Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tošs/1/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Jany Serbovej, v trestnej

veci obvineného P. S., pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2

v súbehu so zločinom zneužívania právomoci verejného činiteľa

podľa , , prejednal

na neverejnom zasadnutí konanom dňa 5. júna 2008 sťažnosť obvineného P. S. proti

uzneseniu Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa

5. decembra 2007, sp. zn. BB – o odmietnutí návrhu dohody o vine

a treste a rozhodol

t a k t o:

Podľa sa sťažnosť obvineného P. S.

z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e:

Uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky, Úradu inšpekčnej služby Policajného zboru, Inšpekčný odbor Západ

zo dňa 3. marca 2007, číslo ČVS: UIS-56/IOZ-V-2007 bolo podľa § 199 ods. 1

začaté trestné stíhanie a súčasne bol podľa

ako obvinený stíhaný poručík P. S. pre zločin prijímania úplatku

podľa , v súbehu so zločinom zneužívania

právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2

písm. a/ , ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe,

aký je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti citovaného uznesenia (č.l. 3 zväzku I/

trestného spisu).

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len prokurátor) uzavrel dňa 16. novembra 2007 pod číslom

VII/1 Gv 30/07-16 dohodu o vine a treste s obvineným P. S. v takom rozsahu, aký je

zrejmý zo zväzku II/ na č.l. 103-104 trestného spisu.

Na podklade predmetnej dohody o vine a treste podal dňa 16. novembra 2007

prokurátor pod číslom VII/1 Gv 30/07-17 na Špeciálny súd v Pezinku, pracovisko

Banská Bystrica (ďalej len Špeciálny súd) návrh na schválenie tejto dohody (č.l.

105-107 spisu), pričom v zmysle ustanovenia § 233 ods. 2 písm. b/ Trestného

poriadku navrhol vydať dohodnutý rozsudok, ktorým má byť obvinený P. S. súdom

uznaný za vinného zo spáchania zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1,

ods. 2 v súbehu so zločinom zneužívania právomoci verejného

činiteľa podľa , na tom

skutkovom základe, že

- dňa 3. marca 2007 v čase okolo 02.00 hod. vo V. na S. U. v čase výkonu

hliadkovej služby kontroloval doklady potrebné na vedenie motorového vozidla

vodiča F. B. vzťahujúce sa k vozidlu značky Škoda Felícia zelenej farby, EČ: P.,

pričom bol upozornený na skutočnosť, že F. B. nie je držiteľom vodičského

oprávnenia, následne vodiča vyzval, aby si sadol do služobného motorového vozidla,

kde od F. B. žiadal vyplatenie hotovosti vo výške 4 000 Sk, pričom predmetnú

hotovosť žiadal vyplatiť dňa 3. marca 2007 v čase o 17.00 hod. pri reštaurácii P.

vo V., kde ju aj v uvedenom čase prevzal a napriek tomu, že F. B. porušil § 4 ods. 2

písm. b/ Zákona číslo v znení neskorších predpisov, nevykonal

o zistenom priestupku žiadny záznam v administratívnych pomôckach vedených

na OO PZ V., čím porušil článok 26 Nariadenia prezidenta Policajného zboru číslo

17/2003, článok 11 odsek 5 a článok 12 odsek 13 Nariadenia prezidenta Policajného

zboru číslo 10/2002 a zákona číslo o Policajnom zbore,

zákona číslo o štátnej službe príslušníkov

policajného zboru v znení neskorších predpisov.

Súčasťou návrhu rozsudku bol výrok, ktorým podľa § 329 ods. 2 Trestného

zákona, s použitím

a má Špeciálny súd obvinenému P. S. uložiť trest

odňatia slobody vo výmere tridsaťdva mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. a/

ho má zaradiť na výkon trestu do väznice s minimálnym stupňom

stráženia. Súčasne mu má byť uložený podľa aj trest

zákazu činnosti spojený s výkonom funkcie verejného činiteľa na dobu päť rokov.

Senát Špeciálneho súdu na neverejnom zasadnutí konanom dňa 5. decem-

bra 2007 podľa uznesením, č.k. BB -

-111 predmetný návrh dohody prokurátora s obvineným S. odmietol. Svoje

rozhodnutie odôvodnil tým, že predložený návrh v časti výroku o treste nezodpovedá

zásadám ukladania trestu v zmysle ustanovenia , a to predov-

šetkým s prihliadnutím aj na ustanovenie (správne

má znieť ). Vychádzal z toho, že v zmysle Trestného

zákona v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia

slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej

sadzby. Trestná sadzba pri prísnejšie trestnom zločine prijímania úplatku podľa

je daná v rozpätí od päť rokov do dvanásť rokov

odňatia slobody, čo predstavuje v ďalšom číselnom vyjadrení spodnú hranicu

šesťdesiat mesiacov a hornú hranicu stoštyridsaťštyri mesiacov (pri miernejšie

trestnom zločine zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 2

je sankcia štyri až desať rokov odňatia slobody).

Špeciálny súd dospel k záveru, že v konkrétnom prípade prokurátor nepostu-

poval správne, keď obvinenému navrhol uložiť trest odňatia slobody vo výmere

tridsaťdva mesiacov, pričom pri tomto postupe nesprávne vychádzal z rozdielu medzi

hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby uvedenou v osobitnej časti Trestného

zákona pri trestnom čine prijímania úplatku podľa ,

aplikujúc ustanovenie . Súčasne vyslovil názor,

že na predmetný prípad nemožno aplikovať ustanovenie § 38 ods. 8 Trestného

zákona, pretože toto upravuje základné pravidlá pre znižovanie hornej hranice alebo

zvyšovanie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 ustanovenia § 38

. Naproti tomu z ustanovenia

vyplýva, že v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest

odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej

trestnej sadzby. Preto podľa názoru Špeciálneho súdu mal v postupe navrhovaného

konania prokurátor pri výpočte a určení dolnej hranice trestnej sadzby zníženej

o jednu tretinu prihliadať výlučne na túto dolnú hranicu základnej trestnej sadzby,

uvedenej v osobitnej časti , pričom nemal brať žiaden ohľad

na hornú hranicu trestnej sadzby.

V ďalšom sa Špeciálny súd zaoberal výpočtom poľahčujúcich i priťažujúcich

okolností, poukázal na formálnu nesprávnosť záverov prokurátora o výpočte priťažu-

júcich okolností, avšak v sumáre zhrnul, že v prejednávanom prípade predsa len boli

splnené všetky podmienky pre naznačený postup, pretože v súlade s prokurátorom

možno uzavrieť, že v prejednávanej veci existuje prevaha poľahčujúcich nad priťažu-

júcimi okolnosťami.

Napokon Špeciálny súd uzavrel, že navrhovaná dohoda odporuje zákonu,

nakoľko dolná hranica zníženej trestnej sadzby o jednu tretinu v danom prípade

predstavuje hranicu štyridsať mesiacov odňatia slobody, čo zodpovedá zásadám

ukladania trestu podľa s prihliadnutím na ustanovenie

ods. 4 . Aplikovanie (a stanovenie

o jednu tretinu zníženej dolnej hranice trestnej sadzby na tridsaťdva mesiacov)

v tejto veci do úvahy neprichádza.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť obvinený

P. S. V písomných dôvodoch sťažnosti, ktoré koncipovala jeho obhajkyňa navrhol,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Špeciálneho súdu zrušil

a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie so stanoviskom, že návrh prokurátora

zo dňa 16. novembra 2007 je zákonný a dôvodný.

Sťažovateľ sa nestotožnil s názorom Špeciálneho súdu v tom smere,

že na posudzovaný prípad nemožno použiť aj ustanovenie § 38 ods. 8 Trestného

zákona. Naopak považuje za správny postup prokurátora, aplikujúceho pre výpočet

jednotretinového zníženia dolnej hranice trestnej sadzby ustanovenia § 329 ods. 2

obe zákonné ustanovenia i Trestného

zákona, čo v návrhu dohody správne stanovilo jednotretinové zníženie dolnej hranice

trestnej sadzby na tridsaťdva mesiacov odňatia slobody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/

preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti

ktorým sťažovateľ podal sťažnosť i konanie predchádzajúce týmto výrokom

napadnutého uznesenia a tak zistil, že sťažnosť obvineného P. S. nie je dôvodná.

Špeciálny súd postupoval zákonne a správne, keď v zmysle § 331 ods. 2

odmietol návrh dohody o vine a treste zo dňa 16. novem-

bra 2007, sp. zn. VII/1 Gv 30/2007-17 so stanoviskom, že takáto dohoda je

vo vzťahu k proklamovanému trestu zrejme neprimeraná.

Správnym matematickým výpočtom dospel k záveru, že trestná sadzba

pri prísnejšie trestnom čine prijímania úplatku podľa

v predmetnej trestnej veci predstavuje rozpätie s dolnou hranicou päť rokov a hornou

hranicou dvanásť rokov odňatia slobody, čo v inom číselnom výpočte predstavuje

dolnú hranicu vo výmere šesťdesiat mesiacov a hornú hranicu vo výmere

stoštyridsaťštyri mesiacov.

Podľa v konaní o dohode o uznaní viny

a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu

pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných

činov uvedených v odseku 3 písm. a/ trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať

rokov.

V celom ustanovení sú upravené výlučne podmienky

na mimoriadne zníženie trestu pod jeho dolnú hranicu a špeciálne v odseku 4

je upravené obmedzenie, v rámci ktorého súd v špeciálnom spôsobe konania

predstavujúcom konanie o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže páchateľovi

znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby

maximálne o jednu tretinu.

Z dikcie tohto ustanovenia je zrejmé,

že sa jedná o špeciálne ustanovenie, vzťahujúce sa výlučne na dohodovacie

konanie.

Za tohto stavu dospel Špeciálny súd k správnemu záveru, že aplikáciou § 39

ods. 4 v predmetnej trestnej veci bude novou o jednu tretinu

zníženou dolnou hranicou trestná sadzba štyridsať mesiacov trestu odňatia slobody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky si osvojuje odôvodnené stanovisko

i vyslovený právny názor Špeciálneho súdu, že na predmetnú trestnú problematiku

nie je možné aplikovať súčasne aj ustanovenie .

Podľa zníženie hornej hranice alebo zvýšenie

dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom

ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby

je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej

sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený

iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Ako vyplýva z citácie vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, toto upravuje

základné pravidlá pre znižovanie hornej hranice alebo zvyšovanie dolnej hranice

trestnej sadzby, teda prax a praktiku odlišnú od právnej praktiky stanovenej v § 39

ods. 4 Tr. zák. Ustanovenie naviac nepojednáva

o špeciálnej oblasti konania o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. V konečnom

dôsledku iba, a to prakticky vecne i logicky, výlučne odkazuje na problematiku

vyplývajúcu z úzko špecializovaných predchádzajúcich zákonných ustanovení

upravených v zúženom rozsahu až odsek 6 .

Všetky tieto odlišnosti odôvodňujú oprávnenosť nasledovného záveru:

Konanie o dohode o uznaní viny a prijatí trestu v zmysle § 39 ods. 4 Trestného

zákona je osobitným procesným trestnoprávnym spôsobom konania, predsta-

vujúcim také špeciálne mechanizmy, ktoré nie sú kompatibilné s ustanovením

. Preto v posudzovanom prípade na schválenie

navrhovaného trestu súdom podľa nie je možné

aplikovať ustanovenie veta za bodkočiarkou .

Na tejto skutočnosti podľa názoru senátu nič nemení ani gramatická stránka

znenia , kde sa uvádza za bodkočiarkou taká

zovšeobecňujúca dikcia zákona, podľa ktorej základom na zníženie alebo zvýšenie

trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej

trestnej sadzby.

Nezistiac preto podmienky na zmenu napadnutého uznesenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky podľa sťažnosť obvineného P. S.

ako nedôvodnú zamietol.

Takýto postup nie je prekážkou na eventuálne uzavretie novej dohody medzi

prokurátorom a obvineným, avšak za dodržania zákonných podmienok.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 5. júna 2008

JUDr. Ján M i h a l, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: