Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
8a1/372611.72703b.pdf
PDF · 129.14 KB
No categories available
5Obdo/15/2007
Najvyšší súd5 Obdo 15/2007-248 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zuzany Ďurišovej a sudcov JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Zdenky Kohútovej
v právnej veci žalobcu: Ing. Ľ. Š., nar. X., bytom v Košiciach, P., zastúpený JUDr. O.
K., CSc., advokátkou so sídlom v Košiciach, V., proti žalovanému: W. P., a. s., K.,
Bratislava, IČO: X., o zaplatenie 184 659 Sk s príslušenstvom, na dovolanie žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 Cob 132/2005-191 zo dňa 27.
októbra 2005, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 Cob 132/2005-191 zo
dňa 27. októbra 2005 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Prvostupňový súd rozsudkom zo 14. septembra 2004 vyhovel žalobe a uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 184 659 Sk s 13% ročným úrokom
z omeškania od 1. septembra 2003 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania
v celkovej sume 67 895 Sk.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že medzi účastníkmi konania existoval
zmluvný vzťah založený zmluvou o obchodnom zastúpení uzavretou dňa 1.5.2002 na
dobu 1 roka. Jej predmetom bola činnosť žalobcu ako obchodného zástupcu smerujúca
k uzatváraniu zmlúv o životnom poistení medzi žalovaným a tretími osobami a iné,
v zmluve uvedené činnosti. Tento vzťah sa zmluvou z 1.7.2002 zmenil na dobu
neurčitú. Túto činnosť žalobca prestal vykonávať na základe výpovede, ktorá mu bola
doručená 9.7.2003. Za trvania zmluvného vzťahu vyplácal žalovaný žalobcovi
províziu, do ktorej podľa záveru súdu s poukazom na ustanovenie § 659 ods. 1
Obchodného zákonníka patrí aj výkonnostná odmena. Z predložených výpisov z účtu
žalobcu vyplýva, že za 13 mesiacov, kedy vykonával činnosť obchodného zástupcu,
mu bola vyplatená provízia v celkovej výške 200 048 Sk, takže výška odstupného, na
ktorú má žalobca nárok podľa § 669 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka predstavuje
uplatnenú sumu 184.659,– Sk. Úrok z omeškania priznal súd žalobcovi od 1.9.2003,
teda odo dňa zániku zmluvného vzťahu, a to vo výške podľa § 369 Obchodného
zákonníka v znení pred novelou. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v celkovej výške 67 895 Sk.
Na odvolanie žalovaného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil
tak, že žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi 36 078 Sk istiny s 13%
ročným úrokom z omeškania od 1. septembra 2003 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu
zamietol. Svoje rozhodnutie dôvodil tým, že žalobca si žalobou uplatnil proti
žalovanému právo na zaplatenie 184 659 Sk istiny spolu s 13 % ročným úrokom
z omeškania od 1. septembra 2003 do zaplatenia z titulu práva na odstupné zo zmluvy
o obchodnom zastúpení uzavretej zo dňa 1. mája 2002 a náhradu trov konania.
V danom prípade bolo nesporné, že zmluva o obchodnom zastúpení trvala
13 mesiacov, že za uvedené obdobie získal žalobca pre žalovaného nových
zákazníkov, a že ukončením tejto činnosti stratil právo na províziu. Preto mu vzniklo
právo na odstupné. Výška tohto odstupného však bola medzi účastníkmi sporná. Pri
výklade pojmu „provízia“ podľa odvolacieho súdu treba vychádzať z prílohy č. 1
k zmluve o obchodnom zastúpení, ktorá tvorí jej neoddeliteľnú súčasť.
Z čl. III provízne podmienky a podmienky odmeňovania vyplýva, že obchodný
zástupca má nárok na províziu za sprostredkovanie uzavretia poistnej zmluvy podľa
provízneho poriadku P. (bod A) a podľa bodu B tohto článku má nárok na
výkonnostnú prémiu v závislosti od výšky mesačnej netto produkcie jeho obchodnej
skupiny. Žalobca výšku odstupného uplatnil nielen zo súm provízie, ktoré mu počas
trvania zmluvného vzťahu boli vyplatené, ale aj zo súm vyplatených mu ako
výkonnostná odmena za manažérsku činnosť. Podľa názoru odvolacieho súdu túto
zložku odmeny nemožno považovať za províziu a z tejto časti odmeny mu neprináleží
odstupné. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa
síce dostatočne zistil skutkový stav veci, avšak nevyvodil z neho správne právne
závery, preto napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovel iba do výšky
36 078 Sk vrátane uplatneného úroku z omeškania. O trovách konania rozhodol
odvolací súd podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu
účastníkom nepriznal.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti, v ktorej žalobu zamietol a nepriznal
žalobcovi náhradu trov konania, podal žalobca dovolanie v zákonom stanovenej lehote
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Svoje dovolanie odôvodnil tým, že sa
nestotožňuje s názorom odvolacieho súdu, ktorý výkonnostnú odmenu za manažérsku
činnosť nepovažoval za províziu (pre účely vyplatenia odstupného) a z tejto zložky
odmeny žalobcovi nepriznal odstupné. Poukázal na Smernicu Rady č. 86/653/EHS
z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa
samostatných obchodných zástupcov, ktorá bola implementovaná aj do nášho
Obchodného zákonníka novelou účinnou od 1.1.2002, v ktorej je upravené, že
akákoľvek časť odmeny, ktorá závisí od počtu alebo finančného objemu obchodnej
transakcie sa bude považovať za províziu. Je nepochybné, že predmetom zmluvy
o obchodnom zastúpení bola nielen činnosť žalobcu ako obchodného zástupcu, ale aj
činnosť finančného manažéra, ktorá súvisela s vybudovaním, s rozširovaním
a skvalitňovaním distribučnej siete pre P.. Podľa § 3 bod 5 predmetnej zmluvy
o obchodnom zastúpení, žalovaný bol povinný poskytnúť žalobcovi províziu za každý
ním spísaný návrh zmluvy, ktorý bol žalovaným akceptovaný a na základe ktorého
bolo zaplatené prvé poistné. Podľa bodu 6, okrem provízie bol žalovaný povinný
poskytnúť žalobcovi výkonnostnú prémiu vo výške a za podmienok dohodnutých
v prílohe č. 1 k tejto zmluve. V zmluve o obchodnom zastúpení pritom žalobca nemal
dohodnutý rozsah, v akom mal vykonávať činnosť obchodného zástupcu a v akom
činnosť finančného manažéra, ale keďže iba začínal svoje pôsobenie u žalovaného,
okrem vykonávania činnosti obchodného zástupcu sústredil svoju pozornosť v prvom
rade na budovanie siete svojich spolupracovníkov. Táto skupina pod vedením žalobcu
bola v štádiu rastu, pričom ich spoločným cieľom bolo ďalej zvýšiť produkciu
v prospech žalovaného. Všetky tieto plány a snahy však ukončila po jednoročnom
trvaní zmluvného vzťahu bezdôvodná výpoveď zmluvy o obchodnom zastúpení
žalobcovi žalovaným. Tvrdí, že provízia, ako aj výkonnostná prémia žalobcu ako
obchodného zástupcu je príjmom, a ako také sú obe tieto zložky základom pri
vypočítaní výšky odstupného. Obmedzenie základu pre výpočet odstupného iba na
províziu, teda iba na odplatu za činnosť žalobcu ako obchodného zástupcu je hrubým
poškodením práv žalobcu a absolútne neberie do úvahy ďalšiu podstatnú časť činnosti
žalobcu v zmysle zmluvy obchodnom zastúpení, a to činnosť finančného manažéra,
ktorá nepochybne spĺňa charakter činnosti podľa Obchodného zákonníka odmeňovanej
províziou.
Z uvedeného dôvodu žalobca považuje za spravodlivé trvať na požadovanej
výške odstupného 184 659 Sk (priemerná ročná provízia), aj s ohľadom na zmluvné
obmedzenie svojho pôsobenia v budúcnosti (tzv. konkurenčná doložka) podľa § 5 bod
3. písm. e/ zmluvy o obchodnom zastúpení. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok
odvolacieho súdu v časti, v ktorej žalobu zamietol a nepriznal žalobcovi náhradu trov
konania, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
K dovolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že obchodný zástupca na
základe zmluvy vykonával činnosť obchodného zástupcu, za čo bol odmeňovaný
(provízia) podľa provízneho poriadku a vykonával manažérsku činnosť spočívajúcu
v riadení, organizovaní, v motivácii, kontrole a pod. obchodnej skupiny, za čo bol
odmeňovaný výkonnostnou prémiou v závislosti od výšky mesačnej netto produkčnej
hodnoty jeho obchodnej skupiny. Pod netto produkciou jeho obchodnej skupiny
rozumieme netto produkciu poradcov patriacich do jeho obchodnej skupiny. Tvrdí, že
výkonnostná prémia sa nedá subsumovať pod § 659 ods. 1 Obchodného zákonníka
a považovať za províziu, ako to tvrdí žalobca. Ďalej uviedol, že mesačná výkonnostná
prémia patrila žalobcovi len počas trvania zmluvy, po dobu, po ktorú manažérsku
činnosť skutočne vykonával. Za mesiac výkonu manažérskej činnosti mu patrila
mesačná výkonnostná prémia, akonáhle prestal vykonávať manažérsku činnosť, nemal
mu žalovaný začo vyplatiť prémiu, takže v dôsledku ukončenia zmluvy nestratil ani
žiadne prémie. Tvrdil, že úprava práva na odstupné nie je podstatnou náležitosťou
zmluvy o obchodnom zastúpení a postačí, ak je upravené len v Obchodnom
zákonníku, pričom žalovaný sa nedostal do rozporu so žiadnym právnym predpisom.
Navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol v celom rozsahu a rozsudok
odvolacieho súdu potvrdil ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po
zistení, že dovolanie podal včas účastník konania a dovolanie je prípustné podľa § 238
ods.1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), dospel
k záveru, že dovolanie je opodstatnené.
Dovolací súd poukazuje na skutkový stav, ako ho zistil súd prvého stupňa,
a z ktorého vychádzal aj odvolací súd s tým, že predmetom dovolacieho konania
zostalo len posúdenie výšky žalobcom uplatneného odstupného.
Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti dovolania teda je, či odvolací súd
rozhodol správne, keď pri určovaní výšky odstupného, na ktoré vzniklo žalobcovi
právo v zmysle ustanovení § 669 a 669a Obchodného zákonníka v súvislosti so
skončením zmluvy o obchodnom zastúpení, vychádzal len z tej časti odmeny žalobcu,
ktorá bola v zmluve, resp. v prílohe k nej označená ako „provízia“, alebo mal
prihliadnuť aj na ďalšiu zložku odmeny označenej ako „výkonnostná prémia“.
Podľa ust. § 669 ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodný zástupca má
v prípade skončenia zmluvy právo na odstupné, ak: a) pre zastúpeného získal nových
zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi a zastúpený
má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi; b) vyplatenie odstupného
s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca
stráca, a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi, je
spravodlivé; tieto okolnosti zahŕňajú aj použitie alebo nepoužitie konkurenčnej
doložky podľa § 672a.
Podľa ust. § 669 ods. 2 Obchodného zákonníka, výška odstupného nesmie
prekročiť priemernú ročnú províziu vypočítanú z priemeru provízií získaných
obchodným zástupcom v priebehu posledných piatich rokov; ak zmluva trvala menej
ako päť rokov, výška odstupného sa vypočíta z priemeru provízií za celé zmluvné
obdobie.
Podľa ust. § 659 ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodný zástupca má nárok
na províziu dojednanú alebo zodpovedajúcu zvyklostiam v odbore činnosti podľa
miesta jej výkonu s prihliadnutím na druh obchodu, ktorý je predmetom zmluvy.
Províziou je aj odmeňovanie obchodného zástupcu vykonávané v závislosti od
počtu alebo od úrovne obchodov.
Posledné citované ustanovenie je v podstate implementáciou článku 6 ods. 2 cit.
Smernice Rady o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa
samostatných obchodných zástupcov, podľa ktorého akákoľvek časť odplaty, ktorá
závisí od počtu alebo finančného objemu obchodnej transakcie sa v zmysle tejto
smernice bude považovať za províziu.
Z uvedeného predovšetkým vyplýva, že z hľadiska posúdenia, či určitá
dohodnutá zložka odplaty za činnosť obchodného zástupcu je províziou pre účely
výpočtu odstupného, nie je rozhodujúce, ako je nazvaná v zmluve, ale či spĺňa vyššie
uvedené pojmové znaky provízie.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia práve s odkazom na
citované ustanovenie § 659 ods. 1 posledná veta Obchodného zákonníka dospel
k záveru, že aj druhá zložka odmeny žalobcu je z tohto hľadiska províziou. Odvolací
súd sa z vyššie uvedených hľadísk charakterom odplaty nezaoberal, ani neuviedol,
prečo považuje právne posúdenie, konkrétne výklad právneho predpisu, ako ho urobil
súd prvého stupňa, za nesprávne. Odvolací súd svoje odôvodnenie založil len na
skutočnosti, že druhá zložka odplaty nebola v zmluve nazvaná províziou. Preto jeho
záver, že v tejto časti nešlo o províziu, považuje dovolací súd za predčasný
a z hľadiska správnosti aj za nepreskúmateľný.
Vzhľadom na uvedené, dovolací súd podľa ustanovenia § 243b ods. 1, 2 O.s.p.
rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd aj o náhrade trov dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. júna 2008
JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: