Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/2/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ Ľ.J., bývajúceho

v B., L. č. X., 2/ M.J., bývajúcej v B., L. č.X., proti odporcovi JUDr. I.O., bývajúcemu v B.,

J. č.X., o vydanie bezdôvodného obohatenia a uloženie poriadkového opatrenia, ktorá vec

je vedená na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. , na odvolanie odporcu

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 16. apríla 2004, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 16. apríla

2004, sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave uznesením zo 16. apríla 2004 sp. zn. uložil

odporcovi poriadkovú pokutu vo výške 20 000,- Sk, ktorú ho zaviazal zaplatiť na účet

Krajského súdu v Bratislave, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň vyslovil, že

uložená pokuta pripadá štátu. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že v odvolacom konaní uložil odporcovi v zmysle

uvedenej zákonnej úpravy poriadkovú pokutu z dôvodu opakovaných námietok zaujatosti

voči sudcom, ktorým vec pripadla na rozhodnutie v zmysle platného rozvrhu práce toho

ktorého roku, ktoré boli posúdené ako nedôvodné, ako i z dôvodu hrubo urážlivého

a výsmešného podania zo dňa 15.3.2004, znevažujúceho súd. V tomto podaní okrem iného

odporca označil vec prejednávajúcich sudcov za osoby, ktoré sa „snažia jeho osobu obviniť

z podvodu, predstaviť ako debilného kverulanta“, namietajúc aj obsah zápisnice

z pojednávania zo dňa 27.11.2003, ktorej obsah nie je totožný s jeho prednesom, čím bol aj

Najvyšší súd Slovenskej republiky uvedený do omylu a bude musieť o jeho námietke voči

členom senátu znovu rozhodnúť. Odvolací súd pri uložení poriadkovej pokuty zvážil časové

prieťahy konania spôsobené opakovane vznášanými námietkami voči sudcom na súde prvého

stupňa, ako i na odvolacom súde, ktoré neboli posúdené ako opodstatnené a sudcovia, ktorých

sa námietka konkrétne týkala z prejednávania a rozhodovania veci neboli vylúčení. Námietky

zaujatosti boli vznášané účelovo počas celého konania tak, aby vo veci nemohlo byť

rozhodnuté. Sústavným podávaním neoprávnených námietok zaujatosti možno len

konštatovať, že odporca hrubo sťažil postup konania tak, ako predpokladá ustanovenie § 53

V ďalšom odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd podrobne opísal priebeh

konania. Poukázal na to, že konanie na súde prvého stupňa začalo na návrh dňa 9.11.1995

a po podaní návrhu dňa 15.2.1996 vzniesol odporca námietku zaujatosti voči sudkyni

JUDr. V.CH.. Uznesením bývalého Mestského súdu v Bratislave zo dňa 28.6.1996 č.k. 13 Nc

11/96-25 nebola sudkyňa vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Rozsudkom

Okresného súdu Bratislava V zo dňa 3.3.1997 č.k. -42 bol návrh zamietnutý.

Rozsudok bol predložený odvolaciemu súdu z dôvodu odvolania navrhovateľov dňa

31.10.1997 a vec bola podľa rozvrhu práce zapísaná pod sp. zn. , t.j. do senátu

predsedníčky E. T. a členov senátu JUDr. E. Ď. a JUDr. M. M.. Termín pojednávania bol

určený podľa úpravy z 12.11.1997 na deň 9.12.1997, ktoré pojednávanie bolo odročené,

pretože písomným podaním zo 4.12.1997 vzniesol odporca námietku zaujatosti voči všetkým

členom senátu. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 8.1.1998 sp. zn. Nc

120/97 bolo rozhodnuté, že sudcovia senátu 23 Co nie sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci. Dňa 24.2.1998 uznesením č.k. -68 bol rozsudok Okresného

súdu Bratislava V z 3.3.1997 č.k. -42 v napadnutej časti zrušený a vec vrátená na

ďalšie konanie. Vec bola vrátená Okresnému súdu Bratislava V dňa 19.3.1998. Termín

pojednávania bol súdom prvého stupňa určený na deň 16.9.1998. Pojednávanie bolo

odročené, pretože odporca písomným podaním dňa 17.8.1998 požadoval odročenie

pojednávania, pretože vedie spor o ochranu osobnosti proti sudkyni, ktorá vydala zrušujúce

uznesenie a dňa 14.9.1998 vzniesol námietku zaujatosti proti sudkyni JUDr. V.CH.. Vec bola

predložená Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o námietke zaujatosti a pripadla do

senátu 17 Co, t.j. predsedníčky senátu JUDr. A. O. a sudkýň JUDr. V. K. a JUDr. M. R..

Odporca vzniesol námietku zaujatosti dňa 27.10.1998 aj proti sudcom tohto senátu. Najvyšší

súd Slovenskej republiky uznesením z 26.11.1998 sp. zn. týchto sudcov nevylúčil

z prejednávania a rozhodovania veci o vznesenej námietke zaujatosti. Uznesením z 29.1.1999

č.k. -86 nebola sudkyňa JUDr. V. Ch. vylúčená z prejednávania a rozhodovania

veci. Spis bol vrátený dňa 18.2.1999. Súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom dňa 27.3.2000

č.k. -116, proti ktorému podal odporca odvolanie. Vec bola predložená

odvolaciemu súdu dňa 12.10.2000. Písomným podaním z 24.10.2000 vzniesol odporca

námietku zaujatosti sudcov Krajského súdu v Bratislave a žiadal prikázanie veci inému súdu

okrem iného z dôvodu, že vedie spor proti sudkyni E. T.. Zároveň vymenoval sudcov

krajského súdu, ktorí konali v jeho veciach s tým, aby títo boli vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci (JUDr. O. G., JUDr. A. M., JUDr. M. N., JUDr. M. P., E. T.). Najvyšší

súd Slovenskej republiky dňa 8.11.2001 vec vrátil bez rozhodnutia podľa ,

pretože neboli splnené zákonné podmienky pre jeho vydanie (odporca nezaplatil súdny

poplatok). Krajský súd v Bratislave určil termín pojednávania na deň 16.4.2002, ktoré

pojednávanie bolo odročené, pretože opakovane vzniesol námietku zaujatosti proti

predsedníčke senátu E. T. a členom senátu JUDr. E. Ď. a JUDr. J. P.. Namietaní sudcovia

postupom podľa vyslovili súhlas s vylúčením ich osoby z prejednávania

a rozhodovania veci a vec bola Opatrením predsedníčky Krajského súdu v Bratislave dňa

9.5.2002 Spr. 3097/02-185 pridelená do senátu predsedníčky A. B. a JUDr. J. M. a JUDr. M.

M. (č.l. 185). Úpravou z 22.7.2002 bol termín pojednávania určený na 17.10.2002, ktoré

pojednávanie bolo odročené z dôvodu, že odporca vzniesol v písomnom podaní z 15.10.2002

námietku len voči predsedníčke senátu s výslovným dôrazom, že členov senátu nenamieta.

Námietku zaujatosti okrem iného odôvodnil tým, že nemá dôveru v spravodlivé rozhodnutie,

pretože predsedníčka senátu bola arbiterkou, ktorá námietka bola vymyslená a nepravdivá,

pretože na arbitráži nikdy nepracovala. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 12.6.2003 sp. zn. nebola táto sudkyňa vylúčená z prejednávania veci. Z obsahu

tohto rozhodnutia vyplýva, že odporca aj v tomto konaní namietal zaujatosť predsedu senátu 5

Cdo na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Ani následné ospravedlnenie neodôvodňovalo

túto vymyslenú námietku posúdiť ako úkon, ktorý by nemal za následok ďalší prieťah

v konaní. Termín pojednávania po vrátení veci bol určený úpravou z 20.10.2003 na deň

27.11.2003, ktoré pojednávanie bolo odročené po prednesení odvolacieho návrhu

a vyjadreniach účastníkov konania z dôvodu, že odporca opakovane vzniesol námietku

zaujatosti, ale už nie proti predsedníčke senátu, ale len členov senátu JUDr. J. M. a JUDr. M.

M.. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10.12.2003 sp. zn. neboli

títo sudcovi vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci. Termín pojednávania bol určený

na 25.3.2004, ktoré pojednávanie sa neuskutočnilo z dôvodu preloženia termínu určeného na

tento deň a bol určený deň pojednávania 22.4.2004. Z vyššie uvedených úkonov odporcu

počas celého konania, ktorý ako účastník konania vznášal námietky zaujatosti voči sudcom,

krajský súd ustálil, že tento účastník konania hrubo sťažil postup konania nielen na súde

prvého stupňa po začatí konania 9.11.1995, ale aj na odvolacom súde vo veci, ktorá napadla

12.10.2000. Okrem toho podával písomné podania, v ktorých znevažujúco a urážlivo

vyjadroval voči vec prejednávajúcim sudcom preukázateľne nepravdivými tvrdeniami nielen

voči osobe predsedníčky senátu v odvolacom konaní A. B., ale aj tvrdeniami úmyselného

konania sudcov v neprospech jeho osoby, ktoré by malo hraničiť s trestnou činnosťou sudcov

a pod. Preto dospel k záveru o splnení podmienky pre uloženie pokuty vo výške 20 000,- Sk

ako sankcie, primeranej k správaniu sa účastníka konania v tejto veci. V poučení uviedol, že

proti uzneseniu nemožno podať odvolanie.

Proti tomuto rozhodnutiu, ktoré mu bolo doručené dňa 10.5.2004, podal dňa 12.5.2004

odvolanie odporca z dôvodu, že k tomuto opatreniu neboli dané zákonné dôvody. Poukázal na

to, že vznesenie námietok zaujatosti je zaručeným právom,

ktoré mu nemôže byť odňaté alebo obmedzené. Bezdôvodným uložením a prípadným

vymáhaním môže byť on, ako osoba žijúca výlučne zo skromného starobného dôchodku, aj

existenčne ohrozený. Konanie súdu považoval za neprípustný spôsob jeho obmedzovania a za

vyhrážanie sa mu uložením poriadkovej pokuty v prípade, ak znovu uplatní svoje ústavné

právo na vznesenie námietky zaujatosti. Poukázal aj na svoj vek a zdravotný stav. V doplnení

svojho odvolania z 10.8.2004 navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť. Odvolanie považoval za

prípustné aj s poukazom na rozhodnutie bývalého Najvyššieho súdu ČSSR č. R 21/1981.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) skúmal

najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť

odvolaním ( a nasl. ) a dospel k záveru, že odvolanie je v danej veci prípustné a aj

dôvodné.

Podľa (ďalej len ) sa môže každý

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení s

).

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany (napr. , ).

Podľa v znení do 30.9.2004 (ďalej len ) tomu, kto hrubo

sťažuje postup konania najmä tým, že sa neustanoví na súd alebo neposlúchne príkaz súdu

alebo kto ruší poriadok alebo kto urobí hrubo urážlivé podanie, môže súd uložiť uznesením

poriadkovú pokutu až do výšky 25 000,- Sk.

Z ustanovenia vyplýva, že pri opakovanom hrubom sťažení

postupu konania podľa odseku 1 môže súd uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky

50 000,- Sk.

Podľa uloženú poriadkovú pokutu môže predseda senátu dodatočne,

a to i po skončení konania odpustiť, ak to odôvodňuje neskoršie správanie sa toho, komu bola

uložená.

Poriadkové pokuty pripadajú štátu ( ).

