Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sdo/40/2006

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedkyne senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členov senátu, JUDr. Idy Hanzelovej, JUDr. Jozefa

Hargaša, Anny Žákovej a JUDr. Evy Babiakovej CSc., v právnej veci navrhovateľa Ľ.

K., obyvateľa v P., V. U.. č. 14, proti odporkyni S. P. - Ú. v B., U. X.. A. č. 8,

o invalidný dôchodok, na dovolanie odporkyne proti rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo 7. apríla 2006 sp. zn. -37, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne z a m i e t a.

Účastníci nemajú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 7. septembra 2004 č. k. -19

potvrdil rozhodnutie odporkyne z 9. septembra 2003 číslo X., ktorým s účinnosťou od

8. októbra 2003 podľa a o sociálnom zabezpečení

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) odňala

navrhovateľovi invalidný dôchodok, lebo nesplňuje zdravotnú podmienku trvania

nároku na túto dávku, lebo nie je invalidný, ale len čiastočne invalidný. Odporkyňa

o priznaní čiastočného invalidného dôchodku súčasne s rozhodnutím o odňatí

invalidného dôchodku nerozhodla.

Navrhovateľ podal proti tomuto rozsudku odvolanie, v ktorom namietal, že

rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne a žiadal ho zrušiť.

Odporkyňa žiadala napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudkom

zo 7. apríla 2006 sp. zn. -37 rozsudok súdu prvého stupňa

zo 7. septembra 2004 č. k. -19 zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne

z 9. septembra 2003 číslo X. zrušil, lebo podľa jeho názoru došlo k odňatiu

invalidného dôchodku (za ktorý sa od 1. januára 2004 považuje čiastočný invalidný

dôchodok) navrhovateľa bez toho, aby bolo dostatočným spôsobom zistené, či

navrhovateľov zdravotný stav sa natoľko zlepšil, aby mu nebránil vykonávať jeho

doterajšie zamestnanie. Súčasne poukázal na procesné pochybenia odporkyne,

ktoré mali podľa jeho názoru vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia.

Vo včas podanom dovolaní proti tomuto rozsudku namietala odporkyňa, že

odvolací súd rozhodol nesprávne, lebo námietky navrhovateľa ohľadom jeho

zdravotného stavu boli riadne posúdené a posudkový záver o jeho dlhodobo

nepriaznivom zdravotnom stave vyplýva z vykonaného dokazovania. Uviedla, že

procesné pochybenia jej odvolací súd vytýkal nedôvodne. Domáhala sa preto

zrušenia druhostupňového rozsudku a vrátenia veci na nové rozhodnutie

odvolaciemu súdu.

Navrhovateľ žiadal dovolanie odporkyne zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 250s ods. 2

) prejednal vec bez pojednávania (

) a dospel k záveru, že dovolaniu odporkyne

nemožno vyhovieť.

Zo spisov vyplýva, že odporkyňa odňala navrhovateľovi invalidný dôchodok

s odôvodnením, že jeho nárok na invalidný dôchodok zanikol, lebo nesplňuje

zdravotnú podmienku pre trvanie nároku na túto dávku.

Z písomného vyhotovenia rozhodnutia odporkyne nemožno zistiť, ktoré

vyšetrenia a ktoré závery posudkových orgánov boli podkladom pre rozhodnutie

odporkyne, lebo posudok posudkovej komisie S. P. pobočky v P., ktorý bol

podkladom jej rozhodnutia neoznačila spôsobom, ktorým by bolo možné ho

identifikovať.

Z rozhodnutia preto nemožno zistiť, aké dôkazy boli podkladom rozhodnutia,

ani akými závermi sa pri posudzovaní dôkazov odporkyňa riadila.

V pripojenom dávkovom spise navrhovateľa sa nachádzajú posudky

posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia č. 4 S. P., pobočky v P. zo 7. júla

2003 a z 8. decembra 2003, podľa ktorých od 7. júla 2003

už navrhovateľ nie je invalidný podľa o sociálnom

zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom

zabezpečení“) ale je len čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 uvedeného zákona.

K rovnakému záveru o rozsahu zdravotného poškodenia a o jeho vplyve na rozsah

zachovanej pracovnej schopnosti navrhovateľa dospel aj MUDr. J. K., posudkový

lekár S. P. - Ú. v B., so sídlom v Košiciach v posudku z 10. februára 2004 a z 25.

mája 2004 a 22. mája 2005, z ktorých vyplýva, že navrhovateľovi boli zistené

poúrazové ťažké artrotické zmeny hlavice pravej stehnovej kosti, ťažké poúrazové

artrotické zmeny na pravom členku s jeho následným znehybnením, organická

afektívna porucha, poúrazová atrofia pravého optického nervu a parciálna ľavého

optického nervu, ako aj divergentný strabizmus pravého oka. Oproti roku 1994, kedy

sa stal navrhovateľ invalidným, došlo k stabilizácii jeho zdravotného stavu a nutnosť

výmeny endoprotézy v pravom bedrovom kĺbe sa nepotvrdila. Pri takto zistenom

zdravotnom stave preto považoval navrhovateľa za čiastočne invalidného, nie však

za invalidného, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jeho telesné a duševné

schopnosti dosahujú polovicu schopností zdravých občanov na výkon sústavného

zamestnania tak, ako to vyplýva z §§ 29 a 37 zákona o sociálnom zabezpečení, ale

aj z o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“).

Hoci posudky posudkových lekárov sú v zásade zhodné o miere zlepšenia

zdravotného stavu navrhovateľa, treba súhlasiť s právnym názorom, obsiahnutým

v rozsudku odvolacieho súdu, že rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné

pre nedostatok dôvodov. Skutočnosť, že v dávkovom spise odporkyne sa nachádzajú

dôkazy o posúdení zdravotného stavu navrhovateľa neznamená, že navrhovateľ

mal možnosť zistiť, z akých skutkových okolností odporkyňa vychádzala

pri rozhodovaní o odňatí jeho invalidného dôchodku a svoje práva kvalifikovane

brániť, a to tým skôr, že samotné tlačivo, na ktorom je zaznamenaný obsah

posudkových záverov z 10. februára 2004 obsahuje text, podľa ktorého do údajov,

o lekárskom vyšetrení a posudkovom závere je účastníkovi zakázané nazerať a robiť

si z nich výpisy, čím došlo k ohrozeniu práv navrhovateľa, obsiahnutých v § 126

zákona o sociálnom zabezpečení v spojení s ustanoveniami Správneho poriadku, ale

aj práv, ktoré mu zaručuje § 190 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Okrem toho

spochybňuje hodnovernosť a úplnosť skutkových podkladov a odborných vyšetrení

k záveru o invalidite, alebo čiastočnej invalidite navrhovateľa aj skutočnosť, že

v zázname lekárskej správy z 22. mája 2005 sa nenachádza ani označenie

ošetrujúceho lekára navrhovateľa a posudkový lekár sa v závere svojho posudku

nezaoberal dôvodnosťou záveru o zániku invalidity od 7. júla 2003, ale ďalším

trvaním invalidity (pôvodne čiastočnej invalidity) po 22. februári 2005. Už samotná

táto skutočnosť vzbudzuje pochybnosti o tom, či posudkový lekár mal pred záverom

o invalidite, alebo čiastočnej invalidite navrhovateľa zhromaždené všetky potrebné

výsledky vyšetrení a úplnú zdravotnú dokumentáciu a či boli odstránené pochybnosti

o skúmaní dôvodnosti zániku invalidity k 7. júlu 2003 a jej zmeny na čiastočnú

invaliditu podľa zákona o sociálnom zabezpečení.

Tieto procesné pochybenia odporkyne mali za následok, že jej rozhodnutie

nie je dostatočne doložené obsahom vykonaného dokazovania a naviac medzi

rozhodnutím odporkyne a obsahom spisov nemohol navrhovateľ zistiť priamu

príčinnú súvislosť, a ani pri použití zásad logického myslenia z neho nemohol

vyvodiť, ktoré dôkazy boli podkladom pre rozhodnutie odporkyne.

Na základe uvedených skutočností možno považovať za vecne správne

rozhodnutie odvolacieho súdu zo 7. apríla 2006 sp. zn. -37, ktorý

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že rozhodnutie odporkyne

z 9. septembra 2003 číslo X. zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

Dovolací súd preto musel dovolanie odporkyne, podané proti rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. apríla 2006 sp. zn. -37

zamietnuť podľa .

V dovolacom konaní navrhovateľovi trovy nevznikli a odporkyňa v konaní

úspech nemala, preto účastníci nemajú nárok na náhradu trov dovolacieho konania

( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. apríla 2008

JUDr. Elena Z á v a d s k á, v. r.

predsedkyňa senátu

Za správnosť vyhotovenia :