Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/18/2008

Najvyšší súd 3 Sžf/18/2008 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: V. N. – M.–I., N., B., zastúpený advokátkou: JUDr. I. Š., H., Ž., proti žalovanému: D. R., N., B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/5824-45612/2007/993202-r zo dňa 05.06.2007 a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. -49 zo dňa 04.12.2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

č.k. -49 zo dňa 04.12.2007 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom č.k. -49 zo dňa 04.12.2007 Krajský súd

v Žiline zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. I/228/5824-45612/2007/993202-r zo dňa 05.06.2007, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Žilina I č. /Šuš zo dňa 22.02.2007, ktorým podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len ) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2003 vo výške 1 023 078 Sk.

Krajský súd rozsudok zdôvodnil tým, že z

vyplýva len oprávnenie správneho orgánu, nie však povinnosť správneho orgánu, za splnenia ďalších podmienok § 29 ods. 6 citovaného zákona, použiť na určenie daňovej povinnosti pomôcky. Podľa názoru krajského súdu správca dane nepostupoval nezákonne, keď nevyužil svoje oprávnenie určiť daň z príjmu žalobcovi za predmetné obdobie podľa pomôcok, ale vychádzal len z dokladov, ktoré žalobca predložil v rámci opakovanej daňovej kontroly a ktorými preukazoval rozsah uplatnených výdavkov. Prvostupňový súd na uvedený argument žalobcu neprihliadal aj z dôvodu, že žalobca uvedený dôvod nesubsumoval do obsahu odvolania, ktoré podal v daňovom konaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu a to aj napriek tomu, že existoval v čase vydania prvostupňového rozhodnutia. Keďže túto skutočnosť žalobca v odvolacom konaní nenamietol a žalovaný sa uvedeným odvolacím dôvodom nezaoberal, nie je už možné, aby sa takýmto dôvodom zaoberal súd v rámci súdneho prieskumu a správneho rozhodnutia. Krajský súd zároveň zdôraznil, že žalobca porušil svoju povinnosť uchovávať a mať k dispozícii všetky účtovné doklady, ktoré sa viažu k podnikaniu. Keďže žalobca uvedenú povinnosť porušil, nepredložil doklady preukazujúce výdavky v preskúma- vanom roku 2003, neuniesol v daňovom konaní svoje dôkazné bremeno.

Proti rozsudku Krajského súdu v Žiline podal včas odvolanie žalobca

uvádzajúc, že nesúhlasí so závermi krajského súdu, poukázal na v spojení s a uviedol, že v prípade, ak si daňový subjekt nesplní svoju povinnosť uschovať účtovné doklady po zákonom stanovenú dobu a nemôže si tak splniť svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust. mal správca dane postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a mal dbať, aby sa zachovali zároveň práva a právom chránené záujmy daňových subjektov. V prípade, ak daňový subjekt nevie z objektívnych príčin zdokladovať svoje výdavky účtovnými dokladmi, mal správca dane určiť daň podľa alebo 6 , pričom sa mohol so žalobcom o výške dane dohodnúť, prípadne pri určení výšky daňovej povinnosti mal použiť aj pomôcky, ktoré mal k dispozícii, alebo ktoré si sám zaobstaral, to však v danom prípade správca dane nevykonal.

Na základe uvedených skutočností požiadal odvolateľ Najvyšší súd

Slovenskej republiky, aby napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu proti rozsudku krajského súdu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku /ďalej len /) preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Na základe uvedeného v súlade s veta prvá v spojení s napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

Z pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že správca dane vykonal

u žalobcu opakovanú daňovú kontrolu zameranú na daň z príjmov fyzických osôb za rok 2003. Žalobca bol členom združenia podnikateľov fyzických osôb spolu s B. K. Bolo zistené, že celkové dosiahnuté príjmy predmetného združenia I. v roku 2003 boli vo výške 14 946 516 Sk, pričom 50% podiel žalobcu bol vo výške 7 473 258 Sk. Uplatnené výdavky združenia v daňovom priznaní boli v celkovej výške 14 791 772 Sk, potom 50% výdavky žalobcu boli stanovené vo výške 7 395 886 Sk. V rámci daňovej kontroly bolo na základe dokladov, ktoré predložil žalobca správcovi dane zistené, že výdavky preukazuje žalobca nezaúčtovanými výdavkovými dokladmi len vo výške 4 540 519 Sk. Rozdiel oproti uplatneným výdavkom v podanom daňovom priznaní daňovníka predstavoval sumu 2 855 367 Sk. Na základe uvedeného bola stanovená daňová povinnosť žalobcovi vo výške 1 025 258 Sk, čo predstavuje rozdiel oproti dani priznanej v daňovom priznaní (2 180 Sk), rozdiel 1 023 078 Sk. Z obsahu administratívneho spisu ďalej odvolací súd zistil, že žalobca počas opakovanej daňovej kontroly predložil správcovi dane účtovné doklady a to bez účtovnej evidencie a peňažného denníka. Túto skutočnosť potvrdil aj sám žalobca svojimi podpismi aj napr. v zápisnici o ústnom pojednávaní č.j. zo dňa 21.02.2007. Uvedené nepripomienkoval. Daňové doklady, ktoré predložil v rámci daňového konania boli správcom dane akceptované aj napriek tomu, že neboli zaúčtované v celkovej výške 4 540 519 Sk. Zvyšný rozdiel výdavkov žalobca počas konania nezdokladoval, nepredložil ani dodatočne peňažný denník, prípadne iné výdavkové doklady – faktúry. Z administratívneho spisu ani z podaní žalobcu nevyplýva z akých dôvodov žalobca uvedené chýbajúce výdavkové doklady nepredložil, rovnako sa v spise nenachádza doklad, že by prišlo k strate uvedených dokladov, resp. nahláseniu straty alebo krádeže policajnému orgánu.

Podľa Zb, ak nesplní daňový subjekt

pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa ods. 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojim obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že § 29 ods. 6

ukladá len oprávnenie správnemu orgánu, nie však povinnosť použiť na stanovenie výšky daňovej povinnosti použiť pomôcky. V danom prípade k dohode o výške daňovej povinnosti podľa medzi žalobcom a daňovými orgánmi neprišlo, a žalovaný nevyužil ani možnosť stanoviť daňovú povinnosť

podľa pomôcok, keďže vychádzal z výdavkových dokladov, ktoré mu žalobca v daňovom konaní predložil. Túto skutočnosť žalobca počas daňového konania ani počas prvostupňového súdneho konania nenamietal. Z tohto dôvodu krajský súd postupoval správne, keď konštatoval, že žalobný dôvod, ktorý nie je obsiahnutý v odvolaní v správnom konaní, nemôže byť akceptovaný v rámci súdneho prieskumu správnych rozhodnutí na základe žaloby. Aj z ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že nové skutočnosti, ktoré žalobca uviedol až v žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu respektíve počas súdneho konania (v lehote podľa ), nemôžu byť samé osebe dôvodom pre zrušenie takéhoto rozhodnutia (R č.20/1997).

Na základe uvedeného dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,

že prvostupňový súd rozhodol vecne správne, keď potvrdil rozhodnutie žalovaného, pretože žalobca si v danom prípade nesplnil povinnosti vyplývajúce zo zákona, najmä nepredložil požadované účtovné doklady na preukázanie opodstatnenosti výdavkov uplatnených pri výpočte dane z príjmov fyzických osôb za rok 2003. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. -49 zo dňa 04.12.2007 ako vecne správny potvrdil podľa

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s

ods. 1 veta prvá a nepriznal žalobcovi, keďže nemal v odvolacom konaní úspech, náhradu trov odvolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 5. júna 2008

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková