Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/123/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ A. F., bývajúcej v K.

a 2/ J. Z., bývajúceho vo Z., zastúpených JUDr. J. R., advokátom vo Z., proti žalovanému

M., S., zastúpenému JUDr. E. K., advokátkou, H., o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv,

vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. , o dovolaní žalobcov proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. februára 2008 sp. zn , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen rozsudkom z 22. júna 2007 č. k. -203 určil neplatnosť

kúpnopredajnej zmluvy uzavretej 18.12.1978 medzi predávajúcou M. V. a kupujúcou Č.

2

v zastúpení M. v časti, predmetom ktorej bola časť parcely č. X. vo výmere X. mnachádzajúcej

sa v katastrálnom území K. a vo zvyšku žalobu zamietol. Rozsudok vo veci samej vo výroku,

v ktorom určil časť predmetnej zmluvy neplatnou odôvodnil ustanovením § 39 a § 113

. Predávajúca M. V. nemohla platne a účinne predať túto časť parcely,

pretože nebola jej vlastníčkou, ani spoluvlastníčkou. Zamietnutie žaloby v časti o určenie

zostávajúcej časti zmluvy zo dňa 18.12.1978 týkajúcej sa predaja pozemku parc. č. X.

2

o výmere X. mneplatnou, odôvodnil absenciou aktívnej legitimácie žalobcov a v časti

o určenie druhej z kúpnych zmlúv z 15.12.1978 neplatnou tým, že táto zmluva je zmluvou

platnou, pretože spĺňa všetky náležitosti uvedeného typu zmluvy vyžadované platnými právnymi

predpismi v čase jej uzavretia, pretože z nej jednoznačne vyplýva identifikácia oboch zmluvných

strán, kupujúceho a predávajúcich, identifikácia prevádzanej nehnuteľnosti jej zápisom v katastri

nehnuteľností katastrálnym územím K., pozemkovoknižnou vložkou č. X., parcelným číslom X.

2

a výmerou X. ma kúpna cena 9.976,80 Kčs. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 13. februára 2008 sp. zn.

na odvolanie žalobcov rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalobcom uložil povinnosť

spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému trovy (správne náhradu trov) odvolacieho konania

vo výške 24.302,- Sk. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa vecne preskúmajúc žalobu,

opomenul skúmať naliehavý právny záujem žalobcov na určení neplatnosti zmluvy z 15.12.1978

v zmysle , o ktorom konštatoval, že nie je daný. Nehnuteľnosti evidované pod

parcelnými číslami X. a X. boli dotknuté novou právnou zmenou, pretože k nim boli zaevidované

nové vlastnícke vzťahy a stali sa súčasťou nových parciel registra „. a kataster nehnuteľností aj v

prípade určenia tejto zmluvy neplatnou, by nemohol vykonať spätný zápis vlastníckeho práva na

pôvodných vlastníkov, pretože tomuto postupu bráni ust.

Kataster nehnuteľností by mohol zapísať vlastnícke právo v danom prípade len na základe

kladných výsledkov konania o určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, ktoré

konanie žalobcovia návrhom na začatie konania vyvolali, ale bolo zastavené pre späťvzatie

návrhu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil postupom podľa

v zmysle

Rozsudok odvolacieho súdu v časti, v ktorej potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo

výroku o zamietnutí žaloby v časti o určenie neplatnosti zmluvy zo dňa 15.12.1978, napadli

dovolaním obaja žalobcovia, ktoré odôvodnili nesprávnym právnym posúdením veci

spočívajúcim na nesprávnych skutkových záveroch, pretože už podaním žaloby a aj v priebehu

celého konania preukázali naliehavý právny záujem na určení vlastníctva a odstránení duplicity

vlastníctva. Tvrdili, že svoj naliehavý právny záujem preukázali aj na pojednávaní odvolacieho

súdu 13.02.2008 uvedením prvoradosti, aby súd určil kúpnopredajnú zmluvu neplatnou a

následne žalobcovia zvážia ďalšie kroky vedúce k mimosúdnej dohode. Poukázali na rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21.02.1997, z ktorého

vyplýva, že určovacia žaloba je spravidla prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam, pretože

rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť jedným z predpokladov pre vykonanie obnovy

vlastníckeho práva predávajúceho, pričom právny úkon musí byť okrem iného určitým, úmysel

zmluvných strán musí byť zistený len zo zmluvy samotnej a výkladom nemožno nahradiť to, čo

v nej chýba alebo je diametrálne odlišne uvedené.

Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal

predovšetkým prípustnosť dovolania, t. j. či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré v zmysle a nasledujúcich možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné

tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje

proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil,

že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

V danom prípade dovolaním žalobcov nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho

súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov

dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcov nie je podľa § 238

ods. 1 až 3 procesne prípustné.

Dovolanie žalobcov by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád uvedených

v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre

dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil len na

skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal tiež otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Toto ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu (aj rozsudku) odvolacieho súdu vtedy, ak a) sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až g/

tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako dôvodu,

ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný

subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky

pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne

vymenovaných vád.

Žalobcovia existenciu procesných vád konania v zmysle netvrdili

a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť ich dovolania

preto nevyplýva ani z tohto ustanovenia.

Prípustnosť dovolania vyvodzovali žalobcovia z činnosti súdu v danej veci spočívajúcej

v nesprávnom právnom posúdení veci. Činnosť súdu by mohla založiť prípustnosť dovolania len

v tom prípade, ak by bola v rozpore so zákonom faktická činnosť súdu, a nie jeho právne

hodnotenie veci zaujaté v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov

je v rozhodovaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považované za relevantný dovolací

dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie ( );

zhodne je ale zastávaný názor, že (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších

stupňov samo osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania

v zmysle , lebo (ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd

účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia a neodníma

mu možnosť pred súdom konať.

Pokiaľ dovolatelia namietajú nesprávne hodnotenie dôkazov (dovolací súd sa

hodnotením dôkazov nezaoberal) nejde o dôvod, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa

Neprípustnosť takého dôvodu je daná charakterom dovolacieho konania, v ktorom

sa už dôkazy nevykonávajú ( ), a tak ani neprislúcha dovolaciemu súdu,

aby prehodnocoval dôkazy vykonané v základnom konaní. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov

preto v žiadnom prípade nezakladá vadu v zmysle

Keďže v danom prípade dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu nie

je podľa prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie žalobcov ako neprípustné podľa v spojení

s odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania

sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti tak,

ako to namietali žalobcovia v podanom dovolaní.

V dovolacom konaní neboli žalobcovia úspešnými a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalovanému ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. júna 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: