Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ed5/374962.eb47e6.pdf
PDF · 108.45 KB
No categories available
3To/24/2007
N a j v y š š í s ú d 3 To 24/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu
JUDr. Milana Lipovského a členov sudcov JUDr. Jána Mihala a JUDr. Jany Serbovej
na verejnom zasadnutí v Bratislave 25. júna 2008 v trestnej veci obžalovaného
M. S. pre trestný čin vraždy podľa § 219 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších
predpisov (Tr. zák.) a iné, o odvolaní, ktoré podal obžalovaný M. S. proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 5. novembra 2007, sp. zn. 5 T 9/05, takto
rozhodol:
Podľa § 258 ods. 1 písm. f/, ods. 2 zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších
predpisov (Tr. por.) napadnutý rozsudok krajského súdu sa zrušuje vo výroku
o náhrade škody.
Na základe § 259 ods. 3 Tr. por. a podľa § 228 ods. 1 Tr. por. obžalovanému
M. S. sa ukladá povinnosť nahradiť spôsobenú škodu D. M., bytom vo Z. vo výške
28 555 Sk.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu prvého stupňa
z 5. novembra 2007, sp. zn. 5 T 9/05, obžalovaný M. S. bol uznaný za vinného
zo spáchania
trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j/ Tr. zák. (ad 1) a
trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa
§ 185 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. (ad 2)
v podstate na tom skutkovom základe (podrobne opísanom v písomnom
vyhotovení rozsudku krajského súdu), že
1/ v úmysle usmrtiť D. M. tohto 2. augusta 2005 vylákal do lesného porastu
v katastrálnom území Zvolen – Môťová, kde si vopred ukryl upravenú opakovaciu
guľovnicu zn. Mauser, vzor 24, kal. 7,92 mm, z ktorej zo vzdialenosti cca 5 m strelil
do chrbtovej časti tela D. M., po jeho páde tvárou na zem do neho strelil opakovane,
pričom strely tomuto spôsobili ťažké rany vo forme dvojnásobného priestrelu tela
(devastačné poranenie hrudnej steny a viacerých životne dôležitých vnútorných
orgánov), v dôsledku čoho tento na mieste zomrel; M. S. mu potom vzal hodinky,
zapaľovač, mobilný telefónny aparát a iné drobné predmety, jeho telo odtiahol
do priehlbiny, kde ho ukryl, pričom odviezol aj jeho bicykel;
2/ od nezisteného dňa najneskôr do 5. augusta 2005 nelegálne si zadovážil,
prechovával a hromadil v priestoroch chaty v oblasti zv. Oáza v katastrálnom území
Zvolen – Môťová už opísanú upravenú opakovaciu guľovnicu, ako aj rôzne súčasti
hromadne účinných zbraní, streliva a výbušniny, pričom tak konal v rozpore
so zákonom o strelných zbraniach a strelive.
Krajský súd za to obžalovanému podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 29
ods. 2 a § 35 ods. 1 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody na dvadsaťjeden rokov,
podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na výkon trestu tohto zaradil do tretej
nápravnovýchovnej skupiny a podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. uložil mu tiež trest
prepadnutia veci (nájdená zbraň, súčasti zbraní, strelivo a výbušniny).
Podľa § 76 ods. 1 zák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (Trestný
zákon teraz účinný) obžalovanému bol uložený tiež ochranný dohľad na tri roky.
Krajský súd tiež podľa § 287 ods. 1 zák. č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších
predpisov (Trestný poriadok – účinný od 1. januára 2006) obžalovanému uložil
povinnosť nahradiť majetkovú škodu spôsobenú trestným činom právnej nástupkyni
zomrelého poškodeného D. M. v sume 28 555 Sk.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa obžalovaný podal odvolanie, ktorým
sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci krajskému súdu
na nové prejednanie a rozhodnutie s finálnym návrhom, aby bol spod obžaloby
oslobodený.
Obžalovaný v odvolaní tvrdil, že jeho pôvodné priznanie sa k spáchaniu
vraždy (v prípravnom konaní) bolo vynútené nátlakom zo strany polície; jeho
neskoršie tvrdenia, že poškodeného D. M. zavraždil muž s menom J., podľa názoru
obžalovaného neboli dostatočne preverené.
Obžalovaný v odvolaní tiež namietal, že bez dostatočných dôkazov (pri uznaní
jeho zavinenia na trestnom čine vraždy) bolo jeho konanie právne posúdené tak,
že skutok spáchal v úmysle získať majetkový prospech (§ 219 ods. 1, ods. 2 písm. j/
Tr. zák.); tento záver je podľa odvolateľa založený len na jeho pôvodnom priznaní,
ktoré teraz popiera. Zároveň tiež vyslovil názor, že na uvedené právne kvalifikovanie
trestného činu vraždy neboli splnené podmienky stanovené v § 88 Tr. zák.
Najvyšší súd ako súd odvolací v zmysle § 564 ods. 4 Trestného poriadku
účinného od 1. januára 2006 postupujúc podľa doterajších predpisov (Tr. por.),
ktorých účinnosť bola uvedeným zákonným ustanovením prakticky predĺžená
až do právoplatného skončenia trestného stíhania obžalovaného, konanie o odvolaní
vykonal proti ušlému (§ 302 a nasl. Tr. por.), keďže boli splnené legálne podmienky
na taký postup.
Odvolací súd primárne konštatoval, že odvolanie je prípustné (§ 245 ods. 1
Tr. por.) a že nezistil dôvod na rozhodnutie podľa § 253 ods. 1, ods. 3 Tr. por.;
v zmysle § 254 ods. 1 Tr. por. preto preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých
výrokov rozsudku i správnosť predchádzajúceho konania, prihliadajúc tiež na chyby
odvolaním nevytýkané.
Najvyšší súd pritom dospel k záveru, že krajský súd vykonal dokazovanie
v súlade s ustanovením § 2 ods. 5 Tr. por., náležite zistil skutkový stav veci
v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, pričom rovnako objasňoval okolnosti
svedčiace proti obžalovanému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Súd
prvého stupňa vykonal potrebné dokazovanie tiež rešpektujúc závery odvolacieho
súdu, ktorý už vo veci rozhodoval, a to uznesením z 25. júla 2007, sp. zn.
3 To 9/2007, kedy na základe odvolania obžalovaného zrušil predchádzajúci
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. novembra 2006; tomuto bola vec
vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd terajším rozhodnutím opätovne dospel k záveru, že obžalovaný
spáchal predmetné skutky tak, ako sú opísané v enunciáte napadnutého rozsudku.
Je potrebné konštatovať, že taký záver zodpovedá aj stanovisku Najvyššieho súdu
naznačenému v jeho spomínanom uznesení z 25. júla 2007.
Obžalovaný v prípravnom konaní pri legálnom výsluchu 5. augusta 2005
(v procesnom postavení obvineného) sa priznal k tomu, že úmyselne usmrtil D. M.
výstrelom z pušky, ktorú mal pripravenú, skrytú na mieste, kam obaja došli.
Po zásahu strelou z pušky a páde poškodeného, keď už tento javil evidentne znaky
minimálne veľmi ťažkého porušenia telesnej integrity, obžalovaný opätovne pušku
nabil (bola tak technicky uspôsobená) a strelil do tela poškodeného. Nábojnicu
z prvého výstrelu (potom aj z druhého) obžalovaný odložil do svojho odevu a neskôr
zahodil. Na poškodeného strieľal z veľmi malej vzdialenosti za situácie, že tento bol
k nemu obrátený chrbtom. Odev poškodeného potom prehľadal, vzal si jeho
predmety, zomrelého odtiahol do priehlbiny, kde ho čiastočne zakryl zeminou
a miesto zakryl aj opadanými časťami porastu. V ňom odhodil aj nábojnice, odišiel
odhodiť aj bicykel poškodeného a vrátil sa späť na miesto činu pre ďalšie veci
patriace zastrelenému D. M..
Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že obžalovaný
okolnosti usmrtenia poškodeného v uvedenej výpovedi opísal presvedčivo a logicky;
dôležité je však zistenie, že tieto okolnosti zodpovedajú aj stopám zisteným na tele
zomrelého a na mieste činu.
Odvolací súd preto priznanie sa obžalovaného pri výsluchu 5. augusta 2005
považuje za legálny dôkaz, ktorý v súvislosti s ďalšími dôkazmi tvorí pevný základ
pre rozhodnutie o jeho vine. Tento úsudok má základ aj v tom, že nie je možné
označiť za relevantné námietky vznesené obžalovaným vo vzťahu k spomínanému
výsluchu.
Obžalovaný po tomto priznaní radikálne zmenil svoje stanovisko, lebo tvrdil
(v čom zotrval aj v odvolaní), že poškodeného nezastrelil, ale mal tak spraviť jemu
neznámy muž s menom J., ktorý bol s ním a s D. M. na mieste činu.
S touto verziou obžalovaného sa veľmi dôsledne vyrovnal krajský súd, ktorého
názor akceptuje aj odvolací súd. Napriek rozsiahlemu zisťovaniu a dokazovaniu
sa nepreukázala prítomnosť tretej osoby na mieste činu, ba ani existencia takej
osoby, a preto je relevantný rezultát, že táto obhajoba obžalovaného nebola
potvrdená a je logické túto označiť za účelovú.
Najvyšší súd pri skúmaní veci teda vychádzal z toho, že obžalovaný streľbou
z vopred pripravenej a na mieste činu skrytej pušky úmyselne usmrtil D. M..
Pripravenie zbrane na mieste činu nesvedčí v prospech tvrdenia obžalovaného, že
skutok vopred nepripravoval a že k zastreleniu poškodeného malo prísť len zhodou
okolností; tento záver vyplýva aj z technického stavu vražednej zbrane, ktorá bola
znalecky preskúmaná. Postup krokov obžalovaného pri streľbe a po nej bol logický,
s rysmi plánovitosti, pričom tieto jednoznačne smerovali k tomu, aby mŕtvola nebola
nájdená, resp. aby neboli zachované stopy, ktoré by mohli usvedčovať páchateľa.
Pri zisťovaní motívu obžalovaného vykonané dôkazy tohto usvedčujú,
že konal v úmysle získať majetkový prospech, ktorý bol síce minimálny,
ale s logickou istotou osvedčuje celkový dej. Obžalovaný mal dlh vo vzťahu
k poškodenému a po jeho usmrtení sa zmocnil aj jeho ďalších vecí, čo síce
neznamenalo zreteľa hodné zlepšenie jeho finančnej situácie či majetku, ale má
zásadný význam pre právne kvalifikovanie skutku.
Krajský súd konanie obžalovaného správne právne posúdil ako trestný čin
vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j/ Tr. zák.; Najvyšší súd tento právny rezultát
v plnom rozsahu akceptuje.
Odvolací súd konštatuje, že nie je možné prijať námietku obžalovaného
o nenaplnení podmienok vyjadrených v ustanovení § 88 Tr. zák. pri právnom
kvalifikovaní trestného činu vraždy aj podľa § 219 ods. 2 písm. j/ Tr. zák.
V neprospech použitia vyššej trestnej sadzby by mohla svedčiť len výška prospechu
získaného obžalovaným vraždou, ale toto je možné označiť len za vcelku absurdnú
okolnosť. Obžalovaný síce z bagateľných dôvodov, ale plánovite usmrtil iného
človeka, na čo je práve zásadne potrebné nazerať ako na okolnosť reálne
zakladajúcu použitie vyššej trestnej sadzby, lebo v podstate nulitný motív v protiklade
k rafinovanému spôsobu vykonania činu principiálne zvyšuje nebezpečnosť tohto
deliktu.
Odvolanie sa v podstate nedotýkalo výroku napadnutého rozsudku, ktorým bol
obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania trestného činu nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 185 ods. 1 písm. a/, písm. b/
Tr. zák. Najvyšší súd v rámci revíznej povinnosti preskúmal aj tento výrok,
ale nezistil dôvod na jeho zmenu. Obžalovaný si nelegálne zadovážil a potom
prechovával hromadne účinnú zbraň, súčasti (komponenty) takých zbraní, tieto
hromadil, rovnako ako strelivo a výbušniny. Tieto predmety boli u obžalovaného
políciou nájdené a následne znalecky preskúmané, čo je základ pre použitú právnu
kvalifikáciu skutku.
Krajský súd obžalovanému za obidva ním spáchané trestné činy správne
uložil úhrnný trest odňatia slobody, pričom zohľadnil všetky zákonom stanovené
podmienky a trest uložil ako výnimočný; Najvyšší súd nezistil relevantný dôvod
na zmenu tohto výroku.
Rovnaký rezultát sa týka aj výrokov napadnutého rozsudku o spôsobe výkonu
trestu odňatia slobody, o treste prepadnutia veci, ako aj o uložení ochranného
dohľadu.
Najvyšší súd tiež konštatuje, že napadnutý rozsudok bol vyústením riadne
vedeného procesu, v ktorom boli zachované predpísané procesné pravidlá.
Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti
vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami
sa riadil pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú
(výpovede obžalovaného), ako sa vyrovnal s obhajobou, na akom základe považuje
dokazovanie za dostatočné a uzavreté, resp. akými právnymi úvahami sa spravoval
pri posudzovaní dokázaných skutočností podľa príslušných ustanovení zákona
v otázke viny a trestu. Toto odôvodnenie, ktoré zodpovedá ustanoveniu § 125
Tr. por., si osvojuje aj Najvyšší súd a v konkrétnostiach na toto poukazuje.
Závery krajského súdu o vine obžalovaného uložených trestoch, spôsobe
výkonu trestu odňatia slobody a ochrannom opatrení sú teda legálne a podporené
argumentmi; v týchto smeroch odvolanie obžalovaného teda nie je dôvodné.
Najvyšší súd však na základe tohto odvolania revidoval ním nevytýkanú
chybu, ku ktorej došlo vo výroku o náhrade škody. Krajský súd rozhodol na základe
§ 287 ods. 1 Trestného poriadku (teda účinného od 1. januára 2006), hoci v zmysle
§ 564 ods. 4 tohto Trestného poriadku majú byť aplikované doterajšie predpisy,
teda ustanovenia zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. por.).
Rozhodnutie súdu prvého stupňa o povinnosti obžalovaného D. M., vdove
po zomrelom poškodenom, naradiť škodu spôsobenú trestným činom vraždy (aj keď
len vo forme náhrady nákladov spojených s pochovaním zomrelého, resp. súvisiace
s jeho hrobom) je síce vecne správne a riadne odôvodnené, ale výrok napadnutého
rozsudku sa oprel o ustanovenie nepríslušného zákona. Zákonné podmienky
pre také rozhodnutie sú síce v obidvoch procesných normách totožné, ale bolo
potrebné aplikovať ustanovenie § 228 ods. 1 Tr. por.
Najvyšší súd toto formálne pochybenie napravil na základe odvolania
obžalovaného, lebo vykonanou zmenou nedošlo k zhoršeniu jeho postavenia.
Výrok o náhrade škody je oddeliteľný od iných výrokov napadnutého
rozsudku, a preto podľa § 258 ods. 1 písm. f/, ods. 2 Tr. por. bol tento zrušený v jeho
nesprávnej časti. Skutkový stav bol v napadnutom rozsudku správne zistený, a preto
boli splnené podmienky na vlastné rozhodnutie Najvyššieho súdu v tomto smere;
na základe § 259 ods. 3 Tr,. por. a podľa § 228 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému
uložená rovnaká povinnosť, aby totiž D. M. nahradil spôsobenú škodu v sume
28 555 Sk.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 25. júna 2008
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: