Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
85a/378498.930d27.pdf
PDF · 90.93 KB
No categories available
2Cdo/135/2008
Najvyšší súd 2 Cdo 135/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky J. K., bývajúcej v Ž.,
proti odporcovi M. Š., bývajúcemu v Ž., zastúpenému JUDr. L. P., advokátom v Ž., o výživné
na manželku, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 24 C 13/2007,
o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 29. januára 2008 sp. zn.
5 Co 360/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie odporcu o d m i e t a .
Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline (odvolací súd) uznesením z 29. januára 2008 sp. zn.
5 Co 360/2007 odmietol odvolanie odporcu a navrhovateľke nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania. Preskúmaním veci zistil, že písomné vyhotovenie rozhodnutia
okresného súdu z 24. júla 2007 bolo právnemu zástupcovi odporcu doručené 24.8.2007
(č.l. 106 p.v. spisu). Zákonom stanovená 15-dňová lehota na podanie odvolania začala plynúť
nasledujúcim dňom t.j. 25.8.2007 a koniec lehoty pripadol na 10.9.2007. Odporca podal
odvolanie osobne 12.9.2007, teda po zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie odporca a žiadal, aby
dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa jeho
názoru v konaní došlo k vade v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Odvolanie bolo
podané v podateľni Okresného súdu Žilina 12.9.2007, teda v 15-dňovej odvolacej lehote a nie
po uplynutí tejto lehoty. Rozsudok Okresného súdu Žilina bol ním prevzatý 28.8.2007
a nie 24.8.2007 ako to mylne uzavrel odvolací súd.
Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu odporcu uviedla, že
odvolanie bolo podané po zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, preto uznesenie odvolacieho
súdu je správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či mimoriadny opravný prostriedok
odporcu je prípustný, pretože podľa § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť
právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len vtedy, ak to pripúšťa zákon. Dospel k záveru,
že dovolanie odporcu proti uzneseniu odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania nie je
prípustné.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Ak dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce
uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 O.s.p.). proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým
bolo uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené, je dovolanie prípustné vtedy, ak v ňom
odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď
uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)
na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených
uznesení. Odvolací súd odmietol odvolanie odporcu. V danej veci nejde ani o uznesenie
o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a ani
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolanie odporcu proti uzneseniu
odvolacieho súdu o odmietnutí odvolanie preto nie je prípustné.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti
dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté
niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad
nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia
procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv
začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). Sústredil sa pritom na
skúmanie, či konanie súdov nižších stupňov nie je postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/
O.s.p., t.j. či ich postupom a rozhodnutím sa odporcovi neodňala možnosť konať pred súdom.
Existenciu vád konania podľa § 237 O.s.p. však dovolací súd nezistil.
Ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť
len tomuto zástupcovi (§ 49 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že písomné vyhotovenie rozhodnutia okresného
súdu právny zástupca odporcu prevzal 24.8.2007 (č.l. 106 p.r. spisu). Koniec
15-dňovej lehoty na podanie odvolania pripadol na deň 10.9.2007 (pondelok). Odvolanie
podal osobne právny zástupca odporcu 12.9.2007, teda po zákonom stanovenej 15-dňovej
lehote.
Ak odporca osobne prevzal rozsudok v podateľni Okresného súdu Žilina 28.8.2007,
išlo o doručenie neúčinné, keďže predmetné rozhodnutie prevzal jeho právny zástupca už
24.8.2007, ktoré mu súdom bolo doručené poštou (§ 49 ods. 1 prvá veta O.s.p.). Námietky
dovolateľa sú preto v tomto smere právne bezvýznamné.
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
odporcu nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 239 O.s.p. a ani z ustanovenia § 237 O.s.p.
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie odporcu ako neprípustné podľa § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.
V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov konania
proti odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však náhradu trov dovolacieho
konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila (§ 151 ods. 1 s použitím § 243b ods. 4 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. júna 2008
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: