Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžso/8/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD.

a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci žalobcu MUDr. P. B., bytom v Ž.,

zastúpeného JUDr. O. Š., advokátom v B., proti žalovanému Ministerstvu

zdravotníctva Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave ul. Limbová č.2,

o pokutu za porušenie povinnosti pri výkone zdravotníckej starostlivosti, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 8. novembra 2007, č. k. 1S

167/05-67, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 8. novembra 2007, č. k. -67 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného

z 20. apríla 2005 číslo 13234-1/2005-SP z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 8. novembra 2007, č. k. -67,

zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného

z 20. apríla 2005 č. 13234-1/2005-SP o uložení pokuty vo výške 5 000 Sk za to, že

v januári 2004 nenastúpil do lekárskej služby prvej pomoci (ďalej len „LSPP“).

Krajský súd sa stotožnil s právnym záverom žalovaného, že § 18 a § 26

o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), ktoré v rozhodnom čase upravovali

povinnosti zdravotníckeho zariadenia pri výkone zdravotnej starostlivosti, ukladali

zdravotníckemu zariadeniu povinnosť vykonávať LSPP. Aj keď žalobca neuzavrel

zmluvu s prevádzkovateľom stanice LSPP, neznamená to, že nemal povinnosť

nastúpiť do LSPP. Takáto povinnosť žalobcovi vyplývala priamo zo zákona ako

poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na skutočnosť, či žalobca

poskytoval zdravotnícku starostlivosť v štátnom alebo neštátnom zdravotníckom

zariadení.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca

a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil

a rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil.

Namietal, že v rozhodnom období zmluvu na výkon LSPP so zdravotnou

poisťovňou v danom obvode uzatvoril len MUDr. R. (ďalej len „prevádzkovateľ

LSPP“), ktorý vykonával LSPP na základe povolenia ako podnikateľskú činnosť,

a preto mal byť personálne a vecne spôsobilý zabezpečovať rozsah a druh

zdravotnej starostlivosti, ktorú poskytoval.

Tvrdil, že žalobca v tomto období nemal povolenie na poskytovanie zdravotnej

starostlivosti v stanici LSPP, a preto ani nemohol mať v tomto rozsahu so zdravotnou

poisťovňou uzatvorenú zmluvu. Pre ekonomickú nevýhodnosť neuzavrel zmluvu ani

s prevádzkovateľom LSPP, ako súkromným podnikateľským subjektom. Žalovaný ho

preto nemohol nútiť, aby pracoval zadarmo pre prevádzkovateľa LSPP a nastupoval

do LSPP na základe jeho pokynov.

Namietal, že takýto postup bol v rozpore s čl. 4 Dohovoru Medzinárodnej

organizácie práce č. 29 o nútenej alebo povinnej práci, pretože tento článok hovorí

o zákaze nútiť vykonávať činnosť v prospech súkromného subjektu, aj keď napĺňa

verejnoprospešný účel.

Ďalej namietal, že žalobca bol viazaný len pokynmi lekára samosprávneho

kraja podľa § 18 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti a nie pokynmi

prevádzkovateľa LSPP, že žalobca napriek tomu, že nenastupoval do LSPP bol

pripravený pri náhlom ochorení alebo zhoršení zdravotného stavu svojich pacientov

potrebnú zdravotnú starostlivosť poskytnúť aj mimo riadnej prevádzky svojho

zdravotníckeho zariadenia a že pokuta mu nebola udelená za to, že neposkytoval

LSPP, ale za to, že nenastúpil do služieb LSPP k prevádzkovateľovi LSPP, teda

inému držiteľovi povolenia.

Poukázal tiež na skutočnosť, že žalovaný v rozhodnutí neuviedol, za ktoré

konkrétne porušenie zákona mu je pokuta uložená a zopakoval námietky, týkajúce

sa pochybení v procesnom postupe žalovaného, ktoré namietal už v žalobe.

Žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako

vecne správny. Tvrdil, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy,

ktoré by mohli mať za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia krajského súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 250ja v spojení

s / preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,

ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné

vyhovieť.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti je zdravotná starostlivosť

starostlivosťou o ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia fyzickej osoby (ďalej len

"osoba"), ktorú poskytuje zdravotnícky pracovník (§ 54 ods. 3); poskytuje sa v zdraví,

v chorobe, v tehotenstve, pri pôrode a v šestonedelí.

Podľa § 17 ods. 1 a 2 citovaného zákona zdravotná starostlivosť sa poskytuje

ambulantne alebo ústavne formou primárnej, sekundárnej a následnej zdravotnej

starostlivosti v štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadeniach.

Ambulantná starostlivosť sa poskytuje v ambulanciách, formou návštevnej

služby, ďalej v rámci lekárskej služby prvej pomoci a rýchlej zdravotnej pomoci, a to

aj v byte chorého alebo na inom mieste, na ktorom treba pacientovi poskytnúť túto

starostlivosť.

Podľa § 18 ods. 1 a 3 zákona o zdravotníckej starostlivosti primárna zdravotná

starostlivosť je základná ambulantná preventívna a liečebná starostlivosť vrátane

sprostredkovania ďalšej odbornej, ambulantnej a ústavnej starostlivosti, návštevnej

služby, lekárskej služby prvej pomoci a rýchlej zdravotnej pomoci. Poskytujú ju

praktickí lekári pre dospelých, praktickí lekári pre deti a dorast, dorastoví lekári,

gynekológovia, zubní lekári a ďalší príslušní zdravotnícki pracovníci.

Lekárska služba prvej pomoci je zdravotná starostlivosť pri náhlom ochorení,

zhoršení zdravotného stavu alebo pri ohrození života, ktoré vzniklo v čase mimo

riadnej prevádzky zdravotníckeho zariadenia. Lekársku službu prvej pomoci sú

povinné vykonávať zmluvné zdravotnícke zariadenia primárnej zdravotnej

starostlivosti podľa pokynov lekára samosprávneho kraja.

Podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona o zdravotníckej starostlivosti zdravotnícke

zariadenie je povinné poskytovať zdravotnú starostlivosť podľa ustanovení tohto

zákona.

Podľa § 54 ods. 1 zákona o zdravotníckej starostlivosti zdravotnú starostlivosť

poskytujú zdravotnícki pracovníci.

Podľa § 74 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotníckej starostlivosti Ministerstvo

zdravotníctva ako ústredný orgán štátnej správy na úseku zdravotníctva v rámci

svojej pôsobnosti odborne usmerňuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Podrobnosti o pravidlách zabezpečenia poskytovania LSPP, vrátane možnosti

štátneho krajského resp. okresného lekára poveriť štátne alebo neštátne

zdravotnícke zariadenie poskytujúce primárnu zdravotnú starostlivosť poskytovaním

LSPP, upravovalo Odborné usmernenie č. 30 o lekárskej službe prvej pomoci

z 1. júna 1998.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e) zákona o zdravotníckej starostlivosti štátnu správu

na úseku zdravotníctva v samosprávnom kraji ako prenesený výkon štátnej správy

vykonáva samosprávny kraj. Na vykonávaní úloh preneseného výkonu štátnej správy

sa v samosprávnom kraji podieľa lekár samosprávneho kraja, ktorý vykonáva štátny

dozor, vydáva záväzné opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone

štátneho dozoru a ukladá pokuty za porušenie povinností ustanovených týmto

zákonom a osobitnými predpismi upravujúcimi výkon zdravotníckeho povolania.

Zo spisov odboru zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja číslo

-06, že žalobca bol poskytovateľom zdravotnej starostlivosti ako

prevádzkovateľ neštátneho zdravotníckeho zariadenia – ambulancie pre dospelých

v R..

Žilinský samosprávny kraj podaním z 15. januára 2004 upozornil žalobcu na

povinnosť vykonávať s poučením, že mu môže byť uložená sankcia podľa

v spojení s § 33 ods. 8 Zákona o zdravotnej starostlivosti. Toto podanie bolo

žalobcovi doručené 26. januára 2004.

Žilinský samosprávny kraj ako správny orgán prvého stupňa následne listom

z 11. februára 2004 oznámil žalobcovi, že proti nemu začal správne konanie pre

nenastúpenie do služieb LSPP.

V spise sa nenachádza oznámenie MUDr. J. R., prevádzkovateľa stanice

LSPP na Poliklinike v R. o porušení právnej povinnosti žalobu, rozpis služieb

s dokladom, že žalobca bol oboznámený s termínom LSPP, ani doklad o tom, že do

služby nenastúpil, prípadne ospravedlnenie jeho nenastúpenia

do pohotovostnej služby alebo zistenie dôvodov, pre ktoré sa tak stalo.

Žiadne iné dôkazy, na preukázanie skutku, za ktorý bola žalobcovi uložená

pokuta, sa v spise nenachádzajú.

V spise sa nenachádzajú doklady, ktoré svedčia o tom, na ktorý deň bol

žalobcovi určený deň pohotovostnej služby, či bol s termínom pohotovostnej služby

žalobca oboznámený, nebolo zistené a v spise doložené, v ktorý deň konkrétne

po upozornení na následky nenastúpenia do služby nenastúpil do LSPP, ani nebol

zistený dôvod, pre ktorý sa tak stalo.

Z rozhodnutí o uložení pokuty nevyplýva presné vymedzenie skutku, za ktorý

mu bola uložená sankcia, hoci v konaniach o administratívnych deliktoch (ktorým je

aj konanie o uložení sankcie za porušenie povinností podľa zákona o zdravotnej

starostlivosti) musí byť vo výroku rozhodnutia uvedený skutok s jeho právnou

kvalifikáciou a nielen výška uloženej sankcie. Popis skutku, za ktorý bola sankcia

uložená len v odôvodnení rozhodnutia (ktoré naviac nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní a nevyplýva ani z obsahu spisov) nie je postačujúci.

Len z obsahu rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že žalobca od začiatku

roku 2004 nenastúpil do LSPP podľa rozpisu služieb, ktorý vypracoval MUDr. J. R.,

prevádzkovateľ LSPP v R. a že službu nevykonával ani po upozornení vedúceho

odboru Žilinského samosprávneho kraja z 15. januára 2004.

Keďže z obsahu vykonaného dokazovania nemožno zistiť, za ktoré konkrétne

nenastúpenie do LSPP bol žalobca postihnutý uložením sankcie a nebolo

preukázané, že by správny orgán vykonal dokazovanie, ktorým bolo preukázané

porušenie právnej povinnosti zo strany žalobcu, nebol konkretizovaný čas, kedy

k takémuto porušeniu povinností zo strany žalobcu došlo a ani správny orgán

neskúmal zavinenie žalobcu a existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením

právnej povinnosti a nenastúpením do služby, nemožno považovať rozhodnutie

správneho orgánu za zákonné.

Obsah výroku rozhodnutia nezodpovedá obsahu spisov a jeho právne závery

tiež nie sú dostatočne zdôvodnené.

Odvolací súd preto považuje za predčasné závery súdu prvého stupňa

o primeranosti podmienok poskytovania úhrady za LSPP lekárom neštátnych

zdravotníckych zariadení, ktoré boli predmetom dohody, uzatvorenej medzi

prevádzkovateľom LSPP a jej poskytovateľom podľa § 269 ods. 2 Obchodného

zákonníka, hoci aj odvolací súd zastáva právny názor, že jej neuzavretie nemôže ísť

na úkor práv poistencov v danom zdravotníckom obvode a nemôže byť dôvodom na

to, aby lekár, ktorý je povinný poskytovať LSPP z tohto dôvodu do LSPP nenastúpil.

Treba tiež pripomenúť, že žalovaný neskúmal, či neuplynula lehota na

uloženie sankcie žalobcovi a rovnako nezisťoval, či v dôsledku zmeny zákona

o zdravotnej starostlivosti, ku ktorej došlo s účinnosťou

od 1. januára 2005 (teda pred právoplatným rozhodnutím o veci), nezanikla trestnosť

skutku, za ktorý bola sankcia uložená, lebo aj v konaní o priestupkoch platí zásada

trestného práva, podľa ktorej nemožno potrestať fyzickú osobu za skutok, ktorý

v čase rozhodovania nemal za následok porušenie povinností, ani nemožno uložiť

sankciu, ktorá je vyššia, ako bola sankcia v čase spáchania skutku, alebo sankciu,

ktorá je vyššia, ako sankcia v čase rozhodovania o treste za priestupok. Táto zásada

platí aj v prípade, ak sa konania, začaté podľa doterajších predpisov, majú podľa

nich aj skončiť.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobcu

považoval za dôvodné a napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne

nesprávny podľa zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie

žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa

a úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal, lebo právny zástupca žalobcu

v lehote podľa nevyčíslil a iné trovy konania žalobcovi zo spisu

nevyplývajú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. mája 2008

JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová