Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sdo/13/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedkyne senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členov senátu JUDr. Idy Hanzelovej, JUDr. Evy

Babiakovej, CSc., JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci

navrhovateľa I., bývajúceho vo V., S. X. č. 72/1, proti odporkyni S. v Bratislave,

U.. X. č. 8, o invalidný dôchodok a iné, na dovolanie odporkyne

proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. novembra 2006 č. k.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne z a m i e t a.

Účastníci nemajú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 6. decembra 2005 č. k.

-15 potvrdil rozhodnutie odporkyne z 9. júna 2005 číslo X., ktorým

odporkyňa zvýšila starobný dôchodok navrhovateľa na sumu 9 035 Sk mesačne

s účinnosťou od 14. júla 2005 s odôvodnením, že invalidný dôchodok navrhovateľa

sa podľa o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ktorý mu už bol v minulosti

priznaný považuje za starobný dôchodok.

Navrhovateľ podal proti tomuto rozsudku odvolanie, v ktorom namietal, že

rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne a žiadal ho zrušiť.

Odporkyňa žiadala napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudkom

z 8. novembra 2006 č. k. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že

napadnuté rozhodnutie odporkyne z 9. júna 2005 číslo X. zrušil, lebo podľa jeho

názoru nárok navrhovateľa na invalidný dôchodok nezanikol právnou skutočnosťou,

ktorá nastala účinnosťou článku I. bod 66 V zmysle tohto

zákonného ustanovenia sa invalidný dôchodok navrhovateľa

od 1. januára 2005 zo zákona považuje za starobný dôchodok vo výške, v akej

patrila 31. decembra 2004.

Vo včas podanom dovolaní proti tomuto rozsudku namietala odporkyňa, že

odvolací súd rozhodol nesprávne, lebo nerešpektoval skutočnosť, že invalidný

dôchodok navrhovateľa sa zmenil od 1. januára 2005 na starobný dôchodok

so všetkými právnymi následkami, ktoré sú s touto zmenou spojené. Domáhala sa

preto zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na nové rozhodnutie

odvolaciemu súdu.

Navrhovateľ žiadal dovolanie odporkyne zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 250s ods. 2

) prejednal vec bez pojednávania (

) a dospel k záveru, že dovolaniu odporkyne

nemožno vyhovieť.

Zo spisov vyplýva, že odporkyňa priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok

rozhodnutím z 31. mája 2000 číslo X. vo výške 5 954 Sk mesačne s účinnosťou od

13. júna 2000 a 31. decembra 2004 mu bol po zákonných úpravách vyplácaný tento

dôchodok vo výške 7718 Sk mesačne. Rozhodnutím z 9. júna 2005 číslo X.

odporkyňa oznámila navrhovateľovi, že s účinnosťou od 1. januára 2005 sa jeho

invalidný dôchodok považuje podľa § 263 ods. 9 zákona o sociálnom poistení za

starobný dôchodok vo výške, v akej patril do 31. 12. 2004 a súčasne takýto jeho

starobný dôchodok zvýšila podľa § 293e ods. 2 písm. c/ zákona o sociálnom poistení

na sumu 9 035 Sk mesačne s účinnosťou

od 14. júla 2005.

Z dávkového spisu tiež vyplýva, že navrhovateľ splnil podmienky nároku

na starobný dôchodok ešte pred 1. januárom 2005, ale svoju žiadosť o priznanie

starobného dôchodku vzal späť, hoci aj pred týmto dňom by bol jeho starobný

dôchodok vyšší, ako bol jeho invalidný dôchodok. Len pre úplnosť dovolací súd

pripomína, že odporkyňa mohla z vyjadrení navrhovateľa vyvodiť, že navrhovateľ

vzal späť svoju žiadosť o starobný dôchodok z obavy, že jeho priznaním by stratil

nárok na plnenia, podmienené jeho invaliditou, prípadne zánikom nároku na invalidný

dôchodok.

Pri rešpektovaní zásady slušného zaobchádzania mohla odporkyňa

navrhovateľa poučiť, že invalidita a invalidný dôchodok nie sú totožné právne termíny

a takéto vysvetlenie mohlo prípadne mať za následok iné rozhodnutie navrhovateľa

na späťvzatie jeho žiadosti o starobný dôchodok.

Bez ohľadu na túto skutočnosť však dovolací súd zhodne so súdom prvého

stupňa konštatoval, že navrhovateľ mal pred 1. januárom 2005 nárok na invalidný

dôchodok a jeho výplatu. Dôvody, uvedené v § 113 ods. 2 a § 110 ods. 1 zákona

o sociálnom poistení, ktoré majú za následok zánik nároku na invalidný dôchodok

nenastali, hoci zánik nároku navrhovateľa na invalidný dôchodok mohol nastať len

z uvedených zákonných dôvodov.

Aj keď navrhovateľ pred dňom 1. januára 2004 dovŕšil vek 60 rokov a mal

nárok na invalidný dôchodok nedošlo k zmene jeho invalidného dôchodku

na starobný dôchodok. Hoci sa na neho vzťahuje § 263 ods. 9 zákona o sociálnom

poistení, podľa ktorého sa jeho invalidný dôchodok od 1. januára 2005 považuje

za starobný dôchodok, neznamená to, že sa invalidný dôchodok navrhovateľa zmenil

na starobný dôchodok. V prípade, keby k takejto zmene došlo, musela by odporkyňa

určiť s účinnosťou od 1. januára 2005 starobný dôchodok navrhovateľa spôsobom,

ktorý predpokladá zákon o sociálnom poistení. Takýto postup však v žiadnom

ustanovení zákona o sociálnom poistení nie je upravený, a ani samotná odporkyňa

starobný dôchodok navrhovateľa samostatne neurčovala. Nemohla preto uzavrieť, že

s účinnosťou od 1. januára 2005 má navrhovateľ nárok na starobný dôchodok

vo výške predchádzajúceho invalidného dôchodku., lebo invalidný dôchodok

navrhovateľa sa na starobný dôchodok nezmenil, iba sa za takýto dôchodok

považuje.

Zmyslom uvedenej úpravy bolo preto bezpochyby len vyriešenie zdrojov

financovania invalidných dôchodkov zo základného fondu starobného poistenia.

Odlišný výklad § 263 ods. 9 zákona o sociálnom poistení by potom mohol

znamenať, že občania, ktorí mali nárok na čiastočný invalidný dôchodok, považovaný

od 1. januára 2004 za invalidný dôchodok, by nemohli získať nárok na starobný

dôchodok, hoci by ich starobný dôchodok mohol byť vyšší ako invalidný dôchodok,

za ktorý sa považuje ich čiastočný invalidný dôchodok.

Uvedené skutočnosti majú preto len taký následok, že pri súčasnom použití

§ 263 ods. 12 zákona o sociálnom poistení sa invalidný dôchodok podľa § 263

ods. 9 uvedeného zákona, považovaný po 1. januári 2004 za starobný dôchodok,

vypláca po tomto dni zo základného fondu starobného poistenia, nemení sa však

na dôchodok starobný.

Tvrdenie odporkyne, že v prípade, ak bol navrhovateľovi priznaný invalidný

dôchodok pred 1. januárom 2005 a ak navrhovateľ pred 1. januárom 2004 dosiahol

vek 60 rokov, jeho invalidný dôchodok sa považuje za starobný dôchodok, nemohol

preto ani dovolací súd akceptovať so všetkými dôsledkami, ktoré z neho odporkyňa

vyvodila.

Navrhovateľ preto aj naďalej splňuje podmienky nároku na invalidný dôchodok

a jeho výplatu, aj keď zdrojom výplaty jeho invalidného dôchodku sa stal základný

fond starobného poistenia, pre potreby ktorého sa invalidný dôchodok navrhovateľa

považuje za starobný dôchodok.

Žiadne iné právne dôsledky na invalidný dôchodok, vyplývajúce zo znenia

§ 263 ods. 9 zákona o sociálnom poistení pre navrhovateľa nenastali.

Aj v prípade, ak by odporkyňu znova požiadal o priznanie starobného

dôchodku, musela by odporkyňa o jeho nároku na starobný dôchodok znova

rozhodnúť a musela by sa riadiť aj ustanoveniami zákona o sociálnom poistení

o súbehu nároku na starobný a invalidný dôchodok.

Podľa § 263 ods. 9 invalidný dôchodok uvedený v odseku 1, ktorého

poberateľ pred 1. januárom 2004 dovŕšil vek najmenej 60 rokov, ak ide o muža,

alebo vek najmenej 57 rokov, ak ide o ženu, sa považuje od 1. januára 2005

za starobný dôchodok.

Podľa § 263 ods. 12 zákona o sociálnom poistení invalidný dôchodok uvedený

v odseku 9 sa vypláca po 31. decembri 2004 zo základného fondu starobného

poistenia. Zo základného fondu starobného poistenia sa vypláca aj vdovský

dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok po poberateľovi invalidného

dôchodku uvedeného v prvej vete.

Znenie § 263 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, ani žiadne iné ustanovenia

zákona o sociálnom poistení neupravuje zánik nároku na invalidný dôchodok

z dôvodu dosiahnutia veku, potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok

(resp. zánik nároku na invalidný dôchodok u toho dôchodcu, ktorý

pred 1. januárom 2004 dovŕši 60 rokov veku, ak ide o muža) a ani nebráni

dôchodcovi, ktorý poberá takýto invalidný dôchodok, aby požiadal o prípadný vyšší

starobný dôchodok, ani nebráni zvýšeniu takéhoto dôchodku.

Vzhľadom na uvedené aj dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie

odporkyne nie je v súlade so zákonom a odporkyňa rozhodla nesprávne, keď

zvyšovala starobný dôchodok navrhovateľa, ktorý navrhovateľovi nebol ešte

priznaný.

Z uvedeného dôvodu nemožno odvolaciemu súdu vytýkať, keď preskúmavané

rozhodnutie odporkyne nepovažoval za vecne správne a zrušil ho z dôvodu

nesprávneho právneho názoru ktorým sa v rozhodovaní riadila odporkyňa.

Za takýchto okolností nemožno odvolaciemu sudu vytýkať, keď zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa a preskúmavané rozhodnutie odporkyne

z 9. júna 2005 číslo X. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Dovolací súd preto musel dovolanie odporkyne, podané proti rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. novembra 2006 č. k.

zamietnuť podľa .

V dovolacom konaní navrhovateľovi trovy nevznikli a odporkyňa v konaní

úspech nemala, preto účastníci nemajú nárok na náhradu trov dovolacieho konania

( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. apríla 2008

JUDr. Elena Z á v a d s k á, v. r.

predsedkyňa senátu

Za správnosť vyhotovenia :