Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
088/378323.cea007.pdf
PDF · 119.13 KB
No categories available
1Sdo/40/2006
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 Sdo 40/2006
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedkyne senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členov senátu, JUDr. Idy Hanzelovej, JUDr. Jozefa
Hargaša, Anny Žákovej a JUDr. Evy Babiakovej CSc., v právnej veci navrhovateľa Ľ.
K., obyvateľa v P., V. U.. č. 14, proti odporkyni S. P. - Ú. v B., U. X.. A. č. 8,
o invalidný dôchodok, na dovolanie odporkyne proti rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo 7. apríla 2006 sp. zn. 5 So 29/2005-37, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne z a m i e t a.
Účastníci nemajú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 7. septembra 2004 č. k. 4 Sd 30/2004-19
potvrdil rozhodnutie odporkyne z 9. septembra 2003 číslo X., ktorým s účinnosťou od
8. októbra 2003 podľa § 29 a § 96 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) odňala
navrhovateľovi invalidný dôchodok, lebo nesplňuje zdravotnú podmienku trvania
nároku na túto dávku, lebo nie je invalidný, ale len čiastočne invalidný. Odporkyňa
o priznaní čiastočného invalidného dôchodku súčasne s rozhodnutím o odňatí
invalidného dôchodku nerozhodla.
Navrhovateľ podal proti tomuto rozsudku odvolanie, v ktorom namietal, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne a žiadal ho zrušiť.
Odporkyňa žiadala napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudkom
zo 7. apríla 2006 sp. zn. 5 So 29/2005-37 rozsudok súdu prvého stupňa
zo 7. septembra 2004 č. k. 4 Sd 30/2004-19 zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne
z 9. septembra 2003 číslo X. zrušil, lebo podľa jeho názoru došlo k odňatiu
invalidného dôchodku (za ktorý sa od 1. januára 2004 považuje čiastočný invalidný
dôchodok) navrhovateľa bez toho, aby bolo dostatočným spôsobom zistené, či
navrhovateľov zdravotný stav sa natoľko zlepšil, aby mu nebránil vykonávať jeho
doterajšie zamestnanie. Súčasne poukázal na procesné pochybenia odporkyne,
ktoré mali podľa jeho názoru vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia.
Vo včas podanom dovolaní proti tomuto rozsudku namietala odporkyňa, že
odvolací súd rozhodol nesprávne, lebo námietky navrhovateľa ohľadom jeho
zdravotného stavu boli riadne posúdené a posudkový záver o jeho dlhodobo
nepriaznivom zdravotnom stave vyplýva z vykonaného dokazovania. Uviedla, že
procesné pochybenia jej odvolací súd vytýkal nedôvodne. Domáhala sa preto
zrušenia druhostupňového rozsudku a vrátenia veci na nové rozhodnutie
odvolaciemu súdu.
Navrhovateľ žiadal dovolanie odporkyne zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 250s ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku) prejednal vec bez pojednávania (§ 243a ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že dovolaniu odporkyne
nemožno vyhovieť.
Zo spisov vyplýva, že odporkyňa odňala navrhovateľovi invalidný dôchodok
s odôvodnením, že jeho nárok na invalidný dôchodok zanikol, lebo nesplňuje
zdravotnú podmienku pre trvanie nároku na túto dávku.
Z písomného vyhotovenia rozhodnutia odporkyne nemožno zistiť, ktoré
vyšetrenia a ktoré závery posudkových orgánov boli podkladom pre rozhodnutie
odporkyne, lebo posudok posudkovej komisie S. P. pobočky v P., ktorý bol
podkladom jej rozhodnutia neoznačila spôsobom, ktorým by bolo možné ho
identifikovať.
Z rozhodnutia preto nemožno zistiť, aké dôkazy boli podkladom rozhodnutia,
ani akými závermi sa pri posudzovaní dôkazov odporkyňa riadila.
V pripojenom dávkovom spise navrhovateľa sa nachádzajú posudky
posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia č. 4 S. P., pobočky v P. zo 7. júla
2003 a z 8. decembra 2003, podľa ktorých od 7. júla 2003
už navrhovateľ nie je invalidný podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom
zabezpečení“) ale je len čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 uvedeného zákona.
K rovnakému záveru o rozsahu zdravotného poškodenia a o jeho vplyve na rozsah
zachovanej pracovnej schopnosti navrhovateľa dospel aj MUDr. J. K., posudkový
lekár S. P. - Ú. v B., so sídlom v Košiciach v posudku z 10. februára 2004 a z 25.
mája 2004 a 22. mája 2005, z ktorých vyplýva, že navrhovateľovi boli zistené
poúrazové ťažké artrotické zmeny hlavice pravej stehnovej kosti, ťažké poúrazové
artrotické zmeny na pravom členku s jeho následným znehybnením, organická
afektívna porucha, poúrazová atrofia pravého optického nervu a parciálna ľavého
optického nervu, ako aj divergentný strabizmus pravého oka. Oproti roku 1994, kedy
sa stal navrhovateľ invalidným, došlo k stabilizácii jeho zdravotného stavu a nutnosť
výmeny endoprotézy v pravom bedrovom kĺbe sa nepotvrdila. Pri takto zistenom
zdravotnom stave preto považoval navrhovateľa za čiastočne invalidného, nie však
za invalidného, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jeho telesné a duševné
schopnosti dosahujú polovicu schopností zdravých občanov na výkon sústavného
zamestnania tak, ako to vyplýva z §§ 29 a 37 zákona o sociálnom zabezpečení, ale
aj z § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“).
Hoci posudky posudkových lekárov sú v zásade zhodné o miere zlepšenia
zdravotného stavu navrhovateľa, treba súhlasiť s právnym názorom, obsiahnutým
v rozsudku odvolacieho súdu, že rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. Skutočnosť, že v dávkovom spise odporkyne sa nachádzajú
dôkazy o posúdení zdravotného stavu navrhovateľa neznamená, že navrhovateľ
mal možnosť zistiť, z akých skutkových okolností odporkyňa vychádzala
pri rozhodovaní o odňatí jeho invalidného dôchodku a svoje práva kvalifikovane
brániť, a to tým skôr, že samotné tlačivo, na ktorom je zaznamenaný obsah
posudkových záverov z 10. februára 2004 obsahuje text, podľa ktorého do údajov,
o lekárskom vyšetrení a posudkovom závere je účastníkovi zakázané nazerať a robiť
si z nich výpisy, čím došlo k ohrozeniu práv navrhovateľa, obsiahnutých v § 126
zákona o sociálnom zabezpečení v spojení s ustanoveniami Správneho poriadku, ale
aj práv, ktoré mu zaručuje § 190 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Okrem toho
spochybňuje hodnovernosť a úplnosť skutkových podkladov a odborných vyšetrení
k záveru o invalidite, alebo čiastočnej invalidite navrhovateľa aj skutočnosť, že
v zázname lekárskej správy z 22. mája 2005 sa nenachádza ani označenie
ošetrujúceho lekára navrhovateľa a posudkový lekár sa v závere svojho posudku
nezaoberal dôvodnosťou záveru o zániku invalidity od 7. júla 2003, ale ďalším
trvaním invalidity (pôvodne čiastočnej invalidity) po 22. februári 2005. Už samotná
táto skutočnosť vzbudzuje pochybnosti o tom, či posudkový lekár mal pred záverom
o invalidite, alebo čiastočnej invalidite navrhovateľa zhromaždené všetky potrebné
výsledky vyšetrení a úplnú zdravotnú dokumentáciu a či boli odstránené pochybnosti
o skúmaní dôvodnosti zániku invalidity k 7. júlu 2003 a jej zmeny na čiastočnú
invaliditu podľa zákona o sociálnom zabezpečení.
Tieto procesné pochybenia odporkyne mali za následok, že jej rozhodnutie
nie je dostatočne doložené obsahom vykonaného dokazovania a naviac medzi
rozhodnutím odporkyne a obsahom spisov nemohol navrhovateľ zistiť priamu
príčinnú súvislosť, a ani pri použití zásad logického myslenia z neho nemohol
vyvodiť, ktoré dôkazy boli podkladom pre rozhodnutie odporkyne.
Na základe uvedených skutočností možno považovať za vecne správne
rozhodnutie odvolacieho súdu zo 7. apríla 2006 sp. zn. 5 So 29/2005-37, ktorý
zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že rozhodnutie odporkyne
z 9. septembra 2003 číslo X. zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
Dovolací súd preto musel dovolanie odporkyne, podané proti rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. apríla 2006 sp. zn. 5 So 29/2005-37
zamietnuť podľa § 243b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
V dovolacom konaní navrhovateľovi trovy nevznikli a odporkyňa v konaní
úspech nemala, preto účastníci nemajú nárok na náhradu trov dovolacieho konania
(§ 224 ods. 1 v spojení s § 243b ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. apríla 2008
JUDr. Elena Z á v a d s k á, v. r.
predsedkyňa senátu
Za správnosť vyhotovenia :