Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/36/2008

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Milana Deáka a JUDr. Oľgy Trnkovej v právnej veci

navrhovateliek 1/ A. rod. P. bývajúcej v P. a 2/ O. , rod. M. bývajúcej v H., v dovolacom

konaní zastúpenej JUDr. M., advokátkom v N. č. X., proti odporkyni M., rod. D. bývajúcej

v P. X., o určenie neplatnosti právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp.

zn. Pn-12C 233/01, o dovolaní navrhovateľky 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave

z X.. mája 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Odporkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Piešťany rozsudkom z 22. novembra 2004 č.k. – 149

v spojení s opravnými uzneseniami Okresného súdu Trnava z 15. februára 2006 č.k. Pn – 12C

233/01 – 168 a č.k. Pn – – 169 určil, že zmluva o prevode členských práv

a povinností k dvojizbového družstevnému bytu č. 7 nachádzajúceho sa na druhom poschodí

bytového domu v P. ul. A. X. uzavretá 1. júla 2000 medzi navrhovateľom 2/ a odporkyňou je

neplatná ; odporkyni zároveň uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania

v sume 37 650.-Sk k rukám ich zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ 2/ E. v čase , keď uzatváral

predmetnú zmluvu trpel duševnou poruchou, ktorá ho podrobila na predmetný právnu úkon

neschopným a preto takýto právny úkon (§ 229 ods. 1 § 23 Obch.zák) je neplatný v zmysle §

38 ods. 2 Obč.zák. Výrok o trovách konania odôvodnil aplikáciou

Krajský súd v Trnave na odvolanie odporkyne rozsudkom z X.. mája 2007 zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej tak, že návrh zamietol. Odporkyni nepriznal

náhradu trov konania. Vychádzal z toho, že po smrti pôvodného navrhovateľa 2/ E. P., ktorý

zomrel po vyhlásení rozsudku prvého stupňa 4. decembra 2004, na jeho miesto nastúpila

univerzálna závetná dedička O. ako navrhovateľka 2/. Túto navrhovateľku od na rozdiel od

navrhovateľky 1/ (sestry zomrelého navrhovateľa 2/), považoval síce za aktívne legitimovanú

na podanie určovacej žaloby ( z titulu právneho nástupníctva nielen do hmotných ale

i procesných práv a pôvodného navrhovateľa 2/), avšak nemal za splnenú podmienku

naliehavého právnu záujmu na požadovanom určení v zmysle Predmetný

družstevný byt, ktorého nájomcom pôvodný navrhovateľ 2/, nadobudla zmluvou o prevode

vlastníctva družstevného č. X./7 – 2000 z 30. júna 2000 do vlastníctva odporkyňa, ktorej

vklad bol povolený pod č. V 1000/00 20. septembra 2000. Vzhľadom na toto vlastníctvo

možno dovodiť, že by sa nedosiahol žalobným návrhom sledovaný cieľ – nadobudnúť spätné

právo nájmu predmetnému bytu a s tým spojené členské práva a povinnosti člen bytového

družstva. Odvolací súd preto z dôvodu neexistencie naliehavého právnu záujmu na

požadovanom určení zmluvy neplatnou a po zistení, že navrhovateľka 1/ nie je vecne

legitimovanou, zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh zamietol. Výrok o trovách

konania oprel o ust. a , vezmúc zreteľ na to, že cieľ sledovaným

návrhom nebol dosiahnutý len pre procesnú neprípustnosť návrhu.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka 2/,

domáhajúceho sa zrušenia a vrátenia veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uviedla, že

keď podľa súdu navrhovateľka 1/ nebola vecne legitimovaná na podanie návrhu, bolo správne

návrh voči nej zamietnuť; správne odvolací súd ustálil, že navrhovateľka 2/ má titulom

procesného nástupníctva procesnú legitimáciu nielen do hmotných ale aj procesných práv

pôvodného navrhovateľa 2/. Navrhovateľka však nesúhlasila s právnym názorom

odvolacieho súdu o neexistencii naliehavého právnu záujmu na požadovanom určení

neplatnosti zmluvy o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu. Podľa nej, je

jej právne postavenie bez určenie neplatnosti zmluvy o prevode členských práv a povinností

k družstevnému byt neisté a na takomto určení má naliehavý právny záujem, dôvodiac, že až

po určení platnosti tejto zmluvy môže byť v dedičskom konaní vyporiadaný členský podiel,

resp. môže žalovať o neplatnosť zmluvy o prevode bytu uzatvorenej medzi žalovanou

a družstvom.

Odporkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) , zastúpený advokátom (

ods. 1 ), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenie dovolacieho

pojednávania ( ) v rozsahu vyplývajúcom z a dospel

k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanie veci dovolateľka napadla rozsudok odvolacieho súdu , ktorý zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, keď svoje zmeňujúce rozhodnutie vo vzťahu

k dovolateľke založil výlučne na závere, že dovolateľka nemá na požadovanom určení

naliehavý právny záujem ( ). Prípustnosť dovolania možno preto vyvodiť

z úst

umožňuje účastníkovi podať dovolanie len z tých dôvodov,

ktoré sú taxatívne uvedené v Dovolanie môže byť podané iba z dôvodu, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uvedenými dovolacími dôvodmi, vrátane ich obsahového vymedzenia. Obligatórne sa zaoberá

len vadami uvedenými v a inými vadami konania , pokiaľ mali tieto za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Dovolateľka namieta, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ) v otázke existencie

naliehavého právneho záujmu, ktorý vyžaduje

Právnym posúdením je činnosť, súdu pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou

dovolacieho súdu v prípade dovolania, ktoré je odôvodnené nesprávnym právnym posúdením

veci, je preskúmať, či dovolací súd na zistený skutkový stav použil správnym právny predpis

a či ho správne interpretoval.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

a/ o osobnom stave , b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona z právneho vzťahu

alebo porušenia práva, c/ o určení či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem.

Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti

určovacej žaloby je podľa je existencia naliahavého právneho záujmu na

požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujme navrhovateľa, ktorý musí byť vy čase

vyhlásenia rozsudku daný. Tento právny záujem musí byť kvalifikovaný t.j. naliehavý.

Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich

skutočností. Spravidla je naliehavý právny záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať

priamo plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo

ak by bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo neisté. Z hľadiska skúmania

naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení v konaní o neplatnosť právneho úkonu

sa treba zaoberať najmä tým, či a ako sa namietaný právny úkon dotkol navrhovateľa, resp.

ako sa následne premietne do jeho právnych pomerov, a či požadované určenie môže založiť

právne významný následok právnych pomerov účastníkov. Je treba pritom mať na pamäti, že

určovacia žaloba ( ) nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak ňou pžadované

určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny

vzťah alebo právo, teda najmä vtedy ak vyriešenie predbežnej otázky ešte neznamená úplné

vyriešenie sportnosti danosti právneho vzťahu alebo práva. Ak napríklad právna otázka

platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy) má povahu predbežnej otázky vo

vzťahy existencii práva alebo právneho vzťahu (vlastníctva), nie je spravidla daný naliehavý

právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky, ak sa navrhovateľ môže

domáhať priamo určenia existencie práva alebo právneho vzťahu ( porovnaj rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2004 sp. zn. ).

Z hľadiska skúmania naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení

v predmetnom konaní o neplatnosť právneho úkonu, uzavretého medzi právnym

predchodcom dovolateľky a odporkyňou, t.j. či a ako sa namietaný právny úkon dotkne

dovolateľky, resp. premietne do právnych pomerov účastníkov, teda či požadované určenie

môže založiť právne významný následok, je záver odvolacieho súdu o absencii naliehavosti

právneho záujmu na požadovanom určení vecne správnym. Samotná dovolateľka vo svojom

dovolaní potvrdzuje, že rozhodnutie o určení neplatnosti právneho úkonu by malo

predstavovať iba vyriešenie predbežnej otázky a argument pre iné ňou v dovolaní

vymenované konania. Je pritom však úplne zrejmé, že v prípade, že by jej návrhu na určenie

neplatnosti právneho úkonu bolo vyhovené, nezaložilo by to právne významný následok

právnych pomerov účastníkov a navrhovateľka by musela vec riešiť v ďalších súdnych

konaniach. Predovšetkým by výsledok konania o tejto určovacej žalobe nemal vplyv na

vlastníctvo navrhovateľky k pôvodne družstevnému bytu a neznamenalo by napr. obnovu

nájomného vzťahu k predmetnému bytu. Treba pritom poznamenať, že navrhovateľke nič

nebránilo žalovať o určenie neplatnosti prevodu predmetného bytu do vlastníctva odporkyne,

ktorá bola uzavretá medzi bytovým družstvom a odporkyňou (takejto žalobe nebráni, že pri

vecnom posudzovaní by súd ako predbežnú otázku riešiť otázku platnosti, resp. neplatnosti

právneho úkonu – zmluvy o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu medzi

právnym predchodcom dovolateľky a odporkyňou). Naliehavosť právneho záujmu nemožno

stotožniť s otázkou vecnej legitimácie v konaní, t.j. že dovolateľka je právnou nástupkyňou

pôvodného účastníka dotknutého právneho úkonu a keďže požadované určenie nemôže mať

významný následok v právnych pomeroch účastníkov viažúcich sa k predmetnému bytu,

ktorý ešte pred samotným začatím konania (návrhu bol na súd prvého stupňa podaný 19.

septembra 2001) odporkyňa do vlastníctva zmluvou č. X./7-2000 z 30. júna 2000, ktorej vklad

bol povolený pod č. V 1000/00 20. septembra 2000, nemožno mať pochybnosť o nejestvovaní

naliehavého právneho záujmu dovolateľky na požadovanom určení neplatnosti zmluvy

o prevode členských práv a povinností spojených s nájmom družstevného bytu.

Dovolaním vytýkané nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2

písm. c/ ) nie je dôvodné.

Dovolací súd sa z uvedených dôvodov stotožňuje s právnym posúdením odvolacieho

súdu, že nejestvuje naliehavý právny záujem dovolateľky na určení neplatnosti predmetnej

zmluvy ( ).

Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že dovolaním vytýkané nesprávne právne posúdenie veci

odvolacím súdom nebolo dôvodné a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241

ods. 2 O.s.p, t,j, vady konania uvedené v alebo iná vada, ktorá by mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

navrhovateľky 2 podľa časť vety pred bodkočiarkou zamietol.

Dovolací súd nepriznal v dovolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania,

pretože jej trovy v tomto konaní nevznikli.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júna 2008

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :