Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/89/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Š. , so sídlom v B., proti

odporkyni R., bývajúcej Z., N., zastúpenej J., advokátkou, so sídlom v P., za účasti

vedľajšieho účastníka R., bývajúceho v P., o neúčinnosť právneho úkonu - kúpnej

zmluvy, vedenej na Okresnom súde P. pod sp. zn. , na dovolanie odporkyne

proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 21. mája 2007 sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd P. rozsudkom z 12. mája 2006 č. k. -119 určil, že kúpna

zmluva uzavretá medzi predávajúcim R. a kupujúcou R. ( t. č. B. ) zo dňa 15. 2. 2001,

z ktorej práva k nehnuteľnostiam boli vložené Správou katastra v P. pod č. V-328/2001 je

voči navrhovateľovi právne neúčinná; odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi

náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu v sume 46 275,70 Sk do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že vedľajší účastník , ktorému bol poskytnutý úver-

podpora na výstavbu bytu v obytnom dome P., blok B. , na základe zmluvy uzavretej

s navrhovateľom 11. 5. 1998, porušil jej ustanovenia tým, že úver riadne nesplácal (v zmysle

článku V zmluvy) a byt, jeho spoločné časti a zariadenia a spoluvlastnícky podiel

k zastavanému pozemku ako predávajúci odpredal odporkyni ako kupujúcej na základe

kúpnej zmluvy uzavretej 15. 2. 2001. Tento právny úkon urobil napriek tomu, že k predaju

bytu (na ktorý bolo zriadené záložné právo v prospech navrhovateľa zapísané na liste

vlastníctva) , nebol oprávnený po dobu piatich rokov od ukončenia výstavby t. j. kolaudácie

v roku 1999 ( článok VIII, bod 6 zmluvy ). Uzavretím kúpnej zmluvy vedľajší účastník u

navrhovateľa ( veriteľa ) vyvolal neistotu, či dlh bude splatený. Súd prvého stupňa preto

dospel k záveru o splnení podmienok v zmysle ustanovenia § 42a Občianského zákonníka

na určenie neúčinnosti právneho úkonu- kúpnej zmluvy , ktorá spĺňa všetky náležitosti

platného právneho úkonu , voči navrhovateľovi . O trovách konania rozhodol podľa § 142

ods. 1

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 21. mája 2007 sp. zn. na odvolanie

odporkyne a vedľajšieho účastníka rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh

zamietol; účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania

dospel k záveru o nezistení podmienok pre úspešné uplatnenie práva podľa ustanovenia § 42a

a nasl. . Predovšetkým sa dostatočným spôsobom nepreukázala

existencia vedomosti odporkyne o úmysle vedľajšieho účastníka ( dlžníka navrhovateľa )

realizovaným právnym úkonom ukrátiť svojho veriteľa na jeho právach. Odporkyňa

a vedľajší účastník, ktorí nie sú osobami blízkymi ( a )

a medzi ktorými neboli zistené ani iné osobné väzby, uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorou

vedľajší účastník získal 1 milión korún Sk. Preto zo samotného prevodu nemožno bez

ďalšieho vyvodzovať vedomosť o úmysle ukrátiť veriteľa, ak išlo o prevod odplatný

a finančné prostriedky boli aj reálne vyplatené, čo sporné v konaní nebolo. Skutočnosť, že

finančné prostriedky vedľajší účastník použil na iný účel , nemôže byť posudzované

v neprospech odporkyne. Ani zápis záložného práva bez splnenia ďalších podmienok

predpokladaných v ustanovení nepreukazuje vedomosť

odporkyne o úmysle vedľajšieho účastníka navrhovateľa ukrátiť. O trovách konania rozhodol

odvolací súd podľa v spojení s Danosť dôvodov hodných

osobitného zreteľa videl v charaktere a okolnostiach prejednávanej veci , o ktorej rozhodoval

odlišne ako súd prvého stupňa a na základe iných právnych záverov.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu, v časti výroku o náhrade trov konania ,

podala dovolanie odporkyňa. Žiadala ho v tejto časti zmeniť a priznať jej trovy

prvostupňového konania vo výške 48 226 Sk a trovy odvolacieho konania vo výške 36 550

Sk. Považovala nepriznanie trov konania za nespravodlivé a nezákonné , zvýhodňujúce

subjekty praktizujúce nezákonné postupy, keď súdny spor nevyvolala a ani svojím

správaním nedala navrhovateľovi dôvod na podanie návrhu voči nej. Mala za to, že nie je

správne a morálne , aby ako úspešná účastníčka konania bola vo vzťahu k navrhovateľovi

znevýhodnená a finančne stratová len preto, že ide o štátom zriadenú organizáciu a aby

v konaní bola postavená na jednu úroveň s vedľajším účastníkom.

Navrhovateľ a vedľajší účastník sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), najskôr skúmal, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( § 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru , že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie odporkyne smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo

rozhodnuté o trovách konania, ktoré má povahu uznesenia, i keď je obsiahnuté v rozsudku.

Vzhľadom na to treba prípustnosť dovolania proti takémuto výroku posudzovať podľa

ustanovení, ktoré vymedzujú , kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu.

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu ( § 239

ods. 1 ), alebo proti potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu ( ), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu

prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia ( ) alebo uznesenie o uznaní ( neuznaní ) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné ( nevykonateľné ) na území Slovenskej

republiky ( ). Podľa doslovného znenia

však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom

opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom tlmočnom o odmietnutí návrhu na

zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práve duševného vlastníctva

a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine,

v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko v prejednávanej veci ide o dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu o trovách konania, t. j. rozhodnutie vykazujúce znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré

sú taxatívne vymenované v ustanovení ako rozhodnutia, kde dovolanie

nie je prípustné, je nepochybné, že prípustnosť dovolania odporkyne z ustanovenia § 239 O.

s. p. nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie druhá veta , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na procesnú vadu uvedenú v ( či

už to účastník namieta alebo nie ), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie

nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku alebo uzneseniu ), ak konanie , v ktorom

bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných

v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia ( ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania , hoci

podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ). Existencia niektorej

z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

odporkyne nemožno vyvodiť ani z ustanovenia a ani z ustanovenia

Keďže dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie odporkyne ako neprípustné podľa § 243b ods. 4 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/

odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa potom už

nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Dovolací súd nepriznal v dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov

dovolacieho konania z dôvodu, že mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. januára 2008

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :