Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d56/379842.262669.pdf
PDF · 93.37 KB
No categories available
1Nc/3/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 Nc 3/2008
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa S., bývajúceho v P., S.,
zastúpeného J., advokátom, so sídlom v B., proti odporcovi I. D. U. bývajúcemu v B. ,
zastúpenému J., advokátom, so sídlom v B., o zaplatenie 10 782 621 Sk s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Bratislava II, pod sp. zn. 17 C 192/1994 a Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 9 Co 156/2007, o námietke zaujatosti sudcov Krajského súdu
v Bratislave takto
rozhodol:
JUDr. Roman Huszár, predseda senátu Krajského súdu v Bratislave , JUDr. Martina
Mišovicová a JUDr. Magdaléna Floreková, sudkyne Krajského súdu v Bratislave, n i e s ú
v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave
pod sp. zn. 9 Co 156/2007 (vec Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 17 C 192/1999).
O d ô v o d n e n i e :
Odporca vo svojich podaniach (25. 4. 2007, 27. 8. 2007 ) adresovaných Krajskému súdu
v Bratislave , ktorému bola vec predložená na rozhodnutie o jeho odvolaní proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II z 15. 12. 2006, pred začatím odvolacieho konania obšírne
poukázal na dôvody , pre ktoré je podľa neho rozhodnutie prvostupňového súdu nesprávne, na
jeho postup v konaní a ním spôsobené prieťahy zdôrazniac svoje právo na spravodlivé súdne
konanie t. j. aby jeho vec bola spravodlivo , verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom. Žiadal , aby krajský súd ako súd odvolací v danej veci
konanie prerušil a predložil vec Ústavnému súdu Slovenskej republiky , čím by zabránil
porušeniu jeho základného práva „nebyť odňatý zákonnému sudcovi“, pretože len ústavný
súd je oprávnený rozhodnúť, či ľudské práva jeho a nebohej matky na spravodlivý proces
a ich vlastnícke práva majetok vlastniť a nakladať s ním pred okresným a krajským súdom
boli porušené a ak áno vysloviť účinné opatrenie na nápravu a priznať morálnu a majetkovú
satisfakciu im obom. V doplňujúcom vyjadrení z 11. 1. 2008 ( a podaní z 25. 4. 2007 )
21 Nc 3/2008
namietal, že odvolací senát pod vedením JUDr. Romana Huszára ho iba vyzval na zaplatenie
súdneho poplatku a nezohľadnil jeho nezaplatenie navrhovateľom, čím podľa jeho názoru
porušil zásadu nestranného rozhodovania , pokiaľ ide o rovnaké postavenie strán v konaní.
Uviedol, že po doručení mu predvolania na pojednávanie , ktoré obsahovalo aj poučenie
o možnosti uplatnenia námietky zaujatosti , predložil riadne odôvodnenú námietku ( 7. 12.
2007 ) o porušení zásady súdnej nestrannosti s alternatívnym návrhom na zastavenie
konania pre neexistenciu miestnej príslušnosti a absenciu aktívnej legitimácie nového
navrhovateľa v konaní alebo jeho prerušenie a predloženia veci Ústavnému súdu Slovenskej
republiky ako zákonnému súdu , čo sa nestalo. Po uložení povinnosti odôvodniť námietku
zaujatosti, keď sa pred začatím odvolacieho pojednávania ( 17. 1. 2008 ) vyjadril, že trvá na
námietke voči vo veci konajúcim sudcom senátu 9 Co z dôvodov uvedených v jeho
písomných podaniach, pretože nie je zabezpečené jeho ústavné právo na spravodlivý proces
a nestrannosť súdu , vo svojich následných podaniach ( 21. 1. 2008, 14. 2. 2008 ) trval na
predložení veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky a na tom , že vzhľadom k tomu, že
senát nijako nereagoval na jeho podania, nerozhodol o procesných podmienkach ním
uvedených o návrhu na riešenie dlhodobého porušovania jeho ľudských práv
garantovaných medzinárodnou zmluvou a Ústavou Slovenskej republiky, nadobudol
presvedčenie , že odvolací senát pod vedením JUDr. Romana Huszára nebude vo veci
rozhodovať spravodlivo a nestranne. Preto považoval za dôležité, aby v jeho veci rozhodoval
iný nestranný senát.
Predseda senátu JUDr. Roman Huszár a sudkyne JUDr. Martina Mišovicová a
JUDr. Magdaléne Floreková k uvedenej námietke zaujatosti uviedli , že účastníkov konania
nepoznajú, nemajú žiadny vzťah k zástupcom účastníkov ani k prejednávanej veci a necítia sa
by vo veci zaujatí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave
( § 16 ods. 1 veta druhá O. s. p. ) posudzoval opodstatnenosť uvedenej námietky z aspektu
existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.
Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1 O. s. p. v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom
konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Dospel k záveru ,
že návrh odporcu nie je dôvodný.
Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,
k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo ich zástupcom a tiež predísť možnosti
neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením , zodpovedá aj
právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcov považovaná za právne
relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to : 1/ k veci,
v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia
konania a rozhodnutia veci, alebo 2/ k účastníkom konania, ktorý by bol založený na
príbuzenskom alebo rýdzo osobnom ( pozitívnom alebo negatívnom ) pomere k nim , alebo 3/
k zástupcom účastníkov konania ( ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky
vzťahu uvedeného pod bodom 2/ ). Dôvodom na vylúčenie nie sú okolnosti , ktoré spočívajú
v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci ( § 14 ods. 3 O. s. p. ).
Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu podaní odporcu, z obsahu spisu a ani
vyjadrenia sudcov Krajského súdu v Bratislave nezistil žiadne také skutočnosti, z ktorých by
bolo možné vyvodiť pochybnosti o ich nezaujatosti a vylúčiť ich z prejednávania
a rozhodovania v tejto veci.
V podaniach odporcu nebol uvedený žiadny konkrétny zákonom uznaný dôvod
zaujatosti, na základe ktorého by sa mohla spochybniť nezaujatosť týchto sudcov.
Subjektívny pocit účastníka konania, nepodložený objektívne existujúcimi skutočnosťami
významnými z hľadiska ustanovenia § 14 ods. 1 O. s. p. je na vylúčenie sudcov
z prejednávania a rozhodovania veci nepostačujúci. Meradlom pre hodnotenie objektivity
sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania , ktoré je spravidla motivované
tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti
súdneho konania resp. rozhodovania nepatrí účastníkom konania a nemôže objektívne
zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.
Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne
predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2 ods.
2 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení zmien a doplnkov. Obsah tohto práva a povinnosti je
základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia
zákonných predpokladov , ktoré však neboli v prejednávanom prípade splnené. Preto Najvyšší
súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že sudcovia Krajského súdu v Bratislave , uvedení vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia , nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania danej veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. marca 2008
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :