Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/24/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu

JUDr. Milana Lipovského a členov sudcov JUDr. Jána Mihala a JUDr. Jany Serbovej

na verejnom zasadnutí v Bratislave 25. júna 2008 v trestnej veci obžalovaného

M. S. pre trestný čin vraždy podľa v znení neskorších

predpisov (Tr. zák.) a iné, o odvolaní, ktoré podal obžalovaný M. S. proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 5. novembra 2007, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa , v znení neskorších

predpisov napadnutý rozsudok krajského súdu sa zrušuje vo výroku

o náhrade škody.

Na základe a podľa obžalovanému

M. S. sa ukladá povinnosť nahradiť spôsobenú škodu D. M., bytom vo Z. vo výške

28 555 Sk.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu prvého stupňa

z 5. novembra 2007, sp. zn. , obžalovaný M. S. bol uznaný za vinného

zo spáchania

trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j/ Tr. zák. (ad 1) a

trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa

§ 185 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. (ad 2)

v podstate na tom skutkovom základe (podrobne opísanom v písomnom

vyhotovení rozsudku krajského súdu), že

1/ v úmysle usmrtiť D. M. tohto 2. augusta 2005 vylákal do lesného porastu

v katastrálnom území Zvolen – Môťová, kde si vopred ukryl upravenú opakovaciu

guľovnicu zn. Mauser, vzor 24, kal. 7,92 mm, z ktorej zo vzdialenosti cca 5 m strelil

do chrbtovej časti tela D. M., po jeho páde tvárou na zem do neho strelil opakovane,

pričom strely tomuto spôsobili ťažké rany vo forme dvojnásobného priestrelu tela

(devastačné poranenie hrudnej steny a viacerých životne dôležitých vnútorných

orgánov), v dôsledku čoho tento na mieste zomrel; M. S. mu potom vzal hodinky,

zapaľovač, mobilný telefónny aparát a iné drobné predmety, jeho telo odtiahol

do priehlbiny, kde ho ukryl, pričom odviezol aj jeho bicykel;

2/ od nezisteného dňa najneskôr do 5. augusta 2005 nelegálne si zadovážil,

prechovával a hromadil v priestoroch chaty v oblasti zv. Oáza v katastrálnom území

Zvolen – Môťová už opísanú upravenú opakovaciu guľovnicu, ako aj rôzne súčasti

hromadne účinných zbraní, streliva a výbušniny, pričom tak konal v rozpore

so zákonom o strelných zbraniach a strelive.

Krajský súd za to obžalovanému podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 29

ods. 2 a § 35 ods. 1 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody na dvadsaťjeden rokov,

podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na výkon trestu tohto zaradil do tretej

nápravnovýchovnej skupiny a podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. uložil mu tiež trest

prepadnutia veci (nájdená zbraň, súčasti zbraní, strelivo a výbušniny).

Podľa v znení neskorších predpisov (Trestný

zákon teraz účinný) obžalovanému bol uložený tiež ochranný dohľad na tri roky.

Krajský súd tiež podľa v znení neskorších

predpisov ( – účinný od 1. januára 2006) obžalovanému uložil

povinnosť nahradiť majetkovú škodu spôsobenú trestným činom právnej nástupkyni

zomrelého poškodeného D. M. v sume 28 555 Sk.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa obžalovaný podal odvolanie, ktorým

sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci krajskému súdu

na nové prejednanie a rozhodnutie s finálnym návrhom, aby bol spod obžaloby

oslobodený.

Obžalovaný v odvolaní tvrdil, že jeho pôvodné priznanie sa k spáchaniu

vraždy (v prípravnom konaní) bolo vynútené nátlakom zo strany polície; jeho

neskoršie tvrdenia, že poškodeného D. M. zavraždil muž s menom J., podľa názoru

obžalovaného neboli dostatočne preverené.

Obžalovaný v odvolaní tiež namietal, že bez dostatočných dôkazov (pri uznaní

jeho zavinenia na trestnom čine vraždy) bolo jeho konanie právne posúdené tak,

že skutok spáchal v úmysle získať majetkový prospech (§ 219 ods. 1, ods. 2 písm. j/

Tr. zák.); tento záver je podľa odvolateľa založený len na jeho pôvodnom priznaní,

ktoré teraz popiera. Zároveň tiež vyslovil názor, že na uvedené právne kvalifikovanie

trestného činu vraždy neboli splnené podmienky stanovené v § 88 Tr. zák.

Najvyšší súd ako súd odvolací v zmysle

účinného od 1. januára 2006 postupujúc podľa doterajších predpisov ,

ktorých účinnosť bola uvedeným zákonným ustanovením prakticky predĺžená

až do právoplatného skončenia trestného stíhania obžalovaného, konanie o odvolaní

vykonal proti ušlému ( a nasl. ), keďže boli splnené legálne podmienky

na taký postup.

Odvolací súd primárne konštatoval, že odvolanie je prípustné (§ 245 ods. 1

) a že nezistil dôvod na rozhodnutie podľa , ;

v zmysle preto preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých

výrokov rozsudku i správnosť predchádzajúceho konania, prihliadajúc tiež na chyby

odvolaním nevytýkané.

Najvyšší súd pritom dospel k záveru, že krajský súd vykonal dokazovanie

v súlade s ustanovením , náležite zistil skutkový stav veci

v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, pričom rovnako objasňoval okolnosti

svedčiace proti obžalovanému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Súd

prvého stupňa vykonal potrebné dokazovanie tiež rešpektujúc závery odvolacieho

súdu, ktorý už vo veci rozhodoval, a to uznesením z 25. júla 2007, sp. zn.

, kedy na základe odvolania obžalovaného zrušil predchádzajúci

rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. novembra 2006; tomuto bola vec

vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd terajším rozhodnutím opätovne dospel k záveru, že obžalovaný

spáchal predmetné skutky tak, ako sú opísané v enunciáte napadnutého rozsudku.

Je potrebné konštatovať, že taký záver zodpovedá aj stanovisku Najvyššieho súdu

naznačenému v jeho spomínanom uznesení z 25. júla 2007.

Obžalovaný v prípravnom konaní pri legálnom výsluchu 5. augusta 2005

(v procesnom postavení obvineného) sa priznal k tomu, že úmyselne usmrtil D. M.

výstrelom z pušky, ktorú mal pripravenú, skrytú na mieste, kam obaja došli.

Po zásahu strelou z pušky a páde poškodeného, keď už tento javil evidentne znaky

minimálne veľmi ťažkého porušenia telesnej integrity, obžalovaný opätovne pušku

nabil (bola tak technicky uspôsobená) a strelil do tela poškodeného. Nábojnicu

z prvého výstrelu (potom aj z druhého) obžalovaný odložil do svojho odevu a neskôr

zahodil. Na poškodeného strieľal z veľmi malej vzdialenosti za situácie, že tento bol

k nemu obrátený chrbtom. Odev poškodeného potom prehľadal, vzal si jeho

predmety, zomrelého odtiahol do priehlbiny, kde ho čiastočne zakryl zeminou

a miesto zakryl aj opadanými časťami porastu. V ňom odhodil aj nábojnice, odišiel

odhodiť aj bicykel poškodeného a vrátil sa späť na miesto činu pre ďalšie veci

patriace zastrelenému D. M..

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že obžalovaný

okolnosti usmrtenia poškodeného v uvedenej výpovedi opísal presvedčivo a logicky;

dôležité je však zistenie, že tieto okolnosti zodpovedajú aj stopám zisteným na tele

zomrelého a na mieste činu.

Odvolací súd preto priznanie sa obžalovaného pri výsluchu 5. augusta 2005

považuje za legálny dôkaz, ktorý v súvislosti s ďalšími dôkazmi tvorí pevný základ

pre rozhodnutie o jeho vine. Tento úsudok má základ aj v tom, že nie je možné

označiť za relevantné námietky vznesené obžalovaným vo vzťahu k spomínanému

výsluchu.

Obžalovaný po tomto priznaní radikálne zmenil svoje stanovisko, lebo tvrdil

(v čom zotrval aj v odvolaní), že poškodeného nezastrelil, ale mal tak spraviť jemu

neznámy muž s menom J., ktorý bol s ním a s D. M. na mieste činu.

S touto verziou obžalovaného sa veľmi dôsledne vyrovnal krajský súd, ktorého

názor akceptuje aj odvolací súd. Napriek rozsiahlemu zisťovaniu a dokazovaniu

sa nepreukázala prítomnosť tretej osoby na mieste činu, ba ani existencia takej

osoby, a preto je relevantný rezultát, že táto obhajoba obžalovaného nebola

potvrdená a je logické túto označiť za účelovú.

Najvyšší súd pri skúmaní veci teda vychádzal z toho, že obžalovaný streľbou

z vopred pripravenej a na mieste činu skrytej pušky úmyselne usmrtil D. M..

Pripravenie zbrane na mieste činu nesvedčí v prospech tvrdenia obžalovaného, že

skutok vopred nepripravoval a že k zastreleniu poškodeného malo prísť len zhodou

okolností; tento záver vyplýva aj z technického stavu vražednej zbrane, ktorá bola

znalecky preskúmaná. Postup krokov obžalovaného pri streľbe a po nej bol logický,

s rysmi plánovitosti, pričom tieto jednoznačne smerovali k tomu, aby mŕtvola nebola

nájdená, resp. aby neboli zachované stopy, ktoré by mohli usvedčovať páchateľa.

Pri zisťovaní motívu obžalovaného vykonané dôkazy tohto usvedčujú,

že konal v úmysle získať majetkový prospech, ktorý bol síce minimálny,

ale s logickou istotou osvedčuje celkový dej. Obžalovaný mal dlh vo vzťahu

k poškodenému a po jeho usmrtení sa zmocnil aj jeho ďalších vecí, čo síce

neznamenalo zreteľa hodné zlepšenie jeho finančnej situácie či majetku, ale má

zásadný význam pre právne kvalifikovanie skutku.

Krajský súd konanie obžalovaného správne právne posúdil ako trestný čin

vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j/ Tr. zák.; Najvyšší súd tento právny rezultát

v plnom rozsahu akceptuje.

Odvolací súd konštatuje, že nie je možné prijať námietku obžalovaného

o nenaplnení podmienok vyjadrených v ustanovení § 88 Tr. zák. pri právnom

kvalifikovaní trestného činu vraždy aj podľa § 219 ods. 2 písm. j/ Tr. zák.

V neprospech použitia vyššej trestnej sadzby by mohla svedčiť len výška prospechu

získaného obžalovaným vraždou, ale toto je možné označiť len za vcelku absurdnú

okolnosť. Obžalovaný síce z bagateľných dôvodov, ale plánovite usmrtil iného

človeka, na čo je práve zásadne potrebné nazerať ako na okolnosť reálne

zakladajúcu použitie vyššej trestnej sadzby, lebo v podstate nulitný motív v protiklade

k rafinovanému spôsobu vykonania činu principiálne zvyšuje nebezpečnosť tohto

deliktu.

Odvolanie sa v podstate nedotýkalo výroku napadnutého rozsudku, ktorým bol

obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania trestného činu nedovoleného

ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 185 ods. 1 písm. a/, písm. b/

Tr. zák. Najvyšší súd v rámci revíznej povinnosti preskúmal aj tento výrok,

ale nezistil dôvod na jeho zmenu. Obžalovaný si nelegálne zadovážil a potom

prechovával hromadne účinnú zbraň, súčasti (komponenty) takých zbraní, tieto

hromadil, rovnako ako strelivo a výbušniny. Tieto predmety boli u obžalovaného

políciou nájdené a následne znalecky preskúmané, čo je základ pre použitú právnu

kvalifikáciu skutku.

Krajský súd obžalovanému za obidva ním spáchané trestné činy správne

uložil úhrnný trest odňatia slobody, pričom zohľadnil všetky zákonom stanovené

podmienky a trest uložil ako výnimočný; Najvyšší súd nezistil relevantný dôvod

na zmenu tohto výroku.

Rovnaký rezultát sa týka aj výrokov napadnutého rozsudku o spôsobe výkonu

trestu odňatia slobody, o treste prepadnutia veci, ako aj o uložení ochranného

dohľadu.

Najvyšší súd tiež konštatuje, že napadnutý rozsudok bol vyústením riadne

vedeného procesu, v ktorom boli zachované predpísané procesné pravidlá.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti

vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami

sa riadil pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú

(výpovede obžalovaného), ako sa vyrovnal s obhajobou, na akom základe považuje

dokazovanie za dostatočné a uzavreté, resp. akými právnymi úvahami sa spravoval

pri posudzovaní dokázaných skutočností podľa príslušných ustanovení zákona

v otázke viny a trestu. Toto odôvodnenie, ktoré zodpovedá ustanoveniu § 125

, si osvojuje aj Najvyšší súd a v konkrétnostiach na toto poukazuje.

Závery krajského súdu o vine obžalovaného uložených trestoch, spôsobe

výkonu trestu odňatia slobody a ochrannom opatrení sú teda legálne a podporené

argumentmi; v týchto smeroch odvolanie obžalovaného teda nie je dôvodné.

Najvyšší súd však na základe tohto odvolania revidoval ním nevytýkanú

chybu, ku ktorej došlo vo výroku o náhrade škody. Krajský súd rozhodol na základe

(teda účinného od 1. januára 2006), hoci v zmysle

tohto majú byť aplikované doterajšie predpisy,

teda ustanovenia v znení neskorších predpisov .

Rozhodnutie súdu prvého stupňa o povinnosti obžalovaného D. M., vdove

po zomrelom poškodenom, naradiť škodu spôsobenú trestným činom vraždy (aj keď

len vo forme náhrady nákladov spojených s pochovaním zomrelého, resp. súvisiace

s jeho hrobom) je síce vecne správne a riadne odôvodnené, ale výrok napadnutého

rozsudku sa oprel o ustanovenie nepríslušného zákona. Zákonné podmienky

pre také rozhodnutie sú síce v obidvoch procesných normách totožné, ale bolo

potrebné aplikovať ustanovenie

Najvyšší súd toto formálne pochybenie napravil na základe odvolania

obžalovaného, lebo vykonanou zmenou nedošlo k zhoršeniu jeho postavenia.

Výrok o náhrade škody je oddeliteľný od iných výrokov napadnutého

rozsudku, a preto podľa , bol tento zrušený v jeho

nesprávnej časti. Skutkový stav bol v napadnutom rozsudku správne zistený, a preto

boli splnené podmienky na vlastné rozhodnutie Najvyššieho súdu v tomto smere;

na základe Tr,. por. a podľa bola obžalovanému

uložená rovnaká povinnosť, aby totiž D. M. nahradil spôsobenú škodu v sume

28 555 Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 25. júna 2008

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: