Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/15/2007

Najvyšší súd5 Obdo 15/2007-248 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a sudcov JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Zdenky Kohútovej

v právnej veci žalobcu: Ing. Ľ. Š., nar. X., bytom v Košiciach, P., zastúpený JUDr. O.

K., CSc., advokátkou so sídlom v Košiciach, V., proti žalovanému: W. P., a. s., K.,

Bratislava, IČO: X., o zaplatenie 184 659 Sk s príslušenstvom, na dovolanie žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -191 zo dňa 27.

októbra 2005, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -191 zo

dňa 27. októbra 2005 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd rozsudkom zo 14. septembra 2004 vyhovel žalobe a uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 184 659 Sk s 13% ročným úrokom

z omeškania od 1. septembra 2003 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania

v celkovej sume 67 895 Sk.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že medzi účastníkmi konania existoval

zmluvný vzťah založený zmluvou o obchodnom zastúpení uzavretou dňa 1.5.2002 na

dobu 1 roka. Jej predmetom bola činnosť žalobcu ako obchodného zástupcu smerujúca

k uzatváraniu zmlúv o životnom poistení medzi žalovaným a tretími osobami a iné,

v zmluve uvedené činnosti. Tento vzťah sa zmluvou z 1.7.2002 zmenil na dobu

neurčitú. Túto činnosť žalobca prestal vykonávať na základe výpovede, ktorá mu bola

doručená 9.7.2003. Za trvania zmluvného vzťahu vyplácal žalovaný žalobcovi

províziu, do ktorej podľa záveru súdu s poukazom na ustanovenie § 659 ods. 1

patrí aj výkonnostná odmena. Z predložených výpisov z účtu

žalobcu vyplýva, že za 13 mesiacov, kedy vykonával činnosť obchodného zástupcu,

mu bola vyplatená provízia v celkovej výške 200 048 Sk, takže výška odstupného, na

ktorú má žalobca nárok podľa a predstavuje

uplatnenú sumu 184.659,– Sk. Úrok z omeškania priznal súd žalobcovi od 1.9.2003,

teda odo dňa zániku zmluvného vzťahu, a to vo výške podľa § 369 Obchodného

zákonníka v znení pred novelou. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1

tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v celkovej výške 67 895 Sk.

Na odvolanie žalovaného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil

tak, že žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi 36 078 Sk istiny s 13%

ročným úrokom z omeškania od 1. septembra 2003 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu

zamietol. Svoje rozhodnutie dôvodil tým, že žalobca si žalobou uplatnil proti

žalovanému právo na zaplatenie 184 659 Sk istiny spolu s 13 % ročným úrokom

z omeškania od 1. septembra 2003 do zaplatenia z titulu práva na odstupné zo zmluvy

o obchodnom zastúpení uzavretej zo dňa 1. mája 2002 a náhradu trov konania.

V danom prípade bolo nesporné, že zmluva o obchodnom zastúpení trvala

13 mesiacov, že za uvedené obdobie získal žalobca pre žalovaného nových

zákazníkov, a že ukončením tejto činnosti stratil právo na províziu. Preto mu vzniklo

právo na odstupné. Výška tohto odstupného však bola medzi účastníkmi sporná. Pri

výklade pojmu „provízia“ podľa odvolacieho súdu treba vychádzať z prílohy č. 1

k zmluve o obchodnom zastúpení, ktorá tvorí jej neoddeliteľnú súčasť.

Z čl. III provízne podmienky a podmienky odmeňovania vyplýva, že obchodný

zástupca má nárok na províziu za sprostredkovanie uzavretia poistnej zmluvy podľa

provízneho poriadku P. (bod A) a podľa bodu B tohto článku má nárok na

výkonnostnú prémiu v závislosti od výšky mesačnej netto produkcie jeho obchodnej

skupiny. Žalobca výšku odstupného uplatnil nielen zo súm provízie, ktoré mu počas

trvania zmluvného vzťahu boli vyplatené, ale aj zo súm vyplatených mu ako

výkonnostná odmena za manažérsku činnosť. Podľa názoru odvolacieho súdu túto

zložku odmeny nemožno považovať za províziu a z tejto časti odmeny mu neprináleží

odstupné. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa

síce dostatočne zistil skutkový stav veci, avšak nevyvodil z neho správne právne

závery, preto napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovel iba do výšky

36 078 Sk vrátane uplatneného úroku z omeškania. O trovách konania rozhodol

odvolací súd podľa v spojení s tak, že ich náhradu

účastníkom nepriznal.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti, v ktorej žalobu zamietol a nepriznal

žalobcovi náhradu trov konania, podal žalobca dovolanie v zákonom stanovenej lehote

z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Svoje dovolanie odôvodnil tým, že sa

nestotožňuje s názorom odvolacieho súdu, ktorý výkonnostnú odmenu za manažérsku

činnosť nepovažoval za províziu (pre účely vyplatenia odstupného) a z tejto zložky

odmeny žalobcovi nepriznal odstupné. Poukázal na Smernicu Rady č. 86/653/EHS

z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa

samostatných obchodných zástupcov, ktorá bola implementovaná aj do nášho

novelou účinnou od 1.1.2002, v ktorej je upravené, že

akákoľvek časť odmeny, ktorá závisí od počtu alebo finančného objemu obchodnej

transakcie sa bude považovať za províziu. Je nepochybné, že predmetom zmluvy

o obchodnom zastúpení bola nielen činnosť žalobcu ako obchodného zástupcu, ale aj

činnosť finančného manažéra, ktorá súvisela s vybudovaním, s rozširovaním

a skvalitňovaním distribučnej siete pre P.. Podľa § 3 bod 5 predmetnej zmluvy

o obchodnom zastúpení, žalovaný bol povinný poskytnúť žalobcovi províziu za každý

ním spísaný návrh zmluvy, ktorý bol žalovaným akceptovaný a na základe ktorého

bolo zaplatené prvé poistné. Podľa bodu 6, okrem provízie bol žalovaný povinný

poskytnúť žalobcovi výkonnostnú prémiu vo výške a za podmienok dohodnutých

v prílohe č. 1 k tejto zmluve. V zmluve o obchodnom zastúpení pritom žalobca nemal

dohodnutý rozsah, v akom mal vykonávať činnosť obchodného zástupcu a v akom

činnosť finančného manažéra, ale keďže iba začínal svoje pôsobenie u žalovaného,

okrem vykonávania činnosti obchodného zástupcu sústredil svoju pozornosť v prvom

rade na budovanie siete svojich spolupracovníkov. Táto skupina pod vedením žalobcu

bola v štádiu rastu, pričom ich spoločným cieľom bolo ďalej zvýšiť produkciu

v prospech žalovaného. Všetky tieto plány a snahy však ukončila po jednoročnom

trvaní zmluvného vzťahu bezdôvodná výpoveď zmluvy o obchodnom zastúpení

žalobcovi žalovaným. Tvrdí, že provízia, ako aj výkonnostná prémia žalobcu ako

obchodného zástupcu je príjmom, a ako také sú obe tieto zložky základom pri

vypočítaní výšky odstupného. Obmedzenie základu pre výpočet odstupného iba na

províziu, teda iba na odplatu za činnosť žalobcu ako obchodného zástupcu je hrubým

poškodením práv žalobcu a absolútne neberie do úvahy ďalšiu podstatnú časť činnosti

žalobcu v zmysle zmluvy obchodnom zastúpení, a to činnosť finančného manažéra,

ktorá nepochybne spĺňa charakter činnosti podľa odmeňovanej

províziou.

Z uvedeného dôvodu žalobca považuje za spravodlivé trvať na požadovanej

výške odstupného 184 659 Sk (priemerná ročná provízia), aj s ohľadom na zmluvné

obmedzenie svojho pôsobenia v budúcnosti (tzv. konkurenčná doložka) podľa § 5 bod

3. písm. e/ zmluvy o obchodnom zastúpení. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok

odvolacieho súdu v časti, v ktorej žalobu zamietol a nepriznal žalobcovi náhradu trov

konania, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K dovolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že obchodný zástupca na

základe zmluvy vykonával činnosť obchodného zástupcu, za čo bol odmeňovaný

(provízia) podľa provízneho poriadku a vykonával manažérsku činnosť spočívajúcu

v riadení, organizovaní, v motivácii, kontrole a pod. obchodnej skupiny, za čo bol

odmeňovaný výkonnostnou prémiou v závislosti od výšky mesačnej netto produkčnej

hodnoty jeho obchodnej skupiny. Pod netto produkciou jeho obchodnej skupiny

rozumieme netto produkciu poradcov patriacich do jeho obchodnej skupiny. Tvrdí, že

výkonnostná prémia sa nedá subsumovať pod

a považovať za províziu, ako to tvrdí žalobca. Ďalej uviedol, že mesačná výkonnostná

prémia patrila žalobcovi len počas trvania zmluvy, po dobu, po ktorú manažérsku

činnosť skutočne vykonával. Za mesiac výkonu manažérskej činnosti mu patrila

mesačná výkonnostná prémia, akonáhle prestal vykonávať manažérsku činnosť, nemal

mu žalovaný začo vyplatiť prémiu, takže v dôsledku ukončenia zmluvy nestratil ani

žiadne prémie. Tvrdil, že úprava práva na odstupné nie je podstatnou náležitosťou

zmluvy o obchodnom zastúpení a postačí, ak je upravené len v Obchodnom

zákonníku, pričom žalovaný sa nedostal do rozporu so žiadnym právnym predpisom.

Navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol v celom rozsahu a rozsudok

odvolacieho súdu potvrdil ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po

zistení, že dovolanie podal včas účastník konania a dovolanie je prípustné podľa § 238

ods.1 , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), dospel

k záveru, že dovolanie je opodstatnené.

Dovolací súd poukazuje na skutkový stav, ako ho zistil súd prvého stupňa,

a z ktorého vychádzal aj odvolací súd s tým, že predmetom dovolacieho konania

zostalo len posúdenie výšky žalobcom uplatneného odstupného.

Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti dovolania teda je, či odvolací súd

rozhodol správne, keď pri určovaní výšky odstupného, na ktoré vzniklo žalobcovi

právo v zmysle ustanovení a 669a v súvislosti so

skončením zmluvy o obchodnom zastúpení, vychádzal len z tej časti odmeny žalobcu,

ktorá bola v zmluve, resp. v prílohe k nej označená ako „provízia“, alebo mal

prihliadnuť aj na ďalšiu zložku odmeny označenej ako „výkonnostná prémia“.

Podľa ust. , obchodný zástupca má

v prípade skončenia zmluvy právo na odstupné, ak: a) pre zastúpeného získal nových

zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi a zastúpený

má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi; b) vyplatenie odstupného

s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca

stráca, a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi, je

spravodlivé; tieto okolnosti zahŕňajú aj použitie alebo nepoužitie konkurenčnej

doložky podľa § 672a.

Podľa ust. , výška odstupného nesmie

prekročiť priemernú ročnú províziu vypočítanú z priemeru provízií získaných

obchodným zástupcom v priebehu posledných piatich rokov; ak zmluva trvala menej

ako päť rokov, výška odstupného sa vypočíta z priemeru provízií za celé zmluvné

obdobie.

Podľa ust. , obchodný zástupca má nárok

na províziu dojednanú alebo zodpovedajúcu zvyklostiam v odbore činnosti podľa

miesta jej výkonu s prihliadnutím na druh obchodu, ktorý je predmetom zmluvy.

Províziou je aj odmeňovanie obchodného zástupcu vykonávané v závislosti od

počtu alebo od úrovne obchodov.

Posledné citované ustanovenie je v podstate implementáciou článku 6 ods. 2 cit.

Smernice Rady o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa

samostatných obchodných zástupcov, podľa ktorého akákoľvek časť odplaty, ktorá

závisí od počtu alebo finančného objemu obchodnej transakcie sa v zmysle tejto

smernice bude považovať za províziu.

Z uvedeného predovšetkým vyplýva, že z hľadiska posúdenia, či určitá

dohodnutá zložka odplaty za činnosť obchodného zástupcu je províziou pre účely

výpočtu odstupného, nie je rozhodujúce, ako je nazvaná v zmluve, ale či spĺňa vyššie

uvedené pojmové znaky provízie.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia práve s odkazom na

citované ustanovenie posledná veta dospel

k záveru, že aj druhá zložka odmeny žalobcu je z tohto hľadiska províziou. Odvolací

súd sa z vyššie uvedených hľadísk charakterom odplaty nezaoberal, ani neuviedol,

prečo považuje právne posúdenie, konkrétne výklad právneho predpisu, ako ho urobil

súd prvého stupňa, za nesprávne. Odvolací súd svoje odôvodnenie založil len na

skutočnosti, že druhá zložka odplaty nebola v zmluve nazvaná províziou. Preto jeho

záver, že v tejto časti nešlo o províziu, považuje dovolací súd za predčasný

a z hľadiska správnosti aj za nepreskúmateľný.

Vzhľadom na uvedené, dovolací súd podľa ustanovenia ,

rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd aj o náhrade trov dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 25. júna 2008

JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: