Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
fd0/374798.238880.pdf
PDF · 96.61 KB
No categories available
1Cdo/21/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 Cdo 21/2008
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ F. bývajúceho v Š., 2/
M., bývajúcej v Š. V., zastúpených JUDr. P., advokátom, so sídlom v Š., Š. 15 , proti
odporcom 1/ G., bývajúcemu v Š., D., 2/ M., bývajúcej v Š., D. o určenie vlastníckeho
práva , vedenej u Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 10 C 213/2006,
o dovolaní navrhovateľov proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 19. júla 2007 sp.
zn. 23 Co 156/2007 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Odporcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Galanta uznesením z 9. januára 2007 č. k. 10 C 213/2006-40 podanie
navrhovateľov odmietol. V odôvodnení uviedol, že navrhovatelia svoje neúplné podanie
napriek výzve súdu ( uznesením z 23. 11. 2006 ) nedoplnili a neopravili v určenej
lehote v zmysle poučenia, z ktorého dôvodu nie je možné v konaní pokračovať.
Krajský súd v Trnave na odvolanie navrhovateľov uznesením zo 17. apríla 2007 sp.
zn. 24 Co 69/2007 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a odporcom nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so súdom prvého stupňa , že podanie
navrhovateľov má také nedostatky, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať. Konštatoval, že
napriek dostatočnému poučeniu , ako treba podanie doplniť a opraviť, ani z ich doplneného
podania , nebolo možné zistiť, čoho sa v konaní domáhajú. Podanie je nejasné, neurčité
a zmätočné.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali dovolanie navrhovatelia. Jeho
prípustnosť vyvodzovali z § 237 písm. f/ O. s. p. Žiadali zrušiť rozhodnutia súdov nižších
stupňov a vec vrátiť na ďalšie konanie krajskému súdu Mali za to, že postupom súdu prvého
stupňa , ktorý tým že sa dostatočne nevysporiadal s ich úkonmi , nerešpektoval ich procesné
práva a krajského súdu , ktorý vo veci nenariadil pojednávanie , im bola odňatá možnosť
konať pred súdom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení,
že dovolanie podali včas účastníci konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ), zastúpení advokátom
§ 241 ods. 1 O. s. p. ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu , proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Dospel k záveru, že dovolanie
smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu pokiaľ to
zákon pripúšťa. ( § 236 ).
Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu má procesnú formu uznesenia. Pokiaľ
dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu je tento opravný prostriedok prípustný,
ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu ( § 239 ods. 1 O. s. p. ).
Dovolanie je tiež prípustné, ak smeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého
odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu ( § 239 ods. 2 O. s. p. ), alebo ak ním bolo potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia ( § 239 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ), alebo uznesenie súdu prvého stupňa o uznaní
( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné ( nevykonateľné )
na území Slovenskej republiky ( § 239 ods. 2 písm. c/ O. s p. ). Dovolaním napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky ani jedného z uvedených uznesení.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v § 237 O. s. p. ( § 242 ods. 1 O. s. p. ), dovolací súd sa ďalej zaoberal
otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a /až g/
O. s. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu , ak a/ sa rozhodlo vo veci , ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten kto v konaní
vystupoval ako účastník konania nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na
začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Citované ustanovenie § 237 O. s. p.
nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu , ktoré sú spôsobilým
predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je
predmet konania významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v §
237 O. s. p. možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie
z hľadiska § 239 O. s. p. vylúčené.
Dovolací súd dospel k záveru, že konanie súdov nižších stupňov a ich rozhodnutia
vadu v zmysle § 237 O. s. p. nemajú. Vychádzajúc z obsahu dovolania osobitne sa zameral
na otázku, či navrhovateľom bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom
v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) je treba rozumieť
taký závadný postup, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv,
priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. To znamená, že zo strany súdu musí ísť o porušenie konkrétneho
procesného ustanovenia voči dotknutému účastníkovi, ktorého bezprostredným následkom je
odňatie možnosti ( tomuto účastníkovi ) konať pred súdom. Za takýto závadný postup sa
považuje aj odmietnutie podania, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na
začatie konania ( § 43 ods. 2 O. s. p. ), hoci pre také rozhodnutie neboli splnené podmienky,
pretože sa takým rozhodnutím bráni navrhovateľom v realizácii procesného práva domáhať sa
ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené na súde. V danej veci o takýto prípad
nešlo.
Všeobecné náležitosti podania určuje ustanovenie § 42 ods. 3 O. s. p. Pre návrh na
začatie konania Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 stanovuje ďalšie náležitosti ,
uvedenie ktorých je nevyhnutne potrebné , aby súd mohol návrh prejednať a vecne
( meritórne ) o ňom rozhodnúť. Okrem uvedenia mena a bydliska účastníkov , prípadne ich
zástupcov, musí návrh na začatie konania obsahovať údaj o štátnom občianstve a ďalej najmä
pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, ktorých sa navrhovatelia
domáhajú, okrem toho musí byť z návrhu zjavné, čoho sa navrhovatelia domáhajú. Návrh na
začatie konania musí obsahovať konkrétny návrh výroku rozhodnutia obsahujúci rozsah
uplatneného nároku. Údaj o tom, čoho sa navrhovatelia domáhajú ( tzv. petit ) musí byť
presný, určitý a zrozumiteľný . Súd totiž musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť,
pretože , s výnimkou prípadov uvedených v § 153 ods. 2 O. s. p. , nesmie účastníkom prisúdiť
viac, než to čoho sa domáhajú , ani účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti,
ako sú navrhované. Presný, určitý a zrozumiteľný petit návrhu nie je vyjadrením iba
formálnych náležitostí návrhu , ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne
rozhodnutie bolo ( z materiálneho hľadiska ) vykonateľné, a aby nastali právne účinky ,
ktoré navrhovatelia podaním návrhu sledovali.
Ak nemá návrh potrebné náležitosti alebo má iné nedostatky, je povinnosťou súdu
poskytnúť navrhovateľom potrebné poučenie ( § 5 O. s. p. ) a viesť ich k takej formulácii
návrhu, ktorá by zodpovedala právnym predpisom a záujmom o ochranu ktorých
navrhovatelia žiadajú. Neúplnosť návrhu ako odstrániteľný nedostatok podmienky konania sa
súd musí pokúsiť odstrániť v súčinnosti s navrhovateľmi ( § 43 ods. 1 O. s. p. ) ešte pred
nariadením pojednávania vo veci. Ak sa napriek výzve súdu podanie neopraví alebo nedolní
a v konaní nemožno pre tento nedostatok pokračovať, súd podanie odmietne. O týchto
následkoch musí byť účastník poučený ( § 43 ods. 2 O. s. p. ).
V prejednávanej veci sa dovolací súd stotožňuje so záverom súdov nižších stupňov,
že podanie navrhovateľov bolo neúplné, pre ktorý nedostatok nebolo možné v konaní
pokračovať. Súd prvého stupňa uznesením z 23. 11. 2006 ( čl. 6 ) navrhovateľov vyzval
( v lehote 10 dní ) na odstránenie vád tohto podania a súčasne ich poučil ako ho treba
opraviť a doplniť ( riadne označenie účastníkov konania na strane odporcov, pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností , určitý a zrozumiteľný petit, presné označenie
nehnuteľnosti, určenia vlastníctva ktorej sa domáhajú a priloženie dokladov preukazujúcich
vlastníctvo ) s tým, že ak podanie neopravia a nedoplnia súd ich podanie odmietne ( § 43 ods.
2 O. s. p. ). Navrhovatelia síce doplnili svoje podanie ( čl. 14 ) ,ale len o označenie
účastníkov na strane odporcov bez uvedenia ďalších požadovaných údajov. Z obsahu ich
podaní vyplýva, že sa zrejme domáhajú určenia vlastníctva k nehnuteľnosti, v ktorom prípade
bolo potrebné uviesť riadne označenie nehnuteľnosti (list vlastníctva, druh nehnuteľnosti,
parcelné číslo, súpisné číslo, katastrálne územie, výmera teda údaje vyplývajúce zo zákona
č. 162/1995Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam. Toto označenie nehnuteľnosti ani doplnené podanie neobsahuje , pre
ktorý nedostatok nebolo možné pokračovať v konaní. Správne preto odvolací súd rozhodol,
keď uznesenie súdu prvého stupňa o odmietnutí podania potvrdil a takýmto postupom
odvolací súd nezaťažil konanie vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O. s. p. a neodňal
navrhovateľom možnosť konať pred súdom. Keďže vlastnícke právo sa nepremlčuje ( § 100
ods. 2 O. s. p. ). nedošlo uvedeným postupom k porušeniu základného práva navrhovateľov
domáhať sa jeho súdnej ochrany ( čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ) v budúcnosti
riadnym návrhom na začatie konania.
V súlade s § 214 ods. 2 písm. c/ O. s. p. pojednávanie na odvolacom súde netreba
nariaďovať , ak odvolanie smeruje proti uzneseniu ( ako to bolo v danom prípade ) , preto
tým ,že odvolací súd na prejednanie uznesenia súdu prvého stupňa o odmietnutí podania
nenariadil pojednávanie, neodňal navrhovateľom možnosť konať pred súdom.
Keďže dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné v zmysle ustanovenia § 239
O. s. p. a dovolací súd nezistil žiadnu podmienku jeho prípustnosti ani podľa ustanovenia
§ 237 O. s. p. , dovolanie v zmysle ustanovenia § 243b ods. 4 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O. s. p. odmietol.
Odporcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože im v súvislosti s ním
žiadne trovy nevznikli.
P o č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. februára 2008
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :