Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a86/374238.a284a3.pdf
PDF · 100.04 KB
No categories available
2Nc/22/2008
Najvyšší súd 2 Nc 22/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu H., P., proti žalovaným
1/ P. K., bývajúcemu v M., Č., 2/ J. K., bývajúcemu v B., 3/ P. K., bývajúcemu v M., Č.,
4/ Ing. M. H., bývajúcemu v B.a 5/ E. H., bývajúcej v B., zastúpených JUDr. E. N.,
advokátkou, B., o určenie vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.
8 C 97/2001, o návrhu žalovaných na vylúčenie sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci
vedenej Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 4 Co 307/2006, takto
rozhodol:
Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. V. n i e j e v y l ú č e n á
z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na uvedenom súde pod sp. zn. 4 Co 307/2006.
O d ô v o d n e n i e :
Žalovaní pred začatím pojednávania odvolacieho súdu dňa 14.05.2008 uplatnili
námietku zaujatosti voči členke senátu JUDr. V.. Dôvodom zaujatosti uviedli pomer
namietanej sudkyne – členky senátu odvolacieho súdu k právnej zástupkyni žalovaných
negatívneho charakteru, pričom pochybnosti o nezaujatosti vyvodili zo skutočností, že ich
právna zástupkyňa bola aj právnou zástupkyňou bývalého manžela namietanej sudkyne v
konaniach, v ktorých JUDr. V. vystupovala v postavení účastníčky konaní vedených na
Okresnom súde Bratislava IV: o rozvod manželstva vedenom pod sp. zn. 5 C 88/00, v konaní
o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom pod sp. zn. 13 Nc 52/2001
a v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 420/05. Podľa žalovaných v písomných
podaniach nachádzajúcich sa v týchto spisoch namietaná sudkyňa ich právnu zástupkyňu
nielen z pozície súkromnej osoby ale aj z pozície sudkyne iracionálne a bezdôvodne
obviňovala z rozpadu svojho manželstva, viackrát sa jej vyhrážala sťažnosťami na Slovenskú
advokátsku komoru a smerovala voči nej bývalým manželom sudkyne odvrátený fyzický
útok. Podľa názoru žalovaných vzhľadom k dĺžke trvania spomínaných súdnych konaní viac
než šesť rokov, nie je objektívne možné predpokladať, že išlo o náhodné správanie namietanej
sudkyne. Poukázali tiež na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Nc
4/2006 zo dňa 09.02.2006, v ktorom boli vylúčení sudcovia Krajského súdu v Bratislave pre
svoj nielen kolegiálny ale aj priateľský vzťah k JUDr. V..
Členka senátu Krajského súdu v Bratislave JUDr. V. vo vyjadrení
k vznesenej námietke zaujatosti potvrdila skutočnosť, že právna zástupkyňa žalovaných
v konaní o predmetnej veci zastupovala aj jej bývalého manžela v konaniach, v ktorých bola
aj ona účastníčkou. Podľa jej názoru bývalého manžela zastupovala spôsobom presahujúcim
korektné správanie sa advokáta, resp. v rozpore s etikou advokáta, avšak túto skutočnosť
nepovažovala podstatnou v zmysle ovplyvnenia jej profesionálneho postoja k predmetnej
veci.
Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,
ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti.
Citované zákonné ustanovenie predpokladá existenciu určitého kvalifikovaného
vzťahu sudcu k prejednávanej veci alebo jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne
ich zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho
objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k nezákonnému
rozhodnutiu.
Pomer sudcu k veci môže vyplývať predovšetkým z priameho právneho záujmu sudcu
na prejednávanej veci. Tak je tomu v prípade, keby sudca sám bol účastníkom konania, či
na strane navrhovateľa alebo odporcu alebo v prípade, ak by mohol byť rozhodnutím súdu
priamo dotknutý na svojich právach (napr. keby mohol byť vedľajším účastníkom).
Vylúčený je tiež sudca, ktorý získal o veci poznatky iným spôsobom než z konania (napr. ako
svedok vnímal skutočnosti, ktoré sú predmetom konania a dokazovania). Sudcov pomer
k účastníkom alebo k ich zástupcom potom môže byť založený predovšetkým príbuzenským
alebo jemu podobným vzťahom (§ 116 Občianskeho zákonníka), ktorému na roveň môže
v konkrétnom prípade stáť vzťah priateľský, či naopak nepriateľský, takej intenzity, že sudca
nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodovať vo veci.
Súdna prax už viackrát judikovala, že nestrannosť sudcov v konaní sa prejavuje
v dvoch aspektoch. Ide o subjektívne kritérium, založené na osobnom presvedčení
jednotlivého sudcu v danej veci, a o kritérium objektívne, spočívajúce v uistení sa, či sudca
poskytuje dostatočné záruky na vylúčenie akejkoľvek oprávnenej pochybnosti v tomto smere.
Z hľadiska subjektívneho musí byť osobná nestrannosť sudcu predpokladaná, až kým sa
nepreukáže opak. Naproti tomu, z hľadiska objektívneho musí byť úplne oddelene od
osobného správania sa sudcu zistená existencia skutočností, ktoré môžu vyvolať pochybnosti
o jeho nestrannosti. V tejto súvislosti sú dôležité dokonca čo aj len náznaky takých
skutočností a v prípade, že sa tieto u sudcu vyskytnú, existuje oprávnený dôvod na obavu
o nestrannosť, pre ktorý by mal byť sudca z konania vylúčený.
Pri rozhodovaní, či v danom prípade existuje oprávnený dôvod obávať sa, že
konkrétny sudca nie je nestranný, je stanovisko dotknutého účastníka konania dôležité,
ale nie rozhodujúce. Rozhodujúce je, či tento dôvod, resp. obava môže byť považovaná
za objektívne oprávnenú (k tomu rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Wettstein
proti Švajčiarsku, č. 33958/96, ods. 42, ECHR 2000-XII).
Z námietky zaujatosti uplatnenej žalovanými vyplýva, že dôvod zaujatosti členky
senátu odvolacieho súdu by mal spočívať v negatívnom vzťahu voči ich právnej zástupkyni,
ktorý vyvodili zo skutočností, že v iných konaniach, v ktorých zastupovala bývalého manžela
namietanej sudkyne a ktorých účastníčkou bola aj spomínaná sudkyňa, ju mala namietaná
sudkyňa nielen z pozície súkromnej osoby ale aj z pozície sudkyne obviňovať z rozpadu
svojho manželstva a vyhrážať sa jej sťažnosťami na jej osobu na Slovenskú advokátsku
komoru, ba dokonca pokúsiť sa fyzicky ju napadnúť. Z preskúmavanej veci vyplýva
nepochybná skutočnosť, že namietaná sudkyňa bola účastníčkou konaní, v ktorých druhého
z účastníkov zastupovala právna zástupkyňa, ktorá je aj právnou zástupkyňou žalovaných
v tomto predmetnom konaní, ktorá skutočnosť sama o sebe nemôže objektívne založiť vznik
pochybnosti o nestrannosti tejto sudkyne, pretože rovnako ako každý občan aj sudca
v občianskom živote má právo a povinnosť byť účastníkom občianskeho súdneho konania,
v ktorom on sám alebo druhý z účastníkov konania využije svoje právo garantované mu
právnym poriadkom splnomocniť svojim zastupovaním kvalifikovaného právneho zástupcu.
Keďže namietaná sudkyňa bola účastníčkou konaní, v ktorých právna zástupkyňa žalovaných
vystupovala v postavení právnej zástupkyne bývalého manžela tejto sudkyne, nepochybne
argument oprávnených osôb uplatňujúcich námietku zaujatosti, že namietaná sudkyňa sa nimi
tvrdených správaní mala dopustiť aj z pozície sudkyne (nielen súkromnej osoby), je
nelogickým, nakoľko náš právny poriadok garantuje, že k žalovanými tvrdenej procesnej
situácii nemohlo prísť. Otázkou existencie správania sa namietanej sudkyne v postavení
súkromnej osoby by sa Najvyšší súd Slovenskej republiky musel zaoberať v tom smere, či jej
správanie mohlo naplniť odôvodnenú obavu o jej nestrannosť v prejednávanej veci ale len
v prípade, pokiaľ by bolo jej určité správanie preukázaným, o ktorý prípad v danej veci nejde,
nakoľko zostalo len v rovine tvrdení žalovaných. Právne nevýznamným je potom aj tvrdenie
oprávnených osôb o intenzite správania sa spomínanej sudkyne, ktorú odvodzovali z dĺžky
konaní, v ktorých ich právna zástupkyňa zastupovala bývalého manžela namietanej sudkyne –
členky odvolacieho súdu.
V preskúmavanej veci, pokiaľ ide o subjektívne, ale aj objektívne kritérium
nestrannosti, nič nenasvedčuje existencii akejkoľvek pochybnosti o zaujatosti sudkyne -
členky senátu 4 Co krajského súdu voči žalovaným. Žalovaní uplatnili námietku zaujatosti
z dôvodu existencie negatívneho vzťahu sudkyne k ich právnej zástupkyni. Pochybnosti o jej
nezaujatosti vyvodili zo správania sa namietanej sudkyne v iných konaniach, kde vystupovala
v postavení súkromnej osoby, ktorá pozícia v konaní je diametrálne odlišnou a bez ďalších
skutočností spochybňujúcich nestrannosť sudcu, samo o sebe nie je dôvodom vylúčenia
namietanej sudkyne z prejednávania a rozhodovania preskúmavanej veci. V tomto smere
je výslovne subjektívny pocit účastníkov konania nepodložený objektívne existujúcimi
skutočnosťami z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p., na vylúčenie sudkyne z prejednávania
a rozhodovania veci nepostačujúci a neumožňuje vyvodiť, že existujú podmienky na
vylúčenie sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci.
Vzhľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že žalovaní v námietke zaujatosti
neuviedli žiadny zákonom uznaný dôvod zaujatosti (§ 14 ods. 1 O.s.p.), na základe ktorého
by mohla byť spochybnená nestrannosť členky senátu odvolacieho súdu JUDr. V.. Najvyšší
súd Slovenskej republiky preto vznesenej námietke zaujatosti nevyhovel a rozhodol tak, že vo
výroku uznesenia označená sudkyňa, členka senátu Krajského súdu v Bratislave, nie je
vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. júna 2008
JUDr. Martin V l a d i k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: