Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
34c/378327.b8956f.pdf
PDF · 104.86 KB
No categories available
1Sdo/36/2006
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 Sdo 36/2006
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedkyne senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členov senátu, JUDr. Idy Hanzelovej, JUDr. Jozefa
Hargaša, Anny Žákovej a JUDr. Evy Babiakovej CSc., v právnej veci navrhovateľa
Š., obyvateľa v P., U.. I. č. 14/2, zastúpeného
JUDr. J., advokátom v P. U.. Ľ. č. 3, proti odporkyni S. v B., U.. X.. A. č. 8,
o invalidný dôchodok, na dovolanie odporkyne proti rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 25. apríla 2006 sp. zn. 1 So 86/2005, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne z a m i e t a.
Účastníci nemajú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 13. mája 2005 č. k. 12 Sd 69/2005-15
potvrdil rozhodnutie odporkyne z 20. augusta 2004 číslo X., ktorým s účinnosťou od
2. septembra 2004 podľa § 71 ods. 1, § 112 ods. 2 v spojení
s § 263 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) odňala navrhovateľovi invalidný dôchodok,
lebo nesplňuje zdravotnú podmienku trvania nároku na túto dávku, keď pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné
postihnutie považoval posudkový lekár odporkyne uvoľnenie väzivového aparátu
pravého kolena, vyžadujúce spevnenie podporným aparátom podľa kapitoly XV,
oddiel G, položka č. 49 písm. c prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.
Navrhovateľ podal proti tomuto rozsudku odvolanie, v ktorom namietal, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne a žiadal ho zrušiť.
Odporkyňa žiadala napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudkom
z 25. apríla 2006 sp. zn. 1 So 86/2005 rozsudok súdu prvého stupňa z 13.mája 2005
č. k. 12 Sd 69/2005-15 zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne z 20. augusta 2004
číslo X. zrušil, lebo podľa jeho názoru došlo k odňatiu invalidného dôchodku (za ktorý
sa od 1. januára 2004 považuje čiastočný invalidný dôchodok) navrhovateľa bez
toho, aby bolo dostatočným spôsobom zistené, či navrhovateľov pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je skutočne nižší, ako v čase priznania invalidného
dôchodku (vtedy čiastočného invalidného dôchodku).
Vo včas podanom dovolaní proti tomuto rozsudku namietala odporkyňa, že
odvolací súd rozhodol nesprávne, lebo námietky navrhovateľa ohľadom jeho
zdravotného stavu boli riadne posúdené a posudkový záver o jeho dlhodobo
nepriaznivom zdravotnom stave zodpovedá obsahu Prílohy č. 4 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Domáhala sa preto zrušenia
druhostupňového rozsudku a vrátenia veci na nové rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Navrhovateľ žiadal dovolanie odporkyne zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 250s ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku) prejednal vec bez pojednávania (§ 243a ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že dovolaniu odporkyne
nemožno vyhovieť.
Zo spisov vyplýva, že odporkyňa odňala navrhovateľovi invalidný dôchodok
s odôvodnením, že podmienky pre poberanie dávky sa zmenili, lebo podľa § 71
zákona o sociálnom poistení od 2. septembra 2004 je miera poklesu jeho schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť len 30 %, teda menej ako 40%.
Z písomného vyhotovenia rozhodnutia odporkyne nemožno zistiť, ktoré
vyšetrenia a ktoré závery posudkového lekára boli podkladom pre rozhodnutie
odporkyne, lebo posudok posudkového lekára v Prievidzi, ktorý bol podkladom jej
rozhodnutia neoznačila spôsobom, ktorým by bolo možné ho identifikovať.
Z rozhodnutia preto nemožno zistiť, aké dôkazy boli podkladom rozhodnutia, ani
akými závermi sa pri posudzovaní dôkazov odporkyňa riadila.
V pripojenom dávkovom spise navrhovateľa sa nachádzajú posudky
MUDr. M., posudkovej lekárky sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky
v Prievidzi z 20. júla 2004 a z 8. novembra 2004, z ktorých vyplýva, že rozhodujúcim
zdravotným postihnutím navrhovateľa je posttraumatická anteriomediálna instabilita I.
stupňa podľa kapitoly XV, oddiel G, položka 49 písm. c. prílohy č. 4 zákona
o sociálnom poistení. Posudková lekárka ešte zistila jeho ďalšie zdravotné
postihnutia, ale bližšie nevysvetlila, prečo za rozhodujúce ochorenie považuje práve
posttraumatickú anteriomediálnu instabilitu I. stupňa, vyjadrenú mierou poklesu
vykonávať zárobkovú činnosť o 30 %.
Rovnaký záver obsahuje aj posudok MUDr. J., posudkového lekára
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Banskej Bystrici z 2.
marca 2005.
Napriek skutočnosti, že posudkoví lekári na základe odborných vyšetrení
navrhovateľa, a to vyšetrenia pred posudkovým lekárom, vyšetrenia neurologického
a ortopedického dospeli k zhodným záverom o zdravotných postihnutiach
navrhovateľa a o ich vplyve na pokles schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú
činnosť, nemožno z rozhodnutia odporkyne zistiť, aké skutkové a aké právne závery
boli podkladom jej rozhodnutia, lebo len všeobecne odkazuje na skutočnosť, že
navrhovateľ od 20. júla 2004 nie je invalidný, lebo má pokles vykonávať zárobkovú
činnosť o 30 %.
Napriek skutočnosti, že z obsahu posudkov posudkových lekárov
MUDr. J. a MUDr. M. nevyplývajú iné zdravotné postihnutia navrhovateľa, ako boli
uvedené v posudku posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia č. VII Sociálnej
poisťovne, pobočky v Prievidzi so sídlom v Prievidzi z 5. februára 2001, posudky
neobsahujú vysvetlenie, z akého dôvodu spôsobovali tie isté zdravotné postihnutia
navrhovateľa najmenej o jednu tretinu (teda aspoň o 33,3%) pokles jeho schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť odôvodňujúci vtedy čiastočnú invaliditu (považovanú
po 1. januári 2004 za invaliditu), ale rovnaké zdravotné postihnutia mu spôsobujú
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len o 30%. Rozpory v hodnotení
rozsahu zachovanej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v konaní odporkyňa
neodstránila a samotný odkaz
na znenie § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. nedáva dostatočný podklad pre rozhodnutie
odporkyne o odňatí invalidného dôchodku navrhovateľa, ak k zmene jeho
zdravotného stavu nedošlo, a to ani s poukazom na zmenu právneho predpisu.
Tieto procesné pochybenia odporkyne mali za následok, že jej rozhodnutie
nie je dostatočne doložené obsahom vykonaného dokazovania a naviac medzi
rozhodnutím odporkyne a obsahom spisov nemohol navrhovateľ zistiť priamu
príčinnú súvislosť, a ani pri použití zásad logického myslenia z neho nemohol
vyvodiť, ktoré dôkazy boli podkladom pre rozhodnutie odporkyne.
Treba ešte zdôrazniť, že ani závery posudkových orgánov, ktoré posudzovali
zdravotný stav navrhovateľa, a ktoré sa nachádzajú v jej dávkovom spise, nemôže
odporkyňa v súčasnosti použiť na ďalšie zisťovanie zdravotného stavu pre účely
posúdenia invalidity navrhovateľa, lebo s poukazom na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky číslo 460/2006 Z.z zo 7. júna 2006 ustanovenie § 263 ods. 5
zákona o sociálnom poistení stratilo účinnosť a odporkyňa je povinná zdravotný stav
navrhovateľa opätovne posúdiť bez ohľadu na skutočnosť, či rozhodnutie o odňatí
invalidného dôchodku navrhovateľa nadobudlo právoplatnosť, alebo či odporkyňa
o jeho nároku na invalidný dôchodok ďalej koná.
Aj podľa právneho názoru dovolacieho súdu odporkyňa pred rozhodnutím
o nároku na invalidný dôchodok musí znova zistiť, či navrhovateľ nesplňuje
zdravotnú podmienku nároku na invalidný dôchodok, a to v súčasnosti už
s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 460/2006 Z.z.
zo 7. júna 2006.
Na základe uvedených skutočností možno považovať za vecne správne
rozhodnutie odvolacieho súdu z 25. apríla 2006 sp. zn. 1 So 86/2005, ktorý zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa tak, že rozhodnutie odporkyne z 20. augusta 2004
číslo X. zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Dovolací súd preto musel dovolanie odporkyne, podané proti rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. apríla 2006 sp. zn. 1 So 86/2005
zamietnuť podľa § 243b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
V dovolacom konaní navrhovateľovi trovy nevznikli a odporkyňa v konaní
úspech nemala, preto účastníci nemajú nárok na náhradu trov dovolacieho konania
(§ 224 ods. 1 v spojení s § 243b ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. apríla 2008
JUDr. Elena Z á v a d s k á, v. r.
predsedkyňa senátu
Za správnosť vyhotovenia :