Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
733/374108.84c073.pdf
PDF · 113.15 KB
No categories available
7Sžso/8/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7Sžso/8/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD.
a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci žalobcu MUDr. P. B., bytom v Ž.,
zastúpeného JUDr. O. Š., advokátom v B., proti žalovanému Ministerstvu
zdravotníctva Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave ul. Limbová č.2,
o pokutu za porušenie povinnosti pri výkone zdravotníckej starostlivosti, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 8. novembra 2007, č. k. 1S
167/05-67, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 8. novembra 2007, č. k. 1S 167/05-67 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného
z 20. apríla 2005 číslo 13234-1/2005-SP z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 8. novembra 2007, č. k. 1S 167/05-67,
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného
z 20. apríla 2005 č. 13234-1/2005-SP o uložení pokuty vo výške 5 000 Sk za to, že
v januári 2004 nenastúpil do lekárskej služby prvej pomoci (ďalej len „LSPP“).
Krajský súd sa stotožnil s právnym záverom žalovaného, že § 18 a § 26
zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), ktoré v rozhodnom čase upravovali
povinnosti zdravotníckeho zariadenia pri výkone zdravotnej starostlivosti, ukladali
zdravotníckemu zariadeniu povinnosť vykonávať LSPP. Aj keď žalobca neuzavrel
zmluvu s prevádzkovateľom stanice LSPP, neznamená to, že nemal povinnosť
nastúpiť do LSPP. Takáto povinnosť žalobcovi vyplývala priamo zo zákona ako
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na skutočnosť, či žalobca
poskytoval zdravotnícku starostlivosť v štátnom alebo neštátnom zdravotníckom
zariadení.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca
a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
a rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil.
Namietal, že v rozhodnom období zmluvu na výkon LSPP so zdravotnou
poisťovňou v danom obvode uzatvoril len MUDr. R. (ďalej len „prevádzkovateľ
LSPP“), ktorý vykonával LSPP na základe povolenia ako podnikateľskú činnosť,
a preto mal byť personálne a vecne spôsobilý zabezpečovať rozsah a druh
zdravotnej starostlivosti, ktorú poskytoval.
Tvrdil, že žalobca v tomto období nemal povolenie na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti v stanici LSPP, a preto ani nemohol mať v tomto rozsahu so zdravotnou
poisťovňou uzatvorenú zmluvu. Pre ekonomickú nevýhodnosť neuzavrel zmluvu ani
s prevádzkovateľom LSPP, ako súkromným podnikateľským subjektom. Žalovaný ho
preto nemohol nútiť, aby pracoval zadarmo pre prevádzkovateľa LSPP a nastupoval
do LSPP na základe jeho pokynov.
Namietal, že takýto postup bol v rozpore s čl. 4 Dohovoru Medzinárodnej
organizácie práce č. 29 o nútenej alebo povinnej práci, pretože tento článok hovorí
o zákaze nútiť vykonávať činnosť v prospech súkromného subjektu, aj keď napĺňa
verejnoprospešný účel.
Ďalej namietal, že žalobca bol viazaný len pokynmi lekára samosprávneho
kraja podľa § 18 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti a nie pokynmi
prevádzkovateľa LSPP, že žalobca napriek tomu, že nenastupoval do LSPP bol
pripravený pri náhlom ochorení alebo zhoršení zdravotného stavu svojich pacientov
potrebnú zdravotnú starostlivosť poskytnúť aj mimo riadnej prevádzky svojho
zdravotníckeho zariadenia a že pokuta mu nebola udelená za to, že neposkytoval
LSPP, ale za to, že nenastúpil do služieb LSPP k prevádzkovateľovi LSPP, teda
inému držiteľovi povolenia.
Poukázal tiež na skutočnosť, že žalovaný v rozhodnutí neuviedol, za ktoré
konkrétne porušenie zákona mu je pokuta uložená a zopakoval námietky, týkajúce
sa pochybení v procesnom postupe žalovaného, ktoré namietal už v žalobe.
Žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako
vecne správny. Tvrdil, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré by mohli mať za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia krajského súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 250ja v spojení
s § 246c OSP/ preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné
vyhovieť.
Podľa § 2 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti je zdravotná starostlivosť
starostlivosťou o ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia fyzickej osoby (ďalej len
"osoba"), ktorú poskytuje zdravotnícky pracovník (§ 54 ods. 3); poskytuje sa v zdraví,
v chorobe, v tehotenstve, pri pôrode a v šestonedelí.
Podľa § 17 ods. 1 a 2 citovaného zákona zdravotná starostlivosť sa poskytuje
ambulantne alebo ústavne formou primárnej, sekundárnej a následnej zdravotnej
starostlivosti v štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadeniach.
Ambulantná starostlivosť sa poskytuje v ambulanciách, formou návštevnej
služby, ďalej v rámci lekárskej služby prvej pomoci a rýchlej zdravotnej pomoci, a to
aj v byte chorého alebo na inom mieste, na ktorom treba pacientovi poskytnúť túto
starostlivosť.
Podľa § 18 ods. 1 a 3 zákona o zdravotníckej starostlivosti primárna zdravotná
starostlivosť je základná ambulantná preventívna a liečebná starostlivosť vrátane
sprostredkovania ďalšej odbornej, ambulantnej a ústavnej starostlivosti, návštevnej
služby, lekárskej služby prvej pomoci a rýchlej zdravotnej pomoci. Poskytujú ju
praktickí lekári pre dospelých, praktickí lekári pre deti a dorast, dorastoví lekári,
gynekológovia, zubní lekári a ďalší príslušní zdravotnícki pracovníci.
Lekárska služba prvej pomoci je zdravotná starostlivosť pri náhlom ochorení,
zhoršení zdravotného stavu alebo pri ohrození života, ktoré vzniklo v čase mimo
riadnej prevádzky zdravotníckeho zariadenia. Lekársku službu prvej pomoci sú
povinné vykonávať zmluvné zdravotnícke zariadenia primárnej zdravotnej
starostlivosti podľa pokynov lekára samosprávneho kraja.
Podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona o zdravotníckej starostlivosti zdravotnícke
zariadenie je povinné poskytovať zdravotnú starostlivosť podľa ustanovení tohto
zákona.
Podľa § 54 ods. 1 zákona o zdravotníckej starostlivosti zdravotnú starostlivosť
poskytujú zdravotnícki pracovníci.
Podľa § 74 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotníckej starostlivosti Ministerstvo
zdravotníctva ako ústredný orgán štátnej správy na úseku zdravotníctva v rámci
svojej pôsobnosti odborne usmerňuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Podrobnosti o pravidlách zabezpečenia poskytovania LSPP, vrátane možnosti
štátneho krajského resp. okresného lekára poveriť štátne alebo neštátne
zdravotnícke zariadenie poskytujúce primárnu zdravotnú starostlivosť poskytovaním
LSPP, upravovalo Odborné usmernenie č. 30 o lekárskej službe prvej pomoci
z 1. júna 1998.
Podľa § 76 ods. 1 písm. e) zákona o zdravotníckej starostlivosti štátnu správu
na úseku zdravotníctva v samosprávnom kraji ako prenesený výkon štátnej správy
vykonáva samosprávny kraj. Na vykonávaní úloh preneseného výkonu štátnej správy
sa v samosprávnom kraji podieľa lekár samosprávneho kraja, ktorý vykonáva štátny
dozor, vydáva záväzné opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone
štátneho dozoru a ukladá pokuty za porušenie povinností ustanovených týmto
zákonom a osobitnými predpismi upravujúcimi výkon zdravotníckeho povolania.
Zo spisov odboru zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja číslo
2004/00093-06, že žalobca bol poskytovateľom zdravotnej starostlivosti ako
prevádzkovateľ neštátneho zdravotníckeho zariadenia – ambulancie pre dospelých
v R..
Žilinský samosprávny kraj podaním z 15. januára 2004 upozornil žalobcu na
povinnosť vykonávať SSP s poučením, že mu môže byť uložená sankcia podľa § 70
v spojení s § 33 ods. 8 Zákona o zdravotnej starostlivosti. Toto podanie bolo
žalobcovi doručené 26. januára 2004.
Žilinský samosprávny kraj ako správny orgán prvého stupňa následne listom
z 11. februára 2004 oznámil žalobcovi, že proti nemu začal správne konanie pre
nenastúpenie do služieb LSPP.
V spise sa nenachádza oznámenie MUDr. J. R., prevádzkovateľa stanice
LSPP na Poliklinike v R. o porušení právnej povinnosti žalobu, rozpis služieb
s dokladom, že žalobca bol oboznámený s termínom LSPP, ani doklad o tom, že do
služby nenastúpil, prípadne ospravedlnenie jeho nenastúpenia
do pohotovostnej služby alebo zistenie dôvodov, pre ktoré sa tak stalo.
Žiadne iné dôkazy, na preukázanie skutku, za ktorý bola žalobcovi uložená
pokuta, sa v spise nenachádzajú.
V spise sa nenachádzajú doklady, ktoré svedčia o tom, na ktorý deň bol
žalobcovi určený deň pohotovostnej služby, či bol s termínom pohotovostnej služby
žalobca oboznámený, nebolo zistené a v spise doložené, v ktorý deň konkrétne
po upozornení na následky nenastúpenia do služby nenastúpil do LSPP, ani nebol
zistený dôvod, pre ktorý sa tak stalo.
Z rozhodnutí o uložení pokuty nevyplýva presné vymedzenie skutku, za ktorý
mu bola uložená sankcia, hoci v konaniach o administratívnych deliktoch (ktorým je
aj konanie o uložení sankcie za porušenie povinností podľa zákona o zdravotnej
starostlivosti) musí byť vo výroku rozhodnutia uvedený skutok s jeho právnou
kvalifikáciou a nielen výška uloženej sankcie. Popis skutku, za ktorý bola sankcia
uložená len v odôvodnení rozhodnutia (ktoré naviac nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní a nevyplýva ani z obsahu spisov) nie je postačujúci.
Len z obsahu rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že žalobca od začiatku
roku 2004 nenastúpil do LSPP podľa rozpisu služieb, ktorý vypracoval MUDr. J. R.,
prevádzkovateľ LSPP v R. a že službu nevykonával ani po upozornení vedúceho
odboru Žilinského samosprávneho kraja z 15. januára 2004.
Keďže z obsahu vykonaného dokazovania nemožno zistiť, za ktoré konkrétne
nenastúpenie do LSPP bol žalobca postihnutý uložením sankcie a nebolo
preukázané, že by správny orgán vykonal dokazovanie, ktorým bolo preukázané
porušenie právnej povinnosti zo strany žalobcu, nebol konkretizovaný čas, kedy
k takémuto porušeniu povinností zo strany žalobcu došlo a ani správny orgán
neskúmal zavinenie žalobcu a existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením
právnej povinnosti a nenastúpením do služby, nemožno považovať rozhodnutie
správneho orgánu za zákonné.
Obsah výroku rozhodnutia nezodpovedá obsahu spisov a jeho právne závery
tiež nie sú dostatočne zdôvodnené.
Odvolací súd preto považuje za predčasné závery súdu prvého stupňa
o primeranosti podmienok poskytovania úhrady za LSPP lekárom neštátnych
zdravotníckych zariadení, ktoré boli predmetom dohody, uzatvorenej medzi
prevádzkovateľom LSPP a jej poskytovateľom podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka, hoci aj odvolací súd zastáva právny názor, že jej neuzavretie nemôže ísť
na úkor práv poistencov v danom zdravotníckom obvode a nemôže byť dôvodom na
to, aby lekár, ktorý je povinný poskytovať LSPP z tohto dôvodu do LSPP nenastúpil.
Treba tiež pripomenúť, že žalovaný neskúmal, či neuplynula lehota na
uloženie sankcie žalobcovi a rovnako nezisťoval, či v dôsledku zmeny zákona
o zdravotnej starostlivosti, ku ktorej došlo zákonom č. 576/2004 Z.z. s účinnosťou
od 1. januára 2005 (teda pred právoplatným rozhodnutím o veci), nezanikla trestnosť
skutku, za ktorý bola sankcia uložená, lebo aj v konaní o priestupkoch platí zásada
trestného práva, podľa ktorej nemožno potrestať fyzickú osobu za skutok, ktorý
v čase rozhodovania nemal za následok porušenie povinností, ani nemožno uložiť
sankciu, ktorá je vyššia, ako bola sankcia v čase spáchania skutku, alebo sankciu,
ktorá je vyššia, ako sankcia v čase rozhodovania o treste za priestupok. Táto zásada
platí aj v prípade, ak sa konania, začaté podľa doterajších predpisov, majú podľa
nich aj skončiť.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobcu
považoval za dôvodné a napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne
nesprávny podľa § 250ja ods. 4 OSP zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 OSP
a úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal, lebo právny zástupca žalobcu
v lehote podľa § 151 ods. 2 OSP nevyčíslil a iné trovy konania žalobcovi zo spisu
nevyplývajú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. mája 2008
JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová