Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sdo/36/2006

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedkyne senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členov senátu, JUDr. Idy Hanzelovej, JUDr. Jozefa

Hargaša, Anny Žákovej a JUDr. Evy Babiakovej CSc., v právnej veci navrhovateľa

Š., obyvateľa v P., U.. I. č. 14/2, zastúpeného

JUDr. J., advokátom v P. U.. Ľ. č. 3, proti odporkyni S. v B., U.. X.. A. č. 8,

o invalidný dôchodok, na dovolanie odporkyne proti rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 25. apríla 2006 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne z a m i e t a.

Účastníci nemajú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 13. mája 2005 č. k. -15

potvrdil rozhodnutie odporkyne z 20. augusta 2004 číslo X., ktorým s účinnosťou od

2. septembra 2004 podľa § 71 ods. 1, § 112 ods. 2 v spojení

s o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) odňala navrhovateľovi invalidný dôchodok,

lebo nesplňuje zdravotnú podmienku trvania nároku na túto dávku, keď pre dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné

postihnutie považoval posudkový lekár odporkyne uvoľnenie väzivového aparátu

pravého kolena, vyžadujúce spevnenie podporným aparátom podľa kapitoly XV,

oddiel G, položka č. 49 písm. c prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.

Navrhovateľ podal proti tomuto rozsudku odvolanie, v ktorom namietal, že

rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne a žiadal ho zrušiť.

Odporkyňa žiadala napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudkom

z 25. apríla 2006 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa z 13.mája 2005

č. k. -15 zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne z 20. augusta 2004

číslo X. zrušil, lebo podľa jeho názoru došlo k odňatiu invalidného dôchodku (za ktorý

sa od 1. januára 2004 považuje čiastočný invalidný dôchodok) navrhovateľa bez

toho, aby bolo dostatočným spôsobom zistené, či navrhovateľov pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť je skutočne nižší, ako v čase priznania invalidného

dôchodku (vtedy čiastočného invalidného dôchodku).

Vo včas podanom dovolaní proti tomuto rozsudku namietala odporkyňa, že

odvolací súd rozhodol nesprávne, lebo námietky navrhovateľa ohľadom jeho

zdravotného stavu boli riadne posúdené a posudkový záver o jeho dlhodobo

nepriaznivom zdravotnom stave zodpovedá obsahu Prílohy č. 4 zákona

č. o sociálnom poistení. Domáhala sa preto zrušenia

druhostupňového rozsudku a vrátenia veci na nové rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Navrhovateľ žiadal dovolanie odporkyne zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 250s ods. 2

) prejednal vec bez pojednávania (

) a dospel k záveru, že dovolaniu odporkyne

nemožno vyhovieť.

Zo spisov vyplýva, že odporkyňa odňala navrhovateľovi invalidný dôchodok

s odôvodnením, že podmienky pre poberanie dávky sa zmenili, lebo podľa § 71

zákona o sociálnom poistení od 2. septembra 2004 je miera poklesu jeho schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť len 30 %, teda menej ako 40%.

Z písomného vyhotovenia rozhodnutia odporkyne nemožno zistiť, ktoré

vyšetrenia a ktoré závery posudkového lekára boli podkladom pre rozhodnutie

odporkyne, lebo posudok posudkového lekára v Prievidzi, ktorý bol podkladom jej

rozhodnutia neoznačila spôsobom, ktorým by bolo možné ho identifikovať.

Z rozhodnutia preto nemožno zistiť, aké dôkazy boli podkladom rozhodnutia, ani

akými závermi sa pri posudzovaní dôkazov odporkyňa riadila.

V pripojenom dávkovom spise navrhovateľa sa nachádzajú posudky

MUDr. M., posudkovej lekárky sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky

v Prievidzi z 20. júla 2004 a z 8. novembra 2004, z ktorých vyplýva, že rozhodujúcim

zdravotným postihnutím navrhovateľa je posttraumatická anteriomediálna instabilita I.

stupňa podľa kapitoly XV, oddiel G, položka 49 písm. c. prílohy č. 4 zákona

o sociálnom poistení. Posudková lekárka ešte zistila jeho ďalšie zdravotné

postihnutia, ale bližšie nevysvetlila, prečo za rozhodujúce ochorenie považuje práve

posttraumatickú anteriomediálnu instabilitu I. stupňa, vyjadrenú mierou poklesu

vykonávať zárobkovú činnosť o 30 %.

Rovnaký záver obsahuje aj posudok MUDr. J., posudkového lekára

sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Banskej Bystrici z 2.

marca 2005.

Napriek skutočnosti, že posudkoví lekári na základe odborných vyšetrení

navrhovateľa, a to vyšetrenia pred posudkovým lekárom, vyšetrenia neurologického

a ortopedického dospeli k zhodným záverom o zdravotných postihnutiach

navrhovateľa a o ich vplyve na pokles schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú

činnosť, nemožno z rozhodnutia odporkyne zistiť, aké skutkové a aké právne závery

boli podkladom jej rozhodnutia, lebo len všeobecne odkazuje na skutočnosť, že

navrhovateľ od 20. júla 2004 nie je invalidný, lebo má pokles vykonávať zárobkovú

činnosť o 30 %.

Napriek skutočnosti, že z obsahu posudkov posudkových lekárov

MUDr. J. a MUDr. M. nevyplývajú iné zdravotné postihnutia navrhovateľa, ako boli

uvedené v posudku posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia č. VII Sociálnej

poisťovne, pobočky v Prievidzi so sídlom v Prievidzi z 5. februára 2001, posudky

neobsahujú vysvetlenie, z akého dôvodu spôsobovali tie isté zdravotné postihnutia

navrhovateľa najmenej o jednu tretinu (teda aspoň o 33,3%) pokles jeho schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť odôvodňujúci vtedy čiastočnú invaliditu (považovanú

po 1. januári 2004 za invaliditu), ale rovnaké zdravotné postihnutia mu spôsobujú

pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len o 30%. Rozpory v hodnotení

rozsahu zachovanej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v konaní odporkyňa

neodstránila a samotný odkaz

na znenie nedáva dostatočný podklad pre rozhodnutie

odporkyne o odňatí invalidného dôchodku navrhovateľa, ak k zmene jeho

zdravotného stavu nedošlo, a to ani s poukazom na zmenu právneho predpisu.

Tieto procesné pochybenia odporkyne mali za následok, že jej rozhodnutie

nie je dostatočne doložené obsahom vykonaného dokazovania a naviac medzi

rozhodnutím odporkyne a obsahom spisov nemohol navrhovateľ zistiť priamu

príčinnú súvislosť, a ani pri použití zásad logického myslenia z neho nemohol

vyvodiť, ktoré dôkazy boli podkladom pre rozhodnutie odporkyne.

Treba ešte zdôrazniť, že ani závery posudkových orgánov, ktoré posudzovali

zdravotný stav navrhovateľa, a ktoré sa nachádzajú v jej dávkovom spise, nemôže

odporkyňa v súčasnosti použiť na ďalšie zisťovanie zdravotného stavu pre účely

posúdenia invalidity navrhovateľa, lebo s poukazom na nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky číslo 460/2006 Z.z zo 7. júna 2006 ustanovenie § 263 ods. 5

zákona o sociálnom poistení stratilo účinnosť a odporkyňa je povinná zdravotný stav

navrhovateľa opätovne posúdiť bez ohľadu na skutočnosť, či rozhodnutie o odňatí

invalidného dôchodku navrhovateľa nadobudlo právoplatnosť, alebo či odporkyňa

o jeho nároku na invalidný dôchodok ďalej koná.

Aj podľa právneho názoru dovolacieho súdu odporkyňa pred rozhodnutím

o nároku na invalidný dôchodok musí znova zistiť, či navrhovateľ nesplňuje

zdravotnú podmienku nároku na invalidný dôchodok, a to v súčasnosti už

s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo

zo 7. júna 2006.

Na základe uvedených skutočností možno považovať za vecne správne

rozhodnutie odvolacieho súdu z 25. apríla 2006 sp. zn. , ktorý zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa tak, že rozhodnutie odporkyne z 20. augusta 2004

číslo X. zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Dovolací súd preto musel dovolanie odporkyne, podané proti rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. apríla 2006 sp. zn.

zamietnuť podľa .

V dovolacom konaní navrhovateľovi trovy nevznikli a odporkyňa v konaní

úspech nemala, preto účastníci nemajú nárok na náhradu trov dovolacieho konania

( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. apríla 2008

JUDr. Elena Z á v a d s k á, v. r.

predsedkyňa senátu

Za správnosť vyhotovenia :