Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
aef/379843.860c69.pdf
PDF · 110.64 KB
No categories available
1Cdo/294/2006
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Bajánkovej a sudcov JUDr. Oľgy Trnkovej a JUDr. Milana Deáka v právnej veci
navrhovateľov 1/ I., bývajúceho v L., 2/ H., bývajúcej v L., zastúpených J., advokátom, so
sídlom v P., proti odporcovi S.. , so sídlom v T. zastúpenému J., advokátkou, so sídlom v P.,
o určenie, že dlh zo zmluvy o pôžičke z 9. 6. 1997 a 4. 9. 1997 zanikol a iné, vedenej
u Okresného súdu Považská Bystrica pod sp. zn. 3 C 507/1998 , o dovolaní odporcu proti
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 24. apríla 2006 sp. zn. 4 Co 6/2005 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 24. apríla 2006
sp. zn. 4 Co 6/2005 v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania
z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom z 12. mája č. k. 3 C 507/1998-271 konanie
o určenie, že záložné právo v prospech odporcu na osobné motorové vozidlo Peugeot 405
SRDT zaniká , o určenie neplatnosti mandátnej zmluvy z 9. 6. 1997 uzavretej medzi
účastníkmi a týkajúcej sa osobného motorového vozidla a o vydanie motorového vozidla
zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu v tejto časti v súlade s § 96 ods. 1 O. s. p. Vo zvyšku
návrh zamietol. Navrhovateľov zaviazal k povinnosti zaplatiť odporcovi náhradu trov konania
vo výške 58 880 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne.
V odôvodnení uviedol, že nakoľko v priebehu konania navrhovatelia vzali späť návrh proti
odporcovi O. z dôvodu postúpenia pohľadávky , konanie voči nemu (§ 96 ods. 1 O. s. p.
)zastavil a odporca O. uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávok zo zmlúv o pôžičke z 9. 6.
1997 a 4. 9. 1997, so spoločnosťou J. , ktorej platnosť spochybnená nebola, pokračoval
v konaní s touto spoločnosťou ( odporca ).Nevyhovel návrhu navrhovateľov v časti , ktorou
sa domáhali určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke z 9. 6. 1997 v časti sankcií, t. j. dohodnutej
zmluvnej pokute 0,5 % denne a úroku z omeškania vo výške 0, 15 % , určenia zániku
záložného práva v prospech spoločnosti O. k nehnuteľnosti – rodinnému domu č. X. v kat.
území L., zrušenia vecného bremena - obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti, určenia
neplatnosti mandátnej zmluvy uzavretej 9. 6. 1997 a týkajúcej sa nehnuteľnosti , určenia
neúčinnosti uznania dlhu do Notárskych zápisníc z 10. 6. 1997 a 8. 9. 1997, určenia
neplatnosti zmluvy o pôžičke z 4. 9. 1997 a zaplatenia sumy 313 350 Sk , majúc za to, že na
určovacích návrhoch mali navrhovatelia v čase podania návrhu naliehavý právny záujem
spočívajúci v tom, že v prípade preukázania ich tvrdení by bez rozhodnutia súdu viazli na ich
majetku zabezpečovacie prostriedky a v prípadnom vedení exekúcie v súvislosti
s pôžičkami, ktoré môžu byť uspokojené aj z majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva . Mal za nesporné, že navrhovatelia sa dostali do omeškania s úhradou
dohodnutých splátok pôžičky, na základe zmluvy z 9. 6. 1997, pre ktorý prípad boli v zmluve
dohodnuté sankcie. A to úrok z omeškania a zmluvná pokuta. Úrok bol dohodnutý vo výške
vyššej ako je stanovená v nariadení vlády č. 87/1995 Z. z. ,v súlade s ktorým je ale právnou
sankciou majetkovej povahy postihujúcou dlžníka v prípade nesplnenia dlhu priamo zo
zákona bez zmluvného dojednania. Keďže v danom prípade bola výška úroku výslovne
v zmluve dohodnutá nejde o úžeru ani dohodu v rozpore s § 3 Občianského zákonníka. Ani
výška zmluvnej pokuty ako záväzku vzniknutého na základe slobodnej vôle zmluvných strán
nie je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi, keď tak Občianský ani Obchodný
zákonník jej maximálnu výšku neupravujú. Preto podľa názoru okresného súdu neboli
splnené predpoklady , aby bola zmluva o pôžičke neplatná v časti týchto sankcií z hľadiska
ustanovenia § 39 Občianského zákonníka a keby bol záväzok splnený riadne a včas neprišlo
by k uplatneniu postihov vo forme úroku z omeškania a zmluvnej pokuty. Napokon výška
sankcií bola znížená odpustením časti dlhu , kedy ju už vôbec nemožno kvalifikovať ako
v rozpore s dobrými mravmi. Preto veriteľ dohodnuté sankcie uplatnil dôvodne. Keďže
navrhovateľ pri jednotlivých platbách presne nešpecifikoval účel platby, t. j., či ide o istinu
alebo splátku sankcie , nič nebránilo odporcovi , aby špecifikáciu platieb vykonal sám
Pôžička zo zmluvy z 9. 6. 1997 bola tiež zabezpečená záložnou zmluvou o zriadení
záložného práva na nehnuteľnosť navrhovateľov a zriadení práva zodpovedajúcemu
vecnému bremenu Pre zabezpečenie záväzku v zmysle záložnej zmluvy z 9. 6. 1997 bol
daný do zálohy aj osobný automobil , ktorý bol odpredaný v súlade a mandátnou zmluvou
a výťažok z predaja započítaný na zaplatenie istiny pôžičky po odrátaní čiastky
zodpovedajúcej výdavkom a zmluvne dohodnutej odmene. Nakoľko návrhu na určenie
neplatnosti sankcií viažucich sa na pôžičku na základe zmluvy z 9. 6. 1997 nevyhovel a je
zrejmé, že čo do istiny a príslušenstva uhradená nebola, na ktorú okolnosť sa viaže platnosť
a právna účinnosť právnych úkonov, neplatnosti a neúčinnosti ktorých sa navrhovatelia
domáhali a predmetom ktorých je zriadenie zabezpečovacích prostriedkov , mal okresný súd
za nepochybnú aj neopodstatnenosť návrhu v tejto časti. Za nedôvodný považoval aj návrh
na určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke z 4. 9. 1997 uzavretej medzi navrhovateľom 1/
a spoločnosťou O., pretože vychádzajúc z platnej judikatúry ak takúto zmluvu uzavrie jeden
z manželov počas manželstva a trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nepotrebuje súhlas druhého manžela a pohľadávka z nej vzniknutá môže byť uspokojená aj
z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva. Za výlučne účelové pokladal
tvrdenie navrhovateľov o uvedení do omylu v tom, že ide len o zmenu zmluvy o pôžičke z 9.
6. 1997. Napokon za nedôvodný pokladal aj návrh na zaplatenie sumy 313 350 Sk titulom
vydania bezdôvodného obohatenia ako preplatku pôžičky na základe zmluvy z 9. 6. 1997,
ktorý vzniknúť nemohol , pretože pôžička , vrátane sankcií, nebola zaplatená. Na záver
konštatoval , že návrh je účelový s cieľom oddialiť exekúciu, ktorú voči navrhovateľom
vedie odporca. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 24. apríla 2006 sp. zn. 4 Co 6/2005 po odvolaní
navrhovateľov pripustil späťvzatie návrhu v časti , v ktorej sa domáhali zaplatenie sumy
313 350 Sk a v tejto zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil. V časti, v ktorej
bol zamietnutý návrh navrhovateľov o určenie, že záložné právo v prospech spoločnosti O.
na základe zmluvy č. 97/Z02-00-25 uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou O.
a navrhovateľmi dňa 9. 6. 1997 k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X. katastrálne územie L.
rodinný dom súpisné číslo X. na parcele č. X. v častiach 200 m2- zastavaná plocha , parcela
č. X. – záhrada o výmere 585 m2 zaniká , napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak,
že určil, že záložné právo zaniklo. Určil, že dlh z pôžičiek na základe zmluvy uzavretej 9. 6.
1997 a 4. 9. 1997 medzi obchodnou spoločnosťou O. a navrhovateľom 1/ ako dlžníkom
zanikol splnením v celom rozsahu. V časti, v ktorej bol zamietnutý návrh navrhovateľov na
zrušenie vecného bremena na základe zmluvy z 9. 6. 1997 č. 97/202-01-25, v časti o určenie
neplatnosti mandátnej zmluvy z 9. 6. 1997 č. 97/202-01/25, o určenie , že uznanie dlhu
navrhovateľom 1/ do notárskej zápisnice z 10. 6. 1997 sp. N X./97, Nz 120/97 spísanej
notárkou J. je právne neúčinné, napadnutý rozsudok potvrdil. Žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že na pojednávaní
20. 4. 2006 vyhovel návrhu navrhovateľov v tom, že namiesto doterajšieho odporcu J. vstúpil
do konania nový odporca obchodná spoločnosť S.. a súčasne pripustil zmenu návrhu na
určenie , že dlh navrhovateľov zo zmluvy o pôžičke z 9. 6. 1997 a zo zmluvy o pôžičke z 4. 9.
1997 zanikol splnením v celom rozsahu . Späťvzatie návrhu v časti týkajúcej sa zaplatenia
sumy 313 350 Sk, za súhlasu odporcu , podľa § 208 O. s. p. pripustil , rozsudok súdu prvého
stupňa v tejto časti zrušil a konanie zastavil. Krajský súd na rozdiel od súdu prvého stupňa bol
toho názoru, že dojednané úroky z omeškania v zmluve o pôžičke z 9. 6. 1997 nie sú platne
dojednaným príslušenstvom , pretože v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. je horná hranica úrokov
stanovená kogentne , ktorej prekročenie nie je prípustné. Pokiaľ si účastníci zmluvy dohodli
úroky vyššie , je takáto dohoda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. V danej veci
ale uplatneniu úrokov aj v zákonnej výške bráni nedostatok pasívnej legitimácie odporcu,
pretože toto príslušenstvo na neho postúpením pohľadávky neprešlo. Vzhľadom na
zabezpečenie pôžičky záložným právom ( nehnuteľnou i hnuteľnou vecou ) posúdil
z hľadiska ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné dojednanie o zmluvnej
pokute pre jej neprimeranosť. Dospel k záveru, že v období od 1. 7. 1997 do 23. 2. 1998
navrhovateľ 1/ zaplatil pôvodným odporcom sumu 697 350 Sk ( 272 910 plus 424 440 ) a za
odpredaný osobný automobil si odporca na dlhu započítal sumu 137 880 Sk. Spolu potom na
oboch pôžičkách zaplatil sumu 835 230 Sk , čím mu dlh zanikol tak z pôžičky z 9. 6. 1997
ako aj z 4. 9. 1997 , pretože obe pôžičky boli poskytnuté vo výške 708 000 Sk ( 384 000 Sk
plus 324 000 Sk ). Konštatoval, že navrhovateľ mal naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/
O. s. p. ) na určení zániku záložného práva v prospech O. na základe zmluvy uzavretej medzi
touto spoločnosťou a navrhovateľmi 9. 6. 1997 v časti o zriadení záložného práva
k špecifikovanej nehnuteľnosti Preto v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil. Za
vecne správny považoval rozsudok v časti , ktorou bol zamietnutý návrh na zrušenie
vecného bremena , určenie neplatnosti mandátnej zmluvy z 9. 6. 1997, určenie neúčinnosti
uznania dlhu do notárskej zápisnice z 10. 6. 1997 pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu na tomto určení , keďže navrhovatelia splnili svoj dlh a určenie neúčinnosti
notárskych zápisníc nemá oporu v právnom poriadku. O náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 2 O. s. p.
Proti tomu rozsudku krajského súdu podal odporca dovolanie , z obsahu ktorého
vyplýva, že proti výroku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa . Odôvodnil ho §
241 ods. 2 písm. c /, d/ O. s. p. t. j. , že vychádza zo skutkového stavu , ktorý nemá
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní a spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Žiadal , aby dovolací súd podľa § 243b O. s. p. rozsudok v napadnutej časti
zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Namietal záver o zániku dlhu jeho
splnením a spočítanie platieb, pretože zo spisu a predložených dôkazov vyplýva, že z pôžičky
na základe zmluvy z 9. 6. 1997 navrhovateľ zaplatil 245 920 Sk a na základe zmluvy z 4. 9.
1997 neplnil vôbec. Teda na istine z oboch pôžičiek zaplatil len 245 920 Sk a zvyšok jeho
plnenia bola dohodnutá zmluvná pokuta . Nie je podľa jeho názoru možné , aby odvolací súd
riadne dohodnutú a zaplatenú zmluvnú pokutu posúdil spätne ako neprimeranú a započítal ju
s dlhmi na istinách pôžičiek. Mohol posudzovať len platnosť dohodnutej zmluvnej pokuty
ešte nezaplatenej, keďže navrhovatelia ju priebežne plnili a do podania návrhu ju považovali
za platne dohodnutú. Mal za to, že absentuje preukázanie naliehavého právneho záujmu na
požadovaných určeniach platnosti resp. neúčinnosti právnych úkonov z pôžičky poskytnutej
4. 9. 1997.
Navrhovatelia vo vyjadrení považovali dovolanie za nedôvodné, právne chybné,
nedostatočné a nezrozumiteľné . Poukázali na to, že ustanovenie § 241 ods. 2 O. s. p.
neobsahuje písmeno d/ a odporcom uvedený dôvod, t. j. že rozhodnutie vychádza zo
skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní., preto
považovali dovolanie aj za zmätočné. Za správne považovali konštatovanie odvolacieho
súdu, že na obe pôžičky zaplatili sumu 835 230 Sk, v ktorej je zahrnutá aj čiastka 137 880 Sk
(uznaná odporcom za predaj motorového vozidla) , i keď sa mala podľa nich započítať suma
350 000 Sk , na ktorú bolo vozidlo ocenené v záložnej zmluve. Potom zaplatili na obe
pôžičky sumu 1 047 350 Sk.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ), po
zistení, že dovolanie podali včas účastníci konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.
Navrhovatelia sa svojím návrhom domáhali 1/ určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke
z 9. 6. 1997 v časti sankcií, 2/ určenia neplatnosti záložného práva k nehnuteľnosti ,3/
zrušenia vecného bremena - obmedzenie vlastníkov nehnuteľnosti, 4/ určenia neplatnosti
záložného práva k osobnému motorovému vozidlu 5/ určenia neplatnosti mandátnej zmluvy
z 9. 6,. 1997 týkajúcej sa nehnuteľnosti, 6/ určenia neplatnosti mandátnej zmluvy z 9. 6. 1997
týkajúcej sa motorového vozidla ,7/ určenia právnej neúčinnosti uznania dlhu navrhovateľa
1/ do notárskej zápisnice z 10. 6. 1997, 8/ určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke z 4. 9. 1997,
9/ určenia právnej neúčinnosti uznania dlhu do notárskej zápisnice z 8. 9. 1997, 10/ vydania
motorového vozidla a 11/ zaplatenia sumy 313 350 Sk titulom bezdôvodného obohatenia.
Z dôvodu späťvzatia návrhu v časti pod 4/, 6/, 10/, 11/ bolo konanie v tejto časti zastavené.
Rozsudok okresného súdu vo výroku , ktorým bol zamietnutý návrh v časti pod 3/, 5/, 7/, 9/,
krajský súd potvrdil a vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh pod 2/ zmenil tak, že určil, že
záložné právo k nehnuteľnosti zaniklo. Ako vyplýva z obsahu spisu ( čl. 195 ) navrhovatelia
v priebehu konania zmenili svoj návrh v časti pod 1/ na určenie zániku zmluvného vzťahu
z 9. 6. 1997 splnením záväzku, o ktorej zmene súd prvého stupňa v rozpore s ustanovením
§ 95 O. s. p. nerozhodol. Krajský súd na pojednávaní 20. 4. 2006 pripustil zmenu návrhu
v časti pod 1 / a 8/ na určenie , že dlh z pôžičky uzavretej 9. 6. 1997 a z pôžičky uzavretej
4. 9. 1997 zanikol splnením v celom rozsahu a tomuto návrhu vyhovel. Teda rozsudok súdu
prvého stupňa podľa obsahu zmenil vo výroku, ktorým rozhodol o návrhu v časti pod 1/,2/, 8/.
. Keďže odporca podal dovolanie proti rozsudku krajského súdu v časti, v ktorej bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa je procesne prípustné ( § 238 ods. 1 O. s. p. ).
Podľa § 241 ods. 2 O. s. p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo
k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou , ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci Dovolacím dôvodom uvedeným odporcom t. j, že rozhodnutie
vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom
dokazovaní , bolo možné rozhodnutie odvolacieho súdu napadnúť dovolaním len podľa
občianskeho súdneho poriadku účinného do 31. 8. 2003.
Dovolateľ nenamieta, že v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v §
237 O. s. p. ( t. j. a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nespadá do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník , nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na
začatie konania , hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát ). Vada takejto povahy nevyšla
v dovolacom konaní najavo. Dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. preto nie
je daný.
Inou vadou konania ( § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ), na ktorú musí dovolací
prihliadnuť aj keď nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád
taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je
porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní
a dôsledkom je vecná nesprávnosť rozhodnutia. O takúto vadu ide tiež v prípade nesprávneho
postupu súdu vedúceho k vydaniu nepreskúmateľného rozhodnutia. Pri zmene rozhodnutia
podľa § 220 O. s. p. odvolací súd nahrádza svojím rozhodnutím rozhodnutie súdu prvého
stupňa, preto jeho rozhodnutie musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. V súlade s
§ 157 ods. 2 O. s. p. musí odvolací súd podať výklad opodstatnenosti , pravdivosti, zákonnosti
a spravodlivosti výroku rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vysporiadať so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním , ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.
V predmetnej veci odvolací súd založil svoje rozhodnutie o splnení záväzku
vyplývajúceho pre navrhovateľov zo zmlúv o pôžičke z 9. 6. 1997 a 4. 9. 1997 na
nespornosti celkovej sumy zaplatenej v období od 1. 7. 1997 do 23. 2. 1998 ( po započítaní
sumy 137 880 Sk za odpredané motorové vozidlo) a výšky poskytnutých pôžičiek bez toho,
aby sa vysporiadal so špecifikáciou účelu konkrétnych platieb a námietkami odporcu v tomto
smere. Z obsahu spisu a dokladov v ňom založených jednak vyplýva, aké čiastky
navrhovateľ 1/ zaplatil, ale súčasne či ide o splátky pôžičky ( istiny ) alebo príslušenstva.
Podľa názoru dovolacieho súdu, (napriek záveru odvolacieho súdu o neplatnosti dohodnutých
sankcií), posúdiť platby s určeným účelom úhrady príslušenstva ako plnenie istiny pôžičky
by bolo možné len v prípade vznesenia námietky započítania. Takúto námietku navrhovatelia
v priebehu konania nevzniesli. Odvolací súd tiež konštatoval danosť naliehavého právneho
záujmu na určení zániku záložného práva k nehnuteľnosti bez jeho náležitého odôvodnenia.
Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že odôvodnenie rozsudku
odvolacieho súdu v napadnutej časti nezodpovedá v plnom rozsahu požiadavke
preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí . Preto je konanie , v ktorom bol
rozsudok vydaný postihnuté tzv. inou vadou , ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci ( § 241 ods. 1 písm. b/ O. s. p. ). Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie
odvolacieho súdu v napadnutej časti a s ňou súvisiaci výrok o trovách konania zrušil a vec
vrátil v rozsahu zrušenia tomuto súdu na ďalšie konanie ( § 243b ods. 1 O. s. p. ).
S prihliadnutím na dôvod, pre ktorý dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu ,
nezaoberal sa opodstatnenosťou námietky odporcu, že ním napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci ( § 241 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
( § 243d ods. 1 O. s. p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 28. februára 2008
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť rozhodnutia: