Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b8d/368624.6f6add.pdf
PDF · 111.13 KB
No categories available
1SžoNS/10/2006
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 Sž-o-NS 10/2006
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša, JUDr. Evy
Babiakovej CSc., JUDr. Eleny Kováčovej a Anny Žákovej, v právnej veci žalobcu H.
T. M., s.r.o., B., zastúpeného JUDr. L. A., advokátom v B., proti žalovanému 1/ M. S.
S. R. v B. a žalovanému 2/ Z. V. A. S. S. R. v B., o odmietnutí poskytnúť informácie,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8.
septembra 2005, sp. zn. 3 Sž 77/2004-31, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 8. septembra 2005, sp. zn. 3 Sž 77/2004-31 p o t v r d z u j e.
Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 8. septembra 2005,
sp. zn. 3 Sž 77/2004-31 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia
fiktívneho rozhodnutia žalovaného 1/ z 2. júna 2004 a rozhodnutia žalovaného 2/
zo 14. mája 2004 číslo j. GR ZVJS-28-21/01-2004. Považoval za dostatočne
preukázané, že žalovaný 1/ v bode 1 žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie
21 Sž-o-NS 10/2006
vyhovel a v bodoch 2. a 3. uvedenej žiadosti informácie žalobcovi poskytnúť
nemohol, lebo sa na ne nevzťahuje zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe
k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o informáciách“).
Žalobu proti žalovanému 2/ zamietol v podstate z rovnakých dôvodov.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca včas odvolanie, v ktorom
namietal, že súd prvého stupňa podľa názoru žalobcu posúdil vec po právnej stránke
nesprávne a nedostatočne zistil skutkový stav, nezaoberal sa tvrdeniami žalobcu
a nevysporiadal sa s jeho námietkami. Rozsudok súdu prvého stupňa preto žiadal
zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Žalovaní 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení žiadali napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246 ods. 2 OSP
v znení) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj konanie, ktoré mu predchádzalo
a zistil, že odvolaniu žalobcu vyhovieť nemožno.
Podľa § 2 ods. 1 zákona o informáciách osobami povinnými podľa tohto
zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce,
ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc
rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb
v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
Zo spisov vyplýva, že v správnom konaní podľa zákona o informáciách
žalobca žiadal žalovaného 2/ aby :
a/ zistil osobu, ktorá umiestnila fotografiu I.. M. z policajnej databázy
v priestoroch M. S. S. R.,
b/ predložil žalobcovi kópiu fotografie I.. M., ktorá bola umiestnená
v priestoroch M. S. S. R.,
31 Sž-o-NS 10/2006
c/ predložil zoznam mien príslušníkov žalovaného 2/, ktorí vykonávajú,
prípadne vykonávali službu na M. S. S. R..
Pre posúdenie dôvodnosti podaného odvolania musel súd skúmať nielen
zákonné podmienky pre poskytnutie požadovaných informácií, ale aj skutkové
zistenia súdu prvého stupňa pri posudzovaní postupu a rozhodnutí správnych
orgánov v danej veci.
Zo zákona o informáciách vyplýva, že poskytuje právnickým a fyzickým
osobám právo na informácie, garantované Ústavou Slovenskej republiky a inými
dokumentmi o ľudských právach ako aj zákonmi Slovenskej republiky.
Vymedzuje nielen predmet, na ktorý sa informačná povinnosť vzťahuje, ale
vymedzuje aj oblasti verejného života, o ktorých možno informácie požadovať, okruh
osôb, ktoré sú povinné poskytnúť informácie a aj výnimky z informačnej povinnosti.
Predovšetkým treba uviesť, že Ústava Slovenskej republiky, Listina
základných práv a slobôd a ani zákon o informáciách nedefinujú pojem „informácia“.
Podľa obsahového významu tohto pojmu je ňou správa, údaj alebo poučenie, ktoré
fyzická osoba alebo právnická osoba odovzdáva inej fyzickej alebo právnickej osobe
a dovtedy jej nebola známa. Informácia je základom vzájomného vymieňania údajov,
ktoré má za cieľ získanie nového poznania. (Obdobne Slovník spoločenských
vied - SPN – Media trade spol. s r.o. 1997).
V danom prípade predmetom žiadostí o poskytnutie informácie neboli výlučne
požiadavky o poskytnutie údajov v konkrétnej veci, ani údajov, ktoré bol žalobca
oprávnený požadovať, ba ani požiadavky na poskytnutie poučenia alebo obdobnej
skutočnosti.
V bode 1. žiadosti sa žalobca domáhal vykonania šetrenia, ktoré mohlo byť len
predmetom vybavovania sťažnosti a podľa obsahu ho nebolo možné považovať
za žiadosť o poskytnutie informácie. Takouto žiadosťou nad akúkoľvek pochybnosť
nebola ani požiadavka o vyhotovenie kópie fotografie, ktorá bola v dispozícii žalobcu
a žalobca ju pripojil k žalobe a ktorú už žalovaný 2/ naopak v dispozícii nemal.
41 Sž-o-NS 10/2006
V týchto častiach preto žalovaný 2/, a následne ani žalovaný 1/ nemohli žiadosti
žalobcu vyhovieť z dôvodu, že jeho požiadavky neboli podľa obsahu žiadosťou
o poskytnutie informácií podľa zákona o informáciách. Samotnú sťažnosť v týchto
bodoch vybavil žalovaný súčasne s rozhodnutím o informácii k bodu 3 žiadosti
žalobcu.
Údaje, týkajúce sa konkrétnych osôb, zaradených do strážnej služby
na pracoviskách žalovaného 2/, o ktoré žiadal žalobca, boli utajovanými
skutočnosťami podľa prílohy č. 1 R GR 4/2006 v bode 6 H 32, ako predmet
služobného tajomstva, ktoré obsahuje strážna dokumentácia objektov zboru.
Takýmito skutočnosťami boli údaje o strážení objektov zboru a o opatreniach
v súvislosti s eskortami obvinených alebo odsúdených, čiastkové údaje jednotlivých
dokumentov vonkajšieho a vnútorného systému bezpečnosti objektov zboru, súdov
alebo prokuratúr, ich vykonávacie rozkazy, nariadenia alebo pokyny.
Vyzradením týchto údajov by mohlo dôjsť k ohrozeniu systému ochrany
objektov zboru, súdov a prokuratúr, čím by mohlo dôjsť k poškodeniu právom
chránených záujmov zboru, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej
republiky. Poskytnutie údajov, ktoré žalobca o tejto skutočnosti žiadal, nebolo preto
možné.
Podľa názoru odvolacieho súdu fiktívne rozhodnutie žalovaného 1/ a aj
prvostupňové rozhodnutie žalovaného 2/ zodpovedajú požiadavkám zákona, lebo
povinná osoba podľa zákona o informáciách môže odmietnuť poskytnúť informácie,
na ktorých poskytnutie nemá žalobca právo, lebo sú z okruhu informačnej povinnosti
vylúčené.
Pokiaľ žalobca žiadal zrušiť fiktívne rozhodnutie žalovaného 1/
pre nepreskúmateľnosť, odvolací súd jeho tvrdenie nezohľadnil. Ak totiž zákon
o informáciách vychádza z právnej domnienky, že v prípade, ak odvolací orgán podľa
§ 19 ods. 3 zákona o informáciách nerozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia
odvolania povinnou osobou, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie
zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Z uvedeného teda vyplýva, že fiktívne
rozhodnutie odvolacieho orgánu je vecne zhodné s rozhodnutím správneho orgánu
51 Sž-o-NS 10/2006
prvého stupňa a možno ho preskúmať tak, ako by skutkové zistenia a právne závery
odvolacieho orgánu boli zhodné so skutkovými zisteniami a právnymi závermi
správneho orgánu prvého stupňa.
S poukazom na túto skutočnosť doterajšie výsledky konania o sprístupnenie
požadovaných informácií žalobcovi dostatočne preukazujú, že žalovaný 1/
aj žalovaný 2/ mali právny podklad na absolútne odmietnutie sprístupnenia
informácií, požadovaných žalobcom v bode 3 žiadosti a v ostatných častiach žiadosť
žalobcu nebolo možné považovať za žiadosť o poskytnutie informácií podľa zákona
o informáciách. Postup žalovaných 1/ a 2/ preto aj odvolací súd považoval za vecne
správny.
Informácie, ktoré žalovaný 1/ a 2/ odmietli zverejniť boli takého charakteru, že
sa na ne zákon o informáciách nevzťahoval, alebo ich zverejnenie podľa tohto
zákona neprichádzalo do úvahy.
Nepochybil súd prvého stupňa, keď rozhodol spôsobom, uvedeným vo výroku
jeho rozhodnutí.
Odvolací súd preto s poukazom na § 219 OSP v spojení s § 246c napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo žalobca nebol
v konaní úspešný a žalovanému 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania nevzniklo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku ďalší opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 24. apríla 2008
JUDr. Elena Z á v a d s k á, v. r.
predsedníčka senátu