Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
28b/374797.29e24b.pdf
PDF · 107.4 KB
No categories available
1Cdo/47/2007
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Oľgy Trnkovej a JUDr. Milana Deáka v právnej veci
navrhovateľky J., bývajúcej v S. zastúpenej JUDr. J., advokátom, so sídlom v Z., proti
odporcom 1/ S. , so sídlom v N. Š., 2/ V. A., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde
N. pod sp. zn. 25 C 207/2004, na dovolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu
v N. z 22. februára 2007 sp. zn. 8 Co 227/2006 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v N. z 22. februára 2007
sp. zn. 8 Co 227/2006 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd N. rozsudkom z 13. júla 2006 č. k. 25 C 207/2004-174 uložil odporcovi
1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 48 600 Sk s 9% úrokmi z omeškania od 21. 7.
2007 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 33 398,50 Sk k rukám právneho zástupcu
JUDr. J. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh v časti úrokov z omeškania nad 9 %
zamietol a vo zvyšku konanie zastavil. Dospel k záveru o zodpovednosti odporcu 1/ za úraz
navrhovateľky, ktorý utrpela dňa 21. 12. 2003 (§ 427 Občianského zákonníka). Uviedol, že
vykonaným dokazovaním síce nebol preukázaný konkrétny priebeh zranenia navrhovateľky,
ale mal za nesporné, že k zraneniu došlo pri jej vystupovaní z autobusu, ktorá skutočnosť sa
v súlade s judikatúrou súdov Slovenskej republiky považuje za súčasť prepravy , počas ktorej
je prepravca objektívne zodpovedný za škodu. Keďže v čase úrazu bola autobusová stanica
staveniskom , mal odporca1/ dbať na zvýšenú bezpečnosť cestujúcich. Z vykonaného
dokazovania mal tiež za preukázané, že vodič autobusu zastal v časti, kde sa nenachádza
výstupný ostrovček alebo vyvýšené miesto, na ktoré by mohli cestujúci vystúpiť. Napriek
tomu, že pre nedostatok dokumentácie sa nedalo určiť presné miesto výstupu ustálil, že to
bolo v mieste, kde sa nachádza odskok smerom dole, kde bola rozkopaná zem. Nezáväzné
normy pre výstavbu autobusových staníc pritom predpisujú vyvýšené miesta na nastupovanie
a vystupovanie cestujúcich. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že škoda uplatňovaná
navrhovateľkou bola vyvolaná povahou dopravného prostriedku ( autobusu ) , zodpovednosť
odporcu 1/ je objektívna , keď vyvinenie, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať , preukázané nebolo. O úrokoch z omeškania
rozhodol podľa § 517 Občianskeho zákonníka. Konanie proti odporcovi 2/ a v časti úrokov
z omeškania zastavil v súlade s § 96 O. s. p.
Krajský súd v N. na odvolanie odporcu 1/ rozsudkom z 22. februára 2007 sp. zn.
8 Co 227/2006 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti
náhrady trov konania navrhovateľky proti odporcovi 1/ tak, že návrh navrhovateľky zamietol
a uložil jej povinnosť zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov konania 2 916 Sk. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že so skutkovým záverom súdu prvého stupňa o nepreukázaní
vzniku zranenia navrhovateľky, ktorý zodpovedá vykonanému dokazovaniu, nestotožnil sa
však s ďalším jeho právnym posúdením veci. Odvolací súd mal za to, že navrhovateľka
nepreukázala vznik svojho zranenia bezprostredne pri vystupovaní z autobusu – prvom kroku
na zem a ani netvrdila pošmyknutie sa na schodoch autobusu, prípadne pád pre výšku
nástupnej hrany autobusu v dôsledku čoho by bolo možné dospieť k záveru , že jej úraz bol
vyvolaný povahou dopravného prostriedku. Uviedol, že nebolo preukázané tvrdenie
navrhovateľky o vystupovaní z autobusu prednými dverami , ani presné miesto pádu od
stredných ( zadných ) dverí autobusu. Keďže príčinnú súvislosť vzniku úrazu navrhovateľky
s osobitnou povahou prevádzky odporcu 1/ treba jednoznačne preukázať ( nestačí ju len
predpokladať ), čo sa nestalo, právny záver súdu prvého stupňa o zodpovednosti odporcu 1/
podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka považoval za nesprávny. Krajský súd
konštatoval, že do úvahy by prichádzalo len posúdenie zodpovednosti odporcu 1/ za úraz
navrhovateľky podľa § 420 , prípadne § 420a Občianského zákonníka, čomu bránilo
nepreukázanie konkrétneho priebehu zranenia . Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka
nepreukázala právny základ ňou uplatňovaných nárokov, nepreskúmaval ani opodstatnenosť
ich výšky.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie navrhovateľka, žiadala ho
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasila s jeho záverom, pretože vykonaným
dokazovaním bolo podľa nej jednoznačne preukázané, že úraz v dôsledku ktorého jej vznikla
škoda, sa stal pri vystupovaní z autobusu v priestore autobusovej stanice Z., ktorú odporca 1/
prevádzkuje a slúži na nastupovanie a vystupovanie cestujúcich, teda osôb, ktoré odporca 1/
prepravuje svojimi dopravnými prostriedkami. Trvala na tom, že odporca 1/ zodpovedá
v zmysle ustanovenia § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka za takto spôsobenú škodu, pretože
nastupovania a vystupovanie je činnosť, na ktorú sa vzťahuje zodpovednosť podľa nich.
Odporca 1/ sa k dovolaniu navrhovateľky nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení,
že dovolanie podala včas účastníčka konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ), proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( § 238 ods. 1 O. s. p. ) preskúmal napadnutý
rozsudok odvolacieho a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.
V zmysle ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu , pokiaľ to zákon pripúšťa.
V predmetnej veci dovolateľka napadla rozhodnutie vydané vo forme rozsudku.
Podmienkou prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
vydaného v tejto procesnej forme upravuje ustanovenia § 238 O. s. p. , podľa ktorého je
dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku , ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého
stupňa vo veci samej ( § 238 ods. 1 O. s. p. ), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu v tejto veci ( § 238 ods. 2 O. s. p. ), alebo
proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa ak odvolací súd vyslovil
vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Dovolanie navrhovateľky smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa. Prípustnosť dovolania preto vyplýva z citovaného
ustanovenia § 238 ods. 1 O. s. p.
Z ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom
dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia.
Obligatórne sa zaoberá len vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a inými vadami konania,
pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na túto zákonnú
povinnosť dovolací súd predovšetkým skúmal existenciu vád vymenovaných v § 237 O. s. p.
a iných vád konania, pričom zistil, že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté tzv. inou
vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane
ustanovenia v konaní pred súdom prvého stupňa ( § 211ods. 3 O. s. p. ).
Z ustanovenia § 125 O. s. p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky ,
ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy
a vyjadrenia orgánov, fyzických a právnických osôb, listiny, obhliadka a výsluch účastníkov.
Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
V zmysle ustanovenia § 220 O. s. p. odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého
stupňa , ak nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( § 219 O. s. p. ) , ani jeho zrušenie
( § 221 ods. 1 O. s. p. ).
Ak odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám
( § 213 ods. 2 O. s. p. ).
Z uvedených ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd mohol
zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním založených
následných právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím
súdom nevyhnutné. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť,
že odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje
k skutkovému stavu odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom,
tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom
prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery ako súd
prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie ( zopakovanie alebo
doplnenie ).
Ak sa odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdom prvého stupňa na
základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods.
2 O. s. p. v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné
hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O. s. p. . Len takýto postup je v súlade so zásadou
priamosti a ústnosti civilného procesu. Je neprípustné, aby odvolací súd k svojim odlišným
skutkovým zisteniam , vedúcim k záveru o nepreukázaní vzniku zranenia navrhovateľky pri
vystupovaní z autobusu ( prvom kroku na zem ) , dospel iba na základe prehodnotenia
dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.
Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad riadne vo veci nepostupoval. Vo svojom
zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa , na základe
ktorých ale dospel k iným skutkovým zisteniam a z ktorých vyvodil iný právny záver bez
toho, aby doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa.
Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala náhrady škody vzniknutej jej v dôsledku
úrazu 21. 12. 2003, ku ktorému malo dôjsť pri vystupovaní z autobusu v priestore
autobusovej stanice Z. a za ktorú má preto odporca 1/ zodpovedať v zmysle ustanovenia §
427 a nasl. Občianského zákonníka t. j. ako za škodu vyvolanú osobitnou povahou
prevádzky dopravného prostriedku – autobusu.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že k zraneniu
navrhovateľky došlo pri vystupovaní z autobusu, keď v odôvodnení svojho rozsudku (strana
7 druhý odsek) uvádza , že „ z vykonaného dokazovania síce nebol preukázaný konkrétny
priebeh zranenia, bolo však nesporné, že k zraneniu došlo pri vystupovaní z autobusu . .
.“Krajský súd ale dospel k inému záveru o nepreukázaní, že k vzniku zranenia navrhovateľky
došlo pri vystupovaní z autobusu, keď v odôvodnení rozhodnutia (strana 5 druhý odsek)
uvádza, že „ vznik svojho zranenia bezprostredne pri vystupovaní z autobusu – prvom kroku
na zem- navrhovateľka nepreukázala ...“
Z obsahu zápisnice z pojednávania odvolacieho súdu z 22. 2. 2007 ( čl. 187-189 ) , na
ktorom došlo aj ku konečnému rozhodnutiu nevyplýva, že by boli zopakované dôkazy
vykonané pred súdom prvého stupňa a že by bolo doplnené dokazovanie na preukázanie
tvrdenia navrhovateľky , že k jej zraneniu došlo pri vystupovaní z autobusu. Odvolací súd si
teda pre odlišné hodnotenie dôkazov nezadovážil rovnocenný podklad preto je jeho skutkový
ako aj právny záver , že nie je daná zodpovednosť odporcu 1/ v zmysle § 427 a nasl.
Občianskeho zákonníka , predčasný.
Z uvedených dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že v konaní pred odvolacím
súdom došlo k inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241
ods. 2 písm. b/ O. s. p. ), ku ktorej musel dovolací súd prihliadnuť ( § 242 ods. 1 O. s. p. ).
Preto dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil ( § 243b ods. 1 O. s. p. ) a vec mu vrátil
na ďalšie konanie ( § 243b ods. 2 O. s. p. ).
V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd znova o trovách pôvodného
a dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 O. s. p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok
V Bratislave 29. januára 2008
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia