Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/83/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S., IČO: X., zast.

JUDr. R., proti žalovanému S., IČO: X., zapísanému v obchodnom registri Krajského

súdu v Ostrave, v odd. C, v. č. 23082, zast. JUDr. P., o zaplatenie 24 066,94 EUR

s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne

zo dňa 29. januára 2007 č. k. -78, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

zo dňa 29. januára 2007 č. k. -78 z r u š u j e a vec v r a c i a

Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 29.1.2007 č. k. -78

žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že z vykona-

ného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy

o preprave v zmysle Dohovoru CMR a nie k uzavretiu zasielateľskej zmluvy podľa

ust. § 601 a nasl. Obch. zák., ako to uvádza žalobca. Žalobca si u žalovaného

objednal prepravu tovaru, pričom miesto prevzatia zásielky a miesto jej dodania

podľa zmluvy, ležalo vo dvoch rôznych štátoch (Nemecko a Slovensko), pričom

Slovenská republika je zmluvným štátom Dohovoru. Pokiaľ ide o skutočnosť, že

na prepravnej zmluve je ako dopravca uvedený J., súd mal za to, že žalovaný ako

zmluvná strana zmluvy o preprave, ktorú uzavrel so žalobcom, mohol prepravu

tovaru vykonať aj prostredníctvom inej osoby, za ktorú však v zmysle Dohovoru CMR

(čl. 3) zodpovedá. Podľa čl. 32 ods. 1 písm. b/ Dohovoru CMR premlčacia lehota

nároku žalobcu (jeden rok) začala plynúť tridsiatym dňom po uplynutí dohodnutej

dodacej lehoty. V zmysle prepravnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa

18.2.2004 sa vykládka tovaru mala uskutočniť dňa 23.2.2004 v Prievidzi, v areáli

žalobcu. Z toho vyplýva, že premlčacia lehota nároku žalobcu začala plynúť dňom

24.3.2004 a uplynula dňom 25.3.2005. Žalobca podal žalobu na súde až dňa

12.10.2005. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca u žalovaného nepodal písomnú

reklamáciu, týkajúcu sa stratenej zásielky tak, ako to predpokladá Dohovor CMR,

žalovanému vystavil a zaslal len viaceré faktúry a upomienky na zaplatenie žalovanej

sumy. Keďže predložiť dôkaz o reklamácii patrí žalobcovi a žalobca toto nepreukázal,

súd mal za to, že plynutie premlčacej doby nebolo zastavené v zmysle čl. 32 ods. 2

Dohovoru CMR. Na základe vyššie uvedeného súd podľa § 388 ods. 1 Obch. zák.

prihliadol na námietku premlčania nároku žalobcu, ktorú vzniesol žalovaný a žalobu

zamietol.

Proti rozsudku sa odvolal žalobca a žiadal jeho zrušenie. Namietal, že súd

prvého stupňa vo veci dňa 29.1.2007 pojednával a dokonca vo veci meritórne

rozhodol, hoci na to nemal splnené procesné podmienky podľa ,

čím žalobcovi odňal možnosť riadne konať na súde a uplatňovať svoje ďalšie návrhy

na doplnenie dokazovania, prípade vznášať obranu proti tvrdeniam zo strany

žalovaného. Rozporoval tiež, že žalobca v konaní nebol vôbec súdom prvého stupňa

vypočutý ako účastník, čím bola porušená tiež zásada účastnosti konania na súde

prvého stupňa. Nesúhlasil s odôvodnením súdu prvého stupňa, že žalobca ani jeho

právna zástupkyňa sa na uvedenom pojednávaní nezúčastnili, neospravedlnili sa, ani

nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, hoci právnej zástupkyni

bolo predvolanie riadne doručené. Uviedol, že v predmetnom konaní došlo

niekoľkokrát k preloženiu termínu vytýčeného pojednávania, čo sa stalo aj pri

poslednom vytýčenom termíne, ktorý bol pôvodne vytýčený na deň 15.1.2007. Tento

termín bol súdom zrušený z dôvodu žiadosti právneho zástupcu žalovaného

o odročenie pojednávania a bol vytýčený nový termín pojednávania na deň

29.1.2007 o 10,00 hod. Upovedomenie o odročení pojednávania na tento nový

termín však nebolo právnej zástupkyni žalobcu riadne doručenie. Zásielka bola

doručená S. dňa 16.1.2007, o čom ako dôkaz predložil poštovú obálku s pečiatkou

SZRB. Je toho názoru, že tieto procesné vady konania na súde prvého stupňa mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Nesúhlasí so záverom súde

prvého stupňa v tom, že právny vzťah medzi účastníkmi konania sa spravuje

Dohovorom o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave a že

medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o preprave veci v zmysle tohto Dohovoru.

Zotrváva na názore, že žalovaný mal len postavenie medzizasielateľa. Obstaranie

prepravy z určitého miesta do určitého miesta si u žalobcu objednali jednotliví

zákazníci a tento právny vzťah je vzťahom zo zasielateľskej zmluvy.

V posudzovanom prípade nebol žalovaný v postavení dopravu, nakoľko dopravu

neuskutočňoval. Dopravcom bol podnikateľ J., na základe zmluvy o preprave veci

uzavretej medzi žalovaným (ako medzizasielateľom) a dopravcom na základe

objednávky zo dňa 18.2.2004, akceptovanej začatím realizácie prepravy.

Vykonávanie dopravy nemá žalovaný ani v predmete svoje podnikateľskej činnosti, je

typickým zasielateľom a na toto má aj oprávnenie. Zmluva o preprave veci sa

uzatvára s dopravcom, ktorým žalovaný nebol. Žalobca si objednal u žalovaného

obstaranie prepravy, čo je nutné odlišovať od vykonania prepravy. Zastáva preto

názor, že právny vzťah medzi žalobcom a dopravcom J., ktorý dopravu uskutočňoval,

je právnym vzťahom z titulu zmluvy o preprave v zmysle Dohovoru CMR, i keď túto

zmluvu uzavrel žalovaný, ktorého si žalobca zvolil ako medzizasielateľa. Právnemu

vzťahu zo zmluvy o preprave veci podľa Dohovoru CMR nemožno však podriadiť

vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný je len ďalším

medzizasielateľom, ktorého žalobca ako zasielateľ použil na obstaranie prepravy

v zmysle § 605 ods.2 Obch. zák., a ktorý zodpovedá žalobcovi za škodu v zmysle

ust. o zasielateľskej zmluve. Nesúhlasí tiež s akceptovaním

vznesenej námietky premlčania súdom prvého stupňa. Posúdenie dĺžky premlčacej

doby závisí totiž od právneho posúdenia, pod aký právny režim sa podriadi vzťah

medzi žalobcom a žalovaným. I keď je toho názoru, že Dohovor CMR sa na danú vec

nevzťahuje, namieta, že záver súdu prvého stupňa o premlčaní práva v zmysle tejto

právnej úpravy je predčasný, nakoľko súd prvého stupňa o tom, či žalobca nepodal

reklamáciu, nevykonal žiadne dokazovanie. Žalobca poškodenie, stratu

a prekročenie termínu vykládky zásielok reklamoval už listom z 25.2.2004,

na základe ktorej reklamácie žalovaný začal šetrenie, teda reklamáciu neodmietol.

Následne listom zo dňa 24.3.2004 žalobca doplnil reklamáciu straty zásielok

rozpisom konkrétnych príkazcov, ktorým škoda vznikla s uvedením jej výšky

a k tomuto listu pripojil doklady od jednotlivých príkazcov o preukázaní straty zásielok

a ich hodnotách. Súd prvého stupňa v tomto smere však nevykonal žiadne

dokazovanie. Z uvedených dôvodov navrhuje preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec

vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214

ods.2 písm. e/ O.s.p, bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní rozsudku

v medziach dôvodov odvolania dospel k záveru, že sú splnené predpoklady pre jeho

zrušenie.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký procesný postup súdu,

ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky

súdny poriadok umožňuje, a to najmä zúčastniť sa pojednávania vo veci, byť

vypočutý ako účastník, robiť podania, navrhovať vykonanie dôkazov a pod.

Každý účastník má právo, aby vec bola prerokovaná na súde v jeho

prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom (čl. 38 ods. 2

Listiny základných práv a slobôd).

Zásada ústnosti, ako zásada prejednacia v záujme dosiahnutia účelu

sporového občianskeho súdneho konania je upravená v ust. , ktoré

umožňuje súdu pokračovať v konaní, ak sú účastníci nečinní, pričom z vážneho

dôvodu o odročenie pojednávania nepožiadali.

Základným predpokladom takéhoto postupu súdu je však skutočnosť, že

predvolanie na pojednávanie bolo účastníkom, resp. ich právnym zástupcom riadne

doručené tak, ako to predpokladá ust. .

V danom prípade súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol na pojednávaní

odročenom na deň 29.1.2007 bez účasti žalobcu. Vychádzal zo skutočnosti, že

právna zástupkyňa žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila a ani

o odročenie pojednávania nepožiadala.

Ako však vyplýva z obálky doručovanej zásielky o odročenom termíne

pojednávania, ktorú žalobca predložil v odvolacom konaní, táto písomnosť nebola

doručená právnej zástupkyni žalobcu, ale bola doručená inému subjektu, ktorý túto

písomnosť omylom otvoril.

Za danej situácie nemožno preto vyvodiť záver o tom, že žalobca bol

o termíne pojednávania riadne upovedomený a pre jeho nečinnosť bolo možné

pokračovať v konaní.

Preto, pokiaľ vec bola súdom prvého stupňa prejednaná a rozhodnutá bez

jeho účasti, bola mu odňatá možnosť konať pred súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pri prejednaní odvolania zistil tiež, že

na prejednanie veci krajským súdom ako súdom prvého stupňa neboli splnené

podmienky konania.

Vecná príslušnosť súdu je jednou z podmienok konania, ku ktorej súd prihliada

kedykoľvek.

Podľa konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne

a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia

konania a trvá až do jeho skončenia.

Súd prvého stupňa založil svoju vecnú príslušnosť na základe ust. § 9 ods. 3

v znení účinnom v čase začatia konania, podľa ktorého krajské súdy rozho-

dujú ako súdy prvého stupňa aj v prípadoch, ak osobitný predpis ustanovuje, že

rozhoduje súd.

Vychádzal pritom z bod 1 vyhl. č. , ktorý však nestanovuje

právomoc súdu na rozhodnutie veci, ale príslušnosť jednotlivých súdov pre prípad

vedenia sporov z prepráv podliehajúcich Dohovoru, zverejnenému touto vyhláškou.

Keďže neboli dané podmienky zakladajúce príslušnosť krajského súdu, nebol

tento súd príslušný na prejednanie a rozhodnutie sporu, i z ktorého dôvodu došlo

k porušeniu procesnoprávnych predpisov, nakoľko napadnutý rozsudok vydal súd,

ktorý nebol vecne príslušný.

Vzhľadom na uvedené zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky preto

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne podľa a zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, ktorý bude musieť vec postúpiť

príslušnému okresnému súdu, ktorý bol oprávnený vec prejednať.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 9. apríla 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

.