Pri svojom rozhodovaní musí súd (vrátane súdu krajského) súčasne vychádzať z toho,

že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu

zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

účastníkov ( ). Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať

zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že ustanovenie čl. 46 ods. 1

je vyjadrením základného práva účastníka konania domáhať sa

súdnej ochrany. Tento článok je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené

konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných pre poskytovanie právnej

ochrany. Zároveň je v zmysle možné domáhať sa práv podľa

len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú, pričom však v súlade s čl. 152

ods. 4 musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s , a súčasne v zmysle c

ods. 1 majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných

práv a slobôd (napr. ).

Z uvedeného vychádzal aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom

uznesení z 11. apríla 1995 sp. zn. uviedol, že pri výklade a uplatňovaní zákonov

(rovnako ústavných zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov) treba

postupovať tak, aby boli v súlade s ( ). Preto nie je možné ani

( v znení neskorších predpisov) uplatňovať tak,

aby došlo k porušeniu ústavnoprocesného princípu právnej ochrany pred súdmi, kde platí

rovnosť všetkých účastníkov, len z dôvodu legislatívnej nejasnosti textu, ktorú možno

odstrániť výkladom v zmysle .

Z uvedeného vyplýva, že výklad a používanie jednotlivých ustanovení

Zb. v znení neskorších predpisov , musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo

účastníkov na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 .

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že všeobecný súd

musí vykladať a používať uvedené ustanovenia v súlade s účelom základného práva na súdnu

ochranu. Interpretáciou a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo

na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Pritom do práva na súdnu ochranu je potrebné

zahrnúť aj oprávnenie účastníka konania domáhať sa preskúmania rozhodnutia súdu

v inštančnom konaní.

K základným zásadám spravodlivého procesu (okrem iných) prináleží, a to nie na

poslednom mieste, aj požiadavka prieskumu rozhodnutia súdu nižšieho stupňa súdom

vyššieho stupňa, lebo len tak je možné naplniť ústavne zaručené právo na súdnu ochranu

a z neho vyplývajúce právo na spravodlivý proces. Preto tiež tam, kde zákon pripúšťa dvojaký

výklad, je v intenciách zásad spravodlivého procesu nevyhnutné, dať pri jeho aplikácii

prednosť tomu z nich, ktorý je vo svojej interpretácii čo najviac v súlade s ústavným

poriadkom Slovenskej republiky.

Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty v zmysle

je spôsobilé zasiahnuť do základných práv a slobôd účastníkov konania, patrí zásada

prieskumu týchto rozhodnutí vydaných v rámci sústavy všeobecných súdov, k základným

ústavným princípom spravodlivého procesu. Preto poučenie o nemožnosti preskúmať

napadnuté rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty v odvolacom konaní (§ 201 a nasl.

), nie je možné považovať za vecne správne.

Len takýto výklad a aplikácia uvedeného ustanovenia súdom je správna, spravodlivá,

zákonná, v súlade s . Pritom zo subsidiárnej štruktúry systému

ochrany ústavnosti vyplýva, že práve všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za aplikáciu

a výklad zákonov, ale aj za dodržiavanie práv a slobôd vyplývajúcich z Slovenskej

republiky alebo Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Po vyriešení tejto základnej otázky, spočívajúcej v prípustnosti odporcom

uplatňovaného opravného prostriedku, mohol odvolací súd pristúpiť k preskúmaniu vecnej

správnosti napadnutého rozhodnutia. Dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu je potrebné v zmysle v znení do 30. septembra 2004 (ďalej len

) v spojení s a zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že súd uloženie poriadkovej pokuty vo

výške 20 000,- Sk odôvodnil jednak opakovanými námietkami zaujatosti podávanými

odporcom proti sudcom, ktorým vec pripadla na rozhodnutie v zmysle platného rozvrhu

práce, ako aj hrubo urážlivým a výsmešným podaním znevažujúcim súd zo dňa 15.3.2004

(č.l. 220 spisu – poznámka odvolacieho súdu).

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že právo vyjadriť sa k osobám

sudcov, namietať ich zaujatosť a navrhovať ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania

veci je právom účastníka konania, ktoré mu garantuje ustanovenie a Ak

preto účastník konania uplatní toto svoje zákonné právo, nie je mu možné len pre jeho výkon

uložiť poriadkové opatrenie. Samotné posúdenie vznesenej námietky zaujatosti účastníka

konania nadriadeným súdom ako nedôvodnej neoprávňuje súd na postup podľa

a konštatovanie, že takýmto úkonom účastníka konania (vznesením námietky zaujatosti) bol

hrubo sťažený postup konania. Obdobne má účastník konania právo namietať znenie

zápisnice o pojednávaní a navrhovať jej opravu ( ).

Pokiaľ sa týka označenia výroku odporcu v podaní z 15.3.2004, ktorým označil vec

prejednávajúcich sudcov za osoby, ktoré: „sa snažia jeho osobu obviniť z podvodu, predstaviť

ako debilného kverulanta“, je potrebné poukázať na to, že zákonodarca v ustanovení § 53

ods. 1 vedome zvolil termín „hrubo urážlivé podanie“ aby naznačil, že práve len tie

výroky, ktoré objektívne dosahujú intenzitu hrubých urážok, zakladajú dôvod pre uloženie

poriadkovej pokuty. Robil tak s vedomím, že ako subjektívne pocity účastníkov konania, tak

aj subjektívne pocity „urazených“ sudcov sú ovplyvnené okolnosťami, súvisiacimi s meritom

prejednávanej veci (sporu).

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť aj to,

že inštitúciám a orgánom, ktoré reprezentujú verejnú moc štátu a v dôsledku toho sú

nositeľmi rozhodnutí, ktoré občania napádajú, prislúcha vždy väčšia dávka tolerancie,

veľkorysosti a nadhľadu, ako je tomu u jednotlivých občanov, účastníkov konania. Z tohto

pohľadu pristupuje k tejto otázke aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva.

Odvolací súd poukazuje aj na to, že uloženie poriadkovej pokuty je hraničným

nevyhnutným poriadkovým opatrením, ktoré je možné uložiť len tam, kde dohovor alebo iné

miernejšie prostriedky neviedli k náprave.

Vzhľadom k uvedenému je možné konštatovať, že len samotné podanie odporcu

z 15.3.2004, v ktorom označil vec prejednávajúcich sudcov za osoby, ktoré „sa snažia jeho

osobu obviniť z podvodu, predstaviť ako debilného kverulanta“, nie je možno vyhodnotiť

samo osebe ako hrubo urážlivé podanie, umožňujúce uloženie poriadkovej pokuty.

Hoci v odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd poukázal aj na písomné podania,

v ktorých sa odporca znevažujúco a urážlivo vyjadroval voči vec prejednávajúcim sudcom

preukázateľne nepravdivými tvrdeniami voči predsedníčke senátu v odvolacom konaní

A. B., ale aj tvrdeniami úmyselného konania sudcov v neprospech jeho osoby, ktoré malo

hraničiť s trestnou činnosťou sudcov, tieto skutočnosti bližšie nekonkretizoval a neodôvodnil,

v čom konkrétne spočívala „hrubá urážlivosť“.

Nezaoberal sa ani výškou uloženej poriadkovej pokuty, ktorú uložil na hornej možnej

zákonnej hranici (25 000,- Sk) a túto svoju úvahu ani žiadnym spôsobom neodôvodnil.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že pri svojej úvahe o výške poriadkovej

pokuty bolo súd povinný zohľadňovať aj osobné a majetkové pomery toho, komu toto

poriadkové opatrenie ukladal.

Rozhodnutie krajského súdu je preto predčasné, v odvolacom konaní nepreskúmateľné

odvolacím súdom pre nedostatok dôvodov (čiastočne aj pre nesprávne právne posúdenie

veci), ktorá skutočnosť bola dôvodom jeho zrušenia s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1

písm. c/ v znení do 30.9.2004.

V zmysle je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu.

Aj o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne krajský súd v novom rozhodnutí

o veci ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 18. júna 2008

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: