Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obo/252/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Štefanka a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej v právnej veci

žalobcu: P., F., zastúpený advokátom JUDr. M., K., proti žalovanému: Ing. M., P., zastúpený

advokátom JUDr. P., J., o zaplatenie 3 100 000 Sk s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 3. októbra 2007 č.k. -153,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

3. októbra 2007 č.k. -153 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil povinnosť žalovanému zaplatiť

žalobcovi 1 234 457,10 Sk, v časti o zaplatenie 1 865 534,90 Sk konanie zastavil, vo zvyšku

návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalovanému

uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu na znaleckom posudku v sume 17 440 Sk, všetko do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku.

V rozhodnutí vo veci súd prvého stupňa uviedol, že žalobca si uplatnil zaplatenie

3 100 000 Sk s 18 % úrokom z omeškania od 27.4.1993 do zaplatenia titulom majetkového

vysporiadania po zániku konzorcia, keď konzorcium uzavrel so žalovaným od 1.1.1991 zmluvou

o založení konzorcia podľa § 106 a § 360 Hospod. zák. Ku dňu 27.4.1993 ukončili dohodou

spoločné podnikanie a k majetkovému vyporiadaniu nedošlo. Uplatnená suma žalobcom zostala

medzi účastníkmi sporná, preto súd prvého stupňa nariadil vo veci dokazovanie znalcom, ktorý

pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z dokladov predložených žalobcom, nakoľko

žalovaný žiadne doklady nepredložil. Právny vzťah medzi účastníkmi posudzoval podľa

Hospodárskeho zákonníka, ktorý tieto vzťahy upravoval až do jeho skončenia. Žalobca sa so

zistením a závermi znalca stotožnil a navrhol priznať 1 041 976,78 Sk ako finančné

vysporiadanie pri rozdelení združenia. Žalovaný vzniesol námietky k znaleckému posudku, ktoré

súd prvého stupňa kvalifikoval ako neodôvodnené. Žalobca zobral návrh v časti 1 865 534,90 Sk

späť a v tejto časti súd prvého stupňa konanie zastavil. V časti 1 234 457,10 Sk mal súd prvého

stupňa uplatnený nárok žalobcu za oprávnený a zistený a v tejto výške priznal právo na

zaplatenie vysporiadania. Súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania

z dôvodu, že nárok žalobcu bol uplatnený podľa Hospodárskeho zákonníka, ktorý nepoznal

právnu úpravu úroku z omeškania. Náhradu trov konania súd prvého stupňa pomerne rozdelil

v zmysle ust. Trovy znaleckého dokazovania uložil v polovici zaplatiť

žalovanému, žalobca bol v konaní oslobodený od súdnych poplatkov, preto trovy znaleckého

dokazovania za žalobcu znáša štát.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný v časti priznania 1 234 457,10 Sk

žalobcovi, navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a návrh zamietnuť

alebo rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na to, že vo vyjadrení

žalovaného k znaleckému posudku je presne uvedené v čom vidí žalovaný nedostatky

a nejasnosti vyplývajúce zo znaleckého posudku, keď znalec uviedol, že z vkladov podnikateľov

do konzorcia nie je možné určiť, ktorý z podnikateľov vklad vykonal. Namietol, že znalec nebol

v konaní vypočutý napriek tomu, že z vyjadrenia žalovaného vyplývali nedostatky, ktoré neboli

odstránené. Ďalej namietol, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s tvrdením žalovaného, že

úver vo výške 1 300 000 Sk bol zaúčtovaný do spoločného účtovníctva a konzorcium bolo od

počiatku predĺžené, preto nie je spravodlivé žiadať od jedného účastníka konzorcia znášanie

všetkých povinností.

Žalobca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že

znalec mal k dispozícii všetky doklady poskytnuté žalobcom a obsahom spisového materiálu

a žalovaný mal dostatok času poskytnúť znalcovi svoje účtovné doklady a ďalej poukázal na

pojednávanie zo dňa 3.10.2007, na ktorom bol znalec prítomný a žalovaný nemal na prítomného

znalca žiadne otázky a ani návrhy na doplnenie dokazovania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací / / prejednal vec

podľa ust. a po prejednaní odvolania na pojednávaní podľa

dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti

nie je dôvodné.

Podľa ust. Hospodárskeho v znení zák.č.

(ďalej len Hospod. zák.) konzorcium je združenie osôb na vykonanie jedného alebo

viacerých obchodných prípadov na spoločný účet. Konzorcium sa nezapisuje do podnikového

registra.

Podľa ust. § 106za ods. 2 Hospod. zák. o konzorciu sa uzaviera zmluva podľa § 360a.

Ak v zmluve nie je dohodnuté inak, prispievajú všetci účastníci konzorcia rovnako mierou na

vykonanie spoločného obchodného prípadu.

Účastníci v zmysle citovaného ust. § 106za a v zmysle ust. § 360a Hospod. zák.

založili dňom 1.1.1991 platnú zmluvu o združení do konzorcia, ktorá spĺňa všetky náležitosti

platnej zmluvy podľa Hospodárskeho zákonníka. V zmluve si určili účel konzorcia, predmet

činnosti, vzájomné práva a povinnosti s dobou trvania na dobu neurčitú. Z obsahu návrhu zmluvy

o ukončení spoločnej podnikateľskej činnosti a vzájomnom majetkovom vysporiadaní zo dňa

9.6.1993, ktorý návrh nebol žalovaným prijatý a obsahu vyjadrenia k návrhu žalovaným zo dňa

1.7.1993 ako aj obsahom vzájomnej korešpondencie účastníkov mal správne súd prvého stupňa

za to, že konzorcium zaniklo dohodou zmluvných strán v zmysle ust. § 360a ods. 4 Hospod. zák.

a článku VII. bod 2 zmluvy o založení konzorcia. K vysporiadaniu vzájomných nákladov a zisku

zo spoločnej činnosti po dohode o zániku konzorcia medzi účastníkmi nedošlo. V zmluve

o založení konzorcia sa účastníci dohodli, že na vykonávanie predmetu činnosti konzorcia

sú oprávnení a povinní obidvaja spoločníci (čl. III bod 1.), každý zo spoločníkov prispieva

na úhradu nákladov spojených s činnosťou konzorcia rovnakým dielom (čl. IV bod 1.)

a na zisku a prípadnej strate spoločnosti sa účastníci podieľajú rovnakým dielom (čl. IV bod 2.).

V konaní obidvaja účastníci mali dostatočný priestor na predloženie listinných dokladov

a označenie dôkazov na preukázanie vzniknutých nákladov konzorcia a ich vysporiadanie.

V tomto smere produkoval dôkazy žalobca, na základe ktorých súd prvého stupňa

nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Ekonómia a manažment a odvetvie

Účtovníctvo a daňovníctvo, Financie na zistenie vkladov žalobcu a žalovaného na spoločnom

podnikaní za dobu trvania konzorcia, zistenie aktív a pasív konzorcia, hodnotu vkladov

jednotlivých spoločníkov do majetku, ktorý užíval druhý účastník konzorcia a vyčíslenie

finančnej čiastky na vysporiadanie vzájomného zisku a nákladov jednotlivých

účastníkov konzorcia, na základe ktorého znalec vyčíslil sumu vyrovnania v prospech žalobcu

vo výške 1 234 457,10 Sk v bode 2/ podľa delenia majetku konzorcia v zmysle vyúčtovania

obchodného prípadu podľa § 106 Hospod. zák, a so závermi znalca sa súd prvého

stupňa stotožnil. Vo vyjadrení žalovaného k podanému znaleckému posudku znalca zo dňa

13.3.2006 žalovaný namieta, že ku dňu 30.4.1993 nebola vykonaná účtovná závierka podpísaná

obidvomi subjektami, chýba kniha pohľadávok a záväzkov roky 1991, 1992 a 1993,

úver 1 300 000 Sk bol zaúčtovaný do spoločného účtovníctva, nenachádzajú sa inventúry ku dňu

rozpadu konzorcia, ďalej namietol, že konzorcium malo od začiatku finančné problémy, nemalo

právnu subjektivitu, nesprávne bolo používané označenie H.a číslo účtu. Žalovaný vo

vyjadrení k znaleckému posudku namieta spôsob činnosti konzorcia, resp. nesprávnej

a nedostatočnej činnosti konzorcia, ktoré v zmysle zmluvy o založení konzorcia a v zmysle

právnej úpravy vykonávalo činnosť každým z účastníkov samostatne, preto namieta

činnosť a nedostatky činnosti, ktorú spôsobil aj samotný žalovaný a ktorá je v zmysle

určenia vzájomného vyrovnania účastníkov konzorcia nepodstatná, keď vzájomný pomer

nákladov, strát a zisku konzorcia je medzi účastníkmi konzorcia rovnaký a nie je možné na úkor

jedného účastníka, v tomto smere žalobcu na základe vykonaného dokazovania, ponechať

znášanie strát spoločnej činnosti účastníkov konzorcia. Vzhľadom k tomu, že účastníci sporu

nemali k písomne podanému znaleckému dokazovaniu výhrady, ktoré by spochybňovali závery

znalca k skúmaným otázkam a nemali na prítomného znalca otázky na pojednávaní dňa

3.10.2007 súd prvého stupňa od výsluchu prítomného znalca upustil. Námietku žalovaného

uvedenú v odvolaní o nevysporiadaní sa s tvrdením žalovaného súdom prvého stupňa, že úver vo

výške 1 300 000 Sk bol zaúčtovaný do spoločného účtovníctva považuje odvolací súd za

nedôvodnú, keď k tomuto tvrdeniu žalovaný neoznačil ani nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by

mohol súd prvého stupňa vykonať a znalec sa s touto otázkou v znaleckom dokazovaní riadne

vysporiadal.

Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

časti týkajúcej sa zaplatenia 1 234 457,10 Sk v zmysle ust. ako vecne správny

potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. a tak, že

v konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, trovy

odvolacieho konania nežiadal priznať, preto mu tieto neboli priznané.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 25. júna 2008

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu