Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/20/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. M., bytom T., proti

žalovaným 1/ Ing. V. Č., bytom L., 2/ E. Č., bytom L., o určenie hranice a oplotenie

pozemku, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. , o dovolaní

žalovaných proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 28. októbra 2005 sp. zn.

a uzneseniu z 20. septembra 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaných proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 28. októbra 2005

sp. zn. a uzneseniu toho istého súdu z 20. septembra 2007 sp. zn.

o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline uznesením z 28. októbra 2005 sp. zn. na odvolanie

žalovaných potvrdil uznesenie Okresného súdu Martin z 8.7.2005 č.k. -168,

ktorým okresný súd rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na

náhradu trov konania a rozhodol o trovách odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia

uviedol, že okresný súd dospel k správnemu záveru, že žalobca aj žalovaní boli v konaní

úspešní v časti, a to každý približne v jednej polovici. O trovách prvostupňového konania

rozhodol preto v súlade s ustanovením , podľa ktorého ak mal účastník

vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny

z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Krajský súd v Žiline uznesením z 20. septembra 2007 sp. zn. na

odvolanie žalovaných odmietol ich odvolanie, ktorým napadli výrok o úprave učtárne

Okresného súdu Martin a potvrdil napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým

uložil povinnosť navrhovateľovi zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 2.616,- Sk

do 15 dní odo dňa právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a odporcom 1/ a 2/ povinnosť

spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu trovy konania vo výške 4.616,- Sk do 15 dní odo dňa

právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že výrok,

ktorým bola upravená učtáreň prvostupňového súdu na výplatu znalečného, je výrokom

o vedení konania. Proti nemu preto odvolanie nie je prípustné ( ),

z ktorého dôvodu v tejto časti odvolanie žalovaných podľa

odmietol. Pokiaľ ide o povinnosť účastníkov konania nahradiť trovy štátu uviedol, že pre

záver, ktorý z účastníkov je povinný nahradiť štátu jeho trovy, je rozhodujúci výsledok sporu.

Keďže v danom prípade mal každý z účastníkov len čiastočný úspech (každý približne

v jednej polovici) a teda tomu zodpovedajúci rovnaký podiel neúspechu v konaní, obaja

účastníci majú povinnosť uhradiť trovy štátu rovnakým dielom. Okresný súd preto správne

zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 4.616,- Sk, ktorá predstavuje polovicu trov

vynaložených štátom na náklady spojené so znaleckým dokazovaním.

Proti týmto uzneseniam krajského súdu podali včas dovolania žalovaní. Pokiaľ ide

o uznesenie Krajského súdu v Žiline z 28. októbra 2005 sp. zn. navrhli

rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež okresného súdu zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu

v Žiline na ďalšie konanie. V prípade uznesenia Krajského súdu v Žiline z 20. septembra

2007 sp. zn. navrhli rozhodnutie krajského súdu a tiež okresného súdu zrušiť

z dôvodu, že týmito rozhodnutiami bol porušený zákon. K prípustnosti dovolania uviedli,

že ustanovenie nezakazuje nariadiť pojednávanie na prejednanie odvolania

aj vo veciach vymenovaných v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia. Skutočnosť, že

pojednávanie netreba nariaďovať, treba brať z objektívneho hľadiska, to znamená, že

zákonodarca mal na mysli, že toto zákonné ustanovenie je treba brať v celom kontexte

ustanovení o trovách konania podľa toho ktorého konkrétneho prípadu, jednotlivo a zvlášť

v súlade s ustanovením o hodnotení dôkazov. Pojednávanie by nebolo potrebné

nariaďovať vtedy, keby nebolo treba objasniť niektoré okolnosti a aj vtedy, keby súdy konali

počas celého konania dôsledne a prihliadli skutočne na všetko, čo vyšlo v konaní najavo,

vrátane toho, čo uviedli účastníci. To sa však v danej veci nestalo. Odvolací súd, napriek ich

námietkam, v rámci rozhodovania o trovách konania nehodnotil dôsledne skutočnosti, ktoré

boli podstatné a určujúce pre záver o tom, ktorý z účastníkov a v akom pomere bol v konaní

úspešný. Ak by bol zopakoval dôkazy a keby sa vecou skutočne riadne zaoberal, došiel by

k inému skutkovému záveru než súd prvého stupňa a z tohto dôvodu by aj zákonite musel

dospieť k inému rozhodnutiu o trovách konania. Odvolací súd teda tým, že nenariadil na

prejednanie odvolania pojednávanie, konal protiprávne. Svojim postupom ukrátil žalovaných

na ich právach na súdnu ochranu podľa a na spravodlivé

súdne konanie zaručené Dohovorom v jeho čl. 6. Súčasne im odňal možnosť konať pred

súdom v zmysle Dovolanie odôvodnili tiež tým, že prvostupňový a ani

druhostupňový súd neprihliadali a nevšímali si okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu

práva na súde a ich postoja v konaní. Naďalej trvali na tom, že pri rozhodnutí o trovách

konania súdy nesprávne postupovali podľa Správne mali vec, z hľadiska

náhrady trov konania, posúdiť podľa , lebo trovy konania vznikli

jednoznačne zavinením žalobcu (tento sa vec nesnažil riešiť dohodou), pričom z celého

priebehu konania je zrejmé, že žalobcovi nezadali príčinu k podaniu návrhu na súd.

Rozhodnutia odvolacieho súdu považovali za nespravodlivé, ktoré zmätočne interpretujú

zmysel zákonnej úpravy uvedenej v Pokiaľ ide o uznesenie krajského súdu

z 20. septembra 2007 sp. zn. navyše namietali, že znalecké dokazovanie bolo

súdom nariadené na základe skutkových a právnych tvrdení výlučne žalobcu, ktoré sa však

znaleckým dokazovaním nepotvrdili. Na jeho základe v tejto časti predmetu konania súd

návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. Trovy štátu mal preto znášať výlučne žalobca. Okrem

toho súdy nižších stupňov mali konať aj o trovách štátu v súlade s a

a rozhodnúť o nich do právoplatnosti rozsudku vo veci samej, čo sa však nestalo. Okresný

aj krajský súd vydaním týchto rozhodnutí postupoval preto v rozpore so zákonom.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniam žalovaných uviedol, že ich dovolania sú proti

napadnutým uzneseniam krajského súdu v zmysle neprípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolania podali účastníci konania, skúmal predovšetkým ich prípustnosť. Dospel pritom

k záveru, že dovolania smerujú proti takým rozhodnutiam, proti ktorým nie sú prípustné,

preto ich treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V posudzovanej veci žalovaní dovolaniami napadli rozhodnutia odvolacieho súdu

vydané vo forme uznesenia.

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

vydaného v tejto procesnej forme sú upravené v ustanoveniach a

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa.

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia,

c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za

vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

V posudzovanej veci odvolací súd potvrdil uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa rozhodol o trovách konania, resp. odvolanie žalovaných odmietol. Dovolanie

žalobcu teda nesmeruje proti takému uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým by bolo zmenené

uznesenie súdu prvého stupňa. Dovolanie podľa preto nie je prípustné.

Nejedná sa ani o uznesenia, vo výroku ktorých by odvolací súd vyslovil prípustnosť

dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2

písm. a/ ) a ani o prípady prípustnosti dovolania podľa písm. b/ a c/ ustanovenia

Dovolanie preto ani podľa neprichádza do úvahy.

Navyše v posudzovanej veci je nepochybné, že žalovaní napádajú dovolaniami

uznesenia odvolacieho súdu, ktorými bolo rozhodnuté o trovách konania. Na uvedenú vec

sa preto vzťahuje ustanovenie , v ktorom sú vymenované prípady, ktoré

vylučujú prípustnosť dovolania aj proti uzneseniam odvolacieho súdu o trovách konania.

Dovolanie preto podľa prípustné nie je.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j., či

v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

Pritom dôraz kládol na skúmanie tej vady, ktorej existenciu dovolatelia priamo namietali,

t.j. existenciu vady uvedenej v

Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup

súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho

súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany

ich práv a právom chránených záujmov.

Žalovaní videl odňatie možnosti konať pred súdom predovšetkým v tom, že odvolací

súd ich odvolania prejednal bez nariadenia pojednávania.

Podľa na prejednanie odvolania nariadi predseda senátu

odvolacieho súdu pojednávanie.

Podľa pojednávanie netreba nariaďovať, ak

a) sa odmieta odvolanie podľa § 218;

b) sa zastavuje alebo prerušuje konanie;

c) odvolanie smeruje proti uzneseniu;

d) ide o rozhodnutie o spôsobilosti na právne úkony, o vyslovení prípustnosti prevzatia alebo

držania v ústave zdravotníckej starostlivosti alebo o vyhlásení za mŕtveho;

e) sa zrušuje rozhodnutie podľa § 221 ods. 1;

f) odvolanie sa týka len trov konania, príslušenstva pohľadávky alebo jej zročnosti alebo

predbežnej vykonateľnosti rozsudku;

g) odvolanie smeruje proti rozsudku, ktorý rozhodol len o výžive maloletého dieťaťa;

Aj pre odvolacie konanie, obdobne ako pre konanie pred súdom prvého stupňa,

zásadne platí, že na prejednanie odvolania predseda senátu nariadi pojednávanie. V odseku 2

vyššie citovaného zákonného ustanovenia sú taxatívne vymenované prípady, kedy odvolací

súd nemusí na prejednanie odvolania pojednávanie nariadiť. O takýto prípad ide aj vtedy,

ak odvolanie odvolateľa smeruje proti uzneseniu vydanému súdom prvého stupňa. Keďže

z dikcie tohto zákonného ustanovenia nevyplýva, že odvolací súd nesmie v takýchto

prípadoch pojednávanie na prejednanie odvolania nariadiť, odvolací súd sa nedopustí

žiadneho pochybenia, ak aj v týchto prípadoch pojednávanie nariadi. Urobí tak najmä vtedy,

ak to považuje vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, za potrebné. Ak však povinnosť

súdu nariadiť na prejednanie veci (odvolania) nie je daná, nemôže zásadne tomu

zodpovedajúci postup súdu naplniť predpoklady prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/

V posudzovanej veci z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že odvolania žalovaných

v oboch prípadoch smerovali proti uzneseniam vydaným okresným súdom a že odvolací súd

rozhodol v oboch prípadoch bez nariadenia pojednávania tak, že dovolaním napadnuté

uznesenia okresného súdu potvrdil (uznesením z 20. septembra 2007 odvolanie proti časti

napadnutého výroku o úprave učtárne odmietol). Odvolací súd tak rozhodol v oboch

prípadoch bez toho, že by v rámci odvolacieho konania doplňoval dokazovanie, pričom svoje

potvrdzujúce rozhodnutia založil na rovnakých skutkových a právnych záveroch ako súd

prvého stupňa.

Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd, pokiaľ nenariadil na prejednanie odvolania

žalovaných pojednávania, nepostupoval v rozpore so zákonom, ale práve naopak, postupoval

v súlade s ustanovením , lebo odvolania smerovali proti

uzneseniam vydaným okresným súdom. Keďže v odvolacom konaní nové dôkazy

nevykonával, žalovaným neznemožnil realizáciu ich základného práva vyjadriť sa ku všetkým

vykonaným dôkazom v zmysle vo väzbe na

ods. 1 a 2 . Nevylúčil žalovaných ani z možnosti vyjadriť sa

k prípadným novým skutočnostiam, resp. z možnosti právne argumentovať, lebo svoje

rozhodnutie nezaložil na iných, doposiaľ nikým netvrdených skutkových a právnych

záveroch. Treba zdôrazniť, že do obsahu práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným

dôkazom nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia súdu ním

navrhnutých dôkazov, prípadne sa dožadovať ním navrhovaného spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov (viď ). Neobstojí preto námietka dovolateľov, ktorou

zdôvodňovali protiprávny postup odvolacieho súdu v tom, že odvolací súd mal z dôvodu

nesprávneho hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa vo veci nariadiť pojednávanie,

vykonanie dôkazov na ňom zopakovať v súlade s a že pri takomto dôslednom

postupe by došiel k inému skutkovému záveru a z tohto dôvodu by aj zákonite musel dospieť

k inému rozhodnutiu o trovách konania. Navyše, ak žalovaní svojimi odvolaniami nenapadli

rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej, odvolací súd v rámci rozhodovania o trovách

konania, nebol oprávnený preskúmavať správnosť skutkových a právnych záverov

týkajúcich sa veci samej.

Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade odvolací súd tým, že odvolania

žalovaných prejednal bez nariadenia pojednávania, neodňal im možnosť konať pred súdom

v zmysle a nenaplnil tak predpoklady prípustnosti dovolania podľa

tohto zákonného ustanovenia.

Pokiaľ žalovaní v dovolaniach vytýkali odvolaciemu súdu (tiež aj súdu prvého

stupňa), že nesprávne posúdil mieru ich úspechu (neúspechu) v konaní, že vec nesprávne

posúdil podľa (správne mali na vec aplikovať ustanovenie )

a že v tej časti predmetu sporu, v ktorej rozhodnutie záviselo od znaleckého dokazovania,

boli v celom rozsahu úspešní, t.j. trovy štátu mal znášať výlučne žalobca, treba uviesť, že

uvedené námietky nespôsobujú existenciu vady v zmysle Týmito

námietkami totiž žalovaní vytýkajú odvolaciemu súdu omyl pri aplikácii práva. Takúto

námietku účastníka treba považovať za dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 241 ods. 2

písm. c/ , t.j. že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Takýto dôvod však sám osobe prípustnosť dovolania nezakladá.

Prípustnosť dovolania nezakladá rovnako ani námietka žalovaných týkajúca sa

uznesenia Krajského súdu v Žiline z 20. septembra 2007 sp. zn. spočívajúca

v tom, že súdy nižších stupňov rozhodli o trovách štátu v rozpore s ustanovením

v spojení s Podľa názoru dovolacieho súdu, túto námietku treba považovať za

tzv. inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a ktorá skutočnosť,

rovnako ako omyl pri aplikácii práva, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti.

Žalovaní preto neopodstatnene namietali, že odvolací súd zaťažil konanie vadou

uvedenou v

Dovolací súd nezistil ani existenciu žiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého

v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ až d/, e/ a g/ Dovolanie

v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je.

So zreteľom na vyššie uvedené dôvody možno uzavrieť, že dovolania žalovaných

smerovali proti uzneseniam odvolacieho súdu, proti ktorým prípustné nie sú ( );

keďže neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd

Slovenskej republiky ich dovolania ako neprípustné odmietol (

v spojení s veta prvá ), bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná

správnosť napadnutých rozhodnutí krajského súdu.

Žalobca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov

konania proti žalovaným, ktorí úspech nemali ( veta prvá v spojení

s a ). Žalobcovi v dovolacom konaní trovy dovolacieho

konania nepriznal, lebo žalobca takýto návrh nepodal ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júna 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: