Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/47/2007

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Oľgy Trnkovej a JUDr. Milana Deáka v právnej veci

navrhovateľky J., bývajúcej v S. zastúpenej JUDr. J., advokátom, so sídlom v Z., proti

odporcom 1/ S. , so sídlom v N. Š., 2/ V. A., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde

N. pod sp. zn. , na dovolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu

v N. z 22. februára 2007 sp. zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v N. z 22. februára 2007

sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd N. rozsudkom z 13. júla 2006 č. k. -174 uložil odporcovi

1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 48 600 Sk s 9% úrokmi z omeškania od 21. 7.

2007 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 33 398,50 Sk k rukám právneho zástupcu

JUDr. J. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh v časti úrokov z omeškania nad 9 %

zamietol a vo zvyšku konanie zastavil. Dospel k záveru o zodpovednosti odporcu 1/ za úraz

navrhovateľky, ktorý utrpela dňa 21. 12. 2003 (§ 427 Občianského zákonníka). Uviedol, že

vykonaným dokazovaním síce nebol preukázaný konkrétny priebeh zranenia navrhovateľky,

ale mal za nesporné, že k zraneniu došlo pri jej vystupovaní z autobusu, ktorá skutočnosť sa

v súlade s judikatúrou súdov Slovenskej republiky považuje za súčasť prepravy , počas ktorej

je prepravca objektívne zodpovedný za škodu. Keďže v čase úrazu bola autobusová stanica

staveniskom , mal odporca1/ dbať na zvýšenú bezpečnosť cestujúcich. Z vykonaného

dokazovania mal tiež za preukázané, že vodič autobusu zastal v časti, kde sa nenachádza

výstupný ostrovček alebo vyvýšené miesto, na ktoré by mohli cestujúci vystúpiť. Napriek

tomu, že pre nedostatok dokumentácie sa nedalo určiť presné miesto výstupu ustálil, že to

bolo v mieste, kde sa nachádza odskok smerom dole, kde bola rozkopaná zem. Nezáväzné

normy pre výstavbu autobusových staníc pritom predpisujú vyvýšené miesta na nastupovanie

a vystupovanie cestujúcich. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že škoda uplatňovaná

navrhovateľkou bola vyvolaná povahou dopravného prostriedku ( autobusu ) , zodpovednosť

odporcu 1/ je objektívna , keď vyvinenie, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení

všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať , preukázané nebolo. O úrokoch z omeškania

rozhodol podľa . Konanie proti odporcovi 2/ a v časti úrokov

z omeškania zastavil v súlade s

Krajský súd v N. na odvolanie odporcu 1/ rozsudkom z 22. februára 2007 sp. zn.

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti

náhrady trov konania navrhovateľky proti odporcovi 1/ tak, že návrh navrhovateľky zamietol

a uložil jej povinnosť zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov konania 2 916 Sk. V odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol, že so skutkovým záverom súdu prvého stupňa o nepreukázaní

vzniku zranenia navrhovateľky, ktorý zodpovedá vykonanému dokazovaniu, nestotožnil sa

však s ďalším jeho právnym posúdením veci. Odvolací súd mal za to, že navrhovateľka

nepreukázala vznik svojho zranenia bezprostredne pri vystupovaní z autobusu – prvom kroku

na zem a ani netvrdila pošmyknutie sa na schodoch autobusu, prípadne pád pre výšku

nástupnej hrany autobusu v dôsledku čoho by bolo možné dospieť k záveru , že jej úraz bol

vyvolaný povahou dopravného prostriedku. Uviedol, že nebolo preukázané tvrdenie

navrhovateľky o vystupovaní z autobusu prednými dverami , ani presné miesto pádu od

stredných ( zadných ) dverí autobusu. Keďže príčinnú súvislosť vzniku úrazu navrhovateľky

s osobitnou povahou prevádzky odporcu 1/ treba jednoznačne preukázať ( nestačí ju len

predpokladať ), čo sa nestalo, právny záver súdu prvého stupňa o zodpovednosti odporcu 1/

podľa a nasl. považoval za nesprávny. Krajský súd

konštatoval, že do úvahy by prichádzalo len posúdenie zodpovednosti odporcu 1/ za úraz

navrhovateľky podľa § 420 , prípadne § 420a Občianského zákonníka, čomu bránilo

nepreukázanie konkrétneho priebehu zranenia . Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka

nepreukázala právny základ ňou uplatňovaných nárokov, nepreskúmaval ani opodstatnenosť

ich výšky.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie navrhovateľka, žiadala ho

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasila s jeho záverom, pretože vykonaným

dokazovaním bolo podľa nej jednoznačne preukázané, že úraz v dôsledku ktorého jej vznikla

škoda, sa stal pri vystupovaní z autobusu v priestore autobusovej stanice Z., ktorú odporca 1/

prevádzkuje a slúži na nastupovanie a vystupovanie cestujúcich, teda osôb, ktoré odporca 1/

prepravuje svojimi dopravnými prostriedkami. Trvala na tom, že odporca 1/ zodpovedá

v zmysle ustanovenia a nasl. za takto spôsobenú škodu, pretože

nastupovania a vystupovanie je činnosť, na ktorú sa vzťahuje zodpovednosť podľa nich.

Odporca 1/ sa k dovolaniu navrhovateľky nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ) preskúmal napadnutý

rozsudok odvolacieho a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.

V zmysle ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu , pokiaľ to zákon pripúšťa.

V predmetnej veci dovolateľka napadla rozhodnutie vydané vo forme rozsudku.

Podmienkou prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

vydaného v tejto procesnej forme upravuje ustanovenia , podľa ktorého je

dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku , ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého

stupňa vo veci samej ( ), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu v tejto veci ( ), alebo

proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa ak odvolací súd vyslovil

vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Dovolanie navrhovateľky smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa. Prípustnosť dovolania preto vyplýva z citovaného

ustanovenia

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia.

Obligatórne sa zaoberá len vadami uvedenými v a inými vadami konania,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na túto zákonnú

povinnosť dovolací súd predovšetkým skúmal existenciu vád vymenovaných v

a iných vád konania, pričom zistil, že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté tzv. inou

vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia v konaní pred súdom prvého stupňa ( s. 3 ).

Z ustanovenia vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky ,

ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov, fyzických a právnických osôb, listiny, obhliadka a výsluch účastníkov.

Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

V zmysle ustanovenia odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého

stupňa , ak nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ) , ani jeho zrušenie

( ).

Ak odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( ).

Z uvedených ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd mohol

zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním založených

následných právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím

súdom nevyhnutné. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť,

že odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje

k skutkovému stavu odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom,

tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery ako súd

prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie ( zopakovanie alebo

doplnenie ).

Ak sa odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdom prvého stupňa na

základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods.

2 v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle . Len takýto postup je v súlade so zásadou

priamosti a ústnosti civilného procesu. Je neprípustné, aby odvolací súd k svojim odlišným

skutkovým zisteniam , vedúcim k záveru o nepreukázaní vzniku zranenia navrhovateľky pri

vystupovaní z autobusu ( prvom kroku na zem ) , dospel iba na základe prehodnotenia

dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.

Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad riadne vo veci nepostupoval. Vo svojom

zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa , na základe

ktorých ale dospel k iným skutkovým zisteniam a z ktorých vyvodil iný právny záver bez

toho, aby doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa.

Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala náhrady škody vzniknutej jej v dôsledku

úrazu 21. 12. 2003, ku ktorému malo dôjsť pri vystupovaní z autobusu v priestore

autobusovej stanice Z. a za ktorú má preto odporca 1/ zodpovedať v zmysle ustanovenia §

427 a nasl. Občianského zákonníka t. j. ako za škodu vyvolanú osobitnou povahou

prevádzky dopravného prostriedku – autobusu.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že k zraneniu

navrhovateľky došlo pri vystupovaní z autobusu, keď v odôvodnení svojho rozsudku (strana

7 druhý odsek) uvádza , že „ z vykonaného dokazovania síce nebol preukázaný konkrétny

priebeh zranenia, bolo však nesporné, že k zraneniu došlo pri vystupovaní z autobusu . .

.“Krajský súd ale dospel k inému záveru o nepreukázaní, že k vzniku zranenia navrhovateľky

došlo pri vystupovaní z autobusu, keď v odôvodnení rozhodnutia (strana 5 druhý odsek)

uvádza, že „ vznik svojho zranenia bezprostredne pri vystupovaní z autobusu – prvom kroku

na zem- navrhovateľka nepreukázala ...“

Z obsahu zápisnice z pojednávania odvolacieho súdu z 22. 2. 2007 ( čl. 187-189 ) , na

ktorom došlo aj ku konečnému rozhodnutiu nevyplýva, že by boli zopakované dôkazy

vykonané pred súdom prvého stupňa a že by bolo doplnené dokazovanie na preukázanie

tvrdenia navrhovateľky , že k jej zraneniu došlo pri vystupovaní z autobusu. Odvolací súd si

teda pre odlišné hodnotenie dôkazov nezadovážil rovnocenný podklad preto je jeho skutkový

ako aj právny záver , že nie je daná zodpovednosť odporcu 1/ v zmysle § 427 a nasl.

, predčasný.

Z uvedených dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že v konaní pred odvolacím

súdom došlo k inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241

ods. 2 písm. b/ ), ku ktorej musel dovolací súd prihliadnuť ( ).

Preto dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil ( ) a vec mu vrátil

na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd znova o trovách pôvodného

a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave 29. januára 2008

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia