené v rozsudku Okresného

súdu vo Zvolene, s ktorými skutkovými závermi sa stotožnil aj odvolací Krajský súd

v Banskej Bystrici 28. októbra 2005, sp. zn. , v odôvodnení dovolaním

napadnutého uznesenia zo dňa 27. novembra 2007, sp. zn. .

Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného, nie sú splnené

dôvody dovolania podľa a preto Najvyšší súd Sloven-

skej republiky podľa dovolanie obvineného M. Č. na neve-

rejnom zasadnutí odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, 4. júna 2008

JUDr. Pavol T o m a n , v.r.