Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
7d8/435347.ddbe51.pdf
PDF · 120.02 KB
No categories available
5MObdo/1/2007
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Aleny Priecelovej a členov senátu JUDr. Zuzany Durišovej a JUDr. Zdenky Kohútovej
v právnej veci žalobcu M., s.r.o., Ž., Dunajská Streda, IČO: X., zast. JUDr. D. Ď.,
advokátkou so sídlom Banská Bystrica, N.
S., proti žalovanému V., a.s. so sídlom Bratislava M., IČO: X., pobočka Prievidza,
o zaplatenie 151 113,19 Sk, vedenej
na Okresnom súde v Prievidzi pod sp. zn. 14Cb 183/2004, o mimoriadnom dovolaní
generálneho prokurátora SR proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16Cob 141/06-
237 zo dňa 23. februára 2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k.
16 Cob 141/06-237 zo dňa 23. februára 2007 v napadnutej časti výroku, ktorým bol žalovaný
zaviazaný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 23 512 Sk a v časti výroku, ktorým bolo
rozhodnuté o vrátení zaplateného súdneho poplatku vo výške 6855 Sk žalovanému za podané
odvolanie, z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Prievidzi rozsudkom zo dňa 8.9.2005 č.k. 14Cb 183/2004-119 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 151 113,90 Sk istiny a nahradiť trovy konania
v sume 18 251 Sk. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p.
tak, že žalovanému uložil nahradiť úspešnému žalobcovi trovy konania 7555 Sk titulom
súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia 10 696 Sk (za dva úkony právnej služby).
Proti tomuto rozsudku v časti vo výroku o trovách konania podal žalobca odvolanie
a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť tak, že mu odvolací súd prizná odmenu aj za úkon
právnej služby za vyjadrenie k podanému odporu zo dňa 6.8.2004.
Proti rozsudku podal odvolanie aj žalovaný. Odvolanie v časti istiny zobral späť
a žiadal, aby odvolací súd rozhodol len o trovách konania, a to tak, že žalobcovi prizná
len sumu 10 696 Sk (náhradu trov právneho zastúpenia). Poukázal na to, že dané súdne
konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods.1 písm. d/ zák.
č. 71/1992 Zb.
Odvolací súd v časti späťvzatia odvolania, odvolacie konanie zastavil v zmysle § 207
ods. 3 O.s.p. a rozhodol len o odvolaní týkajúceho sa náhrady trov konania. V časti výroku
o trovách prvostupňového konania zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 23 512 Sk, pozostávajúcej
z náhrady trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci v sume 15 957 Sk a náhrady
za zaplatený súdny poplatok vo výške 7555 Sk. Zároveň rozhodol o vrátení preplatku súdneho
poplatku v sume 500 Sk a vrátení časti zaplateného súdneho poplatku za odvolanie
žalovaného vo výške 6855 Sk. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že prvostupňový súd rozhodol
správne, ak žalobcovi priznal v rámci náhrady trov konania aj náhradu za zaplatený súdny
poplatok. Poukázal na to, že v danom prípade sa jednalo o postúpenú pohľadávku, kedy na
postupníka neprešiel pôvod pohľadávky, ale iba právo použiť námietky postupcu, a teda
konanie, v ktorom sa táto pohľadávka vymáha, nie je vecne oslobodené od súdnych
poplatkov. Odvolací súd však dospel k záveru, že prvostupňový súd pochybil, keď priznal
právnemu zástupcovi žalobcu odmenu len za dva úkony právnej pomoci.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v prípade vyjadrenia žalobcu k odporu
žalovaného zo dňa 6.8.2004 išlo o úkon právnej pomoci, ktorý bol účelný a odôvodnený,
keďže súd prvého stupňa žalobcu na toto vyjadrenie priamo vyzval. Z uvedených dôvodov,
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách konania
náhradu zmenil poľa § 220 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal trovy konania v celkovej výške
23 512 Sk (za tri úkony právnej pomoci vo výške 15 957 Sk) a náhradu za zaplatený súdny
poplatok v sume 7555 Sk.
Rozhodnutie v časti, v ktorej rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku vo výške
6855 Sk, odôvodnil s poukazom na § 11 ods. 3 zákona č. 71/ 1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
Nakoľko žalovaný vzal svoje odvolanie späť pred prvým pojednávaním, vo veci bol vrátený
súdny poplatok v zmysle uvedeného ustanovenia. Ďalej žalobcovi bol vrátený súdny poplatok
v sume 500 Sk s poukazom na § 11 ods. 1 zákona č 71/ 1992 Zb., ktorý bol nedôvodne
zaplatený dvakrát.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 a § 151
ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil.
Na základe podnetu žalovaného podal proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne
v časti výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške
23 512 Sk a v časti výroku, ktorým bolo rozhodnuté o vrátení zaplateného súdneho poplatku
vo výške 6855 Sk žalovanému za podané odvolanie, mimoriadne dovolanie generálny
prokurátor SR. Navrhol, aby dovolací súd v napadnutej časti uznesenie zrušil a vec vrátil
Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie. Uviedol, že napadnutým uznesením bol
porušený zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (§ 4 odsek 1 písm. d/) zákon číslo
273/94 Z.z. o zdravotnom poistení (§ 4), zákon číslo 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti
(§ 1 písm. a/, § 2 ods. 3, § 24 ods. 1 písm. t/). Týmito zákonnými ustanoveniami sa súd pri
vydávaní napadnutého rozhodnutia dôsledne neriadil. S poukazom na uvedené zákonné
ustanovenia možno považovať za poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v širšom zmysle
každé konanie, predmetom ktorého sú nároky vyplývajúce z predpisov upravujúcich
podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti - aj poskytovanie liekov pre poistencov
zdravotných poisťovní lekárňami je poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Skutočnosť, že
lekárne postúpili svoje pohľadávky voči žalovanému tretiemu subjektu, nemá vplyv na obsah
pohľadávky. Postúpením pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje, zmena veriteľa nemá
vplyv na obsah pohľadávky. V predmetnom konaní sa nemožno stotožniť s názorom
krajského súdu, že v prípade postúpenia pohľadávky vzhľadom na skutočnosť, že došlo
k zmene v osobe veriteľa, nejedná sa už o konanie, predmetom ktorého sú nároky vzniknuté
pri výkone zdravotnej starostlivosti, a teda sa naň nevzťahuje ustanovenie § 4 ods. 1 písm. d/
zákona č. 71/ 92 Zb., t.j. oslobodenie od súdneho poplatku. V spornom prípade predmetom
konania je nárok vyplývajúci priamo z ustanovenia § 38 ods. 4 zák. č. 273/94 v znení do
15.7.2004 pri splnení podmienok v ňom uvedených. Uplatnený nárok je vyvodzovaný
z právneho vzťahu upraveného zákonom o zdravotnom poistení, preto konanie o tomto
nároku je konaním vo veci zdravotného poistenia a ako také je oslobodené od súdneho
poplatku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení,
že na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom SR boli splnené
podmienky požadované v ustanovení § 243e O.s.p., preskúmal vec bez nariadenia
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) s použitím § 243i ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že
mimoriadne dovolanie je dôvodné.
Podľa § 4 ods. 1 písm. d/ zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení
do 31.12.2005 (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch) od poplatku je oslobodené súdne
konanie vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia, vrátane nemocenského
poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci
a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu
a poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Pod konaním vo veciach zdravotného poistenia a zdravotnej starostlivosti v zmysle
citovaného ustanovenia treba rozumieť konanie, predmetom ktorého sú nároky vyplývajúce
z právnych vzťahov upravených právnymi predpismi o zdravotnom poistení a starostlivosti.
Pod zdravotnú starostlivosť platná právna úprava zahŕňa aj lekárenskú starostlivosť
- § 2 ods. 3 zák. č. 277/94 Z.z. v platnom znení v čase vzniku práva na uplatnený nárok. Pod
zdravotnou starostlivosťou v zmysle zákona číslo 273/94 Z.z. § 4 ods. 1 písm. c/ sa rozumie
poskytovanie liekov, zdravotníckych pomôcok a zdravotníckych potrieb.
Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech nemal (§ 142 ods. 1
O.s.p.). Ustanovenie § 142 ods.1 O.s.p .upravuje rozhodnutie o náhrade trov konania podľa
zásady úspechu vo veci, pričom priznať možno len náhradu tých trov, ktoré boli potrebné
k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva.
V prejednávanej veci odvolací súd nesprávne interpretoval právny predpis na zistený
skutkový stav (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Zákon o súdnych poplatkoch rozlišuje dva druhy oslobodenia o súdnych poplatkov,
a to vecné oslobodenie upravené v § 4 ods. 1 a oslobodenie osobné uvedené v § 4 ods. 2 tohto
zákona. Oba druhy oslobodenia vyplývajú priamo zo zákona a súd o ich priznaní nevydáva
rozhodnutie. Pri vecnom oslobodení od súdnych poplatkov, na rozdiel od osobného
oslobodenia, nie je právne významný subjekt poplatkovej povinnosti, ale vecné vymedzenie
súdneho konania. Skutočnosť, že lekárne postúpili svoju pohľadávku voči žalovanému
na žalobcu (postupníka) nemá vplyv na obsah pohľadávky.
V spornom prípade predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie poplatku zo
meškania za oneskorené uhradenie faktúr, ktorými bola vyúčtovaná zdravotná starostlivosť
poskytnutá lekárňou (vydanie liekov a zdravotníckeho materiálu poistencom žalovaného).
Postúpenie pohľadávky pôvodného veriteľa, v tomto prípade lekárne, v prospech žalobcu sa
nezmenil samotný obsah pohľadávky, ktorý nesporne súvisel s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti, a teda bol dôvodom na vecné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4
ods. 1 písm. d/ zákona o súdnych poplatkoch. Na tomto stave nemení nič skutočnosť, že
žalobca (postupník) nebol poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.
Trovy účastníka vzniknuté nesprávnym zaplatením súdneho poplatku (bez existencie
poplatkovej povinnosti alebo na základe nesprávneho rozhodnutia súdu), nemožno považovať
za trovy potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva, preto ich v rámci rozhodovania
o náhrade trov konania ani nemožno priznať. Žalovanému vzhľadom na vecné oslobodenie
konania od súdnych poplatkov nevznikla povinnosť nahradiť žalobcovi v rámci náhrady trov
konania súdny poplatok v sume 7555 Sk a zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, a preto má
právo na vrátenie zaplateného súdneho poplatku v celej výške bez krátenia jeho výšky
s poukazom na § 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch.
Dovolací súd, preto podľa § 243b ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p., rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. júna 2008
JUDr. Alena Priecelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M. B.