Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1SžoNS/10/2006

Najvyšší súd

Slovenskej republiky 1 Sž-o-NS 10/2006

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša, JUDr. Evy

Babiakovej CSc., JUDr. Eleny Kováčovej a Anny Žákovej, v právnej veci žalobcu H.

T. M., s.r.o., B., zastúpeného JUDr. L. A., advokátom v B., proti žalovanému 1/ M. S.

S. R. v B. a žalovanému 2/ Z. V. A. S. S. R. v B., o odmietnutí poskytnúť informácie,

na odvolanie žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8.

septembra 2005, sp. zn. -31, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 8. septembra 2005, sp. zn. -31 p o t v r d z u j e.

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 8. septembra 2005,

sp. zn. -31 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia

fiktívneho rozhodnutia žalovaného 1/ z 2. júna 2004 a rozhodnutia žalovaného 2/

zo 14. mája 2004 číslo j. GR ZVJS-28-21/01-2004. Považoval za dostatočne

preukázané, že žalovaný 1/ v bode 1 žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie

21 Sž-o-NS 10/2006

vyhovel a v bodoch 2. a 3. uvedenej žiadosti informácie žalobcovi poskytnúť

nemohol, lebo sa na ne nevzťahuje o slobodnom prístupe

k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o informáciách“).

Žalobu proti žalovanému 2/ zamietol v podstate z rovnakých dôvodov.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca včas odvolanie, v ktorom

namietal, že súd prvého stupňa podľa názoru žalobcu posúdil vec po právnej stránke

nesprávne a nedostatočne zistil skutkový stav, nezaoberal sa tvrdeniami žalobcu

a nevysporiadal sa s jeho námietkami. Rozsudok súdu prvého stupňa preto žiadal

zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaní 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení žiadali napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (

v znení) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj konanie, ktoré mu predchádzalo

a zistil, že odvolaniu žalobcu vyhovieť nemožno.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o informáciách osobami povinnými podľa tohto

zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce,

ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc

rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb

v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Zo spisov vyplýva, že v správnom konaní podľa zákona o informáciách

žalobca žiadal žalovaného 2/ aby :

a/ zistil osobu, ktorá umiestnila fotografiu I.. M. z policajnej databázy

v priestoroch M. S. S. R.,

b/ predložil žalobcovi kópiu fotografie I.. M., ktorá bola umiestnená

v priestoroch M. S. S. R.,

31 Sž-o-NS 10/2006

c/ predložil zoznam mien príslušníkov žalovaného 2/, ktorí vykonávajú,

prípadne vykonávali službu na M. S. S. R..

Pre posúdenie dôvodnosti podaného odvolania musel súd skúmať nielen

zákonné podmienky pre poskytnutie požadovaných informácií, ale aj skutkové

zistenia súdu prvého stupňa pri posudzovaní postupu a rozhodnutí správnych

orgánov v danej veci.

Zo zákona o informáciách vyplýva, že poskytuje právnickým a fyzickým

osobám právo na informácie, garantované a inými

dokumentmi o ľudských právach ako aj zákonmi Slovenskej republiky.

Vymedzuje nielen predmet, na ktorý sa informačná povinnosť vzťahuje, ale

vymedzuje aj oblasti verejného života, o ktorých možno informácie požadovať, okruh

osôb, ktoré sú povinné poskytnúť informácie a aj výnimky z informačnej povinnosti.

Predovšetkým treba uviesť, že , Listina

základných práv a slobôd a ani zákon o informáciách nedefinujú pojem „informácia“.

Podľa obsahového významu tohto pojmu je ňou správa, údaj alebo poučenie, ktoré

fyzická osoba alebo právnická osoba odovzdáva inej fyzickej alebo právnickej osobe

a dovtedy jej nebola známa. Informácia je základom vzájomného vymieňania údajov,

ktoré má za cieľ získanie nového poznania. (Obdobne Slovník spoločenských

vied - SPN – Media trade spol. s r.o. 1997).

V danom prípade predmetom žiadostí o poskytnutie informácie neboli výlučne

požiadavky o poskytnutie údajov v konkrétnej veci, ani údajov, ktoré bol žalobca

oprávnený požadovať, ba ani požiadavky na poskytnutie poučenia alebo obdobnej

skutočnosti.

V bode 1. žiadosti sa žalobca domáhal vykonania šetrenia, ktoré mohlo byť len

predmetom vybavovania sťažnosti a podľa obsahu ho nebolo možné považovať

za žiadosť o poskytnutie informácie. Takouto žiadosťou nad akúkoľvek pochybnosť

nebola ani požiadavka o vyhotovenie kópie fotografie, ktorá bola v dispozícii žalobcu

a žalobca ju pripojil k žalobe a ktorú už žalovaný 2/ naopak v dispozícii nemal.

41 Sž-o-NS 10/2006

V týchto častiach preto žalovaný 2/, a následne ani žalovaný 1/ nemohli žiadosti

žalobcu vyhovieť z dôvodu, že jeho požiadavky neboli podľa obsahu žiadosťou

o poskytnutie informácií podľa zákona o informáciách. Samotnú sťažnosť v týchto

bodoch vybavil žalovaný súčasne s rozhodnutím o informácii k bodu 3 žiadosti

žalobcu.

Údaje, týkajúce sa konkrétnych osôb, zaradených do strážnej služby

na pracoviskách žalovaného 2/, o ktoré žiadal žalobca, boli utajovanými

skutočnosťami podľa prílohy č. 1 R GR 4/2006 v bode 6 H 32, ako predmet

služobného tajomstva, ktoré obsahuje strážna dokumentácia objektov zboru.

Takýmito skutočnosťami boli údaje o strážení objektov zboru a o opatreniach

v súvislosti s eskortami obvinených alebo odsúdených, čiastkové údaje jednotlivých

dokumentov vonkajšieho a vnútorného systému bezpečnosti objektov zboru, súdov

alebo prokuratúr, ich vykonávacie rozkazy, nariadenia alebo pokyny.

Vyzradením týchto údajov by mohlo dôjsť k ohrozeniu systému ochrany

objektov zboru, súdov a prokuratúr, čím by mohlo dôjsť k poškodeniu právom

chránených záujmov zboru, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej

republiky. Poskytnutie údajov, ktoré žalobca o tejto skutočnosti žiadal, nebolo preto

možné.

Podľa názoru odvolacieho súdu fiktívne rozhodnutie žalovaného 1/ a aj

prvostupňové rozhodnutie žalovaného 2/ zodpovedajú požiadavkám zákona, lebo

povinná osoba podľa zákona o informáciách môže odmietnuť poskytnúť informácie,

na ktorých poskytnutie nemá žalobca právo, lebo sú z okruhu informačnej povinnosti

vylúčené.

Pokiaľ žalobca žiadal zrušiť fiktívne rozhodnutie žalovaného 1/

pre nepreskúmateľnosť, odvolací súd jeho tvrdenie nezohľadnil. Ak totiž zákon

o informáciách vychádza z právnej domnienky, že v prípade, ak odvolací orgán podľa

§ 19 ods. 3 zákona o informáciách nerozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia

odvolania povinnou osobou, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie

zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Z uvedeného teda vyplýva, že fiktívne

rozhodnutie odvolacieho orgánu je vecne zhodné s rozhodnutím správneho orgánu

51 Sž-o-NS 10/2006

prvého stupňa a možno ho preskúmať tak, ako by skutkové zistenia a právne závery

odvolacieho orgánu boli zhodné so skutkovými zisteniami a právnymi závermi

správneho orgánu prvého stupňa.

S poukazom na túto skutočnosť doterajšie výsledky konania o sprístupnenie

požadovaných informácií žalobcovi dostatočne preukazujú, že žalovaný 1/

aj žalovaný 2/ mali právny podklad na absolútne odmietnutie sprístupnenia

informácií, požadovaných žalobcom v bode 3 žiadosti a v ostatných častiach žiadosť

žalobcu nebolo možné považovať za žiadosť o poskytnutie informácií podľa zákona

o informáciách. Postup žalovaných 1/ a 2/ preto aj odvolací súd považoval za vecne

správny.

Informácie, ktoré žalovaný 1/ a 2/ odmietli zverejniť boli takého charakteru, že

sa na ne zákon o informáciách nevzťahoval, alebo ich zverejnenie podľa tohto

zákona neprichádzalo do úvahy.

Nepochybil súd prvého stupňa, keď rozhodol spôsobom, uvedeným vo výroku

jeho rozhodnutí.

Odvolací súd preto s poukazom na v spojení s napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo žalobca nebol

v konaní úspešný a žalovanému 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania nevzniklo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku ďalší opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 24. apríla 2008

JUDr. Elena Z á v a d s k á, v. r.

predsedníčka senátu