Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/294/2006

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Bajánkovej a sudcov JUDr. Oľgy Trnkovej a JUDr. Milana Deáka v právnej veci

navrhovateľov 1/ I., bývajúceho v L., 2/ H., bývajúcej v L., zastúpených J., advokátom, so

sídlom v P., proti odporcovi S.. , so sídlom v T. zastúpenému J., advokátkou, so sídlom v P.,

o určenie, že dlh zo zmluvy o pôžičke z 9. 6. 1997 a 4. 9. 1997 zanikol a iné, vedenej

u Okresného súdu Považská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní odporcu proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 24. apríla 2006 sp. zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 24. apríla 2006

sp. zn. v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania

z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom z 12. mája č. k. -271 konanie

o určenie, že záložné právo v prospech odporcu na osobné motorové vozidlo Peugeot 405

SRDT zaniká , o určenie neplatnosti mandátnej zmluvy z 9. 6. 1997 uzavretej medzi

účastníkmi a týkajúcej sa osobného motorového vozidla a o vydanie motorového vozidla

zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu v tejto časti v súlade s Vo zvyšku

návrh zamietol. Navrhovateľov zaviazal k povinnosti zaplatiť odporcovi náhradu trov konania

vo výške 58 880 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne.

V odôvodnení uviedol, že nakoľko v priebehu konania navrhovatelia vzali späť návrh proti

odporcovi O. z dôvodu postúpenia pohľadávky , konanie voči nemu (

)zastavil a odporca O. uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávok zo zmlúv o pôžičke z 9. 6.

1997 a 4. 9. 1997, so spoločnosťou J. , ktorej platnosť spochybnená nebola, pokračoval

v konaní s touto spoločnosťou ( odporca ).Nevyhovel návrhu navrhovateľov v časti , ktorou

sa domáhali určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke z 9. 6. 1997 v časti sankcií, t. j. dohodnutej

zmluvnej pokute 0,5 % denne a úroku z omeškania vo výške 0, 15 % , určenia zániku

záložného práva v prospech spoločnosti O. k nehnuteľnosti – rodinnému domu č. X. v kat.

území L., zrušenia vecného bremena - obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti, určenia

neplatnosti mandátnej zmluvy uzavretej 9. 6. 1997 a týkajúcej sa nehnuteľnosti , určenia

neúčinnosti uznania dlhu do Notárskych zápisníc z 10. 6. 1997 a 8. 9. 1997, určenia

neplatnosti zmluvy o pôžičke z 4. 9. 1997 a zaplatenia sumy 313 350 Sk , majúc za to, že na

určovacích návrhoch mali navrhovatelia v čase podania návrhu naliehavý právny záujem

spočívajúci v tom, že v prípade preukázania ich tvrdení by bez rozhodnutia súdu viazli na ich

majetku zabezpečovacie prostriedky a v prípadnom vedení exekúcie v súvislosti

s pôžičkami, ktoré môžu byť uspokojené aj z majetku patriaceho do bezpodielového

spoluvlastníctva . Mal za nesporné, že navrhovatelia sa dostali do omeškania s úhradou

dohodnutých splátok pôžičky, na základe zmluvy z 9. 6. 1997, pre ktorý prípad boli v zmluve

dohodnuté sankcie. A to úrok z omeškania a zmluvná pokuta. Úrok bol dohodnutý vo výške

vyššej ako je stanovená v nariadení vlády č. ,v súlade s ktorým je ale právnou

sankciou majetkovej povahy postihujúcou dlžníka v prípade nesplnenia dlhu priamo zo

zákona bez zmluvného dojednania. Keďže v danom prípade bola výška úroku výslovne

v zmluve dohodnutá nejde o úžeru ani dohodu v rozpore s § 3 Občianského zákonníka. Ani

výška zmluvnej pokuty ako záväzku vzniknutého na základe slobodnej vôle zmluvných strán

nie je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi, keď tak Občianský ani Obchodný

zákonník jej maximálnu výšku neupravujú. Preto podľa názoru okresného súdu neboli

splnené predpoklady , aby bola zmluva o pôžičke neplatná v časti týchto sankcií z hľadiska

ustanovenia § 39 Občianského zákonníka a keby bol záväzok splnený riadne a včas neprišlo

by k uplatneniu postihov vo forme úroku z omeškania a zmluvnej pokuty. Napokon výška

sankcií bola znížená odpustením časti dlhu , kedy ju už vôbec nemožno kvalifikovať ako

v rozpore s dobrými mravmi. Preto veriteľ dohodnuté sankcie uplatnil dôvodne. Keďže

navrhovateľ pri jednotlivých platbách presne nešpecifikoval účel platby, t. j., či ide o istinu

alebo splátku sankcie , nič nebránilo odporcovi , aby špecifikáciu platieb vykonal sám

Pôžička zo zmluvy z 9. 6. 1997 bola tiež zabezpečená záložnou zmluvou o zriadení

záložného práva na nehnuteľnosť navrhovateľov a zriadení práva zodpovedajúcemu

vecnému bremenu Pre zabezpečenie záväzku v zmysle záložnej zmluvy z 9. 6. 1997 bol

daný do zálohy aj osobný automobil , ktorý bol odpredaný v súlade a mandátnou zmluvou

a výťažok z predaja započítaný na zaplatenie istiny pôžičky po odrátaní čiastky

zodpovedajúcej výdavkom a zmluvne dohodnutej odmene. Nakoľko návrhu na určenie

neplatnosti sankcií viažucich sa na pôžičku na základe zmluvy z 9. 6. 1997 nevyhovel a je

zrejmé, že čo do istiny a príslušenstva uhradená nebola, na ktorú okolnosť sa viaže platnosť

a právna účinnosť právnych úkonov, neplatnosti a neúčinnosti ktorých sa navrhovatelia

domáhali a predmetom ktorých je zriadenie zabezpečovacích prostriedkov , mal okresný súd

za nepochybnú aj neopodstatnenosť návrhu v tejto časti. Za nedôvodný považoval aj návrh

na určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke z 4. 9. 1997 uzavretej medzi navrhovateľom 1/

a spoločnosťou O., pretože vychádzajúc z platnej judikatúry ak takúto zmluvu uzavrie jeden

z manželov počas manželstva a trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov

nepotrebuje súhlas druhého manžela a pohľadávka z nej vzniknutá môže byť uspokojená aj

z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva. Za výlučne účelové pokladal

tvrdenie navrhovateľov o uvedení do omylu v tom, že ide len o zmenu zmluvy o pôžičke z 9.

6. 1997. Napokon za nedôvodný pokladal aj návrh na zaplatenie sumy 313 350 Sk titulom

vydania bezdôvodného obohatenia ako preplatku pôžičky na základe zmluvy z 9. 6. 1997,

ktorý vzniknúť nemohol , pretože pôžička , vrátane sankcií, nebola zaplatená. Na záver

konštatoval , že návrh je účelový s cieľom oddialiť exekúciu, ktorú voči navrhovateľom

vedie odporca. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 24. apríla 2006 sp. zn. po odvolaní

navrhovateľov pripustil späťvzatie návrhu v časti , v ktorej sa domáhali zaplatenie sumy

313 350 Sk a v tejto zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil. V časti, v ktorej

bol zamietnutý návrh navrhovateľov o určenie, že záložné právo v prospech spoločnosti O.

na základe zmluvy č. 97/Z02-00-25 uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou O.

a navrhovateľmi dňa 9. 6. 1997 k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X. katastrálne územie L.

rodinný dom súpisné číslo X. na parcele č. X. v častiach 200 m2- zastavaná plocha , parcela

č. X. – záhrada o výmere 585 m2 zaniká , napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak,

že určil, že záložné právo zaniklo. Určil, že dlh z pôžičiek na základe zmluvy uzavretej 9. 6.

1997 a 4. 9. 1997 medzi obchodnou spoločnosťou O. a navrhovateľom 1/ ako dlžníkom

zanikol splnením v celom rozsahu. V časti, v ktorej bol zamietnutý návrh navrhovateľov na

zrušenie vecného bremena na základe zmluvy z 9. 6. 1997 č. 97/202-01-25, v časti o určenie

neplatnosti mandátnej zmluvy z 9. 6. 1997 č. 97/202-01/25, o určenie , že uznanie dlhu

navrhovateľom 1/ do notárskej zápisnice z 10. 6. 1997 sp. N X./97, Nz 120/97 spísanej

notárkou J. je právne neúčinné, napadnutý rozsudok potvrdil. Žiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že na pojednávaní

20. 4. 2006 vyhovel návrhu navrhovateľov v tom, že namiesto doterajšieho odporcu J. vstúpil

do konania nový odporca obchodná spoločnosť S.. a súčasne pripustil zmenu návrhu na

určenie , že dlh navrhovateľov zo zmluvy o pôžičke z 9. 6. 1997 a zo zmluvy o pôžičke z 4. 9.

1997 zanikol splnením v celom rozsahu . Späťvzatie návrhu v časti týkajúcej sa zaplatenia

sumy 313 350 Sk, za súhlasu odporcu , podľa pripustil , rozsudok súdu prvého

stupňa v tejto časti zrušil a konanie zastavil. Krajský súd na rozdiel od súdu prvého stupňa bol

toho názoru, že dojednané úroky z omeškania v zmluve o pôžičke z 9. 6. 1997 nie sú platne

dojednaným príslušenstvom , pretože v súlade s

v spojení s Nariadením vlády Slovenskej republiky č. je horná hranica úrokov

stanovená kogentne , ktorej prekročenie nie je prípustné. Pokiaľ si účastníci zmluvy dohodli

úroky vyššie , je takáto dohoda v zmysle neplatná. V danej veci

ale uplatneniu úrokov aj v zákonnej výške bráni nedostatok pasívnej legitimácie odporcu,

pretože toto príslušenstvo na neho postúpením pohľadávky neprešlo. Vzhľadom na

zabezpečenie pôžičky záložným právom ( nehnuteľnou i hnuteľnou vecou ) posúdil

z hľadiska ustanovenia za neplatné dojednanie o zmluvnej

pokute pre jej neprimeranosť. Dospel k záveru, že v období od 1. 7. 1997 do 23. 2. 1998

navrhovateľ 1/ zaplatil pôvodným odporcom sumu 697 350 Sk ( 272 910 plus 424 440 ) a za

odpredaný osobný automobil si odporca na dlhu započítal sumu 137 880 Sk. Spolu potom na

oboch pôžičkách zaplatil sumu 835 230 Sk , čím mu dlh zanikol tak z pôžičky z 9. 6. 1997

ako aj z 4. 9. 1997 , pretože obe pôžičky boli poskytnuté vo výške 708 000 Sk ( 384 000 Sk

plus 324 000 Sk ). Konštatoval, že navrhovateľ mal naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/

) na určení zániku záložného práva v prospech O. na základe zmluvy uzavretej medzi

touto spoločnosťou a navrhovateľmi 9. 6. 1997 v časti o zriadení záložného práva

k špecifikovanej nehnuteľnosti Preto v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil. Za

vecne správny považoval rozsudok v časti , ktorou bol zamietnutý návrh na zrušenie

vecného bremena , určenie neplatnosti mandátnej zmluvy z 9. 6. 1997, určenie neúčinnosti

uznania dlhu do notárskej zápisnice z 10. 6. 1997 pre nedostatok naliehavého právneho

záujmu na tomto určení , keďže navrhovatelia splnili svoj dlh a určenie neúčinnosti

notárskych zápisníc nemá oporu v právnom poriadku. O náhrade trov konania rozhodol podľa

v spojení s

Proti tomu rozsudku krajského súdu podal odporca dovolanie , z obsahu ktorého

vyplýva, že proti výroku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa . Odôvodnil ho §

241 ods. 2 písm. c /, d/ t. j. , že vychádza zo skutkového stavu , ktorý nemá

v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní a spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Žiadal , aby dovolací súd podľa rozsudok v napadnutej časti

zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Namietal záver o zániku dlhu jeho

splnením a spočítanie platieb, pretože zo spisu a predložených dôkazov vyplýva, že z pôžičky

na základe zmluvy z 9. 6. 1997 navrhovateľ zaplatil 245 920 Sk a na základe zmluvy z 4. 9.

1997 neplnil vôbec. Teda na istine z oboch pôžičiek zaplatil len 245 920 Sk a zvyšok jeho

plnenia bola dohodnutá zmluvná pokuta . Nie je podľa jeho názoru možné , aby odvolací súd

riadne dohodnutú a zaplatenú zmluvnú pokutu posúdil spätne ako neprimeranú a započítal ju

s dlhmi na istinách pôžičiek. Mohol posudzovať len platnosť dohodnutej zmluvnej pokuty

ešte nezaplatenej, keďže navrhovatelia ju priebežne plnili a do podania návrhu ju považovali

za platne dohodnutú. Mal za to, že absentuje preukázanie naliehavého právneho záujmu na

požadovaných určeniach platnosti resp. neúčinnosti právnych úkonov z pôžičky poskytnutej

4. 9. 1997.

Navrhovatelia vo vyjadrení považovali dovolanie za nedôvodné, právne chybné,

nedostatočné a nezrozumiteľné . Poukázali na to, že ustanovenie

neobsahuje písmeno d/ a odporcom uvedený dôvod, t. j. že rozhodnutie vychádza zo

skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní., preto

považovali dovolanie aj za zmätočné. Za správne považovali konštatovanie odvolacieho

súdu, že na obe pôžičky zaplatili sumu 835 230 Sk, v ktorej je zahrnutá aj čiastka 137 880 Sk

(uznaná odporcom za predaj motorového vozidla) , i keď sa mala podľa nich započítať suma

350 000 Sk , na ktorú bolo vozidlo ocenené v záložnej zmluve. Potom zaplatili na obe

pôžičky sumu 1 047 350 Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po

zistení, že dovolanie podali včas účastníci konania ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.

Navrhovatelia sa svojím návrhom domáhali 1/ určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke

z 9. 6. 1997 v časti sankcií, 2/ určenia neplatnosti záložného práva k nehnuteľnosti ,3/

zrušenia vecného bremena - obmedzenie vlastníkov nehnuteľnosti, 4/ určenia neplatnosti

záložného práva k osobnému motorovému vozidlu 5/ určenia neplatnosti mandátnej zmluvy

z 9. 6,. 1997 týkajúcej sa nehnuteľnosti, 6/ určenia neplatnosti mandátnej zmluvy z 9. 6. 1997

týkajúcej sa motorového vozidla ,7/ určenia právnej neúčinnosti uznania dlhu navrhovateľa

1/ do notárskej zápisnice z 10. 6. 1997, 8/ určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke z 4. 9. 1997,

9/ určenia právnej neúčinnosti uznania dlhu do notárskej zápisnice z 8. 9. 1997, 10/ vydania

motorového vozidla a 11/ zaplatenia sumy 313 350 Sk titulom bezdôvodného obohatenia.

Z dôvodu späťvzatia návrhu v časti pod 4/, 6/, 10/, 11/ bolo konanie v tejto časti zastavené.

Rozsudok okresného súdu vo výroku , ktorým bol zamietnutý návrh v časti pod 3/, 5/, 7/, 9/,

krajský súd potvrdil a vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh pod 2/ zmenil tak, že určil, že

záložné právo k nehnuteľnosti zaniklo. Ako vyplýva z obsahu spisu ( čl. 195 ) navrhovatelia

v priebehu konania zmenili svoj návrh v časti pod 1/ na určenie zániku zmluvného vzťahu

z 9. 6. 1997 splnením záväzku, o ktorej zmene súd prvého stupňa v rozpore s ustanovením

nerozhodol. Krajský súd na pojednávaní 20. 4. 2006 pripustil zmenu návrhu

v časti pod 1 / a 8/ na určenie , že dlh z pôžičky uzavretej 9. 6. 1997 a z pôžičky uzavretej

4. 9. 1997 zanikol splnením v celom rozsahu a tomuto návrhu vyhovel. Teda rozsudok súdu

prvého stupňa podľa obsahu zmenil vo výroku, ktorým rozhodol o návrhu v časti pod 1/,2/, 8/.

. Keďže odporca podal dovolanie proti rozsudku krajského súdu v časti, v ktorej bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa je procesne prípustné ( ).

Podľa dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo

k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou vadou , ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci Dovolacím dôvodom uvedeným odporcom t. j, že rozhodnutie

vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom

dokazovaní , bolo možné rozhodnutie odvolacieho súdu napadnúť dovolaním len podľa

účinného do 31. 8. 2003.

Dovolateľ nenamieta, že v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v §

237 ( t. j. a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nespadá do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník , nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania , hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát ). Vada takejto povahy nevyšla

v dovolacom konaní najavo. Dovolací dôvod v zmysle preto nie

je daný.

Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací

prihliadnuť aj keď nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je

porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní

a dôsledkom je vecná nesprávnosť rozhodnutia. O takúto vadu ide tiež v prípade nesprávneho

postupu súdu vedúceho k vydaniu nepreskúmateľného rozhodnutia. Pri zmene rozhodnutia

podľa odvolací súd nahrádza svojím rozhodnutím rozhodnutie súdu prvého

stupňa, preto jeho rozhodnutie musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. V súlade s

musí odvolací súd podať výklad opodstatnenosti , pravdivosti, zákonnosti

a spravodlivosti výroku rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vysporiadať so

všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení

dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným

dokazovaním , ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.

V predmetnej veci odvolací súd založil svoje rozhodnutie o splnení záväzku

vyplývajúceho pre navrhovateľov zo zmlúv o pôžičke z 9. 6. 1997 a 4. 9. 1997 na

nespornosti celkovej sumy zaplatenej v období od 1. 7. 1997 do 23. 2. 1998 ( po započítaní

sumy 137 880 Sk za odpredané motorové vozidlo) a výšky poskytnutých pôžičiek bez toho,

aby sa vysporiadal so špecifikáciou účelu konkrétnych platieb a námietkami odporcu v tomto

smere. Z obsahu spisu a dokladov v ňom založených jednak vyplýva, aké čiastky

navrhovateľ 1/ zaplatil, ale súčasne či ide o splátky pôžičky ( istiny ) alebo príslušenstva.

Podľa názoru dovolacieho súdu, (napriek záveru odvolacieho súdu o neplatnosti dohodnutých

sankcií), posúdiť platby s určeným účelom úhrady príslušenstva ako plnenie istiny pôžičky

by bolo možné len v prípade vznesenia námietky započítania. Takúto námietku navrhovatelia

v priebehu konania nevzniesli. Odvolací súd tiež konštatoval danosť naliehavého právneho

záujmu na určení zániku záložného práva k nehnuteľnosti bez jeho náležitého odôvodnenia.

Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že odôvodnenie rozsudku

odvolacieho súdu v napadnutej časti nezodpovedá v plnom rozsahu požiadavke

preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí . Preto je konanie , v ktorom bol

rozsudok vydaný postihnuté tzv. inou vadou , ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie

odvolacieho súdu v napadnutej časti a s ňou súvisiaci výrok o trovách konania zrušil a vec

vrátil v rozsahu zrušenia tomuto súdu na ďalšie konanie ( ).

S prihliadnutím na dôvod, pre ktorý dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu ,

nezaoberal sa opodstatnenosťou námietky odporcu, že ním napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 28. februára 2008

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť rozhodnutia: