Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/146/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky A. F., bývajúcej

v S., zastúpenej v dovolacom konaní JUDr. L. P., advokátom v B., proti odporkyni A. C.,

bývajúcej v S., o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp.zn.

, o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo

4. decembra 2006, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie navrhovateľky o d m i e t a .

Odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava rozsudkom (v poradí druhým) zo dňa 7. februára 2006, č.k.

-289, zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti

kúpnej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi o prevode 1/2-ice nehnuteľnosti, zapísanej na LV

č. X. – parcely č. X., X., X., X., X., X., X. v k.ú. H.. Navrhovateľku zaviazal zaplatiť trovy

konania 138 873 Sk. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že s manželom a manželom

odporkyne uzavreli dňa 31.7.1997 zmluvu o budúcom záväzku, v zmysle ktorej sa dohodli,

že za predpokladu doriešenia ich vzájomných vzťahov z podnikateľskej činnosti, dôjde

k podpísaniu kúpnej zmluvy na sporné nehnuteľnosti a to z navrhovateľky na odporkyňu.

Súčasťou zmluvy bola podmienka, že navrhovateľka podpíše kúpnu zmluvu v prospech

odporkyne s tým, že zmluva bude postúpená na vklad do doby splnenia záväzkov manžela

odporkyne voči navrhovateľke a jej manželovi. K splneniu záväzkov manžela odporkyne

voči navrhovateľke a jej manželovi nedošlo. Ku vkladu do katastra došlo. Neplatnosť zmluvy

opierala o skutočnosť, že ku vkladu došlo v rozpore so zmluvou – bez toho, aby došlo

k splneniu záväzku. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Predmetom

konania malo byť vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy, uzavretej spolu so zmluvou

o budúcom záväzku. Táto zmluva však nespĺňala náležitosti v zmysle § 50a Občianskeho

zákonníka, nakoľko v zmysle tohto ustanovenia bolo potrebné dohodnúť všetky podstatné

náležitosti budúcej zmluvy. Podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy je okrem iného aj riadne

označenie účastníkov, predmetu zmluvy, cena predmetu zmluvy a podpis, ktorý absentoval

u účastníkov zmluvy. V danom prípade súd mal za to, že navrhovateľka dôvodnosť svojho

nároku nepreukázala. Predovšetkým riadne nepreukázala a nezdôvodnila naliehavosť svojho

právneho záujmu na určovacom návrhu, ktorá podmienka bola pre úspešnosť návrhu prvoradá

a smerodajná. Nepreukázala tiež, že by konala v nejakom omyle, pričom riadne ani

nešpecifikovala, v čom mal omyl spočívať. V konaní ani svoje tvrdenie o uvedení do omylu

nepreukázala. Kúpna zmluva bola uzavretá riadne, pričom ustanovenie „o odklade návrhu na

vklad do katastra“ bolo neurčité a všeobecné. Rovnako navrhovateľka nepreukázala žiadnu

tieseň, ktorá by mala ovplyvniť uzavretie zmluvy. O trovách konania rozhodol podľa § 142

ods. 1

Krajský súd v Trnave na odvolanie navrhovateľky rozsudkom zo dňa 4. decembra

2006 sp.zn. , rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil a v časti

trov konania zmenil tak, že navrhovateľku zaviazal zaplatiť odporkyni náhradu trov konania

vo výške 96 744 Sk k rukám jej právneho zástupcu do troch dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporkyni aj náhradu trov odvolacieho

konania vo výške 35 052 Sk k rukám jej právneho zástupcu do troch dní. V odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka počas odvolacieho konania navrhla pripustiť

zmenu návrhu a žiadala určiť, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností vedených

Katastrálnym úradom T., Správou katastra T., zapísaných na LV č. X., parc. č. X. – zastavaná

2 2

plocha o výmere 2443 m, X. – zastavaná plocha o výmere 582 m, X. – zastavaná plocha

2 2

o výmere 152 m, X. – zastavaná plocha o výmere 579 m, X. – zastavaná plocha o výmere

2 2 2

258 m, X. – zastavaná plocha o výmere 147 m, X. zastavaná plocha o výmere 16200 m,

nachádzajúcich sa v k.ú. O., v podiele 1/2-ice. Dospel k záveru, že ako v konaní o určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy, tak aj v konaní o určenie vlastníckeho práva, je dokazovanie

zamerané na posúdenie platnosti, resp. neplatnosti uzatvorenej kúpnej zmluvy, a preto

výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

S poukazom na to na odvolacom pojednávaní dňa 19.9.2006 uznesením navrhnutú zmenu

návrhu pripustil. Navrhovateľka neplatnosť uzatvorenej kúpnej zmluvy odôvodňovala

konaním pod tlakom bezprávnej vyhrážky, konaním v tiesni za nápadne nevýhodných

podmienok, ako aj konaním v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre

uskutočnenie úkonu rozhodujúca. Právnym zástupcom odporkyne bola upovedomená, že

k podaniu návrhu na registráciu kúpno-predajnej zmluvy dôjde až po splnení záväzku

vyplývajúceho zo zmluvy o budúcom záväzku, pričom navrhovateľka mala konať pod

značným tlakom, keď právny zástupca odporkyne, ako aj manžel odporkyne jej uviedli, že

v prípade, ak nedôjde k podpísaniu kúpnej zmluvy, príde o všetko, a to i o obrúčku,

napriek tomu, že táto je z exekúcie vyňatá. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka

neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení preukazujúcich neplatnosť uzatvorenej kúpnej

zmluvy. Z obsahu spisového materiálu nevyplynulo, že by navrhovateľka konala pod

vplyvom bezprávnej vyhrážky zo strany právneho zástupcu odporkyne a manžela odporkyne,

pretože títo sa len domáhali vrátenia pôžičky poskytnutej za účelom zaplatenia kúpnej ceny za

predmetné nehnuteľnosti zo strany odporkyne a jej manžela navrhovateľke. Hrozbu prípadnou

exekúciou nemožno považovať za bezprávnu vyhrážku a konanie právneho zástupcu

odporkyne a manžela odporkyne nemožno považovať za protiprávne. Kúpna zmluva nebola

uzatvorená ani v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, vzhľadom na to, že

navrhovateľka dostatočným spôsobom nešpecifikovala existenciu tiesne a súčasne nebola

splnená kumulatívna požiadavka uzavretia zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok s

poukazom na to, že dohodnutá kúpna cena za spoluvlastnícky podiel bola v súlade s kúpnou

cenou zaplatenou pri nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu. Za splnenia podmienok

uzavretia zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok mal účastník právo od

zmluvy odstúpiť, k čomu v danom prípade nedošlo. V prejednávanej veci navrhovateľka

nekonala ani v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre jeho uskutočnenie

rozhodujúca, pretože okruh účastníkov zmluvy o budúcom záväzku a kúpnej zmluvy nebol

totožný a odporkyňa, ktorá nebola účastníčkou zmluvy o budúcom záväzku a o uzavretí

tejto zmluvy sa dozvedela neskôr, omyl navrhovateľky nevyvolala a objektívne o ňom

nevedela. Nebola naplnená teda tak objektívna stránka – existencia podstatného omylu, ako aj

subjektívna stránka druhého účastníka – vedomosť o existencii omylu. V posudzovanom

prípade podľa názoru odvolacieho súdu išlo o omyl v pohnútke, v motíve urobenia

právneho úkonu, čo však nemožno považovať za dôvod neplatnosti právneho úkonu – kúpnej

zmluvy. V časti náhrady trov konania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti trov konania nie je správny a je potrebné ho zmeniť. Pri poskytovaní

úkonov právnych služieb za účinnosti vyhlášky č. a vyhlášky č.

bolo potrebné vychádzať z toho, že hodnotu veci nemožno vyjadriť v peniazoch a sadzba

tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 200 Sk (§ 13 ods. 6 vyhl.č. 240/1990

Zb.), prípadne 1/13 výpočtového základu ( vyhl.č. ), preto

rozhodnutie o náhrade trov právneho zastúpenia nebolo správne. O náhrade trov odvolacieho

konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dňa 23. februára 2007 dovolanie

navrhovateľka. Namietala, že odvolací súd sa dopustil pochybenia, ktoré kvalifikovala ako

vadu v zmysle , ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci. Poukázala na to, že odvolací súd v odvolacom konaní pripustil zmenu návrhu,

a následne rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Pripustenie zmeny návrhu

na začatie konania malo byť dôvodom na zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa, alebo na

jeho zmenu odvolacím súdom. Poukázala na to, že rozhodnutím súdu bola porušená zásada

dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, keď vo veci samej v intenciách zmeneného

návrhu rozhodoval len jediný súd a to súd odvolací. Takýmto spôsobom bola navrhovateľke

i odňatá možnosť konať pred súdom s poukazom na , ktorý dovolací

dôvod, bol podľa navrhovateľky tiež daný. Namietala i nesprávne právne posúdenie veci,

ktoré dôvody podrobne rozviedla v dovolaní.

Odporkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že navrhovateľka nerozlišuje inštitút

zmeny návrhu od zmeny petitu návrhu a vytvára variácie bez ohľadu na vykonané

dokazovanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia v znení do 1. júla 2007 (ďalej len ), podľa

ktorého je s poukazom na ustanovenie potrebné vec právne

posúdiť, dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu ( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je

prípustné ani podľa ustanovenia z dôvodu, že dovolací súd vo veci

doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, že podľa ustálenej

súdnej praxe skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

Tak isto je to aj s tvrdením navrhovateľky o tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí

tzv. inou vadou konania.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci sa nejednalo o tzv.

prekvapujúce rozhodnutie odvolacieho súdu a nedošlo ani k porušeniu práva na spravodlivú

ochranu práv a záujmov účastníka konania – navrhovateľky (tzv. fair process).

O porušenie zásady dvojinštančnosti konania ide vtedy, ak odvolací súd rozhodol

o inom predmete konania, než o ktorom rozhodol súd prvého stupňa, t.j. ak sú skutkové

a právne predpoklady obidvoch nárokov v konaní upravených aspoň čiastočne rozdielne

a nejedná sa o rozdielnu formuláciu žalobného návrhu.

V prejednávanej veci odvolací súd pripustil zmenu návrhu s poukazom na ustanovenie

, , v zmysle ktorého navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť

návrh na začatie konania. Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania

nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd pri úvahe o tom, či bude

súhlasiť so zmenou návrhu, môže zvažovať iba to, či výsledky doterajšieho konania (ako

celku) môžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Ak tomu tak je, musí so

zmenou návrhu súhlasiť. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku správne uviedol, že

v prejednávanej veci, či bol žalobný petit uvedený ako určenie neplatnosti kúpnej zmluvy

o prevode nehnuteľností alebo určenie vlastníctva k tým istým nehnuteľnostiam, bolo

dokazovanie súdu zamerané na posúdenie platnosti predmetnej kúpnej zmluvy. Tak

prvostupňový súd, ako aj odvolací súd, túto kúpnu zmluvu vyhodnotili ako platnú, a to

z rovnakých dôvodov, čo viedlo k zamietnutiu návrhu navrhovateľky v konaní pred súdom

prvého stupňa a tak isto k potvrdeniu zamietajúceho výroku rozsudku súdu prvého stupňa zo

strany odvolacieho súdu. Nešlo preto o porušenie dvojinštančnosti súdneho konania

a navrhovateľke z tohto dôvodu nebolo ani odňaté právo na konanie pred súdom.

Odňatím možnosti konať v zmysle sa rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu spisu nezistil, že by navrhovateľke

nejakým závadným procesným postupom súdu bola znemožnená realizácia procesných práv,

priznaných jej procesným predpisom a preto vo vzťahu k navrhovateľke nedošlo postupom

odvolacieho súdu k odňatiu možnosti pred ním konať.

Navrhovateľka v dovolaní namietala, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je

síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

I keby teda tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu

neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho

(ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne

právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné

(o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľky

v súlade s v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým

rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Dovolací súd nepriznal odporkyni ako úspešnej účastníčke náhradu trov dovolacieho

konania z dôvodu, že nepodala návrh na ich priznanie ( v spojení s

ods. 1 , a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. júna 2008

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